POSLEDNĺ STOROČNĺ ĽUDIA Z OKINAWY

By | október 2, 2015

Pri brehoch Japonska jestvuje malý ostrov, kde poznajú umenie starnúť. Týmto ostrovom je Okinawa. Je to skalnatý kúsok zeme nachádzajúci sa v Čínskom mori. Aj keď ľudia v Japonsku žijú dlhšie ako hocikde inde na Zemi, práve na Okinawe je najvyšší počet storočných ľudí na svete. Okrem číselných údajov je výnimočná aj vitalita a radosť zo života týchto seniorov. Smerujeme na Okinawu, aby sme pochopili, čím to je, že tento kúsoček Japonska je miestom, kde sa dobre starne. Volám sa Hiroko Toyama. Som dôchodkyňa a mám 91 rokov. Koničiva! Koničiva! Teší ma, že sa stretávame. Teraz je rad na mne. Ponáhľate sa, je tak? Aha, ste na rade! Tak len choďte. To nie je možné! Čo som to urobila? Strácam body! Nevyzeráte spokojne. Nerozmýšľala som, dokážem to aj lepšie. Nebolo to dobre? Už dlho sa venujete tomuto športu? Začala som v päťdesiatke spolu s manželom a šport je dnes skutočne súčasťou môjho života. Je to moja hygiena života. Predpokladám, že chcete v športovaní pokračovať čo najdlhšie. Čo možno najdlhšie, kým môj manžel ma čaká, aby si so mnou zahral v raji, teda aspoň dúfam. Pekne ste to povedali. A možno sa v raji hrá golf. To nevieme. Možno, ktovie! Čo vám dáva športovanie so všetkými týmito ľuďmi? Je to dobré pre telo, moje zdravie a tiež pre dušu, to je pre mňa dnes podstatné. Je pravda, že vieme, že udržiavanie pružnosti, starostlivosť o kĺby, zabraňujú pádom a u starších ľudí spôsobujú veľké problémy práve pády. Presne tak, správne ste pochopili, prečo som aktívna. Nechce sa mi nemôcť chodiť. Viem, že zlomenina by skutočne mohla zhoršiť moje zdravie. V každom prípade človek naozaj dostane chuť byť ako vy vo vašom veku. Ďakujem pekne, až tak to necítim, ale viem, že je to prospešné. Pokračujeme? Tak poďme. Musíme ísť tadiaľ, však? Ako vysvetliť to, čo niektorí nazývajú okinawským zázrakom? Pritom Hiroko patrí do generácie, ktorá zažila vojnu a s ňou spojené strádanie. Celý život pracovala a apriórne ju nič nepredurčuje na to, aby žila dlhšie ako iní. Vysvetlenie treba hľadať inde. V spôsobe života tejto deväťdesiatničky. Tu sú všetky moje poklady. Toto je fotka môjho nebohého manžela. Na tejto fotke je veľmi vážny. V tom čase ste sa zoznámili? Áno, boli sme mladí. Slúžil v cisárskej garde. Bol to významný človek. Bol jedným z dvoch prvých jazdcov gardy. V tom čase boli len jediní dvaja. V slávnostnej uniforme je veľmi pekný. Je pre vás dôležité mať spomienky na svoju minulosť? V Okinawe si veľmi ctíme minulosť svojich predkov. Práve to predstavuje tento oltár, symbol náboženstva. Nepredstavuje Boha, ale v mojich očiach a v očiach mojej rodiny je veľmi dôležitý. To ste vy napísali kaligrafickým písmom? To je moja vášeň, trávim pri tom veľa času. Prináša mi to obrovskú radosť. Zdá sa, že ste v dobrej forme. Nemáte zdravotné problémy? Teraz som v poriadku. Keď idem do nemocnice, vždy mi povedia: “Veď máte všetkov poriadku!” V 82 rokoch som však mala mozgovú príhodu. Ale dostala som sa z toho vďaka krásnym veciam v živote, hlavne vďaka kaligrafii. Všetky funkcie sa vám vrátili. Pravú stranu tela som si necítila, bolo to čiastočné ochrnutie. Ale po niekoľkých rokoch rehabilitácie som sa úplne vyliečila. Takže to bolo za cenu obrovskej práce, ale teraz ste úplne samostatná. Bola to vôľa nikdy nevešať hlavu. V skutočnosti ma to zachránilo. Sršíte energiou. Ste si vedomá toho, že ste súčasťou toho, čo sa nazýva okinawský zázrak?09-24_Tradičná medicína vo svete I._01[(015943)21-25-18] Pre mňa na tom nie je nič zvláštne. Ľudia ma