VAT 20.4.2015

By | apríl 21, 2015

Elektromagnetické zbrane už nie sú len výsadou sci fi filmov, používa ich armáda. Má 150 rokov používaný klavír zrátané dni? Jeho nový koncept je na svete. Protipovodňové zábrany budúcnosti vymysleli Slováci, sú recyklovateľné Klavír, dokonalý hudobný nástroj, ktorý si zaslúži maximálnu úctu a pozornosť. Aktívna životnosť klavíra je v podstate neobmedzená. Tá je podmienená nielen úrovňou konštrukcie a kvalitou výroby, ale aj osobnou starostlivosťou. Ani s príchodom modernej hudby klavír neodišiel do úzadia, práve naopak. Ale, časy sa menia a zdá sa že klasickému klavíru odzvonilo. My vám dnes predstavíme jeho nástupcu. Aj o tom bude dnešná dávka vedy a techniky. Vitajte pri sledovaní magazínu VAT. Toto je časozberný záznam nočnej oblohy nad NP Abisko, ktorý sa nachádza na severe Švédska. Je to vlastne sekvencia fotografií zhotovených v pravidelných časových intervaloch. Autor týchto záberov, fotograf a turistický sprievodca Ch. Blakley hovorí, že už videl nespočetné množstvo polárnych žiar, ale toto bola najúchvatnejšia červená koróna, aká sa doteraz objavila na oblohe. Polárne žiary vznikajú, keď nabité častice zo slnečných erupcií priletia do pozemskej atmosféry a začnú sa zrážať s atómami plynov. Najbežnejšou farbou je zelená. Tá je výsledkom kolízií slnečných častíc s molekulami kyslíka vo výške 100 km nad Zemou. Vo výške 320 km tieto molekuly produkujú výrazne zriedkavejšiu červenú polárnu žiaru. Modrú farbu majú na svedomí atómy dusíka. Existujú dokonca aj žlté a ružové polárne žiary. Tie sú výsledkom miešania červenej a zelenej alebo modrej. Polárna žiara nie je len výsadou našej planéty. Astronómovia už zaznamenali takéto úkazy v atmosférach Jupitera, Saturnu, Uránu, Neptúnu. Vyskytujú sa aj na niektorých veľkých mesiacoch týchto planét. Na Venuši polárne žiary občas žiaria nad celým povrchom. V roku 2004 sonda Mars Express zachytila takúto žiaru aj nad Marsom Delá na palubách vojenských lodí možno nahradia elektromagnetické zbrane. Americké vojenské námorníctvo totiž predstavilo futuristický elektrický kanón, ktorý dokáže udeliť projektilu až 7 násobok rýchlosti zvuku. Jeho dostrel je porovnateľný s raketami, ktoré sú však drahšie. Kedysi to bola len číra fantázia z filmov typu Hviezdne vojny. Dnes je to už realita. Americké vojenské námorníctvo predstavilo na špecializovanej výstave elektromagnetickú zbraň. Využíva elektrinu na vytvorenie magnetického poľa, ktoré udelí projektilu medzi dvomi vodivými koľajnicami závratnú rýchlosť. Je úžasné, že veda a technika, ktorú sme vyvinuli nám umožňuje koncentrovať toľko elektrickej energie, vytvoriť magnetickú silu v takomto priestore a urýchliť objekt na 7 násobok rýchlosti zvuku za 10 milisekúnd. Nová zbraň vystreľuje projektily rýchlejšie, ďalej a s ničivejším účinkom ako delá, ktoré využívajú silu pušného prachu. Kým bežné delo s kalibrom 127 mm dostrelí do vzdialenosti asi 24 km, elektromagnetický kanón má dostrel vyše 200 km. Nová zbraň sa objaví na palubách vojenských lodí v priebehu nasledujúceho desaťročia. Ľudia vymýšľajú takéto futuristické nápady a my tu máme vedcov, ktorí ich dokážu premeniť na realitu. Skúšky na mori sa začnú na budúci rok. Vedcom sa