ŽIARIVKY ÚSPORNÉ A NEBEZPEČNÉ

By | apríl 11, 2015

Spočiatku sa zdalo, že takto jednoducho prispejeme k ochrane životného prostredia. Veď kto by nechcel pomôcť pri záchrane planéty? Každý môže urobiť aspoň to, že začne svietiť úspornými žiarovkami. Nasledovali však varovné správy. Ohrozujem žiarivkami svoju rodinu, alebo pomáham zachrániť svet? Čo vlastne treba obetovať v mene vyššieho dobra? A kde je pravda? Dopočul som sa o chlapcovi z Bavorska, ktorý sa dostal do kontaktu s rozbitou žiarivkou. Nehoda mala pre 4 ročného Maxa hrozivé následky. Následky, ktoré sa prejavili až o niekoľko týždňov. Mali sme voľne stojacu lampu s úspornou žiarovkou. Chodíme tadiaľto a raz sa nám ju podarilo zhodiť. Myslíme si, že sa zo žiarovky po izbách rozšírili výpary ortuti a prenikli až do našej spálne. Stalo sa to raz popoludní medzi štvrtou a piatou. Lausovci sa presťahovali k susedom. Od januára 2010 je ich dom neobývaný. Úsporná žiarovka sa rozbila v zime. O 2 3 týždne nato si deti vonku stavali snehuliaka a v čiapke sme mu našli veľa vypadaných vlasov. Spočiatku to nebolo také zjavné, no výrazne sa to zhoršovalo. Napokon stačilo zatiahnuť za pramienok vlasov a ostal vám v ruke. Syn nakoniec úplne oplešatel. Po niekoľkých týždňoch mu vypadalo aj obočie a mihalnice. Neskôr sa začal triasť. Keď ráno pije kakao, ruky sa mu trasú. Je jasné, že niečo nie je v poriadku, no nevie, čo s tým robiť. Trápi nás neistota, pretože nevieme, čo s tým. Dlhodobé následky nám spôsobujú muky. Nikto nám nevie pomôcť. Po strastiplných návštevách rôznych lekárov sa rodina obrátila na odborníka na otravy ortuťou. LEKÁR: Úsporná žiarovka sa rozbila, keď svietila, preto sa z nej uvoľnilo viac ortuťových výparov než v stave pokoja. V prípade takejto nehody je zrejmé, že chlapcov stav spôsobilo vystavenie sa ortuti. Predtým bol Max úplne zdravý chlapec.03-31_19-55-00_STV2 (slo)_ĎZiarivky  ÂUspornÂe a nebezpeĎcnÂe[(074164)15-11-00] K zhoršeniu situácie pravdepodobne prispeli aj ďalšie faktory. Liečba musí vziať tieto faktory do úvahy a podľa možnosti ich v čo najväčšej miere eliminovať. Vzhľadom na informácie, ktoré ste mi poskytli, začneme s detoxikačným programom. Zhlboka sa nadýchni. Poriadne. A teraz vydýchni. Silno. To je ono. Výborne. Čo spôsobí ortuť v tele? Kam sa ukladá a aké škody dokáže napáchať? V laboratóriu na chemickú a mikrobiálnu analýzu LAFU zisťujú prítomnosť toxínov a patogénnych látok v domácnostiach. VEDEC: Každoročne dostaneme asi tisíc podnetov od ľudí, ktorí majú problémy s bývaním. 900 z nich nám zavolá, pretože už ochoreli a nikto nevie prečo. Väčšina z nich rozpráva rovnaký príbeh. Navštívili množstvo lekárov, hospitalizovali ich, podrobili sa kúpeľnej liečbe, no nik sa nezaujímal, či ich stav nespôsobili toxíny, alebo ťažké kovy v domácnosti. Táto jednoduchá otázka sa často prehliada. Ochorenie sa zhoršuje a človek ani nevie, čo ho spôsobuje. V prípade poškodenia DNA sa toto poškodenie odstráni samo. Neplatí to však v prípade poškodenia ortuťou. V kombinácii s ortuťou môže prítomnosť patogénov, karcinogénnych, či iných reaktívnych chemických látok, vyvolať vážne ochorenie. Na univerzite v Calgary po prvý raz odhalili, ako ortuť priamo napáda a ničí nervové bunky. LEKÁR: Poškodenie spôsobí každučký atóm ortuti. Aj veľmi malé množstvá môžu spustiť závažné ochorenia. A ortuťové výpary sú mimoriadne toxické, pretože sa takmer všetky dostanú do tela dýchaním. Ortuť sa pritom z tela hneď neodbúra. Napáda ďalšie orgány. Obličky, uzliny a hlavne mozog, kde sa uloží na celé desaťročia. Hromadí sa v tele a stav pacienta sa zhoršuje. Každý atóm ortuti zhoršuje naše vnímanie, pretože napáda mozog. Koľko ortuti obsahuje úsporná žiarovka? Metóda merania, ktorú nariaďujú orgány dohľadu nad trhom EÚ, počíta s rozbitím