stále berú takú, aká som, preto naďalej žijem s úsmevom. Ale bez toho, aby som sa zaoberala tým, či som, alebo nie som zázrak. Tá vôľa žiť, to je to, čo sa u vás nazýva ikigai? To je ikigai. Nie je to však vec, ale spôsob myslenia. Životná filozofia, prostredníctvom ktorej som si vybudovala celý svoj život. Je to naozaj slovo, ktoré rezonuje v ušiach a myslím, že vy ho veľmi dobre stelesňujete. Myslím, že vám môžem vrátiť kompliment. Ďakujem veľmi pekne. Ikigai, vďaka tomu život stojí za prežitie. Táto zásada, ktorej sa obyvatelia Okinawy denne držia, je jedným z kľúčov k ich dlhovekosti. Dať zmysel svojmu životu, ísť vpred, to prispieva k dobrému fyzickému a duševnému zdraviu. Prečo sa máme opúšťať, keď môžeme mať radosť zo života? Zbožňujem túto dedinu, je to stará tradičná dedina ešte spred druhej vojny. Tu je ešte všetko zachované, kvety aj stromy. Človek sa cíti dobre, keď sa tu prechádza. Dôležité je cítiť spätosť so živlami. To človeku umožňuje, aby bol vyrovnaný. Zdá sa, že príroda je pre vás veľmi dôležitá. Tieto stromy sú pôvodne určené na ochranu pred tajfúnmi. Sú tu na to, aby udržiavali konštantnú teplotu a vytvárali chládok. Hoci sa Okinawa nachádza v rizikovej oblasti, aj keď príde tajfún, necítime ho prechádzať vďaka týmto stromom. Práve preto boli zasadené. Naozaj dúfam, že toto prostredie sa zachová. Stáva sa vám, že máte obavy o budúcnosť Okinawy? Pobrežie Okinawy sa vybudovalo veľmi rýchlo. Myslím, že tejto štvrti hrozí, že jedného dňa zmizne, aby sa tu postavilo čosi moderné a škaredé. Hiroko sa veľmi zapája do života svojho ostrova. Komunita tu hrá veľmi významnú úlohu. Na Okinawe sa odjakživa schádzali príbuzní, priatelia, susedia, aby diskutovali, zabávali sa a hlavne vzájomne sa podporovali. Tieto skupiny nazývané “moai” inšpirovali aj zdravotnícke služby na ostrove. Hiroko sa každý týždeň stretáva so svojimi priateľkami, aby sa spolu vykonávali fyzické a manuálne aktivity a zhodnotili stav svojho zdravia. Vy ste teda zdravotná sestra strediska. Áno, to je moja úloha. Čiže každý týždeň sa stretnete so všetkými týmito osobami a odmeriate im tlak, teplotu, pulz a všetko zapisujete do tohto zošita. Áno, viackrát do týždňa. Kontrolujem ich zdravotný stav. Veľmi na mňa zapôsobil zdravotný stav ľudí, ktorých tu vidím. Majú vysoký vek, a pritom sa im dobre darí. Vidím, že šijú a netrasú sa im ruky. Mám dojem, že majú o 30 rokov menej ako v skutočnosti. Uchovali si životný rytmus tým, že naďalej spoločne vykonávajú fyzické a manuálne aktivity. A motivuje ich najmä skutočnosť, že s tým nikdy neskončia. To ich drží v takej dobrej forme. Kto je teraz na rade? Aj ja som si doniesol svoje prístroje. Neprišiel som s prázdnymi rukami. Dnes budem robiť sestričku ja. Neprekáža vám to? Nie, nie. Dôverujete mi? Áno. Tak je to v poriadku. Cítite sa dobre? Včera som sa dobre zabávala. Dnes mi tečie z nosa. Keď sa zabávate, tečie vám z nosa? Som trochu unavená, lebo noc som strávila vonku. Ale naozaj som sa poriadne nasmiala! Ale vy sa aj tak stále smejete! Rád by som mal takýto tlak! Máte ho rovnaký ako minulý týždeň, 120 na 60. To je výborné. Vaša srdcová frekvencia je trochu zrýchlená, ale to je v poriadku. Lebo keď sa pozriem na ostatných, je to približne rovnaké. Možno ste trochu vystresovaná, lebo som to ja. Ste veľmi mladý, to je tým! Tak je! Nechodíte k lekárovi? Len keď ste chorá? Chodím k lekárovi raz do mesiaca, len aby mi predpísal lieky. Ale nemám nejakú zvláštnu chorobu. Mám však obavy, aby som znova nedostala mozgovú príhodu, dávam si teda pozor. Pochopila som, že