RAKOVINA – NOVÉ DRUHY LIEČBY PRE DLHŠĺ ŽIVOT

By | apríl 5, 2016

Zvíťaziť nad rakovinou, to je sen onkológov na celom svete. Existuje však nekonečne veľa druhov rakoviny, ktoré sa liečia rozličným spôsobom. Nepostupujeme míľovými krokmi. Vždy robíme len malé pokroky. A dúfam, že raz budeme vedieť pomôcť pacientom žiť s rakovinou čo najdlhšie. Že takto dokážeme pomôcť čoraz viac ľuďom. To je môj sen. KOMENTÁR: Každú minútu sa v Nemecku jeden človek dozvie, že v jeho tele rastie nádor. Jeden a pol milióna žien, mužov a detí žije s obávanou chorobou, rakovinou. Aj Susanne Cziklová prednedávnom na svojom tele objavila niečo, čo jej robí starosti. Mala som na prsníku ranku a chcela som si ju nakrémovať. Vtedy som zistila, že vo vnútri mám niečo, čo tam nemá byť. Chvíľočku mi trvalo, kým som si bola istá. Ale potom som si uvedomila, že musím niečo podniknúť. Na mamografii som už bola, áno. Dobre. Urobíme teda ešte ultrazvuk. Susanne Cziklová má 48 rokov. Má dve deti a veľa plánov. Vedie úplne normálny život, ktorý sa však radikálne zmení. Takže, tu je nádor. Vidíte? To čierne, čo sa nepravidelne rozprestiera v tkanive. To je nádor. Slzy som mala na krajíčku, ale to si asi viete predstaviť. Vonku sa v tej chvíli rozpršalo, zhoda náhod. Lialo ako z krhly. Prebehla som cez dážď a bola som do nitky mokrá. Ale urobilo mi to neuveriteľne dobre. Akosi ma to schladilo. Vrátila som sa domov. Potrebovala som byť nejaký čas osamote, aby som sa pozbierala. DR. SCHNEEWEISS: Mnohí majú na začiatku strach. Ide o život, o zvládnutie choroby, ktorá sa môže skončiť smrťou. A dnes je to, bohužiaľ, tak, že pacienti chodia na 3, 4, 5, či 6 rôznych miest. Najskôr sa stretnú s operatérom. Potom ich operujú. Potom idú na ožarovanie. Ak majú šťastie, rádiológ ich pošle najskôr na chemoterapiu za onkológom. Ale ak rádiológ povie: “Nie som síce špecialista, ale nemyslím si, že by ste potrebovali chemoterapiu” a hneď vás ožiari, vtedy sa stane prvá chyba. Presne z tohto dôvodu sme vytvorili Centrum pre rakovinu, kde všetci odborníci navzájom spolupracujú. Ideálnym spôsobom, pod jednou strechou.04-01_Veľké civilizačné ochorenia[(054234)07-32-29] V Nemecku v súčasnosti stojí 11 takýchto špičkových centier na liečbu rakoviny. Andreas Schneeweiss, odborník na rakovinu prsníka, pracuje v jednom z najrenomovanejších. V Národnom centre pre nádorové ochorenia v Heidelbergu. Skrátene, v NCT. Znakom podobných centier je tímová práca doktorov. Onkológ Schneeweiss sa každý deň radí s chirurgmi, rádioterapeutmi, či vedcami. Myslím si, že nová generácia lekárov sa už nespráva tak, akoby boli bohmi v bielom plášti. Práve naopak. Liečba rakoviny je jednoducho príliš komplexná na to, aby ju jeden človek mohol uchopiť ako celok. Rakovina nie je len jedna. V súčasnosti poznáme 300 druhov nádorov a všetky treba liečiť inak. Teraz zavediem ihlu. Pacienti ako Susanne Cziklová absolvujú maratón vyšetrení. Až potom dokážu lekári odhadnúť svojho protivníka. Teraz sa ozve “cvak”, prosím, nezľaknite sa. A máme prvú vzorku. Pri biopsii sa odoberie malý kúsok nádoru. Až podľa laboratórnych výsledkov budú doktori vedieť, či je bujnenie buniek zhubné, alebo nezhubné. Podľa výsledkov je nádor zhubný a treba ho operovať. Veľmi sa toho bojím. Zakrátko jej chirurg Florian Schütz vysvetlí plán zákroku. Začína sa pre ňu