Môžem si zapáliť ?

By | apríl 15, 2015

vitajte v londýnskom stredisku Allen Carr s Easyway. Moje meno je Coleen a budem vašou terapeutkou. Dnes zistíte, že prestať s fajčením sa dá okamžite, natrvalo, a bez akýchkoľvek pomôcok, či trikov, ba aj bez pribratia na váhe a bez potreby nesmierne silnej vôle. Proces odvykania od fajčenia si môžete doslova vychutnať a po jeho skončení už nikdy nedostanete chuť na cigaretu. Teraz sa zameriame na potlačenie vašich obáv z nefajčenia. Na to sa musíme pozrieť fajčeniu priamo do očí a pochopiť, prečo sa nazdávate, že až do konca svojho jediného života by ste si mali do úst vkladať a fajčiť tie odporné nechutné veci. Teraz vás požiadam, aby ste všetky cigarety a zapaľovače hodili na túto kopu. Blahoželám! Ste nefajčiari! Madam, koľko cigariet denne vyfajčíte? Štyri, päť. Len tri, či štyri. Od 25 do 40. Okolo 40. Tri škatuľky. Štyri škatuľky denne. Priemerne dve škatuľky denne. KOMENTÁR: Spomínate si, ako sa ešte nedávno zapálenie cigarety pokladalo za niečo, čo spoločnosť bez problémov akceptovala? Dnes sa prestať fajčiť nielen odporúča, je to takmer rozkaz. V našom každodennom živote sa odrazu zjavili obmedzenia, ktoré symbolizuje všadeprítomný znak “zákaz fajčiť”. Fajčenie je zakázané! Útočia na nás vyobrazenia mŕtvych a umierajúcich i slogany, ktoré v nás umocňujú pocit viny. Keď som niekde čítal, že fajčenie spôsobuje aj slepotu a hluchotu, pomyslel som si, že sme sa dostali na ozajstný vrchol absurdnosti. Hrôza, hnus, prísľub pomalej a bolestnej smrti. Keď treba fajčiarom pripomenúť ich smutný a beznádejný osud, spoločnosť stráca zábrany. PRĺSTROJOVÝ HLAS: Veľa šťastia, zdravia! Veľa šťastia, zdravia! Ľudia už od 19. storočia vedia, že nikotín v malých dávkach môže zabiť aj veľmi veľké potkany. Lekári vždy pozorovali rozdiel v zdravotnom stave fajčiarov a tých, ktorí nefajčili. V Amerike sa cigarety už dávno pokladali za klince do truhly. Fajčenie zabíja, o tom nik nepochybuje. Vieme to už dávno, ale prečo sa táto hrozba odrazu stala menej prijateľnou a menej tolerovanou, než bola predtým? Vydržala som dva a pol roka. Potom som začala zas. Vo Francúzsku, na liečebnom pobyte v kúpeľoch. Cez jeden víkend. Fajčíte už dlho? Asi 8 9 rokov. Na desať mesiacov som prestal, keď som používal nikotínové náplasti. To poznám z čítania. Každý deň si viac než miliarda ľudí na svete zapaľuje cigarety. Ten návyk im musí spôsobovať radosť, pôžitok, či spoločenskú výhodu. Predstava závislosti a návyku je do značnej miery typickým príznakom moderného sveta. Nie je to tak dávno, čo bol tabak potešením, spoločenským katalyzátorom, ktorý bol dostupný každému. Fajčenie bolo pevne ukotvené v našej histórii a kultúre a bolo rovnako prirodzené ako jedenie, či pitie. Balíček cigariet, ktorý sa prvýkrát objavil začiatkom 20. storočia, urobil z tabaku ľahko dostupný spotrebný tovar, ktorý sa ľahko ponúkal, predával a delil. Dnešnú oslavu fajčenia začneme súťažou o najelegantnejšiu fajčiarku. Súťaž v rýchlosti fajčenia. Cigareta je sociálny nástroj, niečo, čo ponúkneme druhým, ako keď si ľudia núkali šnupací tabak. Zjednodušuje konverzáciu, umožňuje nadviazanie rozhovoru. Spomínam si, ako som bol v päťdesiatych rokoch prvýkrát vo Francúzsku. Vošli sme k niekomu do bytu a hneď bola