podarilo výrazne zmenšiť rozmery systému. Zmenšili sme to na takú úroveň, že sa to dá umiestniť na vojenskú loď. Novú elektromagnetickú zbraň budú skúšať na niektorom z rýchlych vojenských plavidiel. S. Azambullo prišla o pravú ruku pri pracovnom úraze. Po rokoch obmedzenej zručnosti skúška bionickú končatinu, ktorá jej pomáha zvládať bežné úkony. Ohybná ruka podobná klepetu má palec, ukazovák a prostredník. Je ukrytá pod rukavicou vo farbe kože, takže je takmer na nerozoznanie od skutočnej ruky. Snímače v protéze zachytávajú elektrické signály z pohybujúcich sa svalov. Na ich základe pohonné jednotky zatvárajú a otvárajú ruku. Ovládanie elektronickej protézy je jednoduché a dá sa rýchlo naučiť. Pracujem priamo s pacientom a na kýpti hľadáme najsilnejšie myoelektrické signály zámerne vyvolaných kontrakcií. Učím pacienta aktivovať dve svalové skupiny pre riadenie otváracích a zatváracích snímačov, aby pomocou nich ovládali protézy, otvárali a zatvárali ruku. Stella dnes môže robiť úkony, ktoré predchádzajúca neohrabaná mechanická protéza neumožňovala. Ide mi to dobre. Som šťastná, že môžem znovu robiť veľa vecí. Mám radosť aj z estetickej stránky.04-20_21-30-00_STV2 (slo)_VAT[(035374)20-46-49] To, že som sa mohla vrátiť do práce, mi pomohlo. Môžem robiť veci, ktoré som robila predtým. Inžinieri zo spoločnosti Bioparx hovoria, že ide o prvú lacnú bionickú končatinu z Južnej Ameriky, ktorá je schopná reagovať na nervové impulzy. Je dostupnejšia širšiemu okruhu ľudí ako iné podobné protézy na trhu. Podarilo sa nám znížiť cenu na polovicu v porovnaní s ostatnými podobnými modelmi. Zdravotné poisťovne takéto veci nepreplácajú. Firma dúfa, že nižšia cena presvedčí poisťovne, aby protézu zaradili do svojich programov. Aby aj iní ľudia s amputovanými končatinami mohli zažiť pocit, ktorý prežíva Stella. Ak ste pozorným divákom magazínu VAT, určite vám neunikne informácia: Ak viete odpoveď, pošlite nám ju na mail: Na jedného z Vás čaká knižný bestseller Kniha života. Výhercu zverejníme na oficiálnych stránkach magazínu VAT na Facebooku, Twitteri a Google+ Mexickí vedci prišli s úžasným riešením problému, týkajúceho sa jednorazových detských plienok. Sú síce užitočné i funkčné, no aj mimoriadne odolné. Preto sa milióny plienok hromadia na skládkach po celom svete. Vedci našli originálny spôsob ich recyklácie, treba na to trochu slamy a výtrusy húb. Toto je dilema mnohých rodičov malých detí, všetky použité plienky končia na skládkach. Riešenie ponúkajú vedci z mexickej Metropolitnej autonómnej univerzity. Vyvinuli metódu na rozkladanie jednorazových plienok pestovaním húb na slamovej podstielke. Úspešne to vyskúšali na použitých plienkach, ktoré im posielajú zo škôlok. Používajú len plienky znečistené močom. Manipulácia s nimi je jednoduchšia a bezpečnejšia. Plienky treba roztrhať, potom vložiť so slamou do plastových vriec, v ktorých podstúpia sterilizáciu. Zničia sa tak patogény, ktoré by mohli brániť rastu húb. Do zmesi pridajú výtrusy húb. Živiny pre svoj rast získavajú z plienkového odpadu a lignínu, ktorý sa nachádza v slame. Podľa vedcov sú huby jedny z mála organizmov, ktoré dokážu rozkladať drevo a najmä celulózu. Tá tvorí väčšiu časť štruktúry plienok. Plienky