žiarovky. Žiarovku rozrežú na kusy, nechajú rozložiť v kyseline a následne analyzujú. Táto metóda má však zásadnú slabinu. Meria len kvapalnú zložku ortuti, tá plynná pri nej unikne. Akoby ste sa snažili zmerať obsah hélia v balóne tým, že ho prasknete a budete analyzovať gumu. Takto sa nedozviete, koľko hélia v ňom bolo. Vo výskumnom laboratóriu Inštitútu jadrovej fyziky vo Viedni, Georg Steinhauser vyvinul systém meraní, ktorý prináša spoľahlivé výsledky. Žiarovka sa pri ňom nerozbije a ortuť neuniká. Poprosili sme ho, aby skontroloval obsah ortuti v úspornej žiarovke z domu Lausovcov. Kúpili ju v rovnakom čase ako tú, čo sa rozbila. Pochádza od rovnakého výrobcu, je to rovnaký model a číslo série. Žiarovku vložia do reaktora a bombardujú neutrónmi. Ortuť v žiarovke začne vyžarovať radiáciu. Množstvo radiácie korešponduje s množstvom ortuti v žiarovke. Je povolené množstvo ortuti v žiarovkách nejako obmedzené? Najväčším výrobcom kompaktných žiariviek v Európe je spoločnosť Megaman. Dúfam, že sa tam dozviem viac. Nariadenie Európskej únie jasne stanovuje maximálny obsah ortuti 5 miligramov. Spotrebitelia tak majú záruku, že žiadny výrobok s platnou certifikáciou toto množstvo neprekročí. Prečo práve 5 miligramov? Zdá sa, že pri stanovovaní tohto množstva sa uprednostnili požiadavky výrobcov pred zdravotnými rizikami. Množstvo použitej ortuti sa môže líšiť. Ako však z trhu odstránia žiarivky, ktoré stanovené množstvo prekračujú? REPORTÉR: Kto kontroluje obsah ortuti? V podstate sa to nerobí. V systéme EÚ výrobca a dovozcovia používajú značku CE, ktorá zaručuje, že ich výrobok spĺňa všetky požiadavky trhu. Takto by to malo fungovať. Robí sa to v dobrej viere. Niektorí nepoctiví výrobcovia však pravidlá obchádzajú. Nie je to správne. Ani v prípade falošných peňazí, ktoré nám tiež škodia, neexistuje systém na overenie každučkej bankovky. Skôr než Európska únia nariadila stiahnuť klasické žiarovky z trhu, belgická spoločnosť Vito vypracovala prípravnú štúdiu. Táto štúdia sa stala podkladom smernice. Štúdia obsahovala aj kontrolu obsahu ortuti v úsporných žiarivkách obmedzenú len na 5 kusov. Je to vtip. 5 členná vzorka nemôže byť podkladom žiadneho spoľahlivého vyjadrenia. No jedna z piatich žiaroviek dokonca 5 miligramové obmedzenie obsahu ortuti prekročila. Prirodzene, išlo o voľne stanovený počet, ktorý nebol vedecky podložený. Využili sme príležitosť a dohodli sme si stretnutie s Gadom Giladim, bývalým predsedom Medzinárodnej asociácie návrhárov svietidiel. Giladi sa podieľal na rokovaniach v rámci EÚ pred stiahnutím tradičných žiaroviek. Bol členom pracovnej skupiny, ktorá zastupovala návrhárov svietidiel a na vlastné oči videl, ako sa tvorí európska legislatíva. Čo môžem očakávať, keď sa mi tá žiarovka doma rozbije? Mali by ste mať takúto súpravu. V prípade rozbitia žiarivky ju máte použiť. Najprv si treba prečítať a porozumieť návodu. A následne začnete vyberať rôzne príslušenstvo. V prvom rade je tu maska, obuv a odev na ochranu tela. Okrem toho sú tu látky, ktoré musíte rozptýliť nad miestom kontaminovaným ortuťou. Ďalej je tu kefa na pozametanie a čistiace prostriedky. Táto súprava je veľmi zložitá a už z toho je zrejmé, aká je ortuť nebezpečná. Jediný europoslanec, ktorý bol proti zákazu klasických žiaroviek, bol Nemec. Holger Krahmer však zo svojho miesta v parlamente rozhodnutia zvrátiť nedokázal. KRAHMER: Kto rozhoduje o tom, či si spotrebiteľ vybral dobre alebo nie? Ak sa pozrieme na politickú a etickú hodnotu takéhoto rozhodnutia, je to veľmi otázne. Pochádzam z bývalého Východného Nemecka, zažil som centralistickú diktatúru. Na zasadnutiach strany sa prijímali rozhodnutia o tom, koľko farebných televízorov, či holiacich strojčekov dodajú do predaja za nasledujúcich 5 rokov. Dnes, 20 rokov po