Ambulancia – srdcové choroby

By | október 1, 2014

Bola som ako strela, odrazu strela dostrieľala. Miesto toho aby mi srdce bilo 70 80, bilo aj 140. Riešenie môže byť trojaké, medikamentózna terapia, angioplastika rozšírenie pomocou balónikov a implantovaní stentov a tretie je chirurgia. Pri každom pichnutí, pri každej bolesti, či už to bolo v žalúdku alebo niekde v ľavej časti hrudníka, som dostávala záchvaty strachu. Riešenie stentami, tzv. stentovanie ciev, koronárnych ciev, ciev, ktoré zásobujú srdce, je určené pre pacientov s tzv. ischemickou chorobou srdca. Pokiaľ sa tam zavedie stent, efekt je významný. Keď na mňa niečo príde, poviem si, ako to na mňa došlo, tak to musí odísť. Ale toto na mňa došlo a neodchádzalo. Čo to môže byť? Ťahalo mi to dolu ruku, ako keby som mala na nej závažie a ako keby mi niekto sedel na prsiach. Nemohla som dýchať. Zavolala som synovi, aby mi pomohol. Dala som si studený obklad. Povedal mi, že to mi nepomôže, musíme ísť k lekárovi. Pani doktorka mi spravila EKG, hneď mi povedala, že mám asi infarkt. Zavolala sanitku a odviezli ma hneď do nemocnice. Zistili, že som mala začiatočný infarkt. Kardiovaskulárne ochorenia sú epidémiou modernej doby. Ich výskyt je veľmi častý a ak by som to mala zhrnúť, asi by som povedala, že väčšinou pacienti, ktorí prídu už na naše pracovisko, do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb sú pacienti s pomerne vážnym kardiovaskulárnym ochorením, to znamená s ochorením srdca alebo ciev. Pacient je po operácii srdca. Urobíme mu klasické EKG.09-10_11-30-00_STV2_ambulancia[(031744)10-42-23] Je dôležité, aby ste ticho ležali na chrbte a postupne vám naložím zvody. Srdce mi nebilo 70, ale 120 130. Tlak sa zvýšil na 240. Bola hrozba, že dostanem mozgovú porážku. Ležte ticho a pokojne dýchajte. Srdce sa neklepe, ale trasie. Začína sa sťahovať hrdlo, je to zlý pocit. Vynikajúco. Pacienti, ktorí sa k nám dostávajú, majú určité špecifické ťažkosti, spôsobené zúžením tepny, ktorá živí srdce. Tieto problémy nazývame odborne angina pectoris, je to po grécky, alebo po latinsky stenokardia. Tieto ťažkosti majú určitú typickú charakteristiku, na základe ktorej vieme vysloviť dôvodné podozrenie, že môže byť nejaké poškodenie na tepnách a prejavuje sa to tým, že bolí pri námahe, pacient vykonáva fyzickú aktivitu. Pri fyzickej aktivite potrebuje pacientovo srdce viac kyslíka a tým, že cieva je zúžená a nedostáva dostatok kyslíka aby mohlo pracovať, srdiečko sa bráni tým, že produkuje látky, ktoré spôsobujú bolesť. Viete mi popísať, aká je to bolesť? Čo to bolo, keď prišiel nepríjemný pocit? Keď príde, trvá 6 7 hodín, niekedy aj pol dňa. Je to stále, nie že príde a keď sa zastavíte odíde. Je to viazané na nejakú činnosť, Námahu, príjem stravy? Bolo to spojené s tým, že som niečo robil s chrbtom, rukami, plecami. V jednom bode? Áno, prejde mi to na druhú stranu. Vyžaruje to niekam? Do sánky, do ruky. Občas cítim sánku, ale mával som často chrípku, boleli ma kĺby. Nevedel som to rozlíšiť. Urobíme záťažové, elektrokardiografické vyšetrenie, nazýva sa to aj ergometria. Princípom je, že pacient vykonáva nejakú