sa vyrábajú z materiálu získaného zo stromov. Preto nám napadlo, že na ich rozloženie potrebujeme organizmus, ktorý rozkladá drevo. Z tých pár prirodzených organizmov naša voľba padla na huby. Na uchytenie húb v zmesi slúžia cirokové semená. Spolu s plienkovým odpadom a slamou ich umiestnia do plastových vriec a uložia do tmavej miestnosti s regulovanou teplotou a vlhkosťou. Huby začnú rásť a proces rozkladu sa rozbehne. Huby nie sú určené na konzumáciu. Po ich dopestovaní zostanú tri recyklovateľné produkty. Plast sa dá separovať, vyčistiť a odoslať na recykláciu. Máme tu slamu a zvyšky plienok, ktoré sa nerozložili. Dajú sa využiť na kompostovanie. Zostanú nám ešte huby, ktoré majú vysoký obsah proteínov a môžu sa využiť ako krmivo pre dobytok, ochucovadlo alebo ako vysokokvalitný proteín. Po istom čase sa trsy s hubami premiestnia do svetlej miestnosti, kde slnko stimuluje ďalší rast húb. Celý proces rozkladu trvá 3 mesiace. Rozloží sa pri ňom asi 70 % objemu plienok, čo výrazne zmenšuje množstvo vytvárané odpadu. Len v hlavnom meste Mexika skončí na skládkach 500 ton plienok denne. Vedci sú presvedčení, že ich nová metóda pomôže toto množstvo výrazne zredukovať. Využiť sa dá aj v domácich podmienkach. Záplavy na Slovensku. Často sa končia plačom a veľkými materiálnymi škodami. Je veľmi pozitívne, ak na Slovensku nájdete ľudí, ktorí vymysleli systém, ktorý zachraňuje nielen majetok, ale najmä ľudské životy. Reč bude o modulárnom protipovodňovom systéme zábran, ktorý vymysleli na strojníckej fakulte STU v Bratislave. Väčšinou sme zvyknutí na Slovensku buď na pevné zábrany, ako sú v mestách, alebo na vrecia s pieskom. V čom je váš systém iný? Toto je prenosný systém, ktorý je modulárny. Základný princíp spočíva v tom, že je samokotviaci. Systém nie je kotvený o zem, môže byť použitý na sypkej aj pevnej podlahe. Princíp samokotvenia spočíva v tom, že ťažisko vody je v 1/3 jej výšky a zvislá sila, ktorá pôsobí tlakom vody o podlažie, je vždy väčšia ako je posuvová. Samokotvenie je systém modulárny, umožňuje nám vytvárať rôzne konfigurácie do výšky, dĺžky a rôznych tvarov. Tento systém nám umožňuje vytvárať konkávne aj konvexné plochy a sčasti kopíruje terén. Celý systém je navrhovaný tak, že nám umožňuje vytvárať bariéry, obory, ale aj bazén. Výhoda systému spočíva aj v tom, že pri jeho tvorbe ani raz nepoužijeme žiadne skrutky. Celý systém je založený na báze jednoduchých spojov, zasunutím jedných dielov do druhých, je to univerzálna skladačka. Výhodou tohto systému je, že je vyrobený z recyklovaných plastov z automobilového priemyslu. Je veľký problém, čo s plastmi, takže tu sa využijú stopercentne. Je to aj táto výhoda a na druhej strane máme istotu, že bariéry po povodniach sa nerozkradnú. Ako rýchlo to dokážu postaviť? Musia byť na to ľudia školení? Nie, stačí na to zaškolenie, pretože je to iba nasúvanie panelov do požadovanej výšky a konfigurácie. Ľudia na to nepotrebujú žiadne špeciálne školenie. A rýchlosť? V priebehu jednej hodiny dokážu 4 ľudia postaviť oboru 40 50 m dlhú, 2 m vysokú. Aké je to ťažké, aká je manipulácia? Jeden základný panel má 22 kg, jedna zostava má dva panely do výšky 2 m. Nepotrebujete na to žeriav. Nie. Je to vyrobené