Veľký tabak, mladé ciele

By | apríl 11, 2015

Sobotný večer vo Švajčiarsku. Na tejto lodi sa koná večierok, naoko ako každý iný. Aby vás naň pustili, musíte sa zaregistrovať na internetovej stránke. A mať minimálne 18 rokov. A nebyť novinárom. Hovoríte po anglicky? Máte už otvorené? Môžeme vojsť? Tieto zábery nafilmovala dvojica mladých reportérov. Chlapec a dievča, obaja s mobilnými telefónmi a maskovanou kamerou. Vstup na večierok je zakázaný mladistvým pod osemnásť rokov, ale vo vnútri to skôr vyzerá, že sem majú zákaz vstupu dospelí. Vankúšové súboje, vaničky s guľkami, sladkosti, a neobmedzené množstvo cigariet. Všade a celkom zadarmo. Táto zvláštna párty je komerčnou záležitosťou spoločnosti British American Tobacco. Mám v Paríži brata. Má 15 rokov a chcela by som mu priniesť škatuľku cigariet. Len neviem, ktoré by boli preňho najlepšie, či červené, žlté alebo modré. Žlté. Agent spoločnosti British American Tobacco je sympatický chlapík. Zapáli vám cigaretu ešte skôr, než vám podá ruku. A vôbec nie je skúpy. A s pokročilou nočnou hodinou začína svoje poslanie plniť aj alkohol. Agent tabakovej spoločnosti je nadšený. Čím viac pijú, tým viac im chýbajú cigarety. Aha. Pýtajú si ich od vás? Na začiatku sa vždy hanbia vypýtať si ich, ale len čo začnú piť, vôbec s tým nemajú problém. British American Tobacco si buduje imidž zodpovednej spoločnosti, ktorá si je vedomá, že predáva nebezpečný produkt, spôsobujúci závislosť. Sama vymyslela veľmi prísny etický kódex, ktorý je platný všade na svete. Vrátane Švajčiarska. Ak niekto mladých ľudí nabáda piť v záujme toho, aby viac fajčili, nepochybne ide o vážny prešľap. Chceli sme, aby sa tabaková spoločnosť vyjadrila k záberom, ktoré sme zhotovili. Po niekoľkých týždňoch bez odpovede sme zašli do sídla firmy v Londýne. Chceli by sme získať vyjadrenie spoločnosti ohľadom etických záväzkov, ktoré sa v skutočnosti nedodržiavajú. Nemám právo vám odpovedať. Som tu len recepčná. Chápem.04-08_08-55-00_STV2 (slo)_VeĎlkÂy tabak, mladÂe ciele[(069557)15-12-07] Práve preto sa chcem rozprávať s niekým kompetentným. Keď som neprestával naliehať, z kancelárie ku mne napokon prišiel muž v obleku a odovzdal mi oficiálnu správu. Švajčiarsky večierok bol súkromnou záležitosťou vyhradenou pre ľudí nad 18 rokov. Požiadal ma opustiť priestory firmy, lebo viac sa nedozviem. VEĽKÝ TABAKOVÝ PRIEMYSEL A JEHO MLADÉ CIELE Na našej planéte oficiálne platí univerzálny zákon. Deťom a mladistvým nie je povolené fajčiť. Je to zákon, ktorý sa nedodržiava vôbec nikde. Už 20 rokov tabakové spoločnosti vyhlasujú, že svoje kampane nesústredia na nižšie vekové skupiny. Napriek tomu si každý deň milióny tínedžerov zapália svoju prvú cigaretu. Kto má nad nimi takú moc? Čo ich tak veľmi ovplyvňuje? Odpoveď na otázku sme hľadali medzi Parížom a Lausanne, v Londýne, Atlante, Jakarte a Phnom Pénhi. Okrem iného chceme zistiť, ako veľmi sú vo svojich pohnútkach úprimní zástupcovia tabakových koncernov. Ja skutočne nerozumiem, prečo tú otázku kladiete mne. Náš výskum by sme nemohli uskutočniť bez spolupráce žien a mužov, ktorí nám poodchýlili závesy priemyslu, do ktorého zákulisia sa preniká len ťažko. Bruno pracuje v British American Tobacco. Súhlasil, že sa s nami stretne, pretože už dlhé roky na svoju prácu nie je veľmi pyšný. Prezradil nám, že zákon mlčanlivosti je v spoločnostiach ako British American Tobacco niečo ako Božie prikázanie. Všetci zamestnanci firmy dostanú takúto knižočku obsahujúcu protokol zamestnanca. Protokol nariaďuje aj toto: Nikdy neodpovedajte na otázky novinárov, a to ani vtedy, keď si myslíte, že poznáte odpoveď. Buďte vždy zdvorilí a slušní, ale neoblomní. Zamestnanci musia zachovať mlčanlivosť kdekoľvek a kedykoľvek, či už v profesionálnom prostredí alebo na súkromných podujatiach. To, že s nami Bruno komunikuje, preňho predstavuje ohrozenie. Rozhodol sa však, že nám prezradí tajné spôsoby fungovania firmy za to, že mu poskytneme ochranu. Robíme všetky kroky, ktorými sa môžeme vyhnúť trestnoprávnej zodpovednosti. Teda čokoľvek v šedej zóne. V šedej zóne treba rátať s rizikom. V tabakovom priemysle tak funguje všetko. Je postavená na jedinej kľúčovej otázke: Aké je riziko? Funguje na riziku: Podstúpiť riziko a zarobiť viac peňazí, alebo ho nepodstúpiť a zarobiť menej? Chceli sme sa s Brunom