Predčasne narodené deti

By | máj 2, 2016

Ema sa musela narodiť, aby ju zachránili. Nedarilo sa jej v mojom tele. Nikdy sme sa nestretli s predčasne narodenými deťmi. Uvedomila som si, že sa blíži pôrod, tá veľká brušná operácia. Je tu cisársky rez a ja som sa doslova bála o život. Psychologička, s ktorou som rozprávala, mi hovorila, že predčasné narodenie je pre ženu niečo ako autonehoda. Vieš, že dnes máme s škôlke karneval? Áno. Počula som, že tam bude aj kúzelník. Áno? Tešíš sa naňho? Odpadnem z toho. V 29. týždni, to je na začiatku 7. mesiaca som začala opuchať. Za 3 týždne som pribrala 13 kg. Ako prvorodička som všetko nenormálne pripisovala tehotenstvu. Potom to zrazu nabralo rýchly spád. Museli sme ísť do nemocnice. Mamičky zvyčajne prichádzajú s tým, že už majú asi týždeň bolesti v krížoch, v podbrušku, majú nejaký výtok, ale nechcelo sa mi to riešiť. Veď to nič nie je. No radšej dvakrát zbytočne ako raz neskoro. Doktorka skontrolovala dieťa sonom. Pýtala sa ma v ktorom som týždni. Povedala som, že v 29. Ona na to, vy nie ste v 29, bábätko je veľmi malé. A už v nemocnici zostala. Bolo to vážne. Doktorka povedala, že malá musí isť von. To bola pre mňa facka. Predčasný pôrod je pôrod pred ukončeným 37. týždňom. Na Slovensku sa asi 4 000 detí ročne narodí predčasne.04-21_Moja diagnóza_01[(037115)22-12-38] Riziko predčasných pôrodov sa zvyšuje s vekom. Nielen vysokým, ale aj veľmi nízkym vekom. Mladistvé, ktoré rodia pred 18 rokom sú rovnako vysoko riziková skupina. Ich organizmus je nezrelý. Naopak dámy, ktoré rodia po 35, u nich sa častejšie objavujú rôzne ochorenia. Na vyšetrení mi povedali, že mám preeklampsiu, vysoký krvný tlak. Pri príjme bol 220/100. Preeklampsia sa prejavuje zvýšeným krvným tlakom, bielkovinami v moči, výraznými opuchmi končatín, tváre. Preeklampsia môže na živote ohroziť matku a aj dieťa. Dieťa nemá dostatočnú výživu v maternici, zaostáva v raste a v maternici môže odumrieť. Liečba tohto ochorenia je ukončenie tehotenstva. Vnímala som to ako zlyhanie vlastného tela. Niečo, čo som nezvládla. Niečo, čo je od prírody dané človeku. Má to urobiť a on to nezvládne. Kým pôrodník pripravuje rodičku na cisársky rez, vedľa sa pripravuje tím neonatológov na prijatie predčasne narodeného bábätka. Je viacero pracovísk na Slovensku s tým najvyšším vybavením na starostlivosť o predčasne narodené deti. Keď sa okamžite poskytne intenzívna zdravotná starostlivosť, šance na prežitie aj bez nejakého postihnutia sa výrazne zvyšujú. Keď sa dieťa narodí mimo centra a privezú ho tam v priebehu niekoľkých hodín, už môže byť poznačené oneskoreným transportom. Dostali sme sa do maternice. Pustili sme plodovú vodu. Teraz sa dostaneme za hlavičku. Vyberanie bábätka spomaľujeme, nakoľko má pupočnú šnúru obtočenú okolo krku a je maličké. Dlho som nevedela povedať, že som porodila. Hovorila som, že som bola operovaná. Nebrala som to ako pôrod. Ešte dlho som cítila krivdu, že mi nebolo dopriate porodiť. Niekto to musel urobiť za mňa. Postupujeme pomaly, aby sme nasimulovali prirodzený pôrod. Aby bol určitý tlak na hrudník a očistili sa dýchacie cesty. Bábätko ukážeme mamičke. (dieťa plače) Teraz mu doprajeme trocha krvi. Je dôležité, aby predčasne narodené deti dostali krv. Potom nebudú trpieť anémiou. Bábätko odovzdáme pôrodnej asistentke. Keď vybrali maličkú, presne si to pamätám, že som počula drobné zakašľanie a viac nič. A to ticho sa mi zarezávalo do mozgu. Človek pri pôrode očakáva plač dieťaťa. Ako sa plačom prvýkrát hlási svetu. Zavoláme ocina, všetko je v poriadku. Dáme ju na 6. poschodie, má 2 510 g. Dĺžku odmeriame až hore. Koľko ste povedali? 