život pacientky s rakovinou. Zajtra vás budeme operovať a nádor z prsníka odstránime. Okrem toho vyberieme aj jednu lymfatickú uzlinu, aby sme zistili, či rakovina nezasiahla aj lymfatický systém. Vo vašom prípade sa nádor nachádza tu hore na vonkajšej strane prsníka, čo je typické pre väčšinu týchto ochorení, asi pre 60 percent. Človek si to v tej chvíli prvý raz uvedomí. To slovo je s vami v miestnosti. Hoci v hlave ste ho mali už skôr. Rakovina. Na začiatku vôbec nie je jednoduché to vysloviť: Mám rakovinu prsníka. Je to také zvláštne. Asi preto. Máte pocit, že cez deň tú myšlienku ešte dokážete nejako zahnať, ale v noci si to všetko naplno uvedomíte. Potrebujete sa nejako rozptýliť. Hlava vám totiž začne pracovať na plné obrátky. Čo všetko by sa mohlo stať, ako to bude s rodinou. Ahoj, tak mám za sebou prvý deň. Večer pred operáciou je strach najväčší. Susanne volá domov a chce hovoriť s deťmi. Daj mi ešte na chvíľu Antoniu. Ahoj, Antonia, dobre sa vyspi. Ahoj. Rakovina prsníka určite nie je ortieľom smrti. Aspoň nie pre väčšinu pacientok. V strednej Európe a západných priemyselných krajinách sa ich vylieči asi 70 percent. Ak sa pozrieme len na percento úspešnosti vo veľkých centrách, ktoré majú viac možností a viac špecialistov, potom je množstvo vyliečených ešte väčšie, asi 80 percent. V súčasnosti sa teda 4 z piatich žien s rakovinou prsníka vyliečia, ak sa liečia v týchto centrách. Nasledujúce ráno urobí Susanne Cziklová prvý krok k uzdraveniu. Podstúpi operáciu. Chirurgické technológie sa za posledné roky výrazne zjemnili. Aj preto môžu Susannin prsník ponechať na mieste tak, ako u väčšiny z 55 tisíc pacientok s rakovinou prsníka v Nemecku. Asi pol hodinu po začiatku operácie sa doktorom podarí nádor vyrezať. Následne vyberú aj zodpovedajúcu lymfatickú uzlinu. Patológovia ju musia prezrieť bunku po bunke, aby dokázali odpovedať na rozhodujúcu otázku: Zasiahla ju rakovina? Ak nie, Susanne Cziklová bude mať väčšiu šancu vyliečiť sa. Operácia sa pokojne chýli ku koncu. Všetko prebehlo podľa plánu. Za posledných 50 rokov sa rakovina prsníka zmenila zo smrteľnej choroby na zvládnuteľné civilizačné ochorenie. Pre mnoho iných nádorov to však neplatí. Vypuklo to, keď mal Marios 8 mesiacov. Začal nejako našikmo nakláňať hlavičku. A navyše dostal horúčku. Ortopéd nás poslal na magnetickú rezonanciu a 21. októbra nám po urobení snímok povedali, že mu našli nádor. Nádor sa nachádza v blízkosti dýchacieho centra a miechy. Vyrezať ho z takéhoto citlivého miesta ešte stále nie je možné. Myslela som si, že sa zbláznim. Takú hroznú diagnózu som nikdy nečakala. Rodičia sa obrátili na detského onkológa v Heidelbergu. Profesor Olaf Witt sa s nimi vydáva na riskantnú cestu. Nechce v nich zahasiť poslednú iskierku nádeje, no zároveň musí povedať pravdu: Mnoho mozgových nádorov sa u detí lieči len veľmi ťažko. Witt navštevuje rodinu každý deň. Pokúša sa vliať rodičom nádej, že v boji s nepriateľom v Mariosovej hlave môžu zvíťaziť. Na začiatku musíte investovať dosť času, aby ste si získali dôveru rodiny a vytvorili tak dobrý základ pre dlhotrvajúcu liečbu. Často je rozhodujúci úplne prvý rozhovor, lebo práve na začiatku si hľadáte k rodine cestu. Podľa mojich skúseností je to totiž tak, že rodičia po 10 či 15 ich minútach už nevládzu vnímať, čo im hovoríte. Všimnete