Aplikácia buniek z kostnej drene

By | apríl 29, 2015

Začneme odberom kostnej drene. Pacientovi chceme pomôcť aplikáciou buniek, od ktorých si sľubujeme cievnu novotvorbu. Najprv musíme získať kostnú dreň. Získavame ju z lopaty bedrovej kosti. Pacient je pod kontrolou anesteziológa. Pokúsime sa získať bunky kostnej drene, od ktorých si sľubujeme ich regeneračný potenciál. Nazývame to ischemická choroba dolných končatín. Noha je ischemická, nedokrvená. Môže to byť aj ruka, ale väčšinou sa jedná o nohu. Končatina je nedokrvená, nemá dostatok kyslíka pre tkanivá. Prichádza bolestivosť, defekty, až je končatina ohrozená amputáciou. Nie je šanca, aby sme nohu dokázali ovplyvniť operáciou. Nedá sa to ovplyvniť šetrnejšou metódou. Cukrovka postihuje veľké i malé cievy. Postihnutie je zlé. Tu je pacientov angiogram. Tepna sa plní asi v troch štvrtinách. Mali by tu byť tri hlavné tepny, Zachovaná je len jedna. Dve tepny sa nám neplnia. Pozorujeme tu iba kolaterálny obeh, malé cievy, ktoré nie sú schopné plnohodnotne nahradiť pôvodné hlavné tepny, ktoré by umožnili hojenie defektov. Pedálna cirkulácia je veľmi chudobná. Tento pacient má výraznú hypovaskularizáciu chodidla. Prítok krvi, teda kyslíka a živín je tam minimálny. Postihnutie je na viacerých segmentoch. Nie je postihnutá iba jedna časť. Najväčší problém je na periférii. Tam to už vôbec nedokážeme ovplyvniť. Medicína má svoje obmedzenia. Bohužiaľ. Človek by to chcel urobiť. ale nedá sa to. Budeme sa snažiť nohu zachrániť. Urobíme pre to všetko. Táto metóda má svoje opodstatnenie. Pán primár s tým má svoje úspechy. Šanca tu je, aby to neskončilo tak, ako na ľavej strane. Urobíme všetko preto, aby sa to podarilo. Krútivým pohybom sa dostávame do lopaty bedrovej kosti. Tu sa nachádzajú dospelé kmeňové bunky. Sú schopné sebaobnovy a diferenciácie do iných typov buniek, podľa toho, aké signálne molekuly dostanú a podľa toho, čo organizmus potrebuje regenerovať. Ich funkcia je regeneračná. Na to ich v organizme máme. Použijeme ich a tak zosilníme regeneračný proces, ktorý chceme, aby sa udial v nedokrvenej končatine. Je to niečo fascinujúce. Máte niečo v rukách, čo opravuje. Asi pred 4 rokmi sme sa dohodli s pánom primárom Maďaričom na spolupráci. On začne klinickú štúdiu u pacientov, ktorí nemajú inú možnosť, iba amputáciu. Dohodli sme sa, že keď bude mať pacienta, dá nám vzorky a my budeme testovať bunky, ktoré sú za to zodpovedné. On podáva zmes buniek z kostnej drene. Chceli sme zistiť, prečo to u niektorých pacientov ide a u niektorých nie. Predstava bola také, že bunky tam prídu a urobia chýbajúce kolaterály. Chýbajú tam drobné vény, preto sa jedná o ischemickú končatinu. Ak chceme pacientovi zachrániť život, tak takúto nohu musíme amputovať. Začali sa teda podávať kmeňové bunky. Podávali ich intraarteriálne a intramuskulárne. Rýchlo zistili, že tam nie je rozdiel. To už niečo napovedalo o mechanizme.04-21_21-30-00_STV2 (slo)_Ambulancia[(008488)07-40-22] Začalo nás zaujímať čo tam tie bunky robia. Tešila som sa na to, lebo som si myslela, že už týždeň po napichaní bude super. Ale nebolo to tak. Po 3 týždňoch, po 27 dňoch to prišlo. Večer som si dala lieky, hlavne na bolesť, lebo bez nich sa to nedalo zvládnuť. Po 24 hodinách som sa zobudila vyspatá a bez bolestí. Vôbec mi nevadilo, že som nejedla. Zrazu ma nič