podeliť o naše odhalenia. Už dva roky na internete mládež ospevuje cigarety. Volajú to “hodnotenie cigariet”. My dvaja si budeme šúľať cigarety naraz. Vatez si ubalí značku Van Nelle a Joan si ubalí Javaanse Jongens. To pre nás boli veľmi dobré správy. Veľmi dobre si pamätám na tie zábery zverejnené na stránke youtube. Fenomén sa každým dňom šíril rýchlejšie a rýchlejšie. Bolo to naozaj pozoruhodné. Tabakový priemysel to pochopil jasne. Dnešní adolescenti sa neuspokoja len s konzumáciou obrazov, ale ich aj sami vyrábajú. S mladším bratom Skubym otestujeme cigarety Newport Menthol. Internetové hodnotenie cigariet zaplavilo planétu. Stovky detí, sotva na prahu puberty, si s pôžitkom šúľajú svoje obľúbené cigarety. Filmy, ktoré robia deti pre iné deti. HOVORĺ PO NEMECKY A vo všetkých možných jazykoch. Mladí Francúzi testujú cigaretu, ktorú tabakový priemysel ušil na mieru špeciálne pre mládež. Cigaretu s premenlivou chuťou, známou ako pukacia cigareta. Keď stlačíte filter, praskne v ňom gulička, chuť sa zjemní, je menej ostrá a príjemnejšia pre krky fajčiarskych debutantov. Tie cigy treba trochu rozťahať, skôr ako stlačíte filter. Spoločnosť British American Tobacco uviedla prvú podobnú cigaretu na trh v marci 2010. Takéto videá mladých fajčiarov si rada vedenia spoločnosti pozerá pravidelne každý týždeň. Nová cigareta sa stáva kultovou. Najlepšie je, keď filter praskneš práve keď ťaháš. A potom to príde. Normálna chuť sa zmení na mentolovú. Nesmierne nás to potešilo. Všetci si vraveli, že konečne produkt, ktorý trafil do čierneho. Stretol sa s úspechom a ten úspech zasiahol najlepší možný cieľ. Teda deti, ktoré ho propagujú. Vedeli ste, že je to obľúbený produkt mladých ľudí? Áno, samozrejme. Vrátane neplnoletých? Áno. Vtedy stačí začať obchádzať gymnáziá alebo internátne školy a spraviť si predstavu, ktorá značka tam najviac letí. Hlavne medzi mládežou, pretože tá má z toho veľkú zábavu. S tým filtrom to má sviežejšiu chuť, to je super. V Spojených štátoch amerických podobné videá vyvolali znepokojenie medzi antitabakovými aktivistami. Nikto nedokázal priame prepojenie tabakového priemyslu na mládež, ale len ťažko je možné, aby neexistoval. Tie videá možno účelovo vytvorili agenti British American Tobacco alebo Philip Morris. Podľa mňa oni neurobili vôbec nič. Neurobili špeciálne kroky, aby sa cigarety k deťom dostali, ale ani nič, aby tomu zabránili. Jedno tajomstvo je ale nevyriešené. Ako sa spoločnosť British American Tobacco dozvedela, čo sa deje na internete? Veľmi ma prekvapilo, že sa spoločnosť tak rýchlo dozvedela o dianí na internete. Vysvetlili, že na prieskum internetu sú platení dvaja agenti zo špecializovanej agentúry, ktorí sa tomu venujú na plný úväzok v prospech tabakovej spoločnosti a v prospech agentúry. Dohľad nad internetovými sieťami prebieha v najvyššej tajnosti. Nič nesmie presiaknuť na verejnosť. Prezentácie výsledkov prieskumu nesmeli opustiť sídlo firmy. V momente, ako sa prezentácie pre zamestnancov firmy skončili, boli znehodnotené. Prečo boli zničené? Aby neboli viditeľné žiadne väzby medzi povestnými videami na stránke youtube a spoločnosťou British American Tobacco. Sú vážne silné. Okamžite to cítim. Tabakové spoločnosti tieto videá možno nevyrábajú. Ale plne ich akceptujú a dovoľujú, aby vznikali. Pritom by stačilo veľmi málo, aby z internetu zmizli. Jediný klik na toto miesto. Spoločnosť označí ilegálneho užívateľa svojej značky a youtube video vymaže. To celé trvá asi 15 sekúnd. Prečo tabakové firmy neurobia ani najmenšie gesto na ochranu maloletých osôb? Spoločnosť Philip Morris nám mailom poslala odpoveď, podľa ktorej títo mladí ľudia vyjadrujú osobný názor, proti čomu nemá nikto právo konať. Ide totiž o formu slobody prejavu. A British American Tobacco nás ubezpečuje, že internetové stránky neprezerajú a v prípade potreby by podobné materiály okamžite požadovali stiahnuť. Nielenže sa nikto ani len nepokúšal filmy zastaviť. Základom bolo podobné stránky vôbec nevyhľadávať. Ak by bolo možné v súlade so zákonom urobiť niečo pre ich propagáciu, urobili by to s najväčšou radosťou. Tak sa uvidíme zas nabudúce. Sledujte naše videá a píšte nám svoje komentáre! Raz ročne predajcovia cigariet predstavujú svoje nové produkty. Chodievajú ich ponúkať na výstaviská Losangexpo. Pre nás je to jedinečná