na stolíku škatuľka gauloisiek a domáci vás ponúkli, aby ste si zapálili. Vo fajčení je dodnes niečo demokratické. Princ smie ponúknuť oheň bedárovi. Už od čias amerických Indiánov cigarety fungovali ako stmeľovač ľudí. Dnes sú cigarety oveľa drahšie a ľudia sa nimi už toľko neponúkajú. Každý si zapáli a škatuľku odloží do vrecka. Už to nie je družná zábava, a keď si chcete nájsť priateľov, choďte radšej na odvykaciu skupinovú terapiu. Dámy a páni, dobrý deň. Som Alex Vengi a budem koordinovať odvykací program v pracovných skupinách. Práca, ktorú tu dnes urobíme, a v ktorej budete pokračovať, má prispieť k efektívnosti a dobrému zdravotnému stavu ľudstva. Všetci vieme, že čím lepšie sa má spoločnosť, tým lepšie pre nás. Som Betty Washingtonová a fajčím od 27 ich rokov. Teraz mám 59 a toto je môj prvý ozajstný pokus prestať. Cigaretu som nemala v ústach už 46 dní. Skvelé! Ja fajčím od 15 tich, dnes mám 56. Neviem prestať. Skúšal som žuvačky i náplasti, ale nejde mi to. Fajčenie ma zamestnáva. Neviem, čo ešte povedať. Som Patricia a som presvedčená, že vydržím. Najmä keď mi títo ľudia trošku pomôžu. Ďakujem. VRAVA VO FRANCÚZŠTINE Predtým, ako tabak rozdelil ľudí na fajčiarov a nefajčiarov, tak ich skôr spájal. Dôvod bol jednoduchý, fajčili všetci. S cigaretou v ruke je človek ochotný vypočuť si všetky možné názory. A debatovať o nich donekonečna. Zapáliť ste si smeli v ktoromkoľvek dennom čase a doslova všade, doma, v dopravnom prostriedku, v práci, či v reštaurácii. Muži, ženy, mladí, starí, cigareta im pomáhala zabudnúť na názorové rozdiely. Boli to roky obnovy, aj obnovy spoločnosti, ktorá sa spamätávala a vracala k občianskemu spôsobu života. Bol to čas emancipácie žien, čo bol takisto príznak politickej liberalizácie. Aby výskumníci nepripravili fajčiarov o pôžitok, prvé štúdie s jednoznačnými dôkazmi o škodlivosti tabaku zo 60 tych rokov nechali bezpečne uložené v pracovných stoloch. Účasť lekárov v reklame na cigarety sa pokladala za niečo normálne. Aké cigarety fajčíte, pán doktor? Najviac lekárov fajčí značku Camel. Americký televízny seriál Mad Men zo sveta newyorských reklamných agentúr pripomína časy, keď nulové obavy verejnosti dokonale vyhovovali cynickým záujmom tabakových spoločností. Náš výrobok je skvelý. Sám ich fajčím. Fajčil ich môj starý otec. Dožil sa 95 rokov, potom ho zrazil kamión. Rozumiem, ale už nesmieme uvádzať, že Lucky Strikes sú bezpečné. Čo, dopekla, budeme robiť? Založili sme vlastné výskumné stredisko, aby sme tie fámy raz a navždy pochovali. To je síce skvelý začiatok, ale predaj to nenakopne. Don, myslím, že presne na tom to budeš musieť postaviť.04-14_19-55-00_STV2 (slo)_MĂoĎzem si zapÂaliĎt[(066998)09-47-02] Keď sa šou začala vysielať, hneď v úvode som vysvetlil, že ľudia vtedy merali množstvo cigariet kartónmi za týždeň. Zašli ste do supermarketu po mlieko, vajíčka a dva kartóny cigariet, lebo najmä muži vtedy vyfajčili dve, tri škatuľky denne. To je 60, ba aj 80 cigariet za deň. Mal som pocit, že pre divákov to bude niečo ako Disneyland. Mladí ľudia vraveli: “Netušil som, že fajčiť sa smelo aj vnútri.” Hovorím: “Fajčilo sa aj v lietadlách počas letu.” Len nedávno sa zaviedlo, že fajčiť sa musí ísť pred budovu. Takže je tu kultúrny tlak zabudnúť na to. Keď