nebolelo. Samozrejme, keď som zišla z postele, tak bolelo, ale spala som. Pre človeka, ktorý predtým nespal 5 mesiacov a konečne si pospí, je to veľká úľava. Bol to pre mňa krásny deň. Odvtedy som sledovala ako sa to zlepšuje. Toto je po 10 mesiacoch. Áno. Posaďte sa. Robili sme to v apríli. Povedzte mi, ako sa cítite. Bolesti? Nočné bolesti nemám. V zime ma to trocha bolelo, keď veľmi mrzlo. Cez deň je to super, cvičím, s palicou chodím iba na väčšie vzdialenosti. Koľko metrov? Po 50 až 60 metroch sa potrebujem oprieť. Aspoň na chvíľu. Pozrieme sa ako to vyzerá. Urobíme ultrazvuk, zmeriame kyslík a potom si povieme podrobnosti. Pacientov voláme na pravidelné kontroly. Po mesiaci, po troch mesiacoch, po pol roku a tak ďalej. Pravidelne ich sledujeme. Sú pacienti, ktorí prídu po mesiaci a nemajú bolesti. A končatina sa im nádherne hojí. Vtedy to zabralo super. Vtedy sme šťastní. Zmeriame im parametre a vidíme, že prekrvenie sa zlepšuje. Na pacientovi vidíme, že zo zúfalého človeka sa zmenil na usmievavého. Liečba zabrala. Treba však zopakovať, že nie všetci na to pozitívne zareagujú. Je skupina pacientov, u ktorých sme neboli úspešní. Prst sa musel amputovať skôr, ako sme dodali bunky. Boli tam veľké bolesti, rana sa nehojila. Hojenie potom prebiehalo postupne. Teraz vidíme, že končatina je zahojená. Ako sa to hojilo? V apríli bola implantácia. Posledná chrasta z rany odpadla deň pred Vianocami. Tu je zozbieraný bunkový aspirát. Je v objeme 240 ml. Postupne ho prenesieme do centrifugy. Centrifuga je uspôsobená na to, aby sa získaná kostná dreň skoncentrovala a odseparovali sa jednotlivé typy buniek. Potom môžeme pracovať s tými, ktoré požadujeme. Sú to predovšetkým mononukleárne bunky, ale nielen tie. Vo všetkých 4 nádobách máme rovnaký objem kostnej drene. Budeme ich centrifugovať 15 minút. Po tomto čase budeme mať k dispozícii 40 ml koncentrátu. Pracujem v Rakúsku ako opatrovateľka. Nastúpila som do práce a zrazu som cítila nepokoj v pravom lýtku. Znervózňovalo ma to. Zrazu som nohu nevedela dobre ovládať. Bola ako cudzia. Prenieslo sa to do palca. Zostal necitlivý. Každý večer som si ho masírovala alpou. Snažila som sa to rozmasírovať, aby sa prekrvil. Nepomáhalo to. Ešte v Rakúsku som si zavolala pohotovosť. Aj keď dobre neviem nemecky, pohovor s doktorom som zvládla. Vysvetlila som mu, že mám silné bolesti. Predpísal mi antibiotiká a odporučil mi ísť k angiochirurgovi. Som cukrovkár a to je dôvod problému. Po príchode na Slovensko som išla k lekárovi. Povedali mi, že mi hrozí amputácia nohy. Riešili to bypassom, premostením žíl. Nohu mám operovanú zdola až hore po stehno. Ďalej by to chceli riešiť liečbou kmeňovými bunkami. Odoberú mi ich z kostnej drene. Vstrekli by ich do nohy. Vraj to dobre pôsobí na vytvorenie nového cievneho systému v prstoch. Tento postup používame od roku 2009. Vtedy sme začali klinickú štúdiu. Použili sme podobný postup, ako sa používa na pracoviskách v Ostrave a Berlíne. Urobili sme klinickú štúdiu, aby sme dali šancu aj pacientom na Slovensku. Dali sme si za cieľ porovnať, akým spôsobom bunky fungujú, keď ich podáme do svalu končatiny a keď ich pustíme intraarteriálne, teda v tepnovom riečisku do nedokrveného miesta. Ukázalo sa, máme už vyše 90 pacientov, že tieto postupy sú porovnateľné. Obidva spôsoby prinášajú benefity. Odoberiem materiál, ktorý