Vat 1.9.2014

By | október 1, 2014

Vitajte pri 1. septembrovom vydaní magazínu VAT. Máme pre vás pripravenú pravidelnú dávku vedy a techniky na Dvojke. Predstavíme vám netradičné hlasové protézy, inšpirované vtáčím spevom, bicykel, ktorý sa počas jazdy mení na motorku, elektromagnetické delo americkej armády a detektor emócií. Keďže školský rok je v plnom prúde, poradíme vám, ako sa rýchlejšie učiť aj vďaka najmodernejším technológiám Na Slovensku vám ukážeme dopravné stanice, ktoré kontrolujú a merajú kvalitu ovzdušia na najfrekventovanejších križovatkách. Podľa argentínskych vedcov môžu vtáky pomôcť ľuďom, ktorí prišli o hlas. Na základe pochopenia mechanizmov vtáčieho spevu môžu vzniknúť hlasové protézy pre ľudí. Vedcom sa podarilo mechanizmus vtáčieho spevu zapísať do matematických rovníc a na ich základe vytvorili počítačový program, ktorý dokáže spev vtákov napodobniť. Čosi podobné by sa dalo využiť aj pri vývoji zariadení na syntézu ľudského hlasu ovládaných pomocou signálov priamo z mozgu. Výskumníci z univerzity v Buenos Aires sú presvedčení, že tieto zebričky sú kľúčom k vývoju technológie, ktorá by pomohla ľuďom prinavrátiť hlas. Podarilo sa im dospieť k niekoľkým objavom v súvislosti s mechanizmom vtáčieho spevu. Ukazuje sa, že spev vtákov a ľudská reč majú mnoho spoločného. Na základe skúmania fyziologických systémov, ktoré vtákom umožňujú spievať, vedci vytvorili matematické modely popisujúce mechaniku syrinxu hlasového orgánu vtákov. Vedci sledovali reakcie medzi jednotlivými neurónmi vo vtáčích mozgoch i fyzické procesy, ktoré vtáky využívajú pri speve. Vtáčí spev zaznamenali pomocou počítačového programu a na každý zvuk aplikovali matematické modely. Výsledkom práce sú syntezátory, ktoré vytvoria vtáčí spev. Mali by slúžiť ako prístroje na syntézu ľudského hlasu. Vtáky používajú hlasový orgán syrinx. Podobá sa na ľudské pery. Keď tadiaľ prechádza vzduch, začnú vibrovať podobne ako ľudské hlasivky. Ak pochopíme fyziku vtáčieho spevu, môžeme získať informácie, ako vzniká ľudský hlas. Na základe matematických rovníc, ktoré popisujú správanie tohto orgánu, dokážeme zostrojiť syntenzátor vtáčieho spevu a ten slúži ako prototyp pre skonštruovanie syntenzátoru ľudského hlasu. Výsledkom výskumu je zistenie, že vo vtáčom mozgu pri speve prebiehajú presne načasované procesy. Kým niektoré neuróny sa pripravujú na vytvorenie konkrétneho zvuku, iné sa synchronizujú s práve vyludzovanými tónmi. Dešifrovanie neurónovej komunikácie by mohlo pomôcť aj pri liečení ľudských problémov s rečou, napr. tých, ktoré vznikajú po cievnej mozgovej príhode. Mojou úlohou je zistiť, ktorú časť neuróny využívajú na reč a ktorá časť je kód, ktorý riadi spev. Výskum môže byť zaujímavý, pretože medzi ľudskou rečou a vtáčím spevom je veľa podobností. Veľa spoločného majú aj procesy, ktorými sa učíme hovoriť a vtáky spievať. Základná myšlienka je v tom, že keď pochopíme jednoduchšie modely ako sú vtáky, získame záchytné body pre pochopenie toho, ako ľudia rozprávajú alebo ako vzniká ľudská reč. Vtáčí spev a ľudská reč sú podobné aj v tom, že ich základy sa jedinec učí od narodenia či vyliahnutia a musí sa pritom počuť. Dôležitá je aj spätná väzba. Všetky poznatky chcú vedci využiť pri konštrukcii zariadenia, ktoré nebude napodobňovať spev zebričiek, ale plnohodnotnú ľudskú reč. Pracujeme na konštrukcii syntenzátorov ľudskej reči. Nepoužívame invazívne metódy merania svalovej aktivity. Skúmame polohu kľúčových oblastí ľudského hlasového aparátu, ako je poloha jazyka, pier atď. Meriame to pomocou magnetov a snímačov a polohu určujeme na základe magnetických polí. Táto informácia nám stačí na riadenie čipu a procesu lokalizácie. Sme schopní generovať niektoré tvrdé spoluhlásky a všetky samohlásky. Chceme popísať všetky hlásky a dopracovať sa k tomu, aby ich syntenzátory dokázali všetky vytvárať. Veľa prvkov vtáčieho spevu i ľudskej reči je stále záhadou. Výskum pomohol mnohé z toho odhaliť.09-10_15-05-00_STV2_vat[(022058)10-44-31] Aj dnes máme pre vás