príležitosť stretnúť sa so zástupcami spoločnosti zoči voči. Na tieto podujatia novinári vstup majú. Nielenže sú tolerovaní, ale aj akreditovaní, označení a vybavení preukazom. Pravdaže, ak pochopíte, ako to funguje. Dobrý deň. Prosím, zadajte váš čiarový kód a vaša menovka vyjde odtiaľto. Ďakujem. No to je úžasné! Veľké značky na predstavení nešetrili. Podaktoré stánky pôsobia ako televízna šou. A jednou z najväčších hviezd je cigareta s premenlivou chuťou. Nadviazať však osobný kontakt sa ukazuje zložitejšie. V stánku spoločnosti British American Tobacco si pracovníci protokol osvojili dokonalo. Nie je tu nikto, kto by s vami mohol priamo hovoriť. Prepáčte, ale rozhovor nebude možný. Viac vám povedať nemôžeme. Pri stánku Philip Morris nám hosteska dokonca zakázala filmovať. Prepáčte, ale tu filmovať nesmiete. Ikonou tohtoročného salónu je idol mladých ľudí: Che Guevara. Latinskoamerický revolucionár rád fajčil cigary a zhodou okolností zomrel ešte mladý a krásny. Nezabila ho rakovina pľúc, ale guľky žoldnierov CIA. Čo je asi dôvod neprestať fajčiť. Výrobcovia prerobili Che Guevaru na značku cigariet. Pre dospievajúcich ľudí nič nemôže byť adresnejšie. Predajcovia si pre lepší efekt omotali hlavy bolívijskými šálmi. Dobrý deň, pre kanál Plus robíme dokumentárny film o tabaku dneška. Keď vyjdete na trh so značkou Che Guevara, predchádzajú tomu marketingové štúdie? Máte cieľovú skupinu? Nie. Nepovedali ste si, že to napríklad osloví hlavne mladých? Vôbec nie. Vôbec? Lebo Che Guevara je ikona, ktorá sa spája najmä s mladými. Ťažko povedať. Prečo si to myslíte? Tričká s jeho tvárou nosí mládež. Len zriedka má na tričku Che Guevaru človek nad 60. Ťažko povedať. Nemáme štúdie. Akú skupinu reprezentujete? Sme skupina HVL, Luxembursko. Luxembursko! Naozaj pekná krajina. Poznáte? Samozrejme.04-08_08-55-00_STV2 (slo)_VeĎlkÂy tabak, mladÂe ciele[(054180)15-12-05] Hlavne pre fiškálne záležitosti. Aj to je pravda. Ale máme aj pekné kostoly. Ďakujem. Dovidenia! Narušili sme našou otázkou tabu? Ak áno, tak aké? Máte povolenie filmovať? Samozrejme. Poďte so mnou. Vy ste kto? Nejdem s vami. Kto ste? Pár slov do vysielačky a objavia sa ďalší v čiernom oblečení muži. O niečo mohutnejší a hrubší. Mám novinársky preukaz. Ale to nie je povolenie na filmovanie. Vážne? Je to len povolenie na vstup ako návštevník. Zaregistroval som sa ako novinár, mám tu uvedenú tlačovú agentúru. Máte novinársky preukaz? Pochopiteľne. Choďte preč s tou kamerou! Prestaňte filmovať, pane! A kam by som išiel? Hádam tu nie sme v Sovietskom zväze. Celkom v súlade s pravidlami sme sa akreditovali, rešpektujeme pravidlá, ale zdá sa, akoby sme sa ocitli niekde hlboko v Sovietskom zväze. Tú kameru si vyžerieš. Nedotýkaj sa ma! Ruky preč! Pekne ti hovorím, daj ruky preč! Upokojte sa, človeče! Skôr, ako by sme odišli, nám šéf mužov v čiernom odkáže vyhrážku. Ak sa uvidím na kanáli Plus, budeš o mne počuť. Rozumel si? Neunikneš mi! Pod zdvorilým, ale odhodlaným nátlakom mužov v čiernom sa rozhodneme prehodnotiť záujmy našej prítomnosti na výstavisku. Namierili sme si to do Spojených štátov amerických. V známom hoteli v meste Atlanta máme dohodnutú schôdzku s bývalou zamestnankyňou tabakového priemyslu. Jej úlohou bolo predávať cigarety v chudobných černošských štvrtiach. Cigarety ušité na mieru pre najmladších fajčiarov. Mojou úlohou bolo umiestňovať tabakové výrobky a reklamu na pulty hneď vedľa cukríkov, keksov, žuvačiek a hračiek. Je to jednoznačné posolstvo zacielené na decká. Veď kto si najčastejšie kupuje keksy alebo žuvačky? Hneď na dverách je to jasné. Veľa reklamy. Reklama je umiestnená na dverách veľmi nízko. Prečo je tak nízko? Dospelý človek si ju ani nevšimne. Z podobných vecí mi bolo zle. Keď sa oficiálne začala kampaň cigariet Kool Mixx, vedenie zvolalo všetkých predajcov. Na veľkom plátne sa predvádzal akýsi raper. Potom na scénu vystúpil vysoký predstaviteľ spoločnosti a povedal: “S cigaretami Kool Mixx sa zameriavame na mestských lídrov a hrdinov ulice.” A tak si vravím: “O čom to tu ten chlap melie?” Vstala som a opýtala som sa: “Čo rozumiete pod slovným spojením mestský líder či hrdina ulice?” Lebo podľa mňa sú to ľudia ako Martin Luther King, Malcolm X, Obama, teda tí, ktorých veľké spoločnosti považujú za vydedencov, priekupníkov. Zranilo ma