Jedovaté topánky

By | júl 19, 2015

Pekné topánky. Toľkí z nás ich majú radi. Týždeň čo týždeň pribúdajú do obchodov nové modely. Aj študentka Christine si pravidelne kupuje topánky. Mali by byť pohodlné, pekné a “šik”. Christine však, podobne ako mnohí, reaguje na veľa topánok alergicky. S Christine sme si dohodli Začalo sa to týmito sandálmi. Naozaj môžeme z topánok ochorieť? S Christine sme si dohodli stretnutie pred obuvou Reno. Práve tu sa začalo jej trápenie, presne minulé leto. Po dlhom hľadaní si konečne kúpila sandále, ktoré boli podľa výrobcu testované proti škodlivým látkam. Na nohách sa mi objavili vyrážky. Jedna noha mi dokonca opuchla, bolo to veľmi nepríjemné. Trvalo dva týždne, kým som sa vyliečila. Išla som k lekárovi, predpísal mi rôzne kožné masti. S Christine a jej priateľom ideme opäť k jej kožnému lekárovi. Diagnostika nebola jednoduchá. Test totiž preukáže len časť škodlivých látok, ktoré sa môžu v topánkach nachádzať. Christin dostane na chrbát náplasti s rôznymi alergénmi, okrem iných rozpúšťadlá, nikel, syntetickú živicu a formaldehyd. Na tele sa nechajú pôsobiť dvadsaťštyri hodín, pretože pôsobenie jedovatých látok sa prejaví až po čase. Test bol úspešný. Išlo o alergiu na umelé hmoty. Prišli sme na to testom, keď sme pacientke na chrbát umiestnili náplasti. Obsahujú umelé látky, obzvlášť rôzne živice, kyselinu abietovú, ale aj veľký pomer kolofónie, destilátu terpentínovej silice, ktorá sa používa ako lepidlo. Látkam v náplasti je nutné sa vyhýbať. Alergia na topánky sa vtedy prejavila takto. V akom stave máte nohy dnes? Alergie ostávajú na celý život. Zvýšenej citlivosti na isté látky sa človek obvykle nezbaví. Takéto topánky by ste už nemali nosiť. Topánky s veľkým množstvom lepidla a rozpúšťadiel sa dajú rozoznať podľa pachu. Nechali sme sa viesť vlastným čuchom a kúpili sme pár bielych papúč značky Deichmann Bon Form. Aj balerínky značky Buffalo London nepríjemne páchnu. Tu je hneď uvedené, že sú vyrobené v Číne. Topánky kupujeme. Chceme odhaliť záhadu nepríjemného zápachu a odnášame ich preto do nezávislého laboratória. Ahoj, Larisa. Nesiem pár ďalších vzoriek. Už som sa na ne pozerala, naozaj veľmi páchnu. Pri týchto bielych topánkach by sme rozhodne mali spraviť test na rozpúšťadlá. Skús sama, zápach je skutočne výrazný. Ozaj veľmi. Tieto sú, podľa mňa, ešte horšie.07-07_Jedovaté topánky[(026641)19-17-55] Na tieto oranžové by sme sa naozaj mali pozrieť. Ovoňaj ich. Vidíš sama. Takže jednoznačne spravíme test na rozpúšťadlá, a pravdepodobne aj polyvinylchloridy. Musíme overiť množstvo chlórovej zložky. Na podrážke to bude zmiešaný test a v ostatných častiach topánky aj jednotlivé chlórové zložky. Nachádzame len to, čo hľadáme. Každá chemikália si vyžaduje samostatný test. Sú v našich topánkach jedy, ktoré uškodili Christine? Ulrike Siemersová z brémskeho Inštitútu pre životné prostredie. Na topánkach, ktoré mimoriadne výrazne zapáchali, vrátane týchto oranžových, sme uskutočnili testy na rozpúšťadlá. Objavili sme množstvo rôznorodých chemických látok. Napríklad klasické rozpúšťadlá ako alkány, izoalkány, olefíny, mimoriadne zapáchajúce fenolové konzervačné látky, ale aj rozpúšťadlá ako dimetylformamid, cyklohexagón, či metylpyridín s teratogenickým účinkom. Jedovaté zvyšky v topánkach Buffalo London môžu vyvolať alergie. A čo obsahujú biele papuče od Deichmanna? Podrobili sme ich testu na chlór. Keď horí, tvoria sa dioxíny. Aj pri týchto topánkach sa preukázalo veľa rozpúšťadiel a iných prchavých organických zlúčenín, ako aj deriváty glykolov. Nápadný je však najmä podiel