záťaž a my sledujeme, ako sa správa EKG, tlak krvi, či má pacient nejaké ťažkosti. Sledujeme to na elektrokardiograme a vidíme, či sú tam nejaké zmeny. Nikdy som nebola chorá, okrem nejakého prechladnutia, nádchy. Myslela som si, že zomriem na starobu alebo ma musia zastreliť. Prišla som na Slovensko, lebo niekoľko rokov som bývala v zahraničí. Išla som na kompletnú prehliadku k všeobecnej lekárke. Zistili mi, že mám príliš vysoký cholesterol. Mala som ho okolo 9,6 a z toho zlý 6,6. Poslala ma k internému, tí mi dali termín o 6 týždňov, tak som nepredpokladala, že by mohol byť problém. Išla som spokojne na Maltu na dovolenku. Pacientovi budeme robiť prietoky v tepnách. Volá sa to tlakový doppler. Umožňuje zistiť, či sa pacientom neupchávajú cievy v nohách, rukách. Dobré sú vtedy, keď je pomer na ruke taký ako v dolných končatinách. Má byť rovnaký, alebo ešte vyšší. Pacient má dobré výsledky. Prietoky sú v poriadku. Teraz urobíme stehno. Je to nepríjemné, ale vydržte. Kedy sa objavili vaše ťažkosti prvýkrát? Bolo to už v minulosti, napríklad pol roka pred hospitalizáciou? Prišlo to náhle, z jedného dňa na druhý. Nevedela som, o čo sa jedná. V nemocnici vás kompletne vyšetrili, vidím tu nálezy. Ako ste sa cítili po prepustení z nemocnice? Bolo to lepšie? Bolo to o niečo lepšie, ale mávala som určité tlaky a bolesti, hlavne večer alebo v noci. Stupňovalo sa to, preto mi pán doktor povedal, že mám prísť sem. Na základe vyšetrení, ktoré ste absolvovali, vám navrhujem hospitalizáciu u nás, s perspektívou, že by sme invazívne, to znamená, katétrom vyšetrili vaše srdcové cievy a podľa toho čo tam nájdeme, sa rozhodneme o ďalšom spôsobe liečby. Zo začiatku mi hrozila operácia. Človek si myslí, že po takomto infarkte srdca bude operácia srdca, ale išla som na vyšetrenie a pán doktor povedal, že CT ukázalo, že operácia nebude nutná, že balónikom a stentom sa bude dať žilu napraviť. Pacient prišiel na echokardiografické vyšetrenie. Včera sme mu realizovali intervenčné arytmologické vyšetrenie, izoláciu pľúcnych žil, tak potrebujeme vedieť, či nenastali nejaké komplikácie výkonu, pozrieme sa do jeho perikardu, osrdcovníka, či tam nie je nejaká reaktívna tekutina alebo niečo, čo by tam nemalo byť. Ľavú ruku pod hlavu. Teraz máme srdiečko zobrazené v tzv. krátkej osi. Tu sa nachádza ľavá predsieň, ľavá komora, medzi nimi je tzv. mitrálna chlopňa, tu je aorta,09-10_11-30-00_STV2_ambulancia[(023099)10-42-10] aortálna chlopňa a tu sa nachádza pravá komora. Tu niekde máme osrdcovník. Pozeráme sa, či nie je pred pravou, ľavou komorou, ani pred jednotlivými srdcovými oddielmi prítomná tekutina. Pootočíme si to, aby sme videli, ako vyzerá situácia v inej projekcii, či tam náhodou nie je prítomná nejaká tekutina. Robíme ako keby také salámové rezy ľavej komory. Zrezávame ľavú komoru, tu sa nachádza mitrálna chlopňa, pľúcnica a pravostranné srdcové oddiely. Prechádzame až k hrotu srdca. Nič tam nie je, tekutina nie je prítomná. Je to v poriadku, zajtra môžete ísť domov. Prišli sme na Maltu ešte s dvomi priateľmi a mne zrazu po raňajkách ako keby jedlo zostalo trčať kdesi uprostred. V