si, že myšlienky sa im točia okolo jediného: “Zomiera mi dieťa. Čo mám robiť?” Nikos a Eva sa musia napriek strachu rýchlo rozhodnúť. Nádor tlačí Mariosovi na dýchacie centrum a hrozí, že prestane dýchať. Doktori plánujú operáciu. Rodičom navrhujú, že Mariosovi z hlavy odstránia kúsok jedného stavca. Dýchacie centrum by tak znovu malo viac miesta. Eva a Nikos vedia, že ide o riskantný zákrok. Inak však Mariosovi pomôcť nemôžu. Doktori z najväčšou opatrnosťou odstránia kúsok stavca. Podľa plánu. Tlak na dýchacie centrum už nie je taký veľký. Pri operácii odoberú lekári aj malú vzorku nádorového tkaniva, aby ho prezreli v laboratóriu. Potrebujú presnejšie vedieť, s akým druhom rakoviny bojujú. Diagnóza je horšia, než sa predpokladalo. Zakrátko je jasné, že sa musí jednať o zriedkavý typ nádoru. Ak sa má nepriateľ prezradiť, musí sa tkanivo špeciálne zafarbiť. Modré bunky znamenajú, že ide o mimoriadne zhubný druh rakoviny. Atypický teratoid/rabdoidný tumor je veľmi zriedkavým a agresívnym druhom nádoru, ktorý sa vyskytuje predovšetkým u malých detí v prvom roku, alebo v prvých rokoch života. Treba k nemu pristupovať viacerými metódami. To znamená, operácia, chemoterapia, ale aj ožarovanie, a to napriek nízkemu veku. Len pri skombinovaní všetkých týchto troch metód majú pacienti šancu, že chorobu prežijú. Olaf Witt má pri liečbe rakoviny v porovnaní s onkológmi pre dospelých rozhodujúcu výhodu. Môže sa oprieť o jednotné národné liečebné postupy, ktoré sa už 30 rokov overujú a vylepšujú. Na tento účel sa zhromažďujú a vyhodnocujú údaje o všetkých deťoch s rakovinou, ktoré sa liečili v Nemecku. Na základe týchto podkladov sa Marios najskôr podrobí chemoterapii, ktorú mu do krvného obehu i do celého tela zavedú cez hadičky. Nádor sa musí zmenšiť, inak má chlapec takmer nulovú šancu prežiť. Deň čo deň ho rodičia kŕmia čokoládovým pudingom a nezostáva im nič iné, len čakať a dúfať. 3 týždne po začiatku liečby si rodičia u syna všimnú zmenu. Videla som iné deti, ktorým po chemoterapii bývalo zle. Ale Marios… Teraz sa chce len hrať. Vstane a pobehuje okolo mňa, stalo sa z neho neskutočne veselé dieťa. Je taký, aký má byť. Na chemoterapiu reaguje veľmi dobre. Ale kým doktori nezistia, či sa nádor naozaj zmenšil, neodvážim sa dúfať. Podobne ako Marios, aj Hella von Tettau dlho bojovala s agresívnou formou rakoviny. Avšak s jedným rozdielom. Nevedela o tom. V roku 2006 si nechala z tváre odstrániť zhubné znamienko a odvtedy ju doktori považovali za vyliečenú. Vždy ma prezerali, najmä, či na koži nenastala nejaká zmena, ale vždy bolo všetko v poriadku. Bola som šťastná a spokojná. Myslela som si, že môžem pokojne žiť ďalej, že som nadobro zdravá. Nad takým nevypočítateľným nepriateľom, ako rakovina, však nezvíťazila. Bez toho, aby si ona, alebo doktori niečo všimli, ostalo jej v tele niekoľko rakovinových buniek. Dokážu sa dostať do krvného obehu a odtiaľ do celého tela. Dramatické následky sa ukázali o 4 roky neskôr. Išli sme na výlet, domov sme sa vrátili na obed a človek potrebuje ísť aj na toaletu. Tam som zistila, že mi z mechúra vyteká krv. Šli sme na rádiológiu, urobili mi CT a na snímke som uvidela čierne fľaky. Na to nemusíte byť odborník. Okamžite mi napadlo, že už sa nedá nič robiť. Na pečeni som mala najmenej 10 metastáz, na dosť nešťastných