ftalátov, ktoré sa používajú ako zmäkčovadlá v polyvinylchloridoch. Tie sme objavili najmä v podrážke. Predpokladá sa, že v nich obsiahnuté ftaláty poškodzujú najmä pečeň, obličky a hormonálne fungovanie rozmnožovacích orgánov. Výsledky našich testov ukázali, že to, čo nosíme na nohách, môže byť zdraviu škodlivé. Topánky pochádzali z Číny, rovnako ako ďalších tristo miliónov párov každoročne. Mnohé topánky sa vyrábajú v provincii Wen Jou. Tvárime sa ako nákupcovia a chceme zistiť, ako sa jed dostáva do topánok. Našou prvou zastávkou je dodávateľ firmy Deichmann. Pochádza z tejto továrne aj naša škodlivá biela papuča? Nahlásili sme sa. Nikto tu však na nových nákupcov z Európy nie je zvedavý, považujú nás za priemyselných špiónov. Nechceme sa prezradiť a radšej rýchlo opúšťame areál továrne. Naše hľadanie topánok s jedovatými látkami pokračuje. V provincii Wen Jou je veľa tovární. Celý región sa orientuje len na výrobu topánok. Všade to páchne po rozpúšťadlách a lepidlách. Ulice sú plné zvyškov syntetickej kože. Vyrábajú sa tu topánky pre celý svet. Našli sme továreň, ktorá do Európy dodáva zdravotné papuče. Aj tu sa všade vznáša silný zápach rozpúšťadiel nachádzajúcich sa v otvorených lepidlách. Páchnuce biele podrážky v nás vyvolávajú nedôveru. Obsahujú aj oný polyvinylchlorid? Majiteľ nás ubezpečuje, že ide len o prirodzenú a celkom neškodnú gumu za veľmi výhodnú cenu. Na predmestiach sa vyrába syntetická koža na topánky. Likvidácia odpadu a bezpečnostné pravidlá pri práci s chemikáliami tu zjavne ani jednu z desiatich tisíc tovární na topánky nezaujímajú. Dostali sme dobrý tip. Jeden z dodávateľov firmy Deichmann má záujem o nového zákazníka. Obchod s firmou totiž neprináša veľký zisk, vysvetľuje nám manažérka. Preto sa musí pracovať s čo najlacnejším materiálom. Tvrdohlavosť sa nám vypláca. Našli sme ich. Bon Form, biele zdravotné papuče od Deichmanna. Už v Nemecku nás zaujali výnimočne silným zápachom. Sú príliš lacné. Neuveriteľný zápach! Testujú sa aj tieto topánky? Vysoko nad Wen Jou sídli Úrad na ochranu spotrebiteľa. Na príkaz vlády preverujú škodlivé látky v topánkach. Vedúci sa však rád pozhovára aj s európskymi investormi. Ochrana spotrebiteľa je preňho dôležitá. Predstavuje nám priestory pracoviska. Prvá zastávka: štátne laboratórium. Úrad tu vo veľkom kontroluje topánky určené na čínsky trh. A čo topánky na export? Hneď vedľa. Laboratórium s certifikátom z Nemecka. Supermoderný, no bez topánok. Za kontrolu exportných topánok tento úrad totiž nezodpovedá, vysvetľuje poverený úradník. Takže čínske úrady zodpovedajú za čínske topánky a európske úrady za európske topánky? Vyzerá to tak. Testy na škodlivé látky majú v Nemecku vysoký štandard. To si v Číne nemôžeme dovoliť zaplatiť a ani to nie je našou úlohou. Tovar na export dodávame len na zákazku odoberateľa. Takže v Číne sa topánky určené na export kontrolujú len vtedy, ak je to na požiadavku a za peniaze odberateľa. Tak sa aj jedovaté topánky dostanú bez povšimnutia do hamburgského prístavu. Colné úrady sa o kontajnery s tovarom nezaujímajú. Sústredia sa len na kontajnery s falšovanými produktmi a chyby v označeniach. Rozpúšťadlá a zlúčeniny chlóru sú povolené. Existujú však zákony o bezpečnosti práce, ktoré majú pracovníkov colnice a robotníkov prístavu chrániť pred jedovatými plynmi. Posúdiť to má chemik Torsten Ollesch. V tomto kontajneri je náklad obsahujúci mnohé freónové zlúčeniny. Nakoľko ide o náklad topánok, je pravdepodobné, že ide o organický jedna dva dichlóretán, ktorý sa pridáva, aby sa pri transporte zabránilo šíreniu plesní. Dichlóretán