to ľudia vidia, šokuje ich to, myslím, že ich to rozrušilo. Možno pri sledovaní programu pijú a fajčia. A potom prestanú. V kanceláriách a výrobných halách sa cigareta ešte nepokladala za neproduktívnu prestávku v práci. Naopak, bola znakom nesmiernej aktivity. Celý deň sprevádzala pracovníkov pri všetkých činnostiach. Cigareta sa vnímala ako stimulant. Mnohí intelektuáli pri práci fajčili, mali pocit, že ich to stimuluje, že to zlepšuje ich predstavivosť, že im to pomáha dýchať a myslieť inak. Romain Gary “Váš lístok už neplatí”, vydavateľstvo Gallimard. Vidím tu dva aspekty románu, realistický… Cigaretám sa pripisoval rad dobrých vlastností, mali oslobodzovať myslenie a podporovať výrečnosť. Akoby sa myšlienky v oblakoch dymu rodili ľahšie. VRAVA VO FRANCÚZŠTINE Tabak dlhý čas sprevádzal spisovateľov vo chvíľach tvorby. A naozaj im pomáhal. Mnohí autori fajčili. Francoise Saganová nenapísala ani jeden román bez toho, aby si pri práci nezapaľovala jednu cigaretu od druhej. V televíznom programe “Apostrof” fajčila v jednom kuse. Pre Saganovú bola cigareta tým, čím je pre slepca biela palička. Cigareta vyvolávala dojem kaviarne, ľudia sa cítili, ako keby boli doma, či u priateľa. Príbeh pokračuje vášňou a utrpením až k úplnému odcudzeniu. Len trochu mu pomohli písmená. Keď som v roku 1975 začal robiť program “Apostrof”, väčšina mužov nosila kravatu a fajčila. Keď končil môj ďalší program “Kultúrny bujón”, muži už nenosili kravaty, ani nefajčili. Keď si pozriete po jednom diele z každého roka, uvidíte, že kravát a cigariet ubúdalo, až celkom zmizli. Nijaký štatistický výskum nedefinoval vzťah medzi nosením kravaty a fajčením. No v časoch plnej zamestnanosti boli kravaty a cigarety charakteristické pre spoločnosť, ktorá verila vo svoje hodnoty a prosperitu. Fajčenie patrilo k bontónu a v manipulácii s cigaretou bola prítomná určitá elegancia. Fajčenie cigarety je aj estetická aktivita. Narábanie s ohňom, popolom a dymom v sebe nesie istú krásu a ľudia na taký pôžitok mimovoľne reagujú. Tak čo, ako je to dávno? Ako dávno je čo? Veď vieš. Ako dávno sme sa nevideli? Počkaj, zamyslím sa… Estetický rozmer fajčenia bol ešte umocnený hollywoodskym mýtom. Aj nezapálená cigareta bola nevyhnutným doplnkom, dôležitým ako kostým, či osvetlenie. Fajčenie dnes prešlo veľkou zmenou imidžu. Vo všeobecnosti platí, že fajčiť je trápne. Už to nie je duch doby. Cigareta stelesňovala ducha doby v čase Humphreyho Bogarta, či filmu noir, alebo Jeana Paula Belmonda. Dnes údajne žijeme v lepších, inteligentnejších a zdravších časoch. Už si to nedávame do súvislosti. Je to výsledok vedomého rozhodnutia? Či sú dnešní hrdinovia naozaj lepší? Na tieto otázky nemám jednoznačnú odpoveď. Dnes je fajčenie privilégiom niekoľkých tradicionalistov, darebákov, ktorí ostávajú verní svojej vlastnej legende. Je to jedna z možností, ako si uchovať imidž rebela. Lebo dnes je medzi hviezdami normou nefajčiť a pôsobiť dojmom pevného zdravia. Všetka pozornosť sa zameriava na telo, či na postavu. Toto dám preč. Vyfotila som vás, aby ste videli zmeny v čase. Takto by ste mohli vyzerať ako 72 ročné, keby ste ďalej fajčili. Najprv urobím Heather, lebo je tu s nami. Otočím to. Takto vyzeráte teraz. A keď neprestanete fajčiť, takto budete vyzerať