miestach. Doktorovi som povedala: Viete, čo? Rovno mi povedzte, že zomriem. Hella a jej manžel Christian sa obrátili na viacero nemocníc. Nakoniec aj na Centrum pre nádorové ochorenia v Heidelbergu. Odborníčka na rakovinu kože, Jessica Hasselová, musela manželskému páru hneď povedať to isté, čo iní doktori: “Čaká vás už len 6 až 9 mesiacov života.” Bolo jej veľmi zle, na začiatku to psychicky veľmi zle znášala. Samozrejme, že je to veľmi ťažká diagnóza, museli sme jej oznámiť, že ju nedokážeme vyliečiť, lebo operácia už nie je možná. Že musíme porozmýšľať nad tým, aké metódy vlastne máme k dispozícii a ako jej čo najviac môžeme predĺžiť kvalitný život. Boli sme ako paralyzovaní. Aj ja som bola, musím sa priznať, ako paralyzovaná. Vôbec nie je jednoduché niečo také spracovať a pobiť sa s tým. Môj manžel plakal ešte viac než ja. Vždy sa snažím byť silná a jeho musím utešovať. Bol to pre nás obrovský zlom. Lekári to s Hellou nevzdávajú. Nástup metastáz však dodnes predstavuje pre pacientov, aj ich doktorov, bod zlomu. Po ňom je uzdravenie takmer vždy nemožné. S prvými pacientmi, o ktorých sa staráte dlho, s tými aj zomierate. Ale v istom bode začnete pracovať profesionálnejšie, lebo si uvedomíte, že takto to ďalej nejde. Musíte smrť prijať. To je kľúčové. Keď prijmete smrť a fakt, že nie každému človeku dokážete pomôcť, nadobudnete silu. Silu urobiť aspoň to, čo sa dá. A urobiť to čo najlepšie. Domov si však prácu nenosím. Hneď ako si vyzlečiem plášť a odídem z nemocnice, vypnem. A to je tiež veľmi dôležité. Ak tu chcete a musíte každý deň nastupovať s novým nasadením, potrebujete načerpať energiu doma, v súkromnom živote, z kruhu priateľov. Pre väčšinu lekárov je celý pracovný život ťažké prinášať zlé správy. Chirurg Florian Schütz dnes musí svojej pacientke Susanne Cziklovej oznámiť výsledky, s ktorými nepočítali ani doktori. Dostali sme prvé výsledky z analýz tkaniva. Mám pre vás jednu dobrú a jednu zlú správu. Dobrou správou je, ako som vám už povedal, že som pri operácii odobral ešte jednu menšiu vzorku, aby sme nadobudli väčšiu istotu. V nej sa nádorové bunky nenašli. Takže smerom k bradavke môžeme byť pokojní, tam je všetko v poriadku. Uhm. Okej. Zlá správa je, že nádorové bunky sa našli v lymfatickej uzline.04-01_Veľké civilizačné ochorenia[(040830)07-32-27] To znamená, že nádor nadobudol schopnosť šíriť rakovinové bunky lymfatickým systémom. V tejto chvíli vám ešte neviem povedať, či je to naozaj taká zlá správa, lebo zatiaľ nevieme, nakoľko je nádor agresívny. V takýchto situáciách siahajú onkológovia po obávanej zbrani, po chemoterapii. Dokáže liečiť. Andreas Schneeweiss ju však často predpisuje s nedobrým pocitom. Pacientov so zhubnými nádormi liečim chemoterapiou už vyše 20 rokov a veľmi dobre poznám vedľajšie účinky. Chemoterapia je náročnou liečbou s vedľajšími účinkami, a to krátkodobými i dlhodobými. Nemal by ju dostávať nijaký človek, ktorý ju bezpodmienečne nepotrebuje. 