pripravenú zaujímavú knihu, tentoraz z edície svetových bestsellerov, Havranie dievča. Kniha čaká na jedného z vás, ktorý odpovie správne na otázku: Správnu odpoveď posielajte na mail: Výhercu zverejníme na 3 najväčších sociálnych sieťach a odpoveď budete vidieť v nasledujúcich minútach. Istý litovský vynálezca predstavil zariadenie, ktoré dokáže premeniť obyčajný bicykel na elektrickú motorku. Malý elektrický pohon má cyklistom nielen uľahčiť šliapanie do pedálov, ale si cestou aj oddýchnuť a nechať všetku námahu na batériách. Rubbee ponúka možnosť bicyklovania bez námahy. Turisti nemusia šliapať do pedálov. Ľahké elektronické zariadenie sa dá na bicykel pripevniť za minútu. Keď je pripevnené a zapnuté, jazdec môže nohy zložiť z pedálov a všetku námahu prenechať elektrickému pohonu. Originálny prístroj je výtvorom litovského cyklistického nadšenca G. Nemanisa. Rubbee je unikátny v tom, ako prenáša energiu priamo na pneumatiku bicykla. Nepoužíva žiadne reťaze, prevody, remene, ozubené kolesá, preto je taký kompaktný a veľmi ľahko sa inštaluje na každý bicykel. Vode odolný prístroj sa pripevňuje na sedadlo pomocou upínacej skrutky. Odpružené rameno je v neustálom kontakte so zadnou pneumatikou bicykla. Elektrický motor jazdec ovláda pomocou rukoväte na riadidlách podobne ako na motorke. 14 V batéria dáva zariadeniu dostatok energie na 25 km jazdy na jedno nabitie. Zákazníkov môže odradiť cena, ktorá hravo prekoná cenu celého bicykla, 1 200 dolárov. Rubbee si kúpia ľudia, ktorí si chcú ponechať svoj starý bicykel, nechcú sa ho zbaviť a kupovať úplne nový elektrický bicykel. Vývoj tohto elektrického pohonu trval dva roky. Vynálezca pripravuje jeho sériovú výrobu a dúfa, že do sveta cyklistiky prinesie elektrickú revolúciu. Smog môže byť aj na niečo dobrý. Je o tom presvedčený holandský inžinier, ktorý prišiel s originálnym nápadom. S pomocou elektrického vysávača chce nasávať znečistený vzduch v Pekingu a zo zachytených častíc plánuje vyrábať šperky. Znie to ako dosť bláznivé riešenie pekinského problému so znečistením ovzdušia, ale predstavitelia mesta to privítali. Zatiaľ je to len zmenšený model, no reálna verzia najväčšieho elektronického vysávača na svete by mala pomôcť Pekingu zbaviť sa smogu. Úlohou tohto stroja bude nasávať vzduch a odstraňovať z neho častice smogu. Holandskí konštruktér prototyp vyskúša budúci rok v miestnom parku. Tajomstvo zariadenia sa ukrýva v jednoduchom fyzikálnom jave. Medené cievky umiestnené pod zemou generujú elektromagnetické pole, ktoré priťahuje častice smogu. Výsledkom je vyčistený dýchateľný vzduch. Pri vytvorení poľa iónov sa všetky nanočastice nabijú pozitívne. Ak bude zem nabitá negatívne, dokážete ich stiahnuť k zemi a tak vyčistiť vzduch. Bude o 75 80 % čistejší. Je len málo miest na svete, ktoré potrebujú čistejší vzduch ako Peking Desaťročia nespútaného rozvoja spôsobili krízu znečistenia ovzdušia s ktorou si kompetentní nevedia rady. Holandský konštruktér je presvedčený, že jeho technológia by mohla pomôcť. Mala by vytvoriť koridor čistého vzduchu, cez ktorý môže prenikať slnečné žiarenie. Verzia má čistiaci dosah asi 25 m všetkými smermi. Výsledky vraj budú takmer okamžité. Autor má aj ďalšie zámery, svoj plán chce zdokonaliť. Zo zachyteného smogu chce vyrábať šperky. Preskúmali sme častice smogu a uvedomili sme si, že sa skladajú predovšetkým z uhlíka. Čo sa stane, keď uhlík vystavíte na 2 3 týždne vysokému tlaku? Vzniknú diamanty. Keď si človek kúpi smogový diamant, daruje Pekingu 1 000 m3 čistého vzduchu. Podľa konštruktéra sa takéto šperky môžu stať symbolom. Čo je pre jedného človeka odpadom, môže byť pre iného pokladom. O znečistení ovzdušia vo veľkých mestách sa rozpráva často a Slovensko nie je výnimkou. Dnes si ukážeme, čo sa nachádza v ovzduší, čo dýchame, ani si to neuvedomujeme. Nachádzame sa na jednej z najrušnejších križovatiek v SR, kde sa nachádza okrem iného aj stanica, ktorá meria kvalitu ovzdušia. Koľko monitorovacích staníc je po Slovensku a podľa akého kľúča sú