ako 72 ročná. Všimnite si oči, máte oveľa viac vrások. Tu je ich strašne veľa. A veľmi veľa je aj tu. Okolo očí sú hlbšie, a aj na čele. Neviem, či to vidíte. Vy to asi nevidíte, ale vyzeráte oveľa sivšia, vaša pleť má sivý nádych. To mi napadlo ako prvé, keď som to uvidela. Vidím, že som sivšia. Je to pre obmedzenú cirkuláciu krvi, zavinenú oxidom uhoľnatým, ktorý prijímate s každou cigaretou. Voľná pleť je dôsledkom nedostatku kolagénu, ktorý robí pokožku elastickou. A nedostatku vitamínu A. Vyzerám ako moja mama. Tak vyzerala mama, presne. Lenže ona v živote nevyfajčila ani cigaretu. Čudné. Myslím, že najväčšou novinkou z nedávnej minulosti je poznanie, že naše telo je náš kapitál, že nás reprezentuje a je naším imidžom v tom zmysle, že je najvernejším prejavom našej identity. Identitu už necharakterizuje odev vašej vrstvy, či uniforma vašej profesie. V záujme identity dnes ukazujete svoje telo, aby vyjadrilo vaše skutočné “ja” tým najjedinečnejším spôsobom. Telo vás reprezentuje pred svetom. Nedá sa ukryť ani na vrchole pyramídy moci. O telo sa treba dobre starať a za každých okolností ho ukazovať v tom najlepšom svetle. Ľudia sa musia cítiť viac či menej v bezpečí, potrebujú vedieť, že žijú zdravo. Presne tento pocit sa využíva, aby sme si stále viac uvedomovali potrebu zdravia. A s tým súvisia aj myšlienky o športe, či zdravej výžive. Mám dostatok spánku? Nejem priveľa cukru, či soli? Nepijem priveľa? Alebo primálo? Pomaly nemôžeme ani otvoriť noviny, aby sme nenatrafili na nejakú dobrú radu. Radia nám denne vypiť pohár vína. Je káva zdravá? Na akom vankúši sa spí najzdravšie? Mám dosť čerstvého vzduchu? Moderní ľudia sú takí posadnutí každodennými problémami, že takmer zabúdajú žiť. OPERÁTORKA: Vitajte na Protifajčiarskej podpornej linke. Služba pomoci pri skoncovaní s fajčením je spoplatnená 15 centami za minútu. Tabaková linka, Laurent. ŽENA: Zdravím. Volám, lebo som hrozný hypochonder a veľmi by som chcela prestať. Mám silné obavy z chorôb a podobne. Lenže to nezaberá, lebo keď dostanem strach, siahnem po cigarete. Povedali ste svojmu psychiatrovi, že chcete prestať fajčiť? Áno, aj on to odo mňa chce. Vraj som plná protirečení. Chcem prestať, ale keď mám strach, tak si zapálim. Je to bludný kruh, bojím sa. Byť fajčiarom dnes znamená žiť v strachu. Jeho počiatky možno nájsť v polovici 70 tych rokov. Strach sa dostavil s krízou a nezamestnanosťou v spoločnosti, ktorá strácala svoje istoty. Práve v tých rokoch sa na verejnosť dostali riziká fajčenia, ktoré odhalila veda. Existuje všeobecné riziko, že ťažkému fajčiarovi cigarety skrátia život o 7 rokov. Francúzsky zákon z roku 1976 uštedril fajčeniu prvý úder, keď obmedzil reklamu cigariet. Na zmenu fajčiarskej mentality bola nasadená nová zbraň, prevencia, úprimná priateľka s tými najčistejšími záujmami. V priebehu štyridsiatich rokov sa zlozvyk, ktorý až dovtedy svedčil o normálnosti a sebaistote a potvrdzoval spoločenský status, autonómnosť a iniciatívu, zmenil na prečin a obťažujúci, či nebezpečný zvyk. Počas niekoľkých dekád sa svetom prehnala vlna zákazov. Nová legislatíva zo začiatku 90 tych rokov, napríklad francúzsky Évinov zákon, zakázala fajčenie vo verejnej doprave, verejných budovách a obchodoch. Postupne sa k zavádzaniu