autobuse sa bolesti stupňovali, začal ma bolieť chrbát. Mala som tlak v hrdle. Začali ma bolieť sánky a tlak v ušiach. Už som vedela, že sa niečo deje. Vystúpili sme a moji priatelia mi povedali, ideme k lekárovi. Odviezli ma do nemocnice na pohotovosť. Bola tam vynikajúca lekárka, ktorá mi urobila okamžite všetky možné vyšetrenia, tomograf a dala mi podpísať liek, to som sa dozvedela neskôr, na trombolýzu. Povedala, že keby bola na mojom mieste, tak to okamžite podpíše. Neskôr som sa dozvedela, že vďaka nej sa mi nepoškodil srdcový sval. Toto je koronarografické vyšetrenie u pacientky, ktorá má bolesti na hrudníku. Pravá koronárna artéria, významná pre toto srdce, má v strednej časti kritické zúženie. Spôsobuje to, že zóna za zúžením je málo prekrvená a pacient má z toho bolesti. Našou úlohou je takto vyšetriť všetky cievy, ktoré zásobujú srdce a potom zúženia odstrániť, či už katetrizačne alebo kardiochirurgickou cestou. Mal som pred 8 rokmi operáciu srdca. Dávali mi dva bypassy a teraz, po 8 rokoch mi to začalo znovu. Srdce mi bilo nepravidelne, zlá arytmia, bol som trikrát v nemocnici v Skalici, teraz ma poslali sem. Na CT zistili, že to musia robiť takto. Riešenie môže byť trojaké, medikamentózna terapia, angioplastika rozšírenie pomocou balónikov a implantovaní stentov a tretie je chirurgia. Pred akýmkoľvek terapeutickým výkonom, ak chceme urobiť napr. angioplastiku alebo aortokoronárne premostenie, chirurgický výkon, potrebujeme zistiť, aký je stav na koronárnych cievach. K tomu nám slúži výkon, ktorý voláme koronarografia. Tento výkon ideme teraz urobiť. Pôjdeme od začiatku až do konca. Výkon robíme buď z prístupu femorálneho, kde picháme femorálnu tepnu, alebo z prístupu radiálneho. Teraz budeme robiť prístup femorálny, ktorý používame na našom pracovisku najčastejšie. Začíname lokálnym znecitlivením v mieste, kde cítim najlepšiu pulzáciu tepny. Teraz trochu pichnem. Je to nepríjemné. Toto je lokálne znecitlivenie. Naruším si kožný kryt, aby sa mi ľahšie zavádzali inštrumenty. Toto je tzv. pošvička, ktorú zavedieme do cievy a cievu tým máme sprístupnenú a môžeme tam zavádzať akékoľvek inštrumenty, ktoré potrebujeme. Na monitore vidíme, aký má pacient tlak v arteriálnom riečisku. Je to pre kontrolu a bezpečnosť výkonu. Skontrolujeme, či máme katéter zavedený na správnom mieste. Áno, je na správnom mieste a teraz urobíme samotnú koronarografiu. Budeme striekať kontrastnú látku do ľavej koronárnej artérie a zobrazovať ju v rôznych projekciách, aby sme získali trojrozmernú predstavu ako cievy vyzerajú. Zhlboka sa nadýchnite. Nedýchať, chvíľu takto vydržať. Môžete dýchať. Celý priebeh sledujeme pod rontgenovou kontrolou, aby sme vedeli, kde sa momentálne v cievnom riečisku nachádzame. Ideme nasondovať ústie pravej koronárnej artérie. Urobili mi katetrizáciu, vyšetrenie cez slabiny, cez cievu vyšetrenie srdca. Zistili, že mám jednu cievu upchatú 70 95 % a druhú 50 75 %. Nesmela som letieť, musela som 2 týždne počkať. Povedali mi, že keď prídem domov, mám si dať urobiť sten. Keď sa vrátim trochu do histórie, tak prvú angioplastiku len s balónikom urobil jeden pán