páde Berlínskeho múra, musím povedať, že sme získali nové slobody. Napriek tomu mi Európska komisia pripomína politbyro. Má črty diktatúry. V júli 2005 Európska komisia prijala smernicu o ekologických výrobkoch. Jej účelom je zlepšiť ekologickú stránku energetických výrobkov. Dlhý právnický text vymedzuje množstvo skupín výrobkov, ktoré majú byť v budúcnosti ekologickejšie. Osvetlenie domácností sa spomína len v jednej krátkej vete, no práve táto veta spečatila osud klasických žiaroviek. Na základe smernice o ekologických výrobkoch Európska komisia klasifikovala klasickú žiarovku ako energetický výrobok a stanovila právne kritériá energetickej účinnosti, ktoré de facto viedli k zákazu tohto výrobku, pretože tradičné žiarovky tieto kritériá nedokázali splniť. O zákaze predaja tradičných žiaroviek sa rozhodlo takzvaným konzultačným postupom. Týmto politickým postupom sa bežne riadi zavádzanie európskeho práva. Najprv sa ustanoví pracovná skupina, konzultačný výbor. Úradníci s vhodnými znalosťami sú menovaní príslušnými ministerstvami 27 mich členských štátov. Na pravidelných stretnutiach pracovnej skupiny sa zúčastňujú popri úradníkoch aj zástupcovia výrobných odvetví a mimovládnych organizácií. Hovorí sa o vypracovaných štúdiách, kladú sa otázky, poskytujú sa odpovede. Napokon výbor hlasuje. Výsledok hlasovania, rozhodnutie výboru, dostane Európsky parlament na preskúmanie. Ak parlament nevyužije právo veta, rozhodnutie výboru sa považuje za schválené. Tento postup má však jednu zásadnú chybu. O rozhodnutí výboru sa v Európskom parlamente hlasuje len v prípade, že o to požiada dostatočný počet poslancov. Inak o tom parlament hlasovať nebude. Rozhodnutie výboru sa tak takmer automaticky stane nariadením, právnym predpisom platným v celej Európe. Riadime sa rozhodovacím procesom, ktorému chýba transparentnosť a demokatická kontrola. Takto riadia veci, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života. Viete, čo je to? Viete, čo je to? Žiarovka! Hej, hej, hej. Úsporná žiarovka od firmy Osram. Sledujte.03-31_19-55-00_STV2 (slo)_ĎZiarivky  ÂUspornÂe a nebezpeĎcnÂe[(055706)15-10-58] Videli ste to? Videli ste to? Rozsvietila sa. Bez oneskorenia. A teraz sa pozrite na toto. Dokonca sa dá stlmiť! Konečne máme krásne žiarovky každého rozmeru a tvaru, ktoré šetria energiu. Od spoločnosti Osram. Čo to robíš, Bruno? Odskrutkúvam sa. Som hotový. Zástupcovia odvetvia sa nesnažia ovplyvniť len spotrebiteľov, ale aj politikov. Ekonóma Maxa Otteho sa pýtame na vzťah politiky a priemyslu. Viem si predstaviť, že politikov zmanipulovali. Vo výboroch EÚ to funguje dokonale. Brusel je veľmi netransparentný, preto sa jeho rozhodnutia dajú ovplyvniť už na začiatku. Prečo by výrobcovia svietidiel neurobili to isté, čo bankári a nenavrhli si vlastné pravidlá, ktoré im politici posvätia? Existuje množstvo spôsobov, ako vec finančne ovplyvniť a vyhnúť sa obvineniam z podplácania. Členovia týchto pracovných skupín by sa mali vyberať na základe transparentných kritérií. Prečo sa v 30 až 40 člennej pracovnej skupine ocitli dvaja veľkí výrobcovia svietidiel? Dokonca ovplyvňovali rozhodovanie. Nemali iba poradný hlas. V skutočnosti sa tu rozhoduje o výrobkoch. Hospodárske záujmy výraznou mierou ovplyvňujú politické rozhodnutia. Ktorí výrobcovia? Osram a Philips? V Európe máme len dvoch výrobcov tradičných žiaroviek. Spoločnosti Osram a Philips. Obe sa podieľali na rozhodovaní, zacítili nové obchodné príležitosti. Úsporná žiarovka je jedným z výrobkov, ktorý je výhodný pre všetky články reťazca. Spotrebiteľ, životné prostredie, predajca aj výrobca, všetci z nej majú úžitok. Ponúkame 400 modelov, to je úžasné. Vypracovali sme väčšinu nových technológií, ktoré Európskej únii umožnili podporiť úsporné žiarovky a ukončiť predaj