musím viac cvičiť a namáhať si mozog. Preto sem chodím, aby som pre to urobila všetko a zostala vo forme. Pri všetkých týchto ľuďoch, ktorým sa darí, by som tu skutočne nemal čo robiť, keby som tu pracoval. Hlavne tu máme mnoho lekárov, ktorí tu nie sú potrební. Naozaj by bolo pre vás lepšie zostať doma. Chcel som využiť cvičenie, ktoré práve vedľa prebieha, aby som sa s vami porozprával o priaznivom účinku, ktorý možno dosiahnuť, ak starší ľudia vykonávajú fyzické aktivity. Cvičíme s nimi jednoduché cviky, pričom dúfame, že doma ich budú pravidelne opakovať. Ide o cvičenia, ktoré predchádzajú tomu, aby stratili samostatnosť. Keď sme zaviedli toto cvičenie, všetky hneď rýchlo reagovali. Dnes sa cítia čoraz viac vo svojej koži. To je dôkaz, že to má skutočné pozitívne účinky. Chcel by som vedieť, čo vám ako zdravotnej sestre prináša kontakt s týmito staršími ľuďmi, ktorí sú v dobrej forme. Aký pocit vám to dáva? Práca so staršími ľuďmi si vyžaduje veľa úsilia, ale na druhej strane poskytuje človeku aj veľké zadosťučinenie. Viem, že neskôr urobia ľudia to isté pre mňa. Bernard je šťastná, má priateľky, zamestnanie, svoju úlohu v spoločnosti. Zdá sa, že stále sa pozerá pred seba. Akoby táto harmónia a to zdieľanie ju odmeňovali dávkou zdravia navyše. Určite to jej ikigai. Okinawský zázrak ozrejmil koncom 70 tych rokov japonský kardiológ, doktor Makoto Suzuki. Bol prekvapený z úžasnej dlhovekosti a vitality obyvateľov a preukázal, že tento zázrak spočíval na troch základoch, na fyzickej aktivite, na sieti vzájomnej pomoci a na strave. Volám sa Suzuki Makoto, mám 80 rokov, som kardiológ, gerontológ a profesor na univerzite Ryukyus. Stojíme teda pred jedným z pilierov okinawského režimu: ide o stravovanie. Zdá sa mi, že vy ste urobili významný objav o tom, čo tu ľudia jedia. Napríklad osobitne toto. Toto je goja. Je to druh uhorky, ale s hrubšou kožou, ktorá odoláva slnku. Goja je plná vitamínu B1, vitamínov C a E. Je veľmi dobrá na žalúdok. Je trochu horká, nazýva sa aj horká uhorka. Ak sa však zmieša s citrónovou šťavou, je lahodná. Vôbec netuším, čo je toto. Tento šalát sa volá untama. Táto tmavá časť sa nevarí. Ide o šalát, ktorý sa pripravuje najmä v lete. Obsahuje obrovské množstvo vlákniny. Skutočnosť, že ide o lokálnu produkciu, že ide o zdravé potraviny, že tu asi vôbec nemáte pesticídy, naozaj prispieva k dlhovekosti obyvateľov tohto ostrova. Áno, väčšina produktov je veľmi zdravá. Ale najdôležitejšie nie sú zložky potravy, ale spôsob ich prípravy. A z hľadiska výživy sa pozitívny výsledok dosahuje tiež pridávaním prísad. Pravdepodobne najdôležitejšie je však uspokojiť hlad len na 80 %, teda nenajesť sa do sýtosti. Toto je tofu. Zdá sa mi, že medzi tofu a výskytom rakoviny prsníka na tomto ostrove existuje súvis. Toto sa volá shima tofu, jestvujú viaceré jeho druhy. Toto je tuhšie, tvrdšie. Na jeho výrobu sa nepoužívajú chemické látky, ale morská voda.09-24_Tradičná medicína vo svete I._01[(026746)21-25-20] Toto tofu zvyšuje hladinu estrogénu a ten pomáha pri prevencii rakoviny prsníka. Práve preto ho mladé ženy na Okinawe konzumujú vo veľkom. A na rozdiel od Spojených štátov alebo Európy je na Okinawe úmrtnosť spôsobená rakovinou prsníka omnoho nižšia. To je úžasný objav, pravdepodobne je to rovnaké v celej Ázii. Áno, práve preto ľudia v Japonsku a v Ázii jedia veľa tofu. Ale shima tofu je špecifické pre Okinawu, náklady na výrobu sú vysoké a treba ho rýchlo zjesť, lebo sa rýchlo kazí. Okinawa predstavuje tiež paradox: je ostrovom s najväčšou dlhovekosťou, ale má tiež