možno bráni šíreniu plesní na topánkach, pre človeka je však nebezpečný. Môže podráždiť kožu, spôsobovať rakovinu či poškodzovať vnútorné orgány. Obchodníkov s topánkami ohrozenie zdravia spotrebiteľov veľmi nezaujíma. Tovar sa nechá pár hodín vetrať, a hneď pokračuje do obchodov. Torsten sotva stihne skontrolovať špeditérov a colnicu. Obchodníci s topánkami sa naňho obracajú len zriedka. Nezávislý chemik však vie, že páchnuce topánky môžu byť zdraviu škodlivé. Už viackrát sa pokúsil takéto kontajnery zastaviť. Mnohých dovozcov to jednoducho nezaujíma. Je ľahko preukázateľné, že je veľa tých, ktorí už celé dlhé roky dovážajú topánky s jedovatými látkami. V poslednom období môže Torsten podozrivé kontajnery prehliadať len zvonka, z člnu. Od spoločností objednávky na kontrolu nedostáva, hoci práve jeho práca by mala chrániť spotrebiteľov. Ak je tovar vysoko kontaminovaný, do posudku napíšem, že pre spotrebiteľa vzniká riziko. Takisto môžem uviesť, že tento tovar nie je vhodný na uvedenie na trh. Možno práve vám, tu už nedávajú prácu. Nerád špekulujem, no môžem to pozorovať na poklese zásahov, ktoré vykonávame. Očividne sa požadujú skôr zhovievavé posudky ako kvalitné meracie zariadenia. Týka sa to aj logistiky firmy Deichmann v termináli v Burchardkai. Torsten Olle od nich už veľmi dávno nedostal žiadnu zákazku. Nikto z firmy nechce vypovedať priamo pred kamerou. Písomne nám odkazujú: “Všetok tovar je testovaný v súlade s internými smernicami firmy Deichmann.” Úrad pre ochranu spotrebiteľa prichádza na scénu, až keď sú topánky vyložené na pultoch. Škodlivé exempláre nachádzajú kontrolóri nielen v obchodoch firmy Deichmann, ale aj v mnohých iných. A to sa zo šesťsto miliónov párov importovaných topánok odoberá len približne tisíc vzoriek, ako potvrdzuje aj kontrolór Frank Weisbart. Dostávame objednávky od príslušných úradov a podľa nich pracujeme. Vykonávame približne dvadsať percent kontrol podozrivého tovaru. Čo môže na topánkach vzbudiť podozrenie? Tam je to ťažšie, pretože na prvý pohľad sa nedá nič určiť. V prípade topánok teda zohráva pri ochrane spotrebiteľa úlohu zväčša náhoda. Všetko je jasné. To, po akých látkach sa pátra, zväčša závisí od ochoty jednotlivých spolkových krajín financovať drahé testy. Hľadanie odborníka na topánky nás zaviedlo do jedného výskumného pracoviska v Koblenzi. Vedúci laboratória Detlev Zielav má veľa informácií. Len v poslednom roku bola každá piata kontrolovaná topánka škodlivá. Prirodzene nedokážeme jednotlivé exempláre, ktoré sa k nám dostanú, v plnom rozsahu preskúmať. Našou úlohou sú viac menej náhodné skúšky, vyhľadávame ťažiskové body. Podobne ako spotrebitelia, aj my najprv skúšame čuchom, a na základe toho určujeme, ktorým smerom sa zameriame či na rozpúšťadlá, lepidlá či acetofenóny. Testy potom bližšie špecializujeme. Oxid chrómový, na ktorý sa zameriavame najmä v prípade kožených topánok, nemá žiadny pach. Oxid chrómový s oxidačným číslom 6, predstavuje závažný problém najmä v prípade kožených topánok. Vo vnútri jednej topánky značky Buffalo London predstavoval množstvo 67 miligramov na kilogram. Oxid chrómový vzniká z oxidu chromitého s oxidačným číslom 3, ktorý sa používa v garbiarstve najmä na rýchlejšie spracovanie zvieracích koží. V topánkach je však vysoko škodlivý a predpokladá sa, že spôsobuje rakovinu. Laboratórium potvrdilo jeho najvyššie hodnoty. V topánke od Buffalo London sa nachádzalo 22 násobne viac oxidu chrómového, ako povoľuje zákonná hraničná hodnota. V roku 2011 sme prieskumu podrobili 163 párov topánok a získali sme 14 vzoriek, v ktorých oxid chrómový