to. Som čierna a mám veľa chudobných príbuzných, takzvaných darebákov. To na nich sa kampaň zameriava? Na ľudí, ktorí majú tvrdý život? To má byť moja práca? Alebo tým chceli povedať, že všetci ľudia v černošských štvrtiach sú kriminálnici? Vnútorne som sa s tým nedokázala vyrovnať. V Altlante sa priekupníci s tabakom delia o ulicu s dílermi drog a alkoholu. Jediné reklamy, ktoré nájdete v ghete, sú reklamy na cigarety. Prečo fajčíš? Upokojuje ma to. Fajčenie ma zbavuje stresu. Hlavne preto. Myslíš si, že v tejto štvrti sa fajčí viac ako v iných štvrtiach? Možno áno, lebo tu u nás fajčí aj veľa malých deciek. V porovnaní s inými štvrťami fajčia hlavne mladí ľudia. Takže tu fajčia už deti. Áno. Prečo? Je to tu poriadne tvrdé. Všetci sú vystresovaní, nahnevaní. Všetci sú nahnevaní. Predovšetkým a nadovšetko mladí ľudia. Koľko máš rokov? 18. Kedy si začal fajčiť? Fajčím asi od dvanástich. Vážne? Hej, začal som skoro. Dokázal by si s tým prestať? Áno, keby som chcel, prestanem. Ale cigarety ma upokojujú. Pretože ma stále niečo žerie, cigarety mi pomáhajú upokojiť sa. Po dvoch rokoch už Latanisha nedokázala v zamestnaní pokračovať. Bola to zlá skúsenosť. Dobré bolo jedine to, že som zarábala a mohla platiť účty. Ale v noci som nemohla spávať. Išla som k lekárovi, dal mi lieky na spanie, ale nič nezaberalo. Bola som v ustavičnom strese a trpela som depresiami. Každé ráno som bola svedkom toho, ako tabakový priemysel demoralizuje mladých ľudí a mnohé sociálne komunity. Mala som toho už dosť. V roku 2006 Latanisha dala výpoveď a od tých čias na školách prednáša o svojej trpkej skúsenosti. Najúčinnejším prostriedkom ovplyvňovania mládeže bolo pre tabakový priemysel odjakživa kino. Skrytá reklama, ktorú vnímame bez toho, že by sme sa priamo pozerali na reklamu, a ktorá sa nám zarýva hlboko do mozgu. Najmä ak sa nachádza v blízkosti vášho detského hrdinu. Za túto scénu v nákladnom aute so značkou Marlboro zinkasovala produkcia druhej časti Supermana 20 000 libier šterlingov, ktoré sa potom diskrétne previedli na účet jednej londýnskej banky. Od roku 1998 sa Hollywood zaviazal prestať s uzatváraním tajných dohôd s tabakovým priemyslom. V Európe ale staré postupy pokračovali i naďalej. Vo Francúzsku je priama aj nepriama reklama zakázaná už od roku 1991. Fajčenie sa považuje len za opodstatnený umelecký zámer. Ale tajné zmluvy s tabakovými spoločnosťami sú nezákonné. Francúzsky výrobca cigariet Seita však aj ďalej umiestňoval modré škatuľky cigariet značky Gauloises do nejedného z mnohých francúzskych filmov. V roku 2004 sa táto značka vyskytla napríklad medzi prstami Monicy Bellucci vo filme Tajní agenti. A úlohu zohrala aj v slávnej Amélii z Montmartru režiséra Jeana Pierra Jeuneta, ktorú videlo 30 miliónov divákov všade na svete. Táto taška s logom cigariet sa v pôvodnom scenári nevyskytovala. Poprosím jedny Gauloisesky. Musíte počkať, lebo je to tu riadne zadymené. Navigujte ma, kde sú, lebo nič nevidím. Doľava. Ktoré cigaretové značky vám do filmu ponúkli? Modré Gauloisesky a všetky produkty firmy Seita mali byť v popredí. Najmä Gauloisesky, pretože vtedy išlo o hlavný trhový ťahák. Na scéne malo byť všetko rozmiestnené tak, aby to pritiahlo pozornosť. Igelitové tašky, popolníky. Čokoľvek, čo by asociovalo značku. Dokonca nám navrhli aj to, aby sme na scénu umiestnili aj pulty s logom Gauloises blond. Spoločnosť, ktorá cigarety Gauloises dodala do filmu Amélia z Montmartru, sa volá Marques et Films, čo znamená “značky a filmy”. V jej sídle nás ubezpečujú, že Seita žiadne peniaze nevyplatila. Išlo vraj len o akési veľkorysé gesto pre záujmy filmu. Ale, samozrejme, otvorene na kameru o tom hovoriť nechce nikto. V prostredí filmu je málo tých, ktorí sú ochotní otvorene hovoriť o umiestňovaní reklamy na tabakové výrobky a porušiť pravidlo mlčanlivosti. Jean Louis Milesi ho porušil. Milesi je uznávaný scenárista. V roku 1999 nakrútil svoj prvý film, ktorý sa volá Nag la bombe. Tabaková spoločnosť vtedy oslovila produkciu filmu. Chceli, aby jedna z postáv filmu fajčila. Oslovila nás nejaká spoločnosť. Vedúci produkcie sa mal postarať o to, aby sa vo filme objavili cigarety. Malo sa to týkať len Vincenta Elbaza. Lenže ten v mojom príbehu nefajčil. Zato Ariane Ascarideová podľa scenára fajčila. Zámerom bolo vyvolať pozornosť medzi