vo Švajčiarsku v roku 1977. Bola to prvá angioplastika. Vtedy sa prišlo na limitácie takejto balónkovej angioplastiky, že cieva po nafúknutí balónika a vyfúknutí nie vždy ostane otvorená a z toho plynuli komplikácie, mohla sa zavrieť a bolo treba pacienta riešiť operačne. V polovici 80. rokov ďalší páni prišli na to, že ak chceme udržať tepnu otvorenú, tak tam treba zasunúť nejakú výstuž. Keď sa s pacientom rozprávam na túto tému, dávam mu príklad, aby nám banská štôlňa nespadla na hlavu, musíme tam dať nejaké debnenie, ktoré udrží štôlňu otvorenú. Na podobnom princípe fungujú aj stenty, čo sú kovové mriežky, ktoré sú vyrobené z kovovej trubice, ktorá sa vyreže laserom, kde sú jednotlivé časti veľmi tenké. Trubica sa dá stlačiť, dá sa na balónik, aký používame pri angioplastike, zasunieme ho do miesta, ktoré je zúžené, kde chceme sten implantovať, nafúkneme balónik. Tým, že nafúkneme balónik, roztiahneme kovovú trubičku. Kovová trubička urobí to čo potrebujeme aby urobila, výstuž a balónik vytiahneme. Tým, že trubička tam ostáva, zabezpečujeme, že cieva bude mať taký otvor aký potrebujeme, aby krv mohla voľne tiecť. Keď som sa vrátila po 2,5 3 týždňoch na Slovensko, tak som sa zhodou šťastných okolností dostala hneď na NÚSCH v Bratislave na Kramároch, kde mi promptne urobili žiadané vyšetrenia. Z Malty som im priniesla DVD s angiografiou. Keď to prvýkrát videl pán profesor Fischer, tak mi povedal, vidím to na bypass, na operáciu, otvorenú. Povedala som mu, to hádam nemyslí vážne. Keď videl moju vystrašenú tvár, tak mi povedal, poradím sa ešte s kolegami, zavolajte mi. Oznámil mi, že kolegovia povedali, že nie je problém, dáme stent. Aj stenty prešli svojím vývojom. Tým, že v polovici 80. rokov sme mali klasické kovové stenty, ktoré boli vyrobené z tzv. lekárskej ocele, ich zloženie sa tiež menilo, momentálne sa používajú stenty, ktoré sú robené zo zliatiny chrómu a kobaltu, tzv. chrómkobaltové stenty. Tieto stenty tým, že ich implantujeme do steny cievy, môžu spôsobiť hojenie, ktoré môže byť nežiaduce, nadmerné. Keď pacientom vysvetľujem takýto stav, tak niektorí pacienti, ktorí sú operovaní, sa im jazvy hoja tzv. keloidne, vzniknú vyvýšeniny a nemajú jazvy pekné. Toto sa môže stať aj na cievach, kde to implantujeme. Pokiaľ takéto hojenie prejde, cieva sa môže znova zúžiť napriek tomu, že je tam kovová výstuž, ale nezúži sa tak, že by kovová výstuž spadla alebo sa s ňou niečo stane, ale prerastie tkanivo cez oká stentu a znovu zúži cievu. Aby sme toto limitovali, tak sa začali používať stenty, ktoré sú potiahnuté aktívnym liekom a ten liek zabraňuje nadmernému hojeniu. Má to svoje negatíva, pretože tým je oneskorené hojenie na cieve a cieva, tým že nie je úplne zahojená, môže mať určité komplikácie, napríklad, môže sa akútne zavrieť. Stáva sa to, ale nie často. Na obrazovke vidíme aj drôtiky, ktoré sú v hrudnej kosti pacienta, keďže tento pacient je po operácii, po aortokoronárnom premostení. Ideme pozrieť aj jednu z premosťujúcich arterií, v tomto prípade to je tepna, ktorá normálne zásobuje prednú stenu hrudníka. Pozrieme sa, ako funguje náhradný obchvat zavretej