presahoval hodnotu tri miligramy na kilogram. To nie je veľa. Už to niečo znamená. Keď vychádzame z kvóty okolo desať percent, je podľa mňa na zamyslenie, že od augusta 2010 stúplo jeho množstvo až na hraničnú hodnotu. Je teda každá desiata topánka škodlivá? Viac chceme zistiť na veľtrhu s topánkami v Düsseldorfe. Stretávajú sa tu výrobcovia topánok z celého sveta. Mimochodom, nikto nevie, či sú výrobky kontaminované oxidom chrómovým. Najlepšie obchody uzatvárajú Číňania, veď každá druhá topánka pochádza práve odtiaľ. Za priemernú sumu necelých 6 eur, sú navyše bezkonkurenčne najlacnejší. Kontrola topánok podľa zoznamu v systéme RAPEX. Európska únia tu uverejňuje zoznamy pochybných nepotravinárskych produktov. Nájdeme tam veľa topánok, a sú medzi nimi aj balerínky z Buffalo London. Chceme zistiť, nakoľko vážne berie firma do úvahy riziko rakoviny. Pri veľtržnom stánku sa žiadne varovanie nenachádza. Pýtame sa teda majiteľa Michaela Conradiho. Ten proces, že z oxidu chromitého sa stáva oxid chrómový, môže prebehnúť zásluhou tepla počas výroby, alebo až v samotných kontajneroch. Chémii sa veľmi nerozumiem, musím to prenechať na laboratóriá. Michael Conradi nie je výrobca, hotové topánky nakupuje priamo od značky Buffalo aj v Číne. To, kde výrobca nakupuje kožu, nemôžem samozrejme ovplyvniť. Z továrne kupujem hotové výrobky. Ale všetky naše nariadenia dbajú na dodržiavanie zákonných nariadení. Napriek nariadeniam, zákonným povinnostiam aj kontrole, sa škodlivé balerínky dostali na pulty obchodov. Následky sú pre mnohých ľudí veľmi ťažké. Napríklad 55 ročná Karin Glesserová už 15 rokov trpí ťažkou alergiou na chróm. Dobrý deň, pán profesor. Som na dnes objednaná. Dobre že ste tu, som zvedavý, v akom stave sú vaše nohy. Nech sa páči, sadnite si a hneď sa na to pozrieme. Mierne vám chodidlo stlačím, potrebujeme zistiť, či sa ukážu nejaké nápadné javy. Momentálne sú nohy len mierne sčervenené. Musíte používať len tieto drahé topánky, ktoré zaručene neobsahujú žiadny chróm. V žiadnom prípade nesmiete prísť do styku s kožou, ktorá bola upravovaná pomocou chrómu. Bez ohľadu na to, či ide o topánky alebo inú časť odevu. Je Karin Glesserová ojedinelý prípad? Určite nie. Máme mnohých pacientov, ktorí reagujú na koženú obuv.07-07_Jedovaté topánky[(042898)19-17-57] Veľmi konkrétne vieme, že napríklad dichroman draselný preniká priamo do kože, obzvlášť, ak je koža ja zapálená. Prirodzene to má vplyv na celý organizmus. Je známe, že dichroman draselný môže spôsobiť rakovinu, zhoršuje funkcie imunitného systému a môže mať aj mnoho iných veľmi nepríjemných následkov. Karin Glesserovej oxid chrómový celkom zmenil život. Alergia ostáva navždy, nedá sa jej zbaviť. V praxi to znamená: pozor na topánky! Je mi to veľmi ľúto, spájajú sa mi s nimi aj mnohé spomienky, kúpila som si ich už dávno. Bolo mi ich ľúto vyhodiť, tak ich mám v skrini, a niekedy si hovorím, aké by to bolo pekné, keby som ich mohla nosiť. Ale moja alergia na chróm mi to jednoducho celkom znemožňuje. Jej imunitný systém sa medzičasom natoľko zhoršil, že je alergická aj na mnohé iné chemikálie. Ako sa s tým dá žiť? Je to hrozné. Keď vám začnú mokvať nohy, dostanete svrbenie a pľuzgiere. Lenže topánky nosiť musíte, v zime ani inokedy jednoducho nemôžete chodiť naboso. Niekedy je to nutné pretrpieť. Nikomu by som to nepriala. Ako sa jedovatý chróm dostáva do našich topánok? Sme v meste Dindigul na juhu Indie. Hlavným miestnym produktom je jemná kozia koža. Aby sa hrubá neopracovaná koža zmenila na peknú, hladkú a čistú, musí sa odstrániť srsť. Rozkladu kože bráni použitie