mladými ľuďmi, pretože Vincent Elbaz práve dokončil 2 zo svojich najúspešnejších filmov. Bol hviezda. Cigareta v jeho ústach by pôsobila na mládež podmaňujúco. Povedali to otvorene? Týmto spôsobom mi to pretlmočil vedúci produkcie. Fakt musím prestať fajčiť. Prekvapilo ma, že chcú prostredníctvom Vincenta Elbaza vplývať na mladých ľudí a podporovať ich vo fajčení. Bol som prekvapený a nahnevaný. Nemusel som skúmať rozpočet, aby som zistil, či by sa nám tie peniaze hodili alebo nie. Moja odpoveď bola vždy “nie”. Seita nereagovala na telefonáty. Od roku 2008 to už ani nie je francúzska firma. Kúpila ju anglická finančná skupina Imperial. Nadnárodné tabakové spoločnosti dokázali vyťažiť z veľkej hry globálneho obchodu. Keď sa v Európe a v USA pravidlá sprísnili, investovali v prostredí, ktoré im kládlo menej prekážok. 50% ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku fajčenia, žije v treťom svete. V roku 2030 budú predstavovať 70%. Sú to krajiny, ktoré jednoducho nemajú prostriedky na liečbu chorých. V jednej krajine podnikatelia s tabakom každodenne porušujú etické záväzky, ktorých dodržiavanie hlásajú v Paríži či v Londýne. Je to ďaleká krajina, kde do ich špinavého biznisu nikto nebude strkať zvedavý nos. Medzi vrchmi Indonézie bývajú rána chladné. Pri meste Garut je tabak hlavnou poľnohospodárskou plodinou. Jihan má štyri roky. Jeho otec pracuje na poli. Tak ako väčšina detí na svete, aj Jihan ráno raňajkuje. Ale keď vyčistí tanierik, rád si zapáli cigaretu. Niet predsa nad prvú rannú cigaretu. V jeho dedine fajčia všetci. Medzi štvorročnými deťmi je fajčiarov málo, ale desaťročné už fajčia prvú ligu. Rovnako ako všetci obyvatelia Indonézie, aj Jihan je každodenne zavalený reklamou na cigarety. Každá tretia televízna reklama je reklamou na cigarety. Hotový vodopád reklamy začína až od deviatej večer, ale v tom čase je práve Jihan najväčšmi na nohách. Každý večer sa tak nechá zaplavovať svetlom cigaretového sveta. Podľa vás už má vek na to, aby fajčil? Nie, pokúšali sme sa mu v tom zabrániť. Keď si chce Jihan kúpiť cigarety, predavači mu ich predajú? Áno. Predavači ho poznajú. A dokonca, aj keď nemá peniaze, tak mu cigarety dajú a peniaze si potom pýtajú odo mňa. Majiteľ obchodu predáva cigarety samostatne, čím sú pre deti ešte dostupnejšie. V košíku má cigarety značky Philip Morris, ale aj cigarety od British American Tobacco. Jihan má najradšej Sampoerny, cigarety od firmy Philip Morris. Sladkosti predavačka na sekeru nedá. Ale cigarety pokojne. Nezdá sa vám, že je malý na to, aby si kupoval cigarety? Áno. Ale, my sme na to zvyknutí. Prečo mu nezabránite fajčiť? Keď si nezapáli cigaretu, začne byť zlostný. A tak mu ju nakoniec dáme. Jihan, prečo fajčíš? Jihan vyfajčí škatuľku denne. Hlavné mesto Indonézie Jakarta. Krajina ako magnet priťahuje rôzne druhy biznisu. V zrkadlovom oslepení mrakodrapov sídlia nadnárodné spoločnosti a na predmestiach zas lacná pracovná sila. Ak ste bohatí, trčíte v klimatizovaných autách v zápchach, ak ste chudobní, vozíte sa na strechách vlakov tesne pred rozsypaním.04-08_08-55-00_STV2 (slo)_VeĎlkÂy tabak, mladÂe ciele[(031814)15-12-03] Astronomický ekonomický boom úplne zlikvidoval verejné služby. Dnes ráno robotníci kovopriemyslu protestujú pred ministerstvom zdravotníctva. Žiadame zdravotné poistenie pre všetkých obyvateľov Indonézie! V Indonézii masívne investujú západní tabakoví giganti. Skúpili všetky miestne značky cigariet a svoje reklamy majú všade. Obrovské reklamy na cigarety sú aj pri všetkých semaforoch. Sú všade! Tento muž stojí na čele jednej reklamnej spoločnosti. Tabakový priemysel patrí medzi jeho najdôležitejších klientov. Je jediný, kto bol ochotný sa s nami stretnúť. Chceli sme mu ukázať jeden obraz, ktorý sa nám v reklamách na cigarety nepodarilo presne určiť. Na konci 60. sekundy sa objaví čosi, čo pôsobí ako zdravotné upozornenie. Teraz sa to ukázalo! Áno, je to zdravotné upozornenie. Ako dlho je na obrazovke? Neviem, myslím, že povinnosť zo zákona sú 3 sekundy. Alebo 2 sekundy. Neviem presne, koľko políčok. Spočítali sme to, ide o 6 filmových políčok. 