z recyklovaného plastu a zadná podpera má 7 kg. Dvaja, traja chlapi to dokážu zmontovať. Dôležité sú technické údaje. Koľko to vydrží? Akú výšku vody a aký tlak? Skúšky sme robili v Gabčíkove aj vo Vištuku a išli sme na výšku vody 1,6 m. Je to určené na pomaly stúpajúcu vodu. Sú to prenosné bariéry, nie je to na dynamickú vodu. Neexistujú vo svete normy, ktoré by určovali, aké množstvo vody, akú rýchlosť vody, aké bremená musí pri dynamickej skúške zábrana udržať. Robili sme to zatiaľ na statické skúšky, robili sme aj jednu dynamickú skúšku. Spomínali ste bremená, je to nevýhoda nafukovacích stien, tam akýkoľvek ostrý predmet to dokáže rozdrviť, prasknúť. Keď sme sa púšťali do tohto riešenia, urobili sme si analýzu. Porovnávali sme nafukovanie alebo plniace bariéry, o ktorých hovoríte. Výhoda je, že veľmi rýchlo sa dá postaviť a zaberie málo miesta. Veľká nevýhoda je, keď príde bremeno alebo cudzí predmet a prepichne bariéru, tak je nepoužiteľná. Problém je aj s vrecami, pretože vrece po skončení záplavy je nebezpečný odpad, s ktorým tak treba narábať. Problém sú aj bariéry, ktoré sú vyrobené z neželezných materiálov. V ČR vyvinuli takéto bariéry. Hrozí, že bariéra je len na jedno použitie a po záplavách zmizne. Aká je nepriepustnosť? Ťažko povedať, lebo tieto zámky nám umožňujú, že čím väčší je tlak vody, tým sa dokáže vyvinúť väčšia vzperová sila a tým to lepšie tesní. Keď je nižšia hladina vody, tak priepustnosť je väčšia. Je to prípad od prípadu. Ako rýchlo to dokážete rozložiť a použiť na iné miesto? Naša myšlienka je taká, aby sme v súčinnosti s Vodohospodárskym výskumným ústavom urobili tzv. záplavovú mapu SR v miere 1:10 000. Na základe tohto vytipujeme určité operačné sklady, kde budú uskladnené podľa potreby tieto bariéry a v prípade ohrozenia z tohto operačného skladu v dosahu potrebnej vzdialenosti veľmi rýchlo vieme postaviť takúto ochranu. Po záplave tam vieme tieto bariéry opäť uskladniť. Zložené bariéry zaberú veľmi málo miesta. Ako dlho vydrží tento materiál? Plast starne, navyše je to recyklovaný plat, preto pri výrobe musíme dbať na určitú čistotu materiálu a neodporúčame, aby po záplave to bolo skladované na slnku. Sklady budú chrániť tento materiál pred slnkom. Keď to bude dobre skladované, nehrozí žiadna hrdza a predpokladáme životnosť 5, 7, možno aj viac rokov. Je to slovenský vynález? Áno, toto sme vyvinuli na našom pracovisku na strojníckej fakulte STU v Bratislave. Máte na to európsky alebo svetový patent. Zatiaľ máme patent udelený na Slovensku, pripravili sme ho aj pre ČR a pripravili sme aj prihlášku, ktorá nám bude chrániť naše prvenstvo v 148 štátoch sveta. Predpokladám, že v priebehu pol roka by sme na to mali dostať ochrannú známku. Ako dlho ste na tom pracovali a aký veľký tím? Robili sme na tom aj vďaka podpore recyklačného fondu, vďaka odbornej spolupráci so zväzom automobilového priemyslu a zväzom strojárskeho priemyslu, robíme na tom 7, 8 ľudia druhý. Máme za sebou dve veľké záplavové skúšky a zatiaľ musím povedať, že dopadli veľmi dobre. Prejavil o to už niekto záujem aj mimo SR? Urobili sme prvé rokovania so ZMOS om. Boli by sme radi, keby sa to uplatnilo hlavne na Slovensku.04-20_21-30-00_STV2 (slo)_VAT[(026932)20-46-47] Dostali