80 percent pacientov ju však berie zbytočne. Nerobíme to však preto, aby sme pacientom škodili. Robíme to preto, lebo zatiaľ jednoducho presne nevieme, ktorí pacienti ktorú terapiu potrebujú a ktorá im prospieva. To bol pre mňa podnet k rozhodnutiu, že to treba zmeniť. Spolu s kolegom z Nemeckého výskumného centra pre rakovinu spustil výskumný projekt, v rámci ktorého v nádorových bunkách svojich pacientok hľadá zvláštne markery. V projekte chceme testovať nové markery buniek, ktoré nám prezradia, či má ochorenie agresívny priebeh a teda, či pacient potrebuje chemoterapiu, alebo či ochorenie agresívny priebeh nemá a pacient sa zaobíde bez nej. Toto sme ponúkli aj pani Cziklovej, že urobíme dodatočnú analýzu jej rakovinového ochorenia. Urobí sa takzvaná génová sekvencizácia a následne sa zistí, ktoré dedičné prvky v nádorových bunkách Susanne Cziklovej sú aktívne. Táto analýza by ju mohla ušetriť od namáhavej chemoterapie a v budúcnosti možno aj ďalšie státisíce žien po celom svete. Sme si takmer istí, že ak sa nám podarí výskum úspešne dokončiť, nebude chemoterapiu potrebovať asi 15 až 30 percent pacientov, ktorým ju dnes na základe klasických markerov musíme ponúknuť. Pre Mariosa a jeho formu rakoviny podobný test neexistuje. Ani pre väčšinu ostatných onkologických pacientov. Už 3 mesiace dostáva vysoké dávky chemoterapie. Až dnes sa môžu lekári pozrieť, či liečba zaúčinkovala a či sa nádor zmenšil. Pre Mariosa to predstavuje enormnú záťaž. Ako všetky malé deti, aj on pred vyšetrením magnetickou rezonanciou a elektrickým tomografom potrebuje narkózu. Nevydržal by sa nehýbať. Výsledok snímok je pre Mariosa i jeho rodičov rozhodujúci. Ak chemoterapia nezabrala, je úspech ožarovania vylúčený. Marios by už nemal takmer žiadnu šancu na prežitie. Detský onkológ Olaf Witt porovnáva snímky Mariosovho nádoru pred a po chemoterapii. Tu je snímka spred chemoterapie, keď k nám Marios prišiel. Nádor rástol pozdĺž chrbticového kanála, tlačil na miechu a tu rástol mimo lebečnej spodiny smerom k mozgovému kmeňu, kde sa nachádza centrum dýchania. Po štyroch blokoch chemoterapie tu vidíme veľmi pekné výsledky. Tu sa pôvodne nachádzal výklenok, ktorý celkom zmizol. Ani kostná dreň v chrbticovom kanáli nie je ničím obmedzovaná, čím odpadáva hrozba paraplegických symptómov. Pre Mariosa a jeho rodičov to znamená, že môžu oslavovať. Cesta k ožarovaniu je otvorená. Grécky lekár z tímu heidelberských odborníkov na ožarovanie rodičom vysvetľuje, že Marios dostane úplne nový druh liečby. Jeho nádor budú ostreľovať protónovými časticami. Ako rádiológ im jasne vymenúva výhody pre Mariosa. Bežné ožarovanie nezasahuje len nádor, ale sčasti poškodzuje aj zdravé mozgové bunky. Protóny však ostanú v nádore zapichnuté ako šípy. Ožiarime len tumor. Táto metóda má zabrániť tomu, aby u malých detí ako Marios došlo k poškodeniu mozgu. Kvôli liečbe musí ísť chlapec do heidelberského iónového ožarovacieho centra. Pod prírodným ochranným krytom tu pracuje urýchľovač častíc. Skôr než sa však pustia do liečby, treba Mariosovi vyrobiť masku. Sieťku zo špeciálneho plastu zmäkčia vo vodnom kúpeli a presne ju prispôsobia tvaru Mariosovej hlavy. Masku neskôr pripevnia na lôžko v ožarovacej miestnosti, aby Marios nehýbal hlavou. Krátko nato sa Marios začne liečiť v najdrahšom ožarovacom zariadení na svete. Pomocou röntgenu sa poslednýkrát overí, kde presne sa nádor nachádza. Marios potom pomocou počítačom riadeného lôžka zaujme polohu na ožarovanie na milimeter presne. Protónové častice totiž smú zasiahnuť len nádor. Marios je najmladším dieťaťom, aké tu kedy ožarovali. A prvým, ktoré je také malé, že potrebuje narkózu. MATKA: Na začiatku som mala veľké obavy, ako to Marios