mnohých chemikálií. V garbiarstve sa využívajú najmä chrómové soli. Hrubá koža sa najprv spracuje kyselinou sírovou a chloridom sodným. Chemikálie sa miešajú vo veľkých kadiach. Zmes neprestajne prichádza do styku s kožou. Garbiari trávia celé dlhé dni pri leptavých vývaroch. Upozornenia na nebezpečné látky však na nádobách a kadiach nenájdete. No zelenomodrý vývar prezrádza soli chrómu využívané v garbiarstve. Oxid chromitý s oxidačným číslom 3 sa tu vzhľadom na horúčavy a nedostatočnú hygienu na pracovisku rýchlo mení na nebezpečný oxid chrómový. Život miestnych ľudí celkom závisí od kožiarskeho priemyslu a jedovatých splaškov. V čajovni neďaleko garbiarní sme sa stretli s jedným z bývalých zamestnancov. Nohy má navždy poznačené dlhoročným kontaktom so soľami chrómu. Za všetko môže chróm. Je to najhorší jed. Odkedy s ním pracujeme, všetci sme chorí. Všetko sa začalo vtedy, keď k nám začali prúdiť veľké zahraničné firmy, a so sebou priniesli aj chróm. Je to diablov vynález, ktorý sa však používa úplne vo všetkom. Višnu si nemôže dovoliť kúpiť plastové sandále, ktoré by mu chránili chodidlá. Tak sa jeho rany znovu a znovu zapaľujú. Nádenníci dokonca nemajú nárok ani na zdravotné poistenie. Raz za týždeň prichádza medzi garbiarov mladý lekár. Za malý peniaz sa stará o obete rozrastajúceho sa kožiarskeho priemyslu. Lekár má plné ruky práce. Alergie na chróm patria medzi najčastejšie ochorenia. Nielen medzi garbiarmi. Mnoho ľudí z kožiarskeho priemyslu je ťažko chorých. Čo však môžeme robiť? Napriek všetkému, ľudia stále pracujú, pretože nemajú na výber. Oxid chrómový je pre nich neustálou hrozbou. Lekár nedokáže chorých vyliečiť, pretože s jedom neprestávajú prichádzať do kontaktu. Môže len ošetriť rany. Tridsať rokov som ako blázon drel v garbiarni. Zažil som, ako sme museli kvôli nadnárodným firmám prejsť z rastlinných prostriedkov na chróm. Ide totiž o to, že spracovanie koží rastlinami trvá štyridsať dní, a pomocou chrómu len desať. Preto sa dnes v garbiarstve využívajú výlučne chemikálie. Pohľad do minulosti. Už v roku 1997 sme prinášali správy z juhoindickej oblasti spracovania koží. Vyrábala tu aj spoločnosť Deichmann, využívajúc lacné výrobné podmienky Indie. Pomocou rozvojových projektov z Nemecka sa podarilo v priemysle s topánkami dosiahnuť isté sociálne štandardy. Už vtedy sme prinášali správy o zlých sociálnych podmienkach, detskej práci, a vplyvoch na životné prostredie. Ale priemysel s topánkami napriek všetkému len narastal. Farida, dodávateľ pre firmu Deichmann, sa stal svetovým hráčom. O pätnásť rokov neskôr nesmieme ani len vstúpiť na pozemok firmy. Brány sú pred nami zatvorené. Jedna tabuľa poukazuje na likvidáciu jedovatého odpadu a sociálne služby. Zistili sme, že pre firmu Deichmann pracujú aj iné továrne. Na požiadanie nám Deichmann písomne odkázal, že všetci indickí dodávatelia majú certifikát o dodržiavaní sociálnych štandardov a životného prostredia. Chceli sme si to preveriť. Takže vy pracujete pre firmu Deichmann? V továrňach to dnes vyzerá oveľa lepšie. Žiadna detská práca, čo je veľký úspech. No otvorené lepidlá sú napriek tomu všade. Cítiť pach rozpúšťadiel. Na týchto miestach dostávajú topánky tvar. Čo sa stane s kožou a aké to má následky na životné prostredie? Pomôže nám to zistiť skupina miestnych obyvateľov. Pozvali nás na nedeľnú prehliadku naprieč priemyselnou zónou. Niektorí z nich pracujú v kožiarskom priemysle. Veľmi dobre vedia, čo exportný boom topánok spôsobil ich vlasti. A chcú nám to ukázať. Chrómom impregnované zvyšky koží sa povaľujú na zadných dvoroch. A dopyt po