sme ponuku ísť do tendra v Srbsku, Maďarsko o to prejavilo záujem, ČR. Dúfam, že v krátkej budúcnosti budeme mať aplikácie aj v týchto štátoch. Je to už dokonalé, alebo sa to stále zdokonaľuje? Nie je to dokonalé, aj preto sme dnes tu, aby sme robili ďalšie skúšky. Jednou z úloh, ktorú riešime, je zadná podpera. Zmyslom toho je, aby sme vytvorili jednoduchý systém, ktorý je za pár sekúnd rozložený. Musí byť skladovaná a rozkladaná tak, aby umožňovala výškovú nadstaviteľnosť a tiež nadstaviteľnosť uhla. Riešime využitie odpadového plastu ako spojky na zábrany. Ďalšiu vec, o ktorej nemôžeme veľmi rozprávať, je spevňovanie plastu bariér, pretože ide o vyhradené zariadenie, kde musia byť urobené skúšky a my ho chceme armovať na báze predpätého roxoru, ale nepoviem, z čoho je vyrobený. Musíte si to nechať, kým všetky potrebné veci okolo toho nebudú doriešené. Tak ako v prípade samotnej konštrukcie, tak aj v prípade materiálov a spájania materiálov robíme skúšky, ale nesmieme nič skôr publikovať, kým to nebude patentované. Stále sa to testuje, skúša. Kde to budete najbližšie ukazovať? Pripravujeme ukážku nášho systému na medzinárodnej konferencii Technika ochrany prostredia, ktorá bude v júni v Senci a tam chceme vyvolať rokovanie medzi ministerstvom životného prostredia nami vývojármi a ZMOS om, aby sme ukázali výhody tohto systému. Ďakujeme za rozhovor. Nech sa vám darí. Ďakujeme. Ak máte aj vy pre nás zaujímavé tipy zo Slovenska. Napíšte nám. Máte k dispozícii niekoľko možností. Mail vat(a)rtvs.sk, alebo naše oficiálne stránky na Facebooku, Twitteri a Google+. Pri praktických veciach zostaneme aj v nasledujúcom príspevku. Ukážeme vám mobilnú aplikáciu, ktorá by mohla výrazne pomôcť zachraňovať ľudské životy pri dopravných nehodách. Dokáže sama zaregistrovať, že k nehode došlo a upozorniť priateľov, rodinu, či dokonca záchranné zložky. Šoférovanie, predovšetkým v noci, takmer vždy prináša isté riziko. Nová mobilná aplikácia by mohla pomôcť vodičom a zachraňovať ľudské životy. Dokáže registrovať vážne dopravné nehody. Autorom aplikácie s názvom SoSmart je študent z Čile, ktorý sa inšpiroval vlastnými skúsenosťami so šoférovaním v noci. Ak šoférujete neskoro v noci, ak idete po diaľnici a stane sa vám nehoda, 10, 15, 20 minút si to nikto nemusí všimnúť. Všetci pritom dobre vieme, že rozdiel medzi časom nehody a privolaním záchranárov je kľúčový. Môže rozhodovať o živote a smrti. Užívateľ aplikácie si môže zvoliť, koho aplikácia upozorní na nehodu. Upozornenie obsahuje aj presné miesto nehody. Ľudia, ktorí dostanú od aplikácie správu, môžu zalarmovať pomoc a urýchliť príchod prvej pomoci. Aplikácia využíva vnútorné snímače telefónu. Bez toho, aby užívateľ musel niečo urobiť. Sama zistí, že sa stala vážna havária, ktorá by mohla mať až smrteľné následky. V ideálnom prípade by aplikácia mohla byť prepojená so záchrannými zložkami. Mohla by pomôcť pri záchrane tisícov ľudských životov Každý rok sa na svete stane 1,3 milióna smrteľných havárií. Niektoré štatistiky z USA ukazujú, že ak by sa podarilo skrátiť čas medzi nehodou a privolaním záchranárov, ročne by sa mohol počet úmrtí na cestách znížiť o 130 000 ľudí. Čo sa však stane, ak telefón užívateľovi