tých klasických. Európu podľa mňa ovládajú záujmy veľkých spoločností. Priemyselní giganti už dávno ovládli mnohé oblasti každodenného života. Veľké spoločnosti majú obrovský vplyv, najmä pokiaľ ide o riadenie podnikania v rôznych odvetviach. Dejiny výroby svietidiel od počiatku ovplyvňovali vzájomné dohody. Veľkí hráči si zbytočne nechcú konkurovať. Všetko sa to začalo už kartelovou dohodou, ktorá je známa pod označením “Phoebus”. V roku 1924 sa stretli zástupcovia medzinárodných výrobcov žiaroviek, aby si rozdelili svetový trh. Hlavnou myšlienkou dohody bolo maximalizovať zisky, pričom žiarovky by svietili iba určitý čas. Tradičná žiarovka svietila len istý čas. Táto doba sa zaznamenávala na kartičky s údajmi o prevádzke. Kartel sa usiloval túto dobu skrátiť. Po roku od uzatvorenia dohody sa rozhodlo, že sa životnosť tradičnej žiarovky s vláknom obmedzí na tisíc hodín. Niektoré z dokumentov kartelu stále existujú. Tieto súbory sa uchovali v archívoch spoločnosti Osram, ktorá je v súčasnosti najväčším výrobcom svietidiel v Nemecku. Dokumenty sa teraz nachádzajú v štátnom archíve v Berlíne. Tisíce strán korešpondencie medzi členmi kartelu, námietok, či dokonca zápisnice z porád vedenia a výboru. Ako sa k tomu spoločnosť Osram stavia dnes? Nechcú o tom ani počuť. Ignorovali všetky moje otázky na kartelovú dohodu spoločností Osram a Siemens. Je to, akoby som sa pýtal na starého otca, ktorý bol členom nacistickej strany. “Čože? Starý otec? To je hlúposť.” Takto reagujú. Popierajú to? Áno, tvrdia, že s tými tisíc hodinami je to hlúposť. MUŽ: Prirodzene, existovalo množstvo malých firiem, ktoré nemali dostatočný vplyv, aby sa začlenili do kartelu. Spoločnosti ako Asterix a Gauls sa snažili tejto presile vzdorovať. Spod nadvlády kartelu sa chcela vymaniť aj spoločnosť Merkur. Jej tradičné žiarovky vydržali svietiť 5 tisíc hodín. O 4 tisíc viac, než bolo maximum zakotvené v dohode Phoebus. Viete si predstaviť, že kartel nemal spoločnosť Merkur práve v láske. Existovalo však aj množstvo snáh o predĺženie skrátenej životnosti tradičných žiaroviek. Jedným z vynálezcov, ktorí sa o čosi podobné usilovali, bol Berlínčan Dieter Binninger, ktorý v polovici 70 tych rokov vytvoril pre svoje rodné mesto špeciálne ilustrované hodiny. Aby znížil značné náklady, ktoré spôsobovali vyhorené žiarovky, začal pracovať na večnej žiarovke. BINNINGER: Hneď na začiatku sme sa obrátili na výskumné oddelenie spoločnosti Osram. Tam nám povedali, že životnosť tradičných žiaroviek sa nedá predĺžiť. Preto sme sa do toho pustili na vlastnú päsť a podarilo sa nám objaviť spôsob, ako predĺžiť životnosť žiarovky bez zvýšenia spotreby, či straty jasu. Postup sme si nechali patentovať. Binningerove žiarovky s dlhou životnosťou svietili až 150 tisíc hodín. Otestovali ich na pouličnom osvetlení a v pamätníku víťazstva v Berlíne. Ani jedna z nich nevyhorela. Nie je problém vyrábať výrobok, ktorý vydrží o toľko dlhšie? Priemysel predsa musí predávať, aby udržal pracovné miesta. Nie je to zrejmé? Samozrejme, to chápem. Hovoríme tu však o miliónoch žiaroviek. Ak by sa nám podarilo troj štvornásobne znížiť interval výmeny žiaroviek, ušetrili by sme kopu peňazí. Preto je šialenstvo neskúsiť to. Žiarovka s dlhou životnosťou sa nikdy nezačala sériovo vyrábať. 