koži stále stúpa. Na medzinárodný trh musí plynúť stále viac spracovaných koží. Bez ohľadu na akékoľvek následky. Muži nám ukazujú typickú miestnu garbiareň produkujúcu na export. Všade navôkol samé jedovaté chemikálie. Čo sa stane s jedovatými zvyškami? Dodržiavajú sa tu nejaké ekologické predpisy? Miestny obyvateľ Venkatešan nám ukazuje, že splašky sa zo sedimentačnej stanice odvádzajú priamo do rieky. Obvykle vždy v nedeľu, keď je tu najmenej ľudí, teda prakticky v tajnosti. Niekto si nás však všimol. Strážcovia chcú vedieť, prečo nás zaujímajú práve páchnuce splašky. Veď investori vždy navštevujú len továrne a výstavné miestnosti. Na Venkatešana začali vyvíjať nátlak, vraj nám má ukázať oficiálne čističky vody. Boli predsa vybudované z peňazí nemeckého rozvojového programu. V čističke vládne pokoj. Kam však prúdia odpadové zvyšky z tisícky ďalších garbiarní? Čo sa deje s odpadom? O dodržiavaní ekologických noriem ani reči. Zápach je neznesiteľný, všetko zamorené baktériami. Hnijúce zvyšky koží produkujú jedovaté plyny. Priemyselný odpad, za ktorý sa obchodníci s topánkami očividne necítia zodpovední a nemá ho kto odstrániť. Následky katastrofy tak musia priamo znášať len miestni obyvatelia. Táto rieka sa volá Palar, v preklade to znamená “mliečna rieka”, zdroj všetkého života. Dnes je to však rieka mŕtvych zvierat. Obchod s kožou rieku načisto zabil. Predtým bola skutočným prameňom života pre milióny ľudí. Dnes je všetko zamorené. A vláda je celkom na strane priemyslu. Pred tridsiatimi rokmi sa koža spracovávala rastlinnými prípravkami, potom prišli Nemci a začali budovať kožiarsky priemysel. Áno, našlo v ňom prácu veľa ľudí, ale pozrite sa na to dnes: základné podmienky pre život sú zničené, mnohí boli nútení odísť. To sú skutočné následky nemeckej rozvojovej pomoci. Životné prostredie trpí, pretože soli chrómu pracujú efektívnejšie ako tradičné prírodné postupy. Koža sa z Indie vyváža do Číny, kde sa z nej vyrábajú topánky ešte v lacnejších podmienkach. Aj firma Deichmann vyrába len tri percentá topánok v Indii. Čína, krajina masovej produkcie topánok. Aký je tu postoj k riziku nebezpečných jedov? Zisťujeme to v továrni, ktorá pracuje aj pre spoločnosť Deichmann. Vo výstavnej miestnosti sa opäť stretávame s kožou z Indie. Existujú aj topánky bez rizika obsahu jedov? Áno, nájdete také, vysvetľuje nám predavačka, ale drahšie o štyri eurá, pretože na to musí firma dodávať kožu spracovanú rastlinnými látkami. Môže si však obchodník s lacnými topánkami dovoliť extra výdavky? Lacný masový tovar sa vyrába rýchlymi metódami pomocou zdraviu škodlivých chemikálií. Preto sa aj v čínskych garbiarňach tak často stretávame so zvieracími kožami s typickým chrómovým zafarbením. A znovu na veľtrhu s obuvou. Dbajú predajcovia na zdravotnú nezávadnosť aspoň v prípade detskej obuvi? Pomocou zoznamu podozrivých výrobkov RAPEX prezeráme ponuku detských topánok. Na zozname sme našli chrómom napustené detské topánky značky Playshoes. Zákonná hraničná hodnota bola v ich prípade prekročená šesťnásobne. Chemický zabijak, ktorý môže mať na dieťa trvalé následky, vrátane ohrozenia rakovinou. Firma Playshoes sa v súvislosti s jedovatými topánkami spomína dokonca viackrát. Chceli sme preto položiť pár otázok vedúcemu obchodu. Robíme dokument o nezávadnosti obuvi, na čo treba dávať pozor, pokiaľ ide o deti. To som pochopil, samozrejme. Ako môžete garantovať, že v detských topánkach sa nenachádzajú žiadne zdraviu škodlivé látky? Obraciame sa na vás, pretože ste zodpovedný za obchodovanie s Čínou. Ako by ste postupovali, keby sa napríklad