2 510 g. Emka mala rozmery na 26. týždeň. Mala 35 cm a 950 g. Prestala rásť. Ahoj. Deti, privítame Emku. Materstvo, ktoré príde po pôrode, to uvedomenie si, prvé zamilovávanie, zžívanie sa, pozorovanie, pritúlenie, uvedomenie si ženy, že už tu nie je sama, to neprichádzalo. Emka vrčí ako dinosaurus. Ale máme tu ešte jedného. Podajte si ruky. Dinosaury si práve podávajú priateľsky ruky. Zatlieskame im. Môj prvý kontakt s Emkou bol v inkubátore. Na pár sekúnd som sa mohol pozrieť a potom ju zobrali. Keď človek leží sám na oddelení kde nie sú deti, sú tam aj staršie ženy, ktoré boli na iných gynekologických operáciách, tak človek má pocit, že absolvoval operáciu a čo ďalej. Prečo to malo takto byť? Donosené bábätko má v priemere okolo 3 200 až 3 500 g, podľa toho či to je chlapec alebo dievča. Najrizikovejšie deti majú pod 1 500 g. Máme tu aj deti, ktoré sa narodili pod 1 000 g. Sú to deti s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou. Často sú extrémne nezrelé, čo zhoršuje ich adaptáciu na mimomaternicový život. Preto potrebujú intenzívnu starostlivosť. Tešíme sa, keď deti vo vnútri spia. Keď spia, tak rastú. Prvýkrát som Emku videla po 2 dňoch. Bola v inkubátore. Bola ako maličký vtáčik, ktorý vypadne z hniezda. Holé telíčko, iba kostičky potiahnuté kožou. Bolo vidieť, že tam je ešte niečo nedokončené. Ešte je to jednoducho v procese. Zo začiatku som sa ju bál chytiť. Tieto deti majú veľmi jemnú kožu, nemohol som ju pohladkať. Je to niečo patologické, čo nepatrí k bábätku. Nepatrí to k pôrodu a k očakávaniu nového prírastku. Preto som začala veľmi plakať a nevedela som to zastaviť. Prišla veľmi milá sestrička a hovorí mi, tu nie je priestor na slzy. Vy nemôžete chodiť k bábätkám plakať. Aby sa dieťa dobre vyvíjalo, je potrebné, aby bola matka pozitívne naladená. Aj keď vie, že ďalší život nebude ľahký, musí dieťaťu odovzdať pozitívnu energiu. Vyplakať sa má doma a keď príde za dieťaťom musí byť pozitívne naladená. Vtedy mu odovzdá energiu. Ahoj, aké máš pekné očká. Prišla som a rozprávala som sa s Emkou. Chytila som ju a ona cítila môj dotyk. Dávala som jej najavo, že tam je mama a vtedy prístroje menej pískali. Akoby mi tým dávala najavo, že sa jej darí. Že bojuje a snaží sa. A ja som sa snažila, aby cítila, že tam sme a bojujeme s ňou. Čo by ste povedali na to, keby som vás naučil čarovať. Áno. Čo podľa vás potrebuje kúzelník na to, aby mohol čarovať. Nič tu nemám. Dinosaura. Musím mať dinosaura? Ale iba malého. Možno si ho vyčarujeme. Ale kúzelník potrebuje klobúk. Odtiaľ možno vyčarujem zajaca či dinosaura. Kto si vyskúša klobúk? Ja chcem zajačika. Z klobúka? Áno. Tak poď ku mne. Toto bude prvá kúzelníčka. Zatlieskame.04-21_Moja diagnóza_01[(028246)22-12-36] POTLESK Ako kúzelníčka potrebuješ klobúk. Toto je naša kúzelníčka. Kde si? Toto bolo tvoje prvé kúzlo, zmizla si pod klobúkom. Si šikovná. Máme tu bábätko, ktoré je tretí deň po narodení. Má 730 g. Budeme potrebovať nový vstup do žily. Tadiaľ budeme podávať výživu a potrebné lieky. Žilka je povrchovo veľmi krehká. Zelené krídlo nám robí cestu pre katéter. Máme odmerané ako hlboko sa potrebujeme dostať. Ide to z lakťovej jamky smerom ako cieva ústí do srdca. Tieto deti potrebujú