zákazov pridali aj zdržanlivejšie krajiny, napríklad Španielsko alebo Čína.04-14_19-55-00_STV2 (slo)_MĂoĎzem si zapÂaliĎt[(045561)09-46-58] V niektorých amerických štátoch zakázali fajčiť aj v zariadeniach, kde sa to tradične tolerovalo, v psychiatrických liečebniach, vo väzniciach a ironicky aj v celách smrti. Volám sa Lionel Ferguson a fajčím asi 40 rokov. Som rád, že spoločnosť si dnes viac uvedomuje riziká fajčenia i to, že fajčenie je trápne. Musel som si preprogramovať myseľ, aby som to pochopil a zriekol sa zlozvykov, ktoré som pestoval 30, či 40 rokov. Keď sa mi to podarilo, dokázal som vydržať bez fajčenia. Myslime si, čo chceme, ale na obmedzujúce opatrenia sa adaptujeme veľmi rýchlo. Po chvíli si obmedzenia osvojíme a pokladáme ich za normálne. Aby sme nezabúdali, že tieto obmedzenia nás chránia, treba nás stále upozorňovať na nebezpečenstvo a živiť v nás strach. Zoznam chorôb, ktoré môže údajne spôsobiť tabak, zázračne rastie, osteoporóza, hluchota, impotencia. Prípustný je každý argument. KAŠEĽ BÁBÄTKA Otázka zdravia vyvoláva v ľuďoch silnú emocionálnu závislosť. Zmienka o zdraví dokáže veľa. Ovplyvňuje naše súkromie, dĺžku života, energiu, ktorú máme k dispozícii, strach z vyradenia pre chorobu. Obavy o zdravie spôsobujú veľkú úzkosť. Pocit trvalej hrozby privádza fajčiarov k novému druhu odborníkov, expertom na závislosť na tabaku. Fajčenie už nie je príčinou choroby, ono samo je chorobou, ktorá si vyžaduje liečbu a kompletnú fyziologickú a psychologickú prehliadku. Ako rýchlo po prebudení si zapálite prvú cigaretu, alebo vám to napadne? Najneskôr po hodine, keď idem von. Keď idete von, dobre. Je pre vás ťažké nefajčiť na miestach, kde sa to nesmie? Nie. A keď to trvá dlho, napríklad v kine, či vo vlaku? Je to prvé, čo urobím, keď som zase vonku. Prvé, čo urobíte. Viac fajčíte predpoludním? S kolegyňami začíname o šiestej. Kedy? Začíname o šiestej, takže predpoludním. Koľko vyfajčíte od šiestej do obeda? Podľa nálady. Spravidla najmenej päť. Päť, približne. Takže na Fagerstromovom teste máte trojku. Fagerstromov test je dotazník s výberom možností, ktoré pokrývajú návyky a psychologické zlyhania fajčiara rovnako ako jeho spotrebu tabaku. Beriete lieky? Keď nefajčíte, ste podráždenejší? Pečeň vám funguje normálne? Neviete sa v práci dobre sústrediť? Akú máte dnes náladu? Ste nervózny? Liečili ste sa niekedy z nervového zrútenia? Na stupnici 1 až 10, ako by ste ohodnotili svoju sebadôveru? Závislosť na tabaku sa dnes v americkom “Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch” zaraďuje medzi behaviorálne poruchy. Bude sa fajčenie onedlho pokladať za duševnú chorobu? V skutočnosti sú dnes fajčiari takí stigmatizovaní, že sa u nich prejavujú všetky druhy nových neuróz, komplexy zo zlyhania, pocity viny, strata sebadôvery. Okrem rozličných terapií a odvykacích pomôcok sa bežne predpisujú aj antidepresíva ako Zyban a Chantix. V podstate existujú podporné lieky ako Chantix. Funguje v zásade nasledovne: Ako viete, keď fajčíte cigaretu, nikotín, ktorý je v nej, zasahuje v našom mozgu niektoré centrá. Sú to receptorové miesta. Keď k nim nikotín prenikne, uvoľní sa dopamín a cítime sa šťastní. Keď beriete Chantix, liek tieto centrá zablokuje. Výsledok je, že hoci fajčíte cigarety, nemáte