4 dni potom, čo ju Binninger ponúkol bývalej východonemeckej továrni na výrobu žiaroviek, havaroval vo svojom súkromnom lietadle. Dieter Binninger na mieste zahynul. Kevin Shaw má na starosti otázky ekológie a udržateľnosti v národnom združení výrobcov svietidiel. Už roky sleduje nárast počtu žiariviek. Zdravím, rád ťa vidím. Veľmi ma znepokojuje, ako sa veci vyvíjajú. Už začiatkom 90 tych rokov Klaus Stanjek napísal kritickú správu o žiarivkách. Už predtým natočil antropológ a dokumentarista Klaus Stanjek film o tom, ako si odvetvie poradilo s kritikou žiariviek. Žiarivka je také isté svetlo ako akékoľvek iné. A toto svetlo nevie, akým spôsobom bolo vytvorené. Neexistujú presvedčivé dôkazy, že by niektorý svetelný zdroj vyžaroval škodlivejšie svetlo než tie ostatné. Okrem toho, vďaka tienidlám a smerovaniu možno kvalitu a stupeň osvetlenia vnútorných priestorov lepšie zabezpečiť umelými zdrojmi svetla než slnečným svetlom. Lepšie? Áno, lepšie než slnečným svetlom. Tento prístup je rozšírený v celom odvetví. Keď sa nad tým zamyslíte, znie to šokujúco. Nikto sa nezamyslí nad tým, že svetlo možno umelo vytvoriť pomocou techniky, ktorá nezohľadňuje jeho vplyv na živé organizmy, ľudské telo či iné živočíchy. Je len veľmi, veľmi málo ľudí, ktorí sa na tieto veci pozerajú inak a berú ich vážne. Do akej miery sa toto svetlo približuje slnečnému svetlu? Nemyslím si, že by táto otázka spotrebiteľov zaujímala. Bolo to tuším v roku 1990, keď ma po uvedení môjho filmu oslovila nemecká organizácia Greenpeace a objednala si u mňa štúdiu. Cieľom štúdie bolo zistiť, či používanie žiariviek skutočne šetrí elektrickú energiu. Stanjekova správa sa výrazne postavila proti žiarivkám. Uviedol v nej množstvo dôvodov a nedoriešených otázok, ako obsah ortuti. Pre hamburskú pobočku Greenpeace to bol šok. Konečne sa zdalo, že nové technológie možno využiť na hospodárnejšie využívanie zdrojov a zrazu sa objavil nezávislý človek, ktorý túto myšlienku podkopal. V reakcii na to si organizácia Greenpeace najala ľudí, ktorí Stanjekovu správu popreli. STANJEK: Ústredie Greenpeace sa rozhodlo, že najlepšie bude požiadať o vyjadrenie predstaviteľov priemyslu. Výrobcovia oslovili svojich odborníkov, aby spoločne pripravili odpoveď na protiargument organizácie. V Greenpeace sa napokon priklonili na stranu výrobcov. Podľa mojich skúseností Greenpeace práve takto pracuje. Všetko vedia lepšie než ostatní. Majú svoju predstavu a neuznávajú nič, čo jej protirečí. Organizácia Greenpeace sa usiluje ovplyvňovať európsku legislatívu prostredníctvom svojej kancelárie v Bruseli. Mahi Sideridouová má na starosti energetickú politiku a boj proti zmene klímy. Práve ona predstavila oficiálne stanovisko organizácie vo výboroch pri rokovaniach o osvetlení domácností. O tejto správe som nikdy nepočula a ak tvrdíte, že je z roku 1991, ja som sem prišla v roku 2000. Na správu z roku 1991 si teda nemôžem pamätať. Stanjekovu správu ignorovali. Na jar 2007 sa podnikli prvé kroky, ktoré smerovali k zákazu tradičných žiaroviek. Organizáciu Greenpeace pozvali, aby sa zúčastnila na rokovaní výborov. Zástupcovia Greenpeace sa na rokovaniach zúčastnili. Zúčastnili sme sa prípravy nových právnych predpisov o žiarivkách. To áno. Keď im Stanjek povedal, že to, čo robia, poškodí životné prostredie a vytvorí množstvo odpadu kontaminovaného ortuťou, nechceli ho počúvať. Nezaujímalo ich to. Chceli ich zakázať. Zakázať tradičné žiarovky a to okamžite. Nechceli na nič čakať. Teraz. Sedeli za jedným stolom a vítali nariadenia o výrobkoch s otvorenou náručou. Podľa mňa urobili zo seba hlupákov a poslúžili záujmom obchodníkov. Záujmom priemyslu predsa bolo predať čo najviac žiariviek a Greenpeace by si to mala uvedomiť. Pre nás je rozhodujúca spotreba elektrickej energie. Preto ak tieto žiarovky spotrebúvajú výrazne menej energie, je to cesta vpred. Základná myšlienka znie, že žiarivky sú dobré a tradičné žiarovky sú zlé. Ide v podstate o slepú vieru, ktorá sa nezakladá na skutočnosti. Chcem veriť, že sa rozhodujeme efektívne, profesionálne a strategicky a robíme správnu vec. Ľudia nás počúvajú a dôverujú nám. Podľa mojich skúseností nechcú nič počuť, neprijímajú logické argumenty a držia sa len svojho programu. Tieto žiarovky sa dostali do našich domovov, kde sa hrajú