6 políčok je pätina sekundy. Takže text sa nedá prečítať. Predpokladám, že tabakový priemysel od vás požaduje, aby ste zdravotné varovania uvádzali čo najkratšie. Áno. Presne tak. Ak máte na výber, zdravotné varovanie uvediete čo najkratšie. Samozrejme. Reklamami oslovujete publikum, ktoré je na prahu života, zvykne sa proti všetkému búriť, hľadá vlastnú identitu. Skrátka, dospievajúca mládež. Áno, presne tak. 18 a viac. Vidím, že dodržiavate zákon! Áno, 18 a vyššie. Ak hovoríte, že cieľovou skupinou je mládež, je to preto, že ide o nový výrobok a hľadáte si nových zákazníkov? Áno. Žiada si to od vás výrobca? Áno. Pritiahnite nám nových klientov. Áno. Viem, že to nie je ktoviečo, ale marketing je marketing, takže prvoradé je predať produkt. V Jakarte sa cigarety predávajú aj pred vchodmi základných škôl. Sú to cigarety spoločností Philip Morris a British American Tobacco. Nadnárodné spoločnosti sa pritom zaviazali nepredávať svoje produkty bližšie ako 150 metrov od škôl. To oni si tu kupujú cigarety, ja ich do toho nenútim. Ale sú to malé deti. To áno. V Indonézii fajčí 70% mužov. Rakovina pľúc nadobudla rozmery epidémie. V mestských nemocniciach sú lôžka plné ľudí odsúdených na smrť. Ostáva im niekoľko mesiacov života. Niekedy len niekoľko dní. Pán Hidaiat pracoval ako architekt. Je v poslednom štádiu rakoviny pľúc. Máte bolesti? Mám kŕče. Objavili sa len nedávno. Je veľmi statočný. Dva dni po tomto rozhovore pán Hidaiat zomrel. Na oddelení sú hospitalizovaní chudobní pacienti. Tento muž je ťažko chorý a nepodstúpil liečbu chemoterapiou. Prečo ste neprišli na chemoterapiu? Nemal som peniaze na prevoz. Ale chemoterapia je zadarmo. Nemôžete si peniaze požičať? Nechcem byť pre nikoho bremenom. Je veľmi chudobný. Agung má metastázy rakoviny rozšírené v celom tele. Má 42 rokov a onedlho zomrie. Predtým však chce vysloviť svoje posledné posolstvo. Chcel by som povedať všetkým mladým ľuďom, ktorí majú život pred sebou, aby nikdy nezačali fajčiť. Pôžitok z cigarety trvá iba okamih. Opýtali ste sa lekára, koľko života vám ostáva? Nechcem to vedieť. Len Boh vie, kedy odídem. Bojíte sa? Áno. Dovidenia. Ďakujem vám. Veľa šťastia. Spoločnosti British American Tobacco sme sa cez e mail opýtali, prečo v Indonézii nedodržiavajú ich etické záväzky. Odpovedali nám, že v Indonézii to nie je možné, pretože konkurencia je priveľká. Večer sa pri jednom obchodnom centre koná koncert miestnych hviezd. Koncert je bezplatný a organizuje ho jedna zo značiek spoločnosti Philip Morris, červené A. Hostesky sú oblečené v šatách farby značky a prichádzajúcej mládeži ponúkajú cigarety. Vstup na podujatie je pre neplnoletých zakázaný. Ale všade okolo plotu sa tisnú deti mladšie ako 10 rokov. Organizátorka je znepokojená, pretože vie, že ich filmujeme. Koncert sponzoruje cigaretový priemysel. Nedovoľte deťom ísť na podujatie, pretože vstup je pre deti a mládež neprístupný. Ak sa to objaví v médiách, budeme mať z toho problémy. Koncert organizuje medzinárodná tabaková spoločnosť Philip Morris. Predajcovia cigariet nezvyknú veci robiť polovičato. Každý rok pozývajú do Indonézie koncertovať skupiny z Európy a USA. Festivaly rockovej a rapovej hudby sponzorujú známe cigaretové značky. Pozvali sme sa na ich tlačovú konferenciu. Indonézania sa k nim správajú ako k váženým celebritám. A oni sa na oplátku tvária, že vôbec nevedia, že hrajú pre veľké tabakové firmy. Zdravím vás! Hlavne by som sa vám všetkým chcel poďakovať, že zas môžeme byť tu, s vami, v indonézskej Jakarte. Zaujímalo by ma, či vám prekáža, že hráte na podujatí organizovanom a sponzorovanom tabakovým priemyslom. Ja s tým nemám problém. Všetci si môžeme vybrať a kto chce fajčiť, nech fajčí. Takže nie, nemáme s tým problém. Začal som mať obavy, že rocker so svedomím hádam ani neexistuje. Môžeme urobiť krátky rozhovor? Jasné, aj hneď teraz. Vyvolávate vo mne pocit, akoby sme ľudí zneužívali. Nie, skôr si myslím, že možno zneužívate sami seba, či skôr obraz o svojej skupine. Možno si to ani neuvedomujete. Vlastne som si ani neuvedomil, že ide o cigarety. Videl som logo LA light a myslel som si, že ide o značku topánok LA Gear. Až keď som si všimol cigaretové kartóny, tak som to pochopil. Aj nás nimi ponúkali. Ponúkali vám ich, aby ste si zapálili? No, asi áno. Dobrá otázka, samému by mi to nenapadlo. Ďakujem, že ste sa ma na to opýtali na kameru. Indonézania sú veľkí fanúšikovia britského futbalového tímu Manchester United. V roku 2012 sa jeho kapitán Rio Ferdinand stal tvárou jednej indonézskej