teraz zistil výskyt škodlivých látok v topánkach? Nemáme sa veľmi o čom rozprávať. Našli sme detskú topánku, ktorá figuruje aj na zozname RAPEX, pretože v nej bol zistený oxid chrómový. Ako postupujete v podobných prípadoch? Zbaľte kameru a choďte preč. Rozhovor sa skončil. Na naše písomné otázky, koľko jedovatých topánok sa už predalo, a ako firma Playshoes chráni spotrebiteľov pred rizikom rakoviny, sme nedostali žiadnu odpoveď. Namiesto toho sa nám vyhrážajú právnym postihom. Chceme zistiť, či boli topánky s obsahom chrómu stiahnuté z predaja a pýtame sa na to v jednej predajni obuvi. Napokon, ide predsa o zdravie tých najmenších. Niekedy sa stretneme s reklamáciami a tovar potom stiahneme z predaja. A čo topánky, ktoré sa už predali? Tak sú predané, neviem, či sa to zverejňuje. Ani vám to nemôžem povedať.07-07_Jedovaté topánky[(057093)19-17-58] Tovar naspäť nepreberáme, nemáme tu adresy. A aká je situácia s peknými balerínkami pre veľké dievčatá? Aj tie sa nachádzajú na zozname RAPEX so škandalózne vysokými hodnotami chrómu. Pri veľtržnom stánku značky Buffalo nám však pohľad takmer vyrazil dych: topánky, ktoré vyzerajú rovnako ako jedovaté topánky zo zoznamu, sú celkom bez rozpakov stále v ponuke. A hneď pri nich zapáchajúce balerínky s bohatou zmesou chemikálií. Čo urobí majiteľ firmy, keď sa v jeho tovare zistí oxid chrómový? Zákazníkom hovoríme, aby tovar vrátili, aby nám ho poslali naspäť. Bola to však záležitosť, aká sa môže stať vždy. Podobné prípady sa jednoducho stávajú. Nemali by sme to zľahčovať, ale celkom sa tomu vyhnúť nedá. V Buffalo London všetko v poriadku. Aká je situácia s 35 timi ďalšími farbami? Aj tie prešli kontrolou? Áno, topánky sme stiahli z predaja. Ale len tie čierne predsa. Stiahli sme tie, ktoré boli identifikované. Oxid chrómový predstavuje problém očividne len vtedy, ak ho odhalia úrady. Sme čoraz nedôverčivejší. Na internetovej stránke Buffalo London nevidíme žiadnu akciu stiahnutia tovaru z obehu. Ani žiadne varovanie. Je možné, že čierne dámske topánky s obsahom jedu vo vložke sú stále v predaji? Skúšame si balerínky objednať od jedného internetového dodávateľa. Podozrivé topánky od Buffalo London posielame do brémskeho Inštitútu pre životné prostredie spolu s oranžovým modelom na zistenie obsahu oxidu chrómového. Výsledky sú po desiatich dňoch na svete. V týchto topánkach od firmy Buffalo, v čiernych aj v oranžových balerínkach sme dokázali prítomnosť oxidu chrómového s oxidačným číslom 6, a to v množstve 9 a 13 miligramov na kilogram. Ide o silný alergén, zvyšuje senzibilitu kože a môže spôsobovať vznik rakoviny. Z týchto príčin by sa v Nemecku vôbec nemali vyrábať kožené výrobky určené na nemecký trh s takou vysokou koncentráciou oxidu chrómového, akú sme práve dokázali. Topánky mali byť teda už dávno stiahnuté z predaja. Vedúci laboratória Detlev Zielav trval na ich stiahnutí. Ako však dopadol? Tieto topánky jedna k druhej pasujú. Cieľom nášho úsilia, hoci aj veľmi narýchlo a náhodne voleného, je prirodzene podobné topánky celkom stiahnuť z predaja. Nič ale nie je také ľahké. Povedal by som, že územím nikoho je internet. Nemáme žiadnu šancu kontrolovať, čo sa predáva prostredníctvom virtuálnej sféry. A čo sa deje s balerínkami z obchodu obsahujúcimi chróm? Nepoznám výrobný proces firmy Buffalo ani iných spoločností, nemôžem automaticky povedať, že je potrebné zakázať všetok ich tovar. Príslušné úrady by sa prirodzene mali firmy pýtať, aké majú ešte zásoby, a koľko topánok bolo z danej kože vyrobených, ako aj preveriť správnosť výrobných certifikátov. Ale to už je úloha