naše deti. Úspornú žiarivku by som do synovej izby nikdy nedal. Nikdy. V izbe môjho syna sú dve. A čo, keď jednu rozbije? V domácnosti sa stávajú rôzne nehody. Vypadla vám už žiarovka z ruky? Koľkokrát? A úsporné žiarivky? Do akej miery je to problém? Možno sa to stalo necelému percentu ľudí. Keď sa úsporná žiarivka rozbije, časť žiarivého povrchu sa odlúpi. Ak žiarivka predtým svietila, tento prášok je kontaminovaný ortuťou. Unikne z rozbitého skleneného obalu a uvoľní sa do atmosféry. V dôsledku toho sa všetko, čo použijete pri likvidácii rozbitých žiariviek, kontaminuje ortuťou. Ako to Greenpeace môže robiť? Musíte nám dôverovať. Prečo? Musíte veriť, že robíme správnu vec. Uvedomte si, že sme situáciu preverovali, analyzovali, neurobili sme to len tak z rozmaru, pretože je to práve v kurze. Ja si však myslím, že sa mýlite. Dobre. Nech sa páči. Rozbitá žiarivka v dome Lausovcov pochádzala od indického výrobcu. Aj India sa snaží riešiť energetické problémy používaním kompaktných žiariviek. Skupina ekológov Toxics Link presadzuje zákaz svetelných zdrojov s obsahom ortuti. Stretli sme sa s jej zakladateľom Ravim Agarwalom. Obávam sa informácií o zmene klímy, ktoré sa dostávajú na verejnosť. Všetci sa chcú mať dobre a nechcú riešiť zložité problémy ľudskej spoločnosti. Podľa mňa je to veľmi dôležité, pretože to ohrozuje našu budúcnosť. Naí Dillí. Nachádza sa tu nepreberné množstvo malých firiem, ktoré vyrábajú energeticky úsporné žiarivky pre domáci a medzinárodný trh. A to vrátane Európy. Toto priemyselné odvetvie v Indii ročne spotrebuje približne 650 ton ortuti. Zo starých prasknutých žiaroviek odstraňujeme elektroniku. Tú znova použijeme. Vymeníme len sklo. Nevzniká pritom žiadny odpad, pretože žiarivky použijeme znova. Koľko je takých žiariviek? Nepočítali sme ich. 40 až 50 tisíc. A čo ortuť vnútri? Nie je nebezpečná? Nie, nie je tam žiadna nebezpečná ortuť. Pokojne sa ich môžete dotknúť. Pozrite. Sklo prasklo. Vôbec o nič nejde. Keď je žiarovka zapnutá, ortuť v nej cirkuluje. Mieša sa s vrstvou fosforu. Sklo je biele. Nie je v ňom prakticky žiadna ortuť. Keď praskne, všetka ortuť sa uvoľní. Keď sa žiarovky dotknete, na ruky sa vám nedostane žiadna ortuť. A práve to je problém ortuti. Nikto si nedokáže predstaviť, že také malé množstvo je také nebezpečné. Ďalší problém je, že výpary ortuti nevidno. Nevidíte jej dvojité kvapalno plynné skupenstvo. Ak ju tam vidíte ležať, nevidíte výpary. Výpary ortuti sú neviditeľné. V laboratóriu sa však pomocou utrafialového svetla môžeme presvedčiť, ako sa ortuť vyparuje pri izbovej teplote. S rovnakým problémom sa stretávame v juhovýchodnej Ázii, v Latinskej Amerike či Afrike. Je v každej krajine. Vybrali sme sa na miesto určené na zber a recykláciu žiariviek. Musel som sadnúť do auta, pretože nikde v mojom okolí také miesto nie je. A pokúsim sa žiarivky zbaviť. Zberné miesta však nie sú otvorené každý deň. Sú otvorené len v konkrétne dni a časy. Len jeden deň v mesiaci, jednu hodinu. A ak to nestihnete? Ak to nestihnete, musíte znova mesiac čakať. Žiarivka. Ďakujem. Ľahko sa rozbijú. Podstupujeme riziko. Riziko povolania. Snažíme sa to robiť čo najopatrnejšie, no dokonalé je asi len nebo. Nebol som tam. Aspoň zatiaľ. V štúdii spoločnosti Vito, o ktorú sa opiera rozhodnutie Európskej komisie, sa predpokladá, že až 80 percent úsporných žiaroviek sa nezlikviduje správne a až 80 percent ortuti sa uvoľní do prostredia. Čo sa však stane s tými 20 timi percentami, ktoré sa zlikvidujú správne? Priniesol som žiarivku a riadil som sa podľa oficiálnych pokynov. Uzavrel som ju v nádobke a dôkladne utesnil. Nemáme na to žiadny zvláštny postup, no takýto plast nerecyklujeme, preto ju musíme vybrať. Môžem to rozbaliť? Áno, samozrejme. Dobre. Super. Uvedomujete si, čomu sa