dostatočnú výživu. Aminokyseliny, tuky, vitamíny, vápnik, fosfor, všetko, čo by dostali v brušku od mamy. Teraz mu to musíme dať cez infúzie. Doktori hneď po pôrode nevedia povedať čo bude s bábätkom. Najskôr hovorili, že prvých 24 hodín je kritických, potom 48, potom 2 týždne, potom prvé mesiace, prvý rok. Chceli by sme, aby všetci boli krásni. Robíme všetko pre to, ale bohužiaľ. Mamičky nám to neskôr aj trochu vyčítajú. Vraj keď si chodili pre informácie, tak sme boli veľmi opatrní a nikdy sme im nedali 100 % nádej. Nádej im nikdy neberieme, ale musíme sa vyjadrovať veľmi opatrne. Bábätká sú veľmi nevyspytateľné. Celý čas sú ohrozené na živote. Premýšľala som nad tým, čo bude ďalej. Bude mať Ema nejaké poškodenie? Bude fungovať normálne? Budem normálna mama? Alebo budem mať postihnuté dieťa? Pre mňa to hlavne znamenalo, že musím ísť dopredu. Musím chodiť do práce. Musíme mať nejaký príjem. A všetko bude dobré. (plač) Keď všetko dobre dopadne, tak je to úžasný pocit. Keď prídu ukázať zdravé dieťa, tak hovorím, že nepotrebujem výplatu. Vždy mi urobí radosť, keď sa nám podarilo “vypiplať” zdravé dieťa. Dobrú chuť, deti. (deti spoločne hovoria) Ďakujeme. Už pred pôrodom pracujeme s mamičkami, u ktorých vieme, že porodia predčasne, aby sa nastavili na to, že tesne po pôrode musia začať pracovať na tom, aby mali mlieko. Nezrelé bábätká kŕmime sondou zavedenou do žalúdka. Deti nedokážu dostatočne sať, hltať a pritom dýchať. To je pre nich veľmi náročné pre koordináciu. Niekedy dostanú pár kvapiek mlieka do úst a zvyšok dávky dostanú sondou a zároveň trocha sajú cumlík, aby sa upokojili. Srdiečko nám pekne pracuje. Krvný tlak je super. Doktori a sestričky mali moju plnú dôveru. Keď mi hocičo povedali, bral som to tak, že musíme. Myslím si, že toto všetko malo nejaký zmysel. Nachádzame sa na oddelení, kde sú bábätká, ktoré prešli jednotkou intenzívnej starostlivosti a už sú stabilizované čo sa týka vitálnych funkcií. Potrebujú len narásť a dozrieť. A potrebujeme zaškoliť mamičky, aby ich mohli doma spoľahlivo ošetrovať. Ešte si mal byť v brušku a už máš čo všetko za sebou. Si naozaj hrdina. Už má krásne líčka. Už je krásne bábätko. Dokáže si už odgrgnúť? Áno. Super. Prišla som do nemocnice a sestrička sa pýta, budeme klokankovať? Bola som nadšená. Až som zostala prekvapená, že už môžem. Pri klokankovaní rozvíjame všetky zmysly bábätka. Počuje vaše srdiečko a kožou cíti vašu kožu. Vonia vás. Keby sa na vás pozrel, stimuluje si zrak. Naozaj všetky zmysly teraz rozvíjame. Ty sa usmievaš, krása. Už to bude, už je dobre. Zo začiatku som sa ju bál chytiť. Bola veľmi krehká. Prvé klokankovanie bolo plánované iba na chvíľu a mali sme ju hodinu. Už som síce bola celá meravá, lebo som sa bála pohnúť, ale ako sa hovorí, matkine telo je najlepší inkubátor. To je vlastne princíp klokankovania. Keď nemali inkubátor, tak matky deti zohrievali vlastným telom. Nosili ich na sebe. Deti sa kolonizujú baktériami matky. Máme oveľa menej infekcií, menej rizík narušeného správania sa. Je to naozaj veľmi pozitívne na celkový psychický stav detí. A mamy si to tiež užívajú. Urobilo to veľmi veľa. Ema išla rýchlo dopredu. A páčilo sa to aj nám. Oliver, poď medzi svojich. Ideš k mamičke. Ak vieme, že dieťa bolo veľmi maličké, malo veľmi zlý začiatok, veľmi veľa komplikácií a príde krásny malý človiečik, je to ako balzam na dušu. Často sme nedúfali, že dieťa bude také krásne a bude