nechcem použiť. Ten sa scentrifugoval smerom na povrch. Vidíme tu krásne vrstvy. Tá tmavá je vrstva, ktorú chceme. Sú tam skoncentrované bunky, ktoré chceme použiť. Vo svetlej vrstve sú červené krvné bunky, to teraz nepotrebujeme. Teraz získavame bunkový koncentrát požadovaných buniek. Skoncentroval sa na spodok nádob. Jeho celkový objem bude 40 ml. Nie všetci pacienti zareagovali ideálne. Všetci mali neriešiteľné postihnutie, preto viacerí z nich skončili amputáciou. Ale v 70 % prípadov im pokojové bolesti ustúpili, rany sa im začali hojiť a veľkú amputáciu sme odvrátili. Tento postup sa zdá byť úspešný. Ale medicína dôkazov, ktoré potrebujeme, aby sa metodika používala v klinickej praxi, to nás ešte len čaká. Celosvetovo sa čaká ešte na iné štúdie, ktoré potvrdia, ktorý postup je najsprávnejší, ktoré bunky sú najsprávnejšie a z akého zdroja. Aj to je veľmi podstatné. Aby sa potvrdilo ktorou cestou máme ísť. Bunky zrejme vedia čo je poškodené. Bunky prijímajú signály a dávajú signály. Bunky dostanú signál, že tam je niečo poškodené. To je ich prirodzená funkcia. To robia. Ak sa porežete, tak vieme, že ste sa porezali a vedia to aj bunky. Prídu na postihnuté miesto a urobia prvý krok. Zablokujú to a indukujú tvorbu granocytov, aby sa to zahojilo. Vedia to pekne načasovať. Bunky to vedia. V podstate sme dobre zariadení. Keby to tak nebolo, tak by sme nežili. Bolesti to boli obrovské. Spala som asi 30 minút cez deň a 30 minút v noci. A nebol to súvislý spánok. Mala som naozaj veľké bolesti. Povedala som nech mi odrežú palec a bolesti prejdú. Ale to nebolo o palci. Noha začala odumierať, lebo nebola prekrvovaná. Palec mi skutočne amputovali. Rana sa nehojila. Hnisalo to a hrozila amputácia končatiny. Bolo to veľmi náročné. Dnes sa čudujem, že som to zvládla. Ale zvládla som to. Toto je pre mňa skutočne zázrak. Ani na sekundu som nepochybovala o tom, že mi liečba pomôže. Do predkolenia môžeme aplikovať. Pozdĺž predkolenných tepien, ktoré sú pouzatvárané. Krv cez ne neprúdi a nohe hrozí amputácia. Teraz aplikujeme postupne na viaceré miesta bunkový koncentrát. Z vnútornej a potom aj z vonkajšej strany. Budeme očakávať postupný rozvoj drobných kapilár a cievnych spojok. Tie zabezpečia lepšie prekrvenie končatiny. Krv je kyslík, výživa. To zabezpečuje hojenie. Po tomto výkone pacientov kontrolujeme o mesiac, o 3 mesiace, 6 mesiacov, 9 mesiacov, 12 mesiacov.04-21_21-30-00_STV2 (slo)_Ambulancia[(012499)07-40-09] Prvé efekty vidíme väčšinou v redukcii bolesti. Pacienti majú menšiu bolesť v končatine asi do mesiaca. Aby sa efekt naplno prejavil, na to treba viac času. Aspoň 3 mesiace. Do 6 mesiacov vidíme maximálny efekt. A to je aj otázka, či nie je vhodná opakovaná aplikácia. Po 6 mesiacoch vidíme, že efekt pretrváva, ale viac sa nezvýrazňuje. Prvé znaky sú však viditeľné do mesiaca. Ste hore? Výborne. Dobre sme to zvládli. Sme hotoví. Momentálne nechodím, lebo je to veľmi bolestivé. Snažím sa nechodiť, chcem to mať v pokoji vyložené hore, aby do toho krv veľmi neprúdila. Vtedy cítim väčšiu bolesť. Ak by sme nedokázali zrealizovať operáciu, balónkovanie v cieve, rozšírenie zatvorených ciev, tak by sme sa porozprávali o experimentálnej liečbe. Je to bunková liečba, aby sme sa pokúsili nohu zachrániť. Rada som tancovala. Stále som bola v pohybe. Robila som gymnastiku. Stále som