cigaretovej značky, Gudang Garam. Hráč Manchestru United oficiálne len robil reklamu športovému televíznemu kanálu, ktorý vlastní táto značka cigariet. Ale po celej krajine sa stala jeho tvár reklamou na podporenie kupovania cigariet malými športovcami. Fajčíš cigarety Gudang Garam, lebo ich fajčí aj Rio Ferdinand? Áno. Západné tabakové firmy si dlhé roky kupovali tváre filmových hviezd zbožňovaných publikom. Veľmi jednoduché zákonitosti zvádzania. Dnes sa všetky zaviazali, že takto už postupovať nebudú. Sľúbené, potvrdené. V etickom kóde spoločnosti British American Tobacco sa uvádza, že ich produkty nebudú predávať tváre žiadnych hviezd. No predsa sme natrafili na výnimku. Dnes sa predáva toto. Nikto iný, ako slávny herec Alain Delon. Spoločnosť British American Tobacco predáva cigarety značky Alain Delon. Spoločnosť British American Tobacco kúpila značku Alain Delon v Kambodži pred dvomi rokmi. Značka bola s veľkou slávou uvedená na trh spoločnosťou Seita pred 20 rokmi. Cigarety Alain Delon sa v Kambodži predávajú s veľkým úspechom. Dokonca sa predávajú lepšie, ako značka Marlboro. V baroch, kde ľudia sledujú box, má Alain Delon pripomínať, že on predstavuje tú pravú chuť Francúzska. V Kambodži existuje protitabakový zákon sotva jeden rok. Hovorí napríklad aj to, že v baroch je fajčiť zakázané. Ale v praxi ho nedodržiava takmer nikto. Soda fajčí cigarety Alain Delon už 20 rokov. Pamätá si na deň, keď začal. Všetko sa to začalo vtedy, keď som v Kambodži videl reklamu na slávny film s Alainom Delonom. Boli v nej slávne stavby ako Víťazný oblúk alebo Eiffelova veža. Znamená to, že k fajčeniu vám dopomohla reklama? Áno. V Kambodži tvár a meno Alaina Delona naozaj stelesňuje chuť Francúzska. V skutočnosti sú však cigarety Alain Delon skôr príchuťou Švajčiarska. Slávny herec sa rozhodol usadiť v Ženeve, odkiaľ riadi všetky svoje obchody. Delon sa s nami nechcel stretnúť, poveril tým však svojho právnika. Advokátovi sa zdalo, že vo Švajčiarsku platí vysoké dane, a tak trávi väčšinu času v daňovom raji na Bahamách. Na pár mesiacov v roku sa však kvôli biznisu vracia do Ženevy. Francúzska republika ho vyznamenala ocenením Rytier čestnej légie. Má pán Alain Delon záujem o tento rozhovor? Nie, ani najmenší. Len si toto vypnem. Aký zisk má Alain Delon ročne za reklamu na cigarety? Všetky zmluvy o predaji, nákupe a licenčné zmluvy, ako dobre viete, podliehajú klauzule dôvernosti, čo znamená, že ide o čísla, ktoré nemôžem zverejniť. Jasné. Bol v Kambodži za účelom predaja týchto cigariet? Nie. Ak sa ma pýtate, či tam išiel, aby podporil predaj produktu, odpoveď je: Nie. Alain Delon v skutočnosti do Kambodže nikdy nevkročil. A preto ani nemal byť prečo zvedavý, ako sa kambodžské nemocnice starajú o chorých fajčiarov. Ale mal by si tam urobiť výlet, pretože je to veľmi poučná exkurzia. Profesor Kaing Shor bojuje proti vplyvu tabaku na obyvateľstvo. Keď sa pacientovi diagnostikuje rakovina, je potrebné predpísať chemoterapiu a rádioterapiu. A to je veľmi drahé. Môžu si to Kambodžania dovoliť zaplatiť? Tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť liečbu ochorení v dôsledku vplyvu tabaku, sú bohatí ľudia. Ale je tu aj veľa chudobných ľudí. Chudobní na to nemajú prostriedky. Chudobní ľudia teda prevažne zomierajú. Áno. Vláda na chemoterapie neprispieva? Ani centom. Pýtal sa vás niekedy Alain Delon na situáciu so zdravotným systémom v krajine? Vieme, že cigarety spôsobujú mnohé choroby, napríklad rakovinu, na ktorú ľudia zomierajú. Nezaujímal ho stav nemocníc či dostupnosť onkologickej liečby? Nepochybujem o tom, že túto istú otázku kladiete aj ľuďom, ktorí cigarety vyrábajú, však? Ide totiž o morálny problém, v ktorom je dôležité rozpoznať, či je legitímne alebo nie, prepožičať svoje meno na podporu obchodu s produktom, ktorý má škodlivý vplyv na zdravie. A my sme sa dopracovali k záveru, že je to legitímne. Takže si nepoviete, že v tej krajine produkt predávať nebudete, lebo ľudia nemajú prostriedky na liečbu. Nie. No predávate ho. Nepredávam. Len povoľujem existenciu značky. Všetci Kambodžania to vnímajú tak, že cigarety predáva Alain Delon, pretože na škatuľke je jeho meno. Preberáme za to zodpovednosť. On aj ja sme s tým uzrozumení. To je všetko. Návrat do Jakarty. Dnes ráno je oficiálne otvorenie veľtrhu World Tobacco