robiť veľkú radosť všetkým okolo. To vie zaskočiť. Ale veľmi príjemne. Dobrý deň. Ahojte. Pozdrav a daj pusu. Poďte ďalej. Priniesli sme vám knižku. Ako sa Emke darí? Vďakabohu všetko je v poriadku. Začala chodiť do škôlky. Ani nevedia, že je predčasne narodená. To je úžasné. Si krásna dievka. Emu vnímam ako každé iné dieťa. Zanechalo to iba také stopy na nej, že je silnejšia osobnosť. Pozri sa sem, v tomto spia bábätká. Aj ja som tu spinkala? Áno, keď si bila taká maličká, že si sa tam zmestila. Ale teraz som už veľká. Teraz by si sa tam už nezmestila. Ani brat by sa tam nezmestil. Krásne ste narástli. Takáto maličká si bola? Áno. Pozri aká maličká si bola. Mnohí rodičia, ktorí odtiaľto odišli zostali mojimi priateľmi. Stretávala som sa s nimi a pomáhala im s deťmi, keď potrebovali poradiť na akých odborníkov sa majú obrátiť, alebo to boli len bežné rady, napríklad, že dieťa stále plače. Rozhodli sme sa založiť OZ Malíček, kde by sa mohli stretávať mamičky a vzájomne by si pomáhali s riešením problémov. Sme tu preto, lebo sa nám narodil bojovník. Mamička za to naozaj nemôže, jednoducho sa to stane. Zrazu je to tu. Odporučila by som, aby sa mamičky a aj otcovia hlavne nevzdávali a ďalej fungovali ako rodina.04-21_Moja diagnóza[(029372)22-12-22] Majú predčasne narodené dieťa? Tak majú. A čo, veď vyrastie. Moja psychoterapia bola taká, že som všetko čo sa nám stalo potrebovala dať na papier. A tak som začala písať. V spolupráci s OZ sme potom vydali knihu Venované Eme. Je veľa mamičiek, ktorým sa predčasne narodilo dieťa. Mala som veľa dobrých ohlasov, že im kniha pomohla, alebo im tie časy pripomenula. Kde som bola v inkubátore? Keď si sa narodila, lebo si bola maličké vtáčatko. Tu to je. Ale toto som ti rozprávala. “Ahoj, Emka. Tu je mama. Veľmi ťa ľúbim a stále na teba myslím. Si to najkrajšie dieťatko, aké mi mohol Boh dať. Krajšie som si ani nemohla priať. Musíš byť silná a bojovať, aby si čím skôr mohla ísť s ockom a so mnou domov. Tam ťa bude čakať tvoja vlastná postieľka.” V OZ Malíček sme sa stretávali s názorom, že keď sa im toto stalo prvýkrát, druhé dieťa už nechceli. Báli sa rizika. My sme verili, že s Riškom to dopadne dobre. Minulý rok v lete sa nám ani neviem ako pošťastilo a zostala som tehotná. Celá rodina sa tešila. Ale zároveň sme mali aj veľké obavy. Nastavila som sa tak, že jednoducho dosiahneme 40. týždeň tehotenstva, aj keby na chleba nebolo, ako sa hovorí. Nepripustila som si, že by som mohla porodiť predčasne. A dopadlo to tak, že Riško sa narodil šťastne cisárskym rezom. Zatiaľ je všetko v poriadku. Je zdravý a čulý. Keď mi povedali, že váži 3 770 g a 52 cm, tak som si vydýchla. Ukážte mi toho valibuka. Riško. Páči sa. Priniesla si mu hračku? Hrá tu hudba, môžeš nám zatancovať. Predčasné narodenie Emy malo svoj zmysel. Určite to nebola náhoda. Ani sa k tomu tak nestaviame. Staviame sa k tomu tak, že všetko sa deje pre niečo. Prišlo to práve vtedy, keď sme potrebovali dospieť. Dovtedy sme boli bezstarostní ľudia a pri tomto kroku sme dospeli. Museli sme sa posunúť ďalej. Dosť nás to zocelilo. Deti prichádzajú na tento svet a vyberajú si rodičov. Prichádzajú v ten moment, kedy sú oni pripravení. Hocičo by som urobila proti tomu, aby sa narodila predčasne, ona by ma donútila predčasne porodiť. Toto bola jej cesta. Toto bol jej štart, ktorý mala absolvovať. Takto to malo byť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.