všetko zvládne. Narkóza a potom ožarovanie. Protónový lúč sa rúti k Mariosovmu nádoru takmer rýchlosťou svetla. Nikos a Eva môžu byť pri tom a dívať sa, ako lúč bod za bodom ostreľuje nepriateľa v Mariosovej hlave. Liečba v centre trvá 6 týždňov. Po polhodine majú prvé sedenie za sebou. Nádor v chlapcovej hlave sa snáď touto metódou podarí zničiť. Bolo by to veľké víťazstvo. Celá vojna by však ešte vyhratá nebola. Boj s nádorom je totiž len bojom so symptómami. Príčiny choroby sú zatiaľ z veľkej časti neznáme. Ako pri väčšine foriem rakoviny. To by sa však v budúcnosti mohlo zmeniť. Vedci na celom svete v súčasnosti pracujú na porovnávaní zdravých buniek a nádorových buniek väčšiny rakovinových ochorení. Chcú nájsť genetické odchýlky, ktoré rakovinu spôsobujú. To by bola konečne šanca pre rozvoj terapií, ktoré bojujú priamo s príčinami. Vedci pracujúci so základným materiálom nám neustále poskytujú nové možnosti, ako rakovinové ochorenia jednotlivých pacientov lepšie popísať a teda aj lepšie liečiť. A to je veľký pokrok. Naozaj sa chceme dopracovať k individuálnej liečbe rakoviny. Pre mnohých ťažko chorých ľudí je rýchly pokrok vo výskume rakoviny poslednou záchranou. Čas pracuje proti nim. Niektorým však rýchlosť napredovania stačí. Krátko po tom, čo sa u Helly von Tettau objavili metastázy, sa o jej prípade radil tím doktorov Centra pre rakovinu. V tom čase sa o rozruch postarala nová štúdia. Život pacientov s rakovinou kože, u ktorých sa našli metastázy, má predĺžiť moderná účinná látka. Navrhujem, aby sme ju zaradili do štúdie BRIM3, teda, aby sme ju liečili inhibítorom PLX 4032 na mutáciu BRAF a nie štandardnou chemoterapiou. Teda, za predpokladu, že túto mutáciu má, čo sa v rámci štúdie ešte zistí. VYZVÁŇANIE TELEFÓNU ZVONENIE, ZO ZÁZNAMNĺKA: Dobrý deň, pani von Tettau. Tu Hasselová z kožnej kliniky NCT v Heidelbergu. Práve sme mali poradu o vašom náleze a chcem vám oznámiť, že by ste sa mohli zúčastniť jedného liečebného výskumu. Zavolajte mi, prosím, čo najskôr. Ďakujem. Dovidenia. Vôbec som nad tým dlho nerozmýšľala. Pomyslela som si, že vlastne nemám veľmi na výber. Teda, že mám len dve možnosti. Skúsiť to s tým výskumom a trochu si predĺžiť život, alebo to nechať tak a dlho sa už netrápiť. ROZHOVOR V NEMČINE Hella von Tettau dostala na rakovinu kože nový, cielený liek. Má zastaviť rast melanómových metastáz. Po tridsiatich rokoch ide o prvú nádejnú liečbu. Som rada. Ako sa vraví, mala som šťastie, že som sa do toho výskumu dostala. Je to pre nás celkom nový pocit hovoriť s pacientkou a povedať, že tu pre ňu naozaj niečo máme. Niečo, čo s veľkou pravdepodobnosťou dokáže melanóm úplne potlačiť, a o čom už vieme, že má pozitívny vplyv na dĺžku života zo štatistického hľadiska. A to je úplne nový pocit. A, samozrejme, príjemný. Aj v ňom je však kvapka horkosti. Liek zaberá u mnohých ľudí, ale nie u všetkých. U polovice účastníkov výskumu doteraz testovacia látka nezabrala vôbec, alebo len nepatrne. Hella von Tettau a jej manžel Christian dúfajú, že budú mať šťastie. 