pre zodpovedné úrady, nie pre nás. Topánky od Buffalo London sú veľmi rozšírené. Dostanete ich aj v predajniach Gortz. Boli niekedy dobrovoľne stiahnuté z predaja? Pýtame sa vedúceho manažmentu kvality Michaela Kublera. Vracajú sa asi len jednotlivé páry, nie celé zásielky, však? Nie, vrátili sme všetky, ktoré boli dodané ako tovar. My vrátime topánky výrobcovi a on nám vráti peniaze, pretože situáciu sme nezapríčinili my. Treba sa sústrediť na príčinu problému. Niekedy trvá celé mesiace kým náhodné testy odhalia jedovaté topánky. Medzičasom sú už mnohé chrómom napustené topánky predané nič netušiacim zákazníčkam. Ak sú už topánky predané zákazníkom, prostredníctvom médií ohlásime stiahnutie tovaru. Naša firma Gortz veľmi úzko spolupracuje s médiami. Máme internetovú stránku a veľa topánok predávame prostredníctvom siete, kde sa uchovávajú aj adresy klientov. A tí, ktorí nakupujú priamo v obchodoch, mávajú veľmi často zákaznícku kartu. Na našu stránku uverejňujeme informácie, kde môžu zákazníci tovar vrátiť. V obchode, ani na internetovej stránke firmy Gortz, tak úzko spolupracujúcej s médiami, sme však žiadny odkaz na možnosť vrátenia jedovatých balerínok nenašli. Karin Glesserová si musí dávať veľký pozor. Môže nosiť len topánky z prirodzene spracovanej kože. Ich výber je však pomerne malý, a ceny oveľa vyššie. Prirodzené spracovanie si predsa vyžaduje oveľa viac námahy. Zdravá koža je úzkoprofilový tovar. Tieto sú naozaj skvelé. Číslo 38 a pol, hoci vyzerajú menšie. Ale máme aj iné čísla. Vyskúšajte si ich. Málokedy kúpim topánky pod sto eur. Na zimu by som potrebovala čižmy, no za celé roky som na žiadne nenatrafila. Aj Deichmann už ponúka topánky z prirodzene spracovanej kože. Aj tie však akosi podozrivo páchnu, tvrdí dôkladná zákazníčka a alergička Christine. Vzbudzuje to v nás nedôveru. Topánky preto posielame na chemický rozbor. Na príbalovom letáku je uvedené, že ide o prírodný materiál a je tam aj informácia, že výrobok neobsahuje žiadne škodlivé látky. To však nie je žiadna garancia, že výrobky boli skutočne preverené a analyzované. My sme dokázali vysoký pomer fenolových látok. Fenoly sa dodnes využívajú ako dezinfekčné prostriedky, pôsobia ako baktericídy, zároveň však môžu byť zdraviu škodlivé, pôsobiť dráždivo na kožu, a v podobných výrobkoch by sa vôbec nemali vyskytovať. Na požiadanie nám Deichmann odkazuje, že pri výrobe topánok fenol nebol použitý. Vedia vôbec obchodníci s topánkami, čo ich tovar obsahuje? Na otázky nám odpovedal vedúci obchodu s obuvou Reno, doktor Matias Händle. Hoci sme obchodný podnik a nie výrobca, uvedomujeme si, že tovar čoraz častejšie obsahuje škodlivé látky a preto ho veľmi starostlivo podrobujeme chemickým testom. Christine sa však nakazila zo sandálov, ktoré si kúpila v obchode Reno. Hoci tento reťazec má ako jediný vlastné výskumné laboratórium. Dnes sa dá mnohé presadiť, ale niečo sa jednoducho dosiahnuť stále nedá. Nemôžem vytvoriť katalóg požiadaviek, no museli by sme predávať topánky vyrobené z vody, aj to chemicky neškodnej. Pretože nejaká látka sa vždy niekde vyskytne. Buďme realisti, je to tak pri akomkoľvek výrobku. Len nesmú ohrozovať zdravie. Christine je však už chorá, a to navždy. Výrobca nás informuje, že majú vlastný testovací plán. Christine to však očividne nepomôže. Akosi pričasto si dôsledky rizika odnášajú spotrebitelia. Aj napriek úsiliu výrobcov obuv starostlivo preveriť. Pomôcť môže len niečo: výrazne páchnuce topánky nechať radšej stáť v regáli, a v topánkach nechodiť naboso, ale v ponožkách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.