z toho potešenie. To sú vaše cigarety? Nie, ležali tu, keď som prišiel. Vy nefajčíte, však? Nie. Prestal som. Aj ja. Ach, stačilo! Vytiahol som aj 25! Koniec! Teraz mám energiu. Odkedy som prestal, všetko je… Skoncentrované. Je mi ľúto tých chudákov, čo ešte bafajú. Potrebujú cumlík. A keď prestanete, najkrajšie je, že si poviete: “Prestal som, takže si môžem jednu zapáliť.” Lebo som prestal. Len tak, sviatočne. Nie naozaj, veď to ani nevdychujem. Nedáte si so mnou? No, keďže som prestal, dám si jednu. Viete, teraz už môžem. V posledných rokoch sa obmedzenia rozšírili aj na príjemné miesta, kde sa fajčilo vždy, na kaviarne, reštaurácie a nočné kluby. V 70 tych rokoch by sa bol taký zákaz pokladal za novinársku kačicu, či televíziou šírený prvoaprílový žart. Fajčenie cigarety je vec, ktorú dnes už nemôžete robiť slobodne. Fajčenie regulujú zákazy v súkromných i verejných budovách. Fajčiť je zakázané na železničných staniciach i v metre. Fajčenie je zakázané v mnohých obchodoch a kaviarňach, či sedíte vonku, alebo dnu. Fajčiť sa nesmie vo verejných parkoch. Čo hovoríte na zákaz fajčenia? Je to útok na slobodu jednotlivca. Ja som proti. Keď chcem fajčiť, tak fajčím. Aj v kaviarňach? Prečo? Aby ste neotravovali tých, ktorým to vadí. Veď môžu odísť. “Lebo to obťažuje druhých.” Taký argument by sa bol kedysi pokladal za nedôveryhodný. Odvtedy sa ale ujala nová myšlienka, ktorá pomohla pripraviť fajčiarov o ich práva a slobody, pasívne fajčenie. Fajčiari neohrozujú iba seba, ale otravujú aj všetkých okolo. Napriek absencii vedeckého dôkazu odporcovia fajčenia získali rozhodujúci argument. Smiem si zapáliť? Netrápi ťa, že umriem? New York je veľmi zastavaný, je tam veľmi veľa obytných domov. Veľa ľudí žije v bytoch, činžiakoch a podobne, a tí sú nadmerne vystavení pasívnemu fajčeniu, a to dokonca aj v bytoch, v ktorých nikto nefajčí. Nedávno sa začalo hovoriť už aj o terciárnom fajčení. Dochádza k nemu, keď bývate v byte a fajčíte cigarety. Pri fajčení sa jedovaté látky, oxid uhoľnatý a to, čo vdychujete, usádza na stenách a na stropoch. A na stoloch. Časom sa to na týchto povrchoch nazbiera, a keď zaveje prievan, čiastočky sa uvoľnia do vzduchu, a keď ich vdýchnete, je to vlastne terciárne fajčenie. Argumenty proti fajčeniu neustále pribúdajú. Zdá sa, že aj keď sme zavretí medzi štyrmi stenami a nábytkom, zákerný jed čaká na príležitosť udrieť. Takéto myslenie môže viesť až k psychóze. Keď som prestala fajčiť a vošla som do šatníka, cítila som dym. Moje šaty… Všetko som oprala, všetko som dala do čistiarne. A momentálne byt maľujem, lebo som cítila tabak aj zo stien. Naozaj! Z fajčenia! Tabak je škodlivina, ktorá ohrozuje rovnováhu v atmosfére našich miest. V štáte New York, ktorý je v Spojených štátoch najviac znečistený, je fajčenie zakázané aj na niektorých otvorených miestach, napríklad vo verejných parkoch a na plážach. S pribúdaním nefajčiarskych zón postupne rastie aj odpor proti nim. Kto to dýcha? Veď je to hneď preč! Celá tá protifajčiarska križiacka výprava. Tvária sa, že chcú chrániť druhých pred fajčením, no v skutočnosti im ide o skoncovanie s fajčením. Nejde o ohrozenie druhých dymom, ide o prinútenie fajčiarov, aby prestali fajčiť, lebo si už nebudú mať kde zapáliť. Keď ste niekde