spadne? Spustí sa falošný poplach? Keď vám spadne telefón, má zrýchlenie tri až štyri G, teda 4 násobok gravitácie. Pri autonehodách môže zrýchlenie dosiahnuť až 200 násobok gravitačného zrýchlenia. Preto sa pri spadnutí telefóny algoritmus aplikácie nespustí. SoSmart je už dostupná pre oba najbežnejšie operačné systémy. Závisí už len od užívateľov, či pomôže znížiť počet úmrtí na cestách. Vedecký satelit NASA zavŕšil svoju 7,5 ročnú cestu už začiatkom marca. Brzdiace motory ju naviedli na obežnú dráhu okolo Ceres, trpaslíčej planéty v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Sonda Dawn vyštartovala do vesmíru v roku 2007. Po 14 mesiacoch sa dostala k asteroidu Vesta a potom zamierila k Ceres. Stala sa prvým ľudským prístrojom, ktorý sa dostal k trpaslíčej planéte. Úprava obežnej dráhy trvala mesiac. Sonda sa pomaly presunula z výšky asi 61 000 km na 4 400. Ak všetko pôjde podľa plánu, jej misia sa skončí v júli 2016, keď sa priblíži k povrchu Ceres len na 375 km.04-20_21-30-00_STV2 (slo)_VAT[(014543)20-46-43] Európsky Herschelov teleskop zaregistroval okolo Ceres vodné výpary. To naznačuje, že nárazy menších telies pravidelne vyvrhujú do okolitého priestoru materiál s obsahom vody. Klavír v súčasnej podobe existuje už vyše 150 rokov. Naoko je to teda dokonalý hudobný nástroj, na ktorom už niet čo veľmi vylepšovať. Maďarský klavirista a zároveň aj vynálezca, G. Boganyi, nás vyvedie z omylu. Zostrojil novátorský koncept klavíra, ktorý je revolučným krokom vpred pre tento klasický hudobný nástroj. G. Boganyi patrí medzi popredných európskych klaviristov. Podieľal sa aj na konštrukcii tohto klavíra, ktorý podľa neho výrazne zlepšuje zvuk tradičného hudobného nástroja. Klavír, pomenovaný po ňom, teda Boganyi, už stihol získať prezývku “zázračný klavír”. Namiesto dreva je postavený z uhlíkových kompozitov a vo vnútri sa ukrýva rám zo železnej liatiny. Jeho široké a zaoblené nohy slúžia zároveň ako odrážače zvuku, pričom tradičná zadná noha úplne chýba. Konštruktéri hovoria, že zdokonalili takmer všetkých 18 000 súčiastok tohto nástroja. Otvorili sme odlievaný železný rám. Táto časť tradičného klavíra je viac uzatvorená. Otvorili sme ju, aby mohol zvuk jednoduchšie vychádzať von. Struny sú odpružené, aby vyvíjali minimálny tlak na ozvučnicovú dosku, ktorá je vyrobená z asi 20 vrstiev uhlíkového kompozitu. Podľa klaviristu nástroj vydáva silnejší a vyváženejší zvuk, ako tradičné modely s podobnými rozmermi. Keď som začal hrať, v prvom momente som bolo šokovaný. Nikdy predtým som nič také nezažil. Bolo to celé nové zvukové spektrum. Revolučný klavír si vyskúšal aj uznávaný jazzový klavírista G. Clayton. Pri tomto zvuku máte pocit, akoby ste boli v bubline. Taký je priezračný. To bol ten hlavný pocit. Niečo som zahral a bolo to takmer šokujúco priezračné. Vývoj a zdokonaľovanie nového klavíra trvalo takmer 10 rokov. Výroba tohto prototypu stála viac ako milión dolárov. Väčšinu financií poskytla maďarská vláda. Komerčná verzia sa bude predávať za štvrť milióna dolárov. Napriek vysokej cene Boganyi nepochybuje o tom, že medzi špičkovými klaviristami sa tento nástroj stane hitom.

Category: VAT

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.