sa hýbala. Nedochádza mi, že by som mala prísť o nohu. Strašná tma nadomnou visí. Realizovali sme angiografické vyšetrenie. Objavili sme závažné zúženie na úrovni strednej tretiny brušnej aorty. To môže byť príčinou ďalšieho zhoršenia prekrvenia oboch končatín. V kombinácii s postihnutím predkolenných tepien to viedlo ku končatinovej ischémii. Budeme pokračovať vo výkone. Pred samotnou implantáciou výstuže si cievu rozšírime. Zavedieme tam balónik. Po prekonaní lézie v brušnej aorte naimplantujeme stent, ktorý zväčši prietok do oboch končatín. Pravá končatina je viac postihnutá. Po ošetrení brušnej aorty by v ďalšom sedení pokračovala implantácia kmeňových buniek. Tým by sme pacientovi mohli výrazne pomôcť. Zatiaľ ide o experimentálnu liečebnú metódu. Máme postavené prísne kritériá. Ale sú tam aj nejaké kontraindikácie. Nesmie ísť o onkologického pacienta. Onkologické ochorenie nesmie mať v minulosti a ani súčasne. Teoreticky je možné vytvoriť pri novotvorbe aj taký nežiaduci účinok, že by sa mohol onkologický proces zintenzívniť. Nič také sa zatiaľ vo svete nepotvrdilo. Ale je to teoretická možnosť, ktorú treba brať do úvahy. Je to kontraindikácia v tejto indikácii. Pacient by nemal byť na hemodialýze. Títo pacienti majú slabšiu kostnú dreň. Zisk bunkového materiálu by bol slabší. Takýchto pacientov tiež do tejto liečby nezaraďujeme. Dolu nám zostal koncentrát prevažne jadrových buniek. Jadrové bunky sú tie, od ktorých si sľubujeme terapeutický efekt. Je to zmes rôznych buniek. Sú tam bunky, ktoré sú schopné robiť novotvorbu ciev. Ale sú tam aj bunky, ktoré sú schopné vo veľkej miere produkovať látky, ktoré ovplyvňujú ostatné bunky a vyvolávajú ich regeneračné schopnosti.04-21_21-30-00_STV2 (slo)_Ambulancia[(034857)07-40-15] V tomto prípade použijeme intraarteriálne podanie. Intramuskulárny postup by mohol byť problematický. Katéter je zavedený do stehnovej tepny. Ideme až po miesto uzáveru. Tam aplikujeme kmeňové bunky. Zobrazíme si to aj kontrastom. Pod rontgenom sme zaviedli katéter cez stehnovú tepnu tesne nad miesto arteriálneho uzáveru. Pod týmto miestom sú tepny uzatvorené a noha je zásobovaná iba obchádzkami. Zaviedli sme katéter tesne do tohto miesta a pomaly podáme získané kmeňové bunky. Asi do 8 minút objem aplikujeme. Na úvod ste cítili teplo? Áno. To je v poriadku. Už aplikujeme iba bunky a budeme končiť. Pomaličky sa vraciam do predchádzajúceho života. Viem sa už postarať o domácnosť a aj o seba. Všetko začínam robiť samostatne ako predtým. Rada som tancovala, ale tancovala som už aj teraz. Dá sa to. Tancovala som aj s palicami. Ešte nejaký čas to potrvá a bude to ešte lepšie ako teraz. Bunky sú životne dôležité. Všetko začalo tým, že sme sa ich naučili izolovať. Bez toho by sme o nich nevedeli nič. Ak si predstavíme ako málo je ich v kostnej dreni, a vy z tej veľkej zmesi musíte izolovať iba tých pár správnych. Je ich tam iba päť tisícin percenta. Správy vylučujú v podobe malých častíc, nanometrov. Asi to je budúcnosť. Pripravia sa a otestujú sa tie najvhodnejšie. Určite tam sú rozdiely. Na ich vlastnostiach pracujeme. Skúmame čo by malo v častici byť, aby to bolo dobré. A to je budúcnosť. Pacient príde a my mu pichneme vodičku, ktorá bude obsahovať tie správne častice a pôjde domov. To bude asi všetko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.