vonku a stojíte blízko fajčiara, je to druhotné fajčenie a aj s ním súvisia negatívne zdravotné efekty. Druhým dôležitým dôvodom je príklad, ktorý fajčiar dáva deťom. Preto zavádzame zákaz fajčenia v parkoch, na ihriskách, všade tam, kam chodia rodiny s deťmi. Deti by nemali byť vystavené nielen druhotnému fajčeniu, ale ani fajčiarskemu správaniu. Fajčenie sa stalo niečím nevhodným a obscénnym. Filmoví cenzori ho sledujú ako sex, či násilie. Európska únia dokonca financuje štúdie zamerané na obmedzenie fajčenia cigariet vo filmoch, ktoré sú určené pre všetkých divákov. V tejto scéne hrá jednu z hlavných úloh Guillaume Canet, v ruke má cigaretu a na stole pred sebou celý balíček. Čo tu symbolizuje fajčenie? Sústredenie? Nervozitu? Aký má kontext? Zrejme má problémy so spolubývajúcou, no ešte to nie je vzťah, v tejto chvíli o ňom nevieme viac. Vieme len to, že má problém so spolubývajúcou, tak fajčí. Ale mohli to dať najavo aj inak, nemusel fajčiť. A piť pivo. Aj to. Poďme ďalej. Prístup našej spoločnosti k zdraviu je totálne puritánsky, keď žiadame priam nemožnú čistotu a tvrdíme, že akékoľvek správanie môže znečisťovať jednotlivca, či spoločnosť. To je nesporné. Dnes nás už netrápi len fajčenie, ale aj pohľad naň. Na ľudí, ktorí fajčia. Aj hrdinovia z minulosti by nám mali dávať pozitívny príklad. Jacques Tati, André Malraux a Jacques Chirac sa dali na nový spôsob odvykania, digitálne vymazanie cigarety. Ale na čo je dobrá takáto nová forma cenzúry? Koho má chrániť? Dieťa, ktoré je sústavne vystavené fajčeniu vo filmoch, hoci jeho rodičia nefajčia, bude v dospelosti fajčiť rovnako ako dieťa fajčiarskych rodičov. Príklad filmu je taký silný, že môže prekonať aj dobrý rodičovský vzor, vzdelanie a znalosti. Keď natočíte detský film, v ktorom sa fajčí, je to, ako keby ste na ihrisko vysypali rádioaktívny odpad. Ostane tam veľmi dlho. Musíme svoje deti chrániť a od útleho veku im ukazovať dôležitosť zdravia, ktorému by sa mali prirodzene tešiť? Pri dnešnom dôraze na prevenciu zašla osveta na túto tému tak ďaleko, že onedlho sa môže dostať do školských osnov spolu s pravopisom a počítaním spamäti. Keď ľudia nevedia prestať fajčiť, nemohli by nefajčiť aspoň ich deti? Toto je Suzi, fajčiaci robot. Fajčí pred triedou a deti si budú môcť pozrieť jej zafajčené pľúca. Uvidíme reakcie detí na umelé pľúca umelej fajčiarky, ktoré budú poškodené skoro ako tie skutočné. Cigarety boli odjakživa pre mnohých adolescentov a dvadsaťročných istou barličkou a mnohým pripadajú dôležité. Je to niečo ako vstupenka do sveta dospelých. A tak si začínam myslieť, že treba odhaliť pozadie americkej puritánskej nedôvery a obáv súvisiacich s tým, čo by som nazval “potešením dospelých”. Práve to je pre mňa dôležitá kategória, potešenie dospelých. Máte cigaretu? Iste. Či je to alkohol, drogy, alebo sex, všetky formy potešenia dospelých so sebou nesú riziko. A práve to znamená “dospelosť”. Schopnosť mať radosť aj z riskantnej činnosti. Ako možno ovládať správanie vo vzťahu k túžbam? Ako možno tlmiť túžbu a zachovať si cit pre mieru? Práve to bola tisícky rokov kľúčová otázka politiky a náboženstva. Čo musíme urobiť, aby sme udržali ľudí pod kontrolou? Mladí, ktorí len štartujú do života. Majú v hlave dosť jasno, aby to zvládli? Keď