práve vystavujete?03-31_19-55-00_STV2 (slo)_ĎZiarivky  ÂUspornÂe a nebezpeĎcnÂe[(042919)15-10-57] Nebudem sa jej dotýkať. Jednoducho ju tam vyklopím a ten obal odnesiem do odpadu na skládku. Idete so mnou? A je to. Musím povedať, že podľa našich prepočtov sa veľké množstvo tohto odpadu dostáva do pôdy. Preniká do vodných zdrojov, do ekosystému. VEDÚCI PREVÁDZKY: Tento kontajner je plný žiariviek rôznych druhov. Kompaktných alebo trubicových. Koľko ich tu je? V jednom kontajneri. V jednom boxe, v oceľovom kontajneri, je asi 600 kilogramov. Tu máme jeden z kontajnerov, ktorý sa vrátil od zákazníka. Vidíte, že sa v ňom nachádzajú trubice. Ide v prevažnej miere o neónové trubice. Z kontajnera ich prekladajú na tento dopravník, ktorý ich prepraví celým procesom recyklácie. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že je to dôkladne nacvičené predstavenie. Presne stanovené tempo práce, dokonalá čistota. Je to typické pracovné prostredie recyklačnej továrne? Ručne to ide pomaly. VEDÚCI: To áno, no tie žiarovky sú krehké a obsahujú ortuť. Preto s nimi treba manipulovať opatrne. V opačnom prípade by tu boli príliš vysoké hodnoty ortuťových výparov. Onedlho sa dozvedám, že kontamináciu ortuťou tu nebrali vážne odjakživa. 23. novembra 2009 riaditeľ spoločnosti Craig Thomson na súde priznal, že zanedbal svoje povinnosti v súvislosti s toxickými látkami. Dvadsiati zamestnanci tejto recyklačnej továrne boli celé mesiace vystavení ortuti. Jedným z nich bol aj environmentálny analytik Andrew Macason. Krátko po ukončení kurzu pracovníka v oblasti zdravia a bezpečnosti spozoroval na sebe a na kolegoch prvé príznaky otravy ortuťou. ANDREW: Znepokojilo ma, že ľudia majú na tvárach červené fľaky. Nebol to pekný pohľad. Cítil som úzkosť a depresiu. Keď som sa o tom rozprával s nadriadenými, tvrdili, že všetko je bezpečné, no nebolo. Nevedel som, čo robiť, pretože som ešte len absolvoval kurz bezpečnosti a zdravia pri práci. Napokon som kontaktoval úrady. Filtre, ktoré používali, zachytávali len časť odpadu, konkrétne prach, aj to nie všetok. A ortuťové výpary voľne cirkulovali v celej továrni. Tu vidíme vykládku. Všetci majú fosforeskujúce vesty. Práve priviezli tento kontajner. Muž sa postavil na dopravník, čo je veľmi nebezpečné. Sami vidíte, že vôbec nedbajú o to, čo sa môže stať. Berú ich naraz a hádžu ich na dopravník. Je im jedno, či sa rozbijú alebo nie. Títo ľudia vôbec nevedia, že pracujú s ortuťou. Nemajú o tom ani potuchy. V tej továrni dýchali ortuť všetci, od upratovačky až po účtovníčku v kancelárii. ANDREW: Začal som mať výpadky pamäti. Netušil som, že je to v dôsledku otravy ortuťou, až kým som nespozoroval ďalšie prejavy. Poriadne som nevidel, bolo to strašné. Neviete, čo sa deje a potom je už príliš neskoro. Najväčšia skládka nebezpečného odpadu na svete sa nachádza v meste Herfa Neurode v Nemecku. Nachádza sa tu 220 tisíc ton ortuťou kontaminovaného odpadu. Ten je uložený na dočasnej skládke, pretože vývoz ortute z Európy je v rozpore so zákonom. Komisár Európskej únie zodpovedný za zákaz tradičných žiaroviek sa volá Andris Piebalgs. Žiadosť o rozhovor odmietol s vysvetlením, že už nie je komisár pre energetiku, a preto za oblasť už nezodpovedá. Rozhovor odmietol aj jeho nástupca Günther Oettinger. Odôvodnil to tým, že je komisárom pre energetiku, no v čase schválenia zákazu ním nebol. Napokon ma odkázali na hovorkyňu pána Oettingera. Úradník zodpovedný za prípravu nariadenia stojí v pozadí. Nemáme povolenie ho nakrúcať. Množstvo uvoľnenej ortuti zjavne nezohrávalo žiadnu úlohu pri rozhodovaní komisie. Je to len malé množstvo ortuti. Viac nemáme čo povedať. O koľko by sa malo znížiť množstvo oxidu uhličitého vďaka nariadeniu 244 z roku 2009? Očakávame, že samotným zákazom tradičných žiaroviek