tepny a táto časť, ktorá sa plní v tejto fáze, tento úsek, je prirodzená cieva, na ktorú bol bypasse našitý. Tu sa riešia prípady, kedy je cieva zatvorená, aby sme získali prietok aj do tejto oblasti, ktorá bola predtým vyradená. Týmto sme skončili diagnostickú časť. Zhodnotíme nález a porozmýšľame, čo by sme pacientovi ponúkli. Povedali mi, že ma nemusia operovať, že cez cievu na nohe sa mi dostanú až k srdcu a tam mi balónikom rozšíria cievu a vypodložia kovovým stentom. Pred operáciou prišiel pán doktor za mnou, že dostali nový produkt, že je to vstrebateľné do žily, či by som podstúpila operáciu. Bolo mi to jedno, len nech mi pomôžu. Dostala som sa na operáciu a ako prvá som dostala na Slovensku stent, ktorý sa má vstrebať po čase do žily. Nezostane tam kovová súčiastka. Keď tam už kovovú výstuž máme, máme ju tam na to, aby držala otvorenie lúmen, tak sa prišlo na to, že výstuž potrebujeme v cieve po určité obdobie, ktoré sa odhaduje na 6 mesiacov. Po 6 mesiacoch výstuž funkciu navyše neplní, ale nedá sa vybrať. Dá sa povedať, že ju tam už nepotrebujeme. Ak by sme aj toto vedeli nejakým spôsobom ošetriť, tak vývoj išiel ďalej a novinkou sú stenty, ktoré pol roka túto funkciu plnia a potom sa začnú vstrebávať, rozpadávať, keďže sú vyrobené z látky, ktorú telo vie spracovať.09-10_11-30-00_STV2_ambulancia[(047278)10-42-27] Nie sú z kovu, ale sú z polyesteru kyseliny mliečnej, ktorý používame, čo je látka telu vlastná a tú vie metabolizovať. Stent sa začne po pol roku rozpadávať a do dvoch rokov sa vie kompletne spracovať. V prípade druhej operácie nebudem váhať, budem musieť súhlasiť. Ešte nie sme tak starí, hoci máme 65 rokov. Keďže pacient má jednu chirurgiu za sebou, tak sa snažíme týchto pacientov už nevystavovať znovu, lebo riziko opakovanej chirurgie je vyššie a v tomto prípade mu ponúkneme balónkové riešenie. Budem riešiť dve tepny, ktoré som ukazoval na ľavej a pravej koronárnej artérii. Zasunieme balónik, nafúkneme a potom do toho miesta implantujeme stent. Pred zákrokom som neprešla ani týchto pár schodov. Teraz si dovolím vyjsť hore aj s nákupom. Na prvé poschodie, čo každý deň absolvujem, aby som nevyšla z toho a aby som srdiečko zaťažovala, aby si zvyklo na taký štýl, na aký som bola zvyknutá. Chodievala som po schodoch hore, dole, bez výťahu. Riešenie stentovaním platí u akútnych pacientov dvojnásobne. Ak má pacient akútnu bolesť na hrudníku, diagnostikuje sa u neho infarkt myokardu, je otázkou času a čím skôr, tým lepšie, aby sa dostal na pracovisko, kde je možné priame zobrazenie koronárnych ciev, to je tzv. koronarografia a v prípade nálezu, že sa potvrdí, že niektorá z ciev je uzatvorená a to je príčinou infarktu, stentovanie pacientovi zachraňuje život a zlepšuje mu prognózu a odstráni mu ťažkosti. Kedysi som si myslela, že musím byť blízko nemocnice. Teraz si to už nemyslím. Žijem normálny život, chodím po túrach, kopcoch, začala som chodiť do telocvične, aby som sa dostala do kondície, aby som mohla chodiť. Rada chodím. Odborníci hovoria, že chôdza je prospešná celému telu, tak chodím.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.