podľahnú extravagantnému a nezdravému životnému štýlu, nebudú morálne a fyzicky intoxikovaní alkoholom a inými látkami? Nezabúdajme, že deti narodené bezohľadným rodičom si, nanešťastie, osvoja ich zlozvyky. Aj ich vlastnosti. Pre prosperitu národa je dôležité, aby sa zdravým a zdatným rodičom rodili zdravé bacuľaté deti.04-14_19-55-00_STV2 (slo)_MĂoĎzem si zapÂaliĎt[(016939)09-47-14] V podstate je to vojna viery, ba možno aj vojna náboženstiev o to, ako máme na tejto zemi žiť, zaobchádzať so svojimi telami, s vášňami, s našou smrteľnosťou. Sú to základné otázky moderného “náboženstva zdravia”, no také isté obavy tu boli už od počiatkov kresťanstva. Čoraz silnejšie zameranie na istý ideál zdravia podľa mňa slúži tým elementom spoločnosti, ktoré chcú čoraz viac, povedal by som, priam totalitnými metódami kontrolovať všetky stránky našej existencie. Keď sa čisto biologické myslenie, dôraz na to, čo voláme “verejné zdravie”, zmení na program, na štátom riadený program, potom si treba dávať obrovský pozor, lebo takýto prístup je vždy symptómom toho, že tu dochádza k niečomu ako výchova národa. Štát sa usiluje vštepiť ľuďom určité zdravotno biologické predstavy. Prirodzene, aj nacisti. Neviem, či možno toto obdobie porovnávať s iným obdobím, ale práve oni nám poskytli otrasný príklad takéhoto hnutia. Führer, Mussolini a Franco, traja muži, ktorí boli v očiach svojho ľudu a celého sveta symbolmi pevnej vôle a správania. Ako nefajčiari urobili pre šťastie svojich národov viac, než všetci výrobcovia cigariet, ktorí sa nás pokúšajú presvedčiť, že vďaka konzumácii nikotínu a iných jedov budeme výkonnejší a zdravší. Skutočným predchodcom vojny proti tabaku bolo nacistické Nemecko. Pokiaľ šlo o Hitlera, tabak pokladal za symbol dekadencie západných demokracií. Bol typický pre Židov, degenerovaných intelektuálov a liberálnu, pochybnú americkú morálku. Nemcov pred ním bolo treba chrániť a prvoradým záujmom bolo zdravie národa. Teraz chcem, aby ste sa uvoľnili, zavreli oči a zhlboka a pomaly sa nadýchli, ako keby ste si šli zdriemnuť, či len poleňošiť. Je čoraz ťažšie nájsť v spoločnosti zmysel. Vo veľa vecí už neveríme, ani v posmrtný život, či v cirkev. Pochybujeme dokonca už aj o demokracii a o kapitalizme. Zdravie sa zmenilo na moderné náboženstvo. Na chrbte ruky môžete cítiť tlak, raz silnejší, raz slabší, Cítite ho? Imperatívu zdravia dnes neujde ani jedna generácia. Úplný zákaz fajčenia dnes platí aj v domovoch dôchodcov. Len čo som vstal, zapálil som si gitanesku. Denne som vyfajčil aj dve škatuľky. Žlté, pamätáte si ich? Dve škatuľky denne? Fajčil som jednu od druhej. A nezabili vás? Zatiaľ žijem. Naša kultúra ako keby ľudí odmeňovala za dĺžku života, ktorý prežijú. Ako keby samo “vydržanie” bolo niečím hodnotným. Podľa mňa by sme mali trvanie života nahradiť skôr kvalitou prežitého. Keď sa to rozmení na drobné, tak posadnutosť životom môže vyvolať doslova odpor k životu. Lebo keď stále myslím na nebezpečenstvá, ktorým som vystavený, tak žijem v obavách a úzkosti a v skutočnosti zabúdam žiť. Na skoncovanie s fajčením, či na odčinenie fajčiarskych hriechov nie je nikdy neskoro. Aj tak síce umriete, ale aspoň sa smrti dožijete v dobrom zdraví.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.