dosiahneme zníženie o 15 miliónov ton. 15 miliónov ton je len 0,4 percenta celkových európskych emisií oxidu uhličitého. Ak aj prijmeme skutočnosť, že dôjde k zníženiu o 15 miliónov ton, v porovnaní s inými krajinami je to len kvapka v mori. Čína ročne produkuje viac než 5 miliárd ton a toto číslo sa každoročne zvyšuje o 500 miliónov ton. Koľko promile je to z celkového množstva? Chcete odo mňa počuť, že je to veľmi málo? Nie je to veľmi málo? Fajn. Položte otázku a ja vám odpoviem. Dobre, opýtam sa znova. Spýtajte sa znova a ja odpoviem, na čo chcete. Aký významný je zákaz tradičných žiaroviek pre európsku energetickú politiku, keď Centrum pre európsky hospodársky výskum uvádza zníženie emisií oxidu uhličitého o 4 promile celkovej európskej produkcie? Myslím si, že by bolo chybou domnievať sa, že samotný zákaz tradičných žiaroviek zníži množstvo emisií oxidov uhlíka na nulu. Je to súčasť širšej politiky. Štítky energetickej účinnosti nájdete na práčkach či chladničkách. Podnikli sme ďalšie opatrenia, ktoré sa týkajú energetickej účinnosti budov. Určili sme, že sa musí oveľa viac investovať do obnoviteľných zdrojov energie, do veterných elektrární a podobne. Tradičná žiarovka tvorí len malú časť širšej politiky, ktorá nám, ako dúfame, pomôže uspieť v boji proti zmene klímy. Odporcovia tradičných žiaroviek často argumentujú tým, že tieto žiarovky menia 95 percent spotrebovanej energie na teplo. Dvojica šikovných nemeckých technikov túto nevýhodu premenila na ich silnú stránku. Je to klasický dizajn, ktorý určite poznáte. Funguje do značnej miery na rovnakom princípe ako staré dobré žiarovky. Slúži však na kúrenie. Má úžasnú účinnosť, takmer 100 percent. Bohužiaľ, stále sme nevyriešili problém svetelných strát, no väčšine zákazníkov sa to dokonca páči, preto sme ponechali sklenený obal a nezatemnili sme ho. No predovšetkým, presne sadne do starých objímok na žiarovky, ktoré sa už nepoužívajú. Vyrábame ich v Číne. Čína sa nepodieľala na obmedzení životnosti tradičných žiaroviek. S kvalitou prvej dodávky som veľmi spokojný. TECHNIK: Pracujeme v oblasti mimo právomocí Európskej únie, preto tu možno vyrábať aj naše vyhrievače. Nepredávame ich. Sme obyčajní občania, ktorí sa problematikou zaoberali. A ako občania sme rozhorčení zavedením takéhoto nedemokratického zákona. Úrady nie sú nadšené, ak niekto spochybňuje zákaz tradičných žiaroviek. Neprijímajú argument, že vyhrievače sú miniatúrne ohrievacie telesá a nie žiarovky. Vyhrievače preto nespĺňajú požiadavky právnych predpisov EÚ. 40 tisíc objednaných vyhrievacích gulí už colníci zabavili. Nemajú povolenie na predaj na európskom trhu. Podľa mňa sa títo ľudia pozerajú na svet z pohľadu politiky a stratili predstavu o skutočnosti. Už na začiatku sme povedali, že to vnímame ako akčné umenie. A ak nám bránia dokončiť naše umelecké dielo, musíme byť trpezliví. Ak budeme nútení, rozhodne a s odvahou uplatníme našu občiansku povinnosť. Povinnosť odporu? Presne tak. A zaistiť, aby sme poukazovaním na zlý stav vecí zaistili nápravu. Podľa mňa tu ide o samotné základy nášho politického systému, aspoň tak si to pamätám zo školy. Preto som sa pustil do boja. Chcem svojou troškou prispieť k zvýšeniu verejného povedomia a nabádať ľudí, aby sa pýtali na zmysel tohto nariadenia Európskej únie. Skutočne to pomôže životnému prostrediu a ľudstvu, alebo nás len niekto ťahá za nos? Myslíte, že EÚ má ešte šancu to vyriešiť? Áno. Právnymi predpismi. Musia ich jednoducho zmeniť. Rovnako ako ich prijali, pokiaľ existujú nové, presvedčivé dôkazy, že sa mýlili. Niekto musí prijať zodpovednosť a priznať, že sa mýlili a musia to zmeniť. Inak to nejde. Máme lepšie argumenty, preto tento proces napokon vyhráme.

Category: VAT

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.