Asia. Výstava tabakových produktov pre Áziu. Čierne limuzíny sem zvážajú podnikateľov s cigaretami. Demonštrujúci ľudia sú študenti, ktorí sa chcú výstavy zúčastniť. Je totiž verejnosti neprístupná. Nie sme hlupáci! Nie sme národ hlupákov! Polícia chce dav udržať mimo areálu výstavy, ale podarí sa mu preniknúť dnu. Situácia sa však nezmení, dvere výstaviska zostanú zatvorené. Organizátori podujatia musia ustúpiť a stretnúť sa so zástupcami demonštrujúcich. Pokiaľ až chcete zájsť? To, čo robíte, je v rozpore so slobodou a demokraciou. Tým, čo robíte, ako sa obliekate, tým ako sa správate, sa vlastne uberáte smerom do stredoveku. Pane, vy urážate nás Indonézanov! Neurážajte Indonéziu. Toto je Indonézia! Keď sme sa spolu rozprávali, povedali ste mi, že nepredávate cigarety. Nie. Nemáme nič spoločné s tabakovým priemyslom. Nie sme tabaková spoločnosť, sme spoločnosť organizujúca veľké výstavy. Ako sa volá vaša výstava? Naša výstava sa volá WTA. Čo znamená… Čo je skratka pre Svetový tabak Ázia, áno. Ale ide o vystavovanie strojov. Nerobíme obchody s výrobou alebo predajom cigariet. Ani my, ani žiadny z našich vystavujúcich. Ani jediná spoločnosť v tejto záležitosti nie je dodávateľom cigariet. Nerozumiem, prečo mi kladiete túto otázku. Prepáčte, ale prečo nemám právo vstupu na výstavu? Som novinár. Keďže tvrdíte, že výstava nemá nič spoločné s tabakovou produkciou a predajom, radi by sme to potvrdili. Nie ste obchodníci. Toto je obchodná výstava. Pre ľudí zaoberajúcich sa obchodom. To je skvelé! Vy nás poučujete o demokracii, a na výstavu nepustíte novinárov! Ste agresívny, s vami sa rozprávať nebudem. Zdá sa, že na výstave skutočne nikto nemá úmysel predávať cigarety. A keďže je podujatie neprístupné verejnosti, neostáva nám nič iné, ako sa preobliecť za obchodníka. Je pravda, že na výstave sa ponúkajú rôzne vône, papier a stroje, ale je tu aj veľa tabaku a cigariet. Veľké nadnárodné spoločnosti tu zastúpené nie sú. Ale sú tu Rusi, Taliani a Francúzi, ktorí prišli vyskúšať šťastie do tohto nového eldoráda. To je vaša značka? Áno, to je naša značka. Máte svoju značku cigariet? Pokúšame sa preraziť na trhu s cigaretami v Indonézii, pretože je to krajina, kde sa veľa fajčí. Chceme začať práve tu. Je to vabank. Ak to pôjde, pôjde, ak nie, tak sa stiahneme. Žije tu 240 miliónov ľudí a tri štvrtiny z nich fajčia. V Indonézii ľudia radšej fajčia ako jedia. Obzrite sa okolo seba. Áno, presne tak. Aj Rusi tu prerazili, darí sa im dobre! Obchodom sa darí. A kde? V krajinách, kde ľudia veľa fajčia. A sme naspäť v Európe. Ani po dlhých mesiacoch prieskumu sa nám nepodarilo stretnúť sa s hlavou tabakového priemyslu. Ale náš zdroj z prostredia British American Tobacco tvrdí, že celé európske riaditeľstvo prišlo z Londýna do Paríža, obdivovať nový reklamný systém umiestnený v niektorých trafikách. Televízne obrazovky rozmiestnené ďaleko od sídla tabakovej firmy. Obrazovky kraľujú aj v tejto veľkej trafike v oblasti Paríža. Ide o reklamu na cigarety, nechýba však jednoznačné varovanie, že predaj cigariet je mladistvým zakázaný. No pred obchodom mladí ľudia predsa fajčia cigarety, ktoré si práve kúpili. Ako sa vám podarilo kúpiť cigarety? Cigarety nám predajú, lebo tým viac zarobia. Tu, v tejto trafike? Áno. Vo všetkých trafikách, aj v tamtej. Ešte ma zo žiadnej nevyhodili. Koľko máš rokov? Budem mať 16. Nikdy si od teba nepýtali občiansky? Nie. Na mieste sa náhodou objavia ľudia z British American Tobacco. Dobrý deň! Ste zo spoločnosti British American Tobacco? Robíme dokumentárny film o mládeži a fajčení. Vidíte, títo mladí fajčia. Hovoríte po anglicky? Chceli by sme sa porozprávať s niekým z British American Tobacco. Vedia vaše deti, že pracujete pre tabakový priemysel, pane? Chceme len vašu odpoveď! Ľudia, ktorí pracujú v tabakových spoločnostiach, zabúdajú, že predávajú produkt, ktorý sa nazýva tabak. Nadobudli dojem, že predávajú müsli alebo fazuľové struky. Zamestnanci British American Tobacco vo veku medzi 30 až 40 rokov majú všetci deti. Samozrejme, že nechcú, aby ich deti fajčili. Všetci v tom majú absolútne jasno, ale napriek tomu svoju morálku nechajú ráno pred bránami zamestnania a vyzdvihnú si ju zas po skončení pracovnej doby. V opačnom prípade by nedokázali túto prácu robiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.