6 týždňov po užití prvých liekov musí Hella absolvovať počítačovú tomografiu. Lekári chcú overiť, či sa u nej rast metastáz zastavil, či sa jej choroba dostala do stabilizovaného stavu. ROZHOVOR V NEMČINE HLAS Z POČĺTAČA: Nadýchnite sa, prosím, a zadržte dych. PĺPANIE Pri vyšetrení pomocou CT nasnímajú všetky Helline orgány. Chcú tak nájsť potenciálne novovytvorené metastázy a tie pôvodné odmerať. HLAS Z PC: Dýchajte. Ďalej už ide o milimetre. Odborníci porovnávajú pôvodné snímky Helliných metastáz s tými aktuálnymi. Ak sa rakovinové stádo rozrástlo, znamená to, že liek nezabral. Zatiaľ čo Hella stále čaká na výsledky, nadíde pre Susanne Cziklovú deň D. Spolu s adoptívnou dcérou Antoniou a manželom Rudim prichádzajú do Centra pre nádorové ochorenia, aby sa stretli s profesorom Schneeweissom. Andreas Schneeweiss im dnes oznámi výsledky svojej analýzy. Preskúmal genetické markery Susanniných rakovinových buniek, aby mohol urobiť ťažké rozhodnutie: Potrebuje pani Cziklová chemoterapiu, alebo nie? Jeho diagnóza je výsledkom tímovej práce, ktorá je uskutočniteľná len vo veľkých liečebno výskumných centrách. Je to s vami takto, pani Cziklová. Keby sme mali k dispozícii len klasické markery, chemoterapiu by sme vám pravdepodobne odporúčali.04-01_Veľké civilizačné ochorenia[(024738)07-32-26] Neboli sme si však takí istí, lebo podľa nich máte formu rakoviny prsníka, ktorá na chemoterapiu tak dobre nereaguje. Voláme ju “Luminal A”, je to len názov. Na základe nových markerov však vieme, že máte pravdepodobne takú formu, na ktorú chemoterapia zaberá lepšie. Takzvanú “rakovinu prsníka Luminal B”. Pri tomto type rakovine vieme, že chemoterapiu určite potrebujete a že veľmi pravdepodobne vám pomôže. Pred desiatimi rokmi som raz Rudimu povedala: “Keby sa mi niečo také stalo, nedala by som sa liečiť. Jednoducho by som žila ďalej, ako by to šlo. Užívala by som si život.” Ale teraz to pre mňa vôbec nie je dilema. Budem sa liečiť, lebo by som ešte celkom rada prežila nasledujúcich 20, alebo 30 rokov so svojimi deťmi a videla, ako sa vyvíjajú a čo z nich bude. A vôbec nemám chuť o rok, alebo rok a pol len tak zavrieť oči. Nie som na to vôbec pripravená. Nie. Ideme na to. Na rozdiel od Susanne má už Marios celú liečbu za sebou. Bol to komplikovaný prípad, ktorý sa podarilo liečiť len vďaka spolupráci mnohých doktorov. Ešte istý čas potrvá, kým sa ukáže, či ožarovanie zničilo nádor úplne. Uzdravenie by bolo ako sen. Mariosova radosť zo života je už teraz malým víťazstvom. Som veľmi šťastný. Je to skvelý pokrok. Ešte toľko by som s ním chcela zažiť. Keď riziko recidívy pominie, určite sa sem s ním budeme chcieť vrátiť, aby konečne pochopil, čo sa stalo. Aj Hellin život visí na tenkom vlásku pokroku. Dnes sa dozvie, či ju udrží. Či je jej stav “stabilizovaný”. Alebo či jej metastázy ďalej rastú. Dnes v noci som si, bohužiaľ, dala Diazepam, lebo som od vzrušenia nemohla zaspať. Potom ste zaspali. Určite vás zaujíma, ako to dopadlo so snímkami. Samozrejme. Váš stav sa nezmenil. Preto budeme v liečbe pokračovať. Kým ju naďalej budete dobre znášať. Seneca je mojím najobľúbenejším filozofom vôbec. Tvrdí: “Nebuď nešťastný skôr, než príde čas.” Uvedomila som si, že ak budem myslieť len na to, že čoskoro zomriem a že už nebudem dlho žiť, pokazím si celý život. A tak si hovorím, ešte stále môžem bedákať, keď mi je tak zle, že nemôžem jesť a neviem, čo všetko. Také budú moje posledné hodiny. Ale kým dýcham, kým si môžem vychutnávať prírodu, kým si môžem užívať život s Christianom… Existuje vari niečo krajšie?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.