najvyšší počet obéznych ľudí. Kulinárske tradície ostrova boli nahradené, tak ako všade v Japonsku, fast foodom a priemyselne vyrábanými potravinami. Tieto zmeny v spôsobe života pozoruje profesor Suzuki na svojej klinike. Na ostrove sa objavili predtým neznáme choroby ako obezita, kardiovaskulárne problémy a cukrovka. V záujme lepšej liečebnej starostlivosti vytvoril profesor Suzuki koncept mibio. Ide o prechodný stav, keď symptóm predchádza chorobe. Práve vtedy musia podľa neho lekári zasiahnuť. Dnes je pulz pravidelný. Zistili sme mu časté extrasystoly. Ale vďaka liečbe sa stav upravil. Výskyt arytmií sa znížil a teraz hľadáme príčinu. Bolo by to ľahké, keby sme mali jasne určenú diagnózu, ale to nemáme. Práve to sa nazýva mibio: skúmať aj najnepatrnejší symptóm, skôr než sa prejaví choroba, lebo práve vtedy treba zasiahnuť. Pokiaľ má pacient závraty, alebo opakovane ho bolí hlava, ani vyšetreniami sa nemusí nič zistiť. Pritom závraty a bolesti hlavy môžu byť symptómami závažnej choroby, ako napríklad aneuryzma. Nemožno liečiť človeka, až keď je chorý, ale treba sa ním zaoberať oveľa skôr. Nič mimoriadne. Nič mimoriadne. Chce to čas nájsť anomálie, ktoré sa prehliadli. Potiaľto je všetko v poriadku, je to výborné. Ak dobre chápem, toto je podstatné, je to viac, ako len dobre sa stravovať a dávať si pozor. Ide o to zistiť chorobu ešte predtým, ako sa prejaví. To je ponímanie, ktoré výrazne presahuje to, čo dokážem robiť ja. Ide o spôsob prístupu k ľuďom a zaobchádzania s nimi. Nemyslím si, že žijeme dlhšie, lebo medicína je dobrá, ale skôr preto, lebo sa o seba staráme. A práve to robia odjakživa ľudia na Okinawe. Keď porovnáme staršie výsledky, zisťujeme, že došlo k skutočnému zlepšeniu, ale nemôžete zanedbať tento problém, musíme nájsť jeho príčinu. Takže čoskoro sa znova uvidíme. Či už ide o fyzickú, duševnú, sociálnu alebo duchovnú stránku, musíme ich všetky nevyhnutne vziať do úvahy. Lekár nemá svojich pacientov liečiť, má sa o nich starať. To je jeho úloha. Má ich prezrieť, počúvať. Mnohí dnešní lekár sa starajú len o choroby. To však nie je cieľ, myslím, že podstatné je starať sa o človeka. To je to tajomstvo.09-24_Tradičná medicína vo svete I._01[(032746)21-25-21] Hara iči bu: jesť málo a dobre. Ikigai: dať zmysel svojmu životu. Mibio: predbehnúť chorobu. Profesor Suzuki mi poskytol kľúče k dlhovekosti svojho národa. Ide o jemnú zmes solidarity, duchovna a medicíny v širokom zmysle slova. Cítim sa veľmi vzdialený od medicíny, ktorú praktizujem ja. To je úžasné! Nádherné! Toto je krásne miesto. Krásne vzácne. Máte veľmi šťastný život, ste zdravá. Stáva sa vám napriek tomu, že občas myslíte na smrť? Samozrejme. Keď sa fyzicky či duševne necítim dobre, vtedy začínam myslieť na smrť. A vravím si, že je načase, aby som sa na ňu pripravila, ale naozaj sa mi to nedarí. Úsilie, ktoré denne vynakladáte na to, aby ste zostali zdravá, robíte preto, lebo sa bojíte smrti, alebo preto, lebo máte rada život? Hlavne preto, lebo mám rada život a robím všetko pre to, aby som si ho spríjemnila. Dnes môžem povedať, že som mala pekný život. Hlavne keď som na mieste, ako je toto, mám chuť žiť ešte dlhšie, robiť mnohé veci, ale viem, že to by som toho chcela veľa. Ja tu tiež pociťujem to isté. Človeku to dodáva chuť žiť veľmi dlho a byť v dobrej forme. Japonsko splnilo svoj sľub. Hiroko Toyama má životnú iskru. Jej zdravie nezávisí len od lekára. Okrem rôznych praktík som tu natrafil aj na ľudí, ktorých spája rovnaká vôľa žiť pre ostatných.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.