rozdelené? V rámci SR máme 38 monitorovacích staníc. Sú rozdelené podľa toho, čo monitorujú, akú oblasť charakterizujú. Toto je monitorovacia stanica, ktorá je zameraná na dopravu. V rámci Slovenska máme takýchto staníc desať. V rámci Bratislavy máme aj mestské stanice, ako je Jeséniova, Petržalka Mamateyova a zároveň aj v rámci celého Slovenska to je porozdeľované. Čo sa meria na takej stanici? Monitorujeme plynové a prachové znečisťujúce látky, oxid siričitý, oxid dusičitý, skupina oxidov dusíka, oxid uhoľnatý a monitorujeme aj ozón. Čo sa týka prachových častíc, sú to PM 10 častice. Sú to častice, ktorých priemer je rovný alebo menší ako 10 mikrometrov a prachové častice MP 2,5, priemer je rovný alebo menší ako 2,5 mikrometra. Spomenuli ste obrovské množstvo častíc. Vždy nameriate nejakú hodnotu každej z častíc, o ktorých ste hovorili? Na tejto stanici je kontinuálny monitoring, vyhodnocuje sa každá hodina v priebehu 24 hodín, každý deň v roku Okrem kontinuálnych výsledkov máme aj manuálne odbery, ktoré sa vykonávajú na filtračnú zložku alebo filter, ktorá sa po 24 hodinách odoberie a analyzuje buď gravimetricky, alebo chemicky analýzou. Máme niekoľko typov meracích staníc. Čo merajú? Okrem dopravy monitorujeme aj životnú úroveň mestskej časti, mestské stanice, aby sme vedeli porovnať, čo nám vchádza do mesta, alebo čo produkuje mesto, tam máme stanice, aby sme vedeli, čo nám ide do ovzdušia z priemyslu, tak monitorujeme aj priemyselné oblasti, napríklad na východnom Slovensku U. S. Steel, tam máme priemyselnú monitorovaciu stanicu. Teraz si detailnejšie predstavíme dopravnú monitorovaciu stanicu. Aké hodnoty sa tam merajú? Na čo sa najviac zameriavate? Zameriavame sa hlavne na emisie, aký to má dopad z dopravy, prachové častice, kontinuálne meranie. Potom sú to exhaláty z výfukových plynov, ktoré sa uvoľňujú a dopadajú na dané okolie. Je to oxid uhoľnatý, dusnatý, dusičitý a hlavná zložka je benzopyrén a benzén. Z čoho vznikajú prachové častice? Sú z viacerých zdrojov, ale čo sa týka dopravy, tam je to hlavne z oderu pneumatík, z brzdového obloženia, nekvalitných katalyzátorov. Autá, ktoré nemajú spaľovanie s katalyzátormi a v neposlednom rade je aj veľký prínos z lokálneho kúreniska. Úroveň znečistenia, hlavne voči prachovým časticiam, mala do roku 2011 stúpajúci charakter, ale od roku 2011 je úroveň znečistenia klesajúca. Prečo od roku 2011? Každý rok je atypický, čo sa týka premenlivosti rozptylových podmienok, aké je počasie, akú máme zimu, ekonomická vyspelosť ide dopredu. Už sa menej kúri uhlím, ľudia prechádzajú na spaľovanie biomás, plynofikácia. Hovorili ste, že v rôznych obdobiach roka je rôzna znečistenosť. Ako sa to pohybuje? Kedy je najväčšia? Najväčšie prekročenie limitných hodnôt sú zaznamenávané v zimných obdobiach.09-10_15-05-00_STV2_vat[(033401)10-44-36] Je vyššia vykurovacia činnosť, v letných obdobiach je prašnosť nižšia. To čo držíte v ruke, používate na čo? Je to čistý filter, ktorý sa vkladá do prachomerov, kde sa 24 hodín odoberá vzorka, ktorá sa následne analyzuje. Mám tu vzorky, ako to vyzerá, keď je po daždi, 24 hodinový odber. Filter je veľmi málo znečistený. Mám aj filter, ktorý je z letného obdobia. Mám aj filter, ktorý je zo zimného obdobia. Je úplne tmavý. Keď zoberiete vzorky, idete s nimi do laboratória. Čo sa tam s nimi deje? Po odbere sa vzorky skladujú v priestoroch na skladovanie a laboratóriá si ich na základe svojich činností a úkonov analyzujú a vyberajú. To znamená, koľko ťažkých kovov sme namerali, odobrali a výsledky publikujeme v našich hodnotiacich a ročných správach. Čo sa stane, keď sú namerané limity nad nejaký priemer? Komu sa to oznamuje a ako sa to dozvedia ľudia? SHMÚ prevádzkuje smogový varovný systém pre znečisťujúce látky ako oxid siričitý, oxid dusičitý, prachové častice a ozón. Ak príde k prekročeniu znečisťujúcich látok, tak sa internetovou komunikáciou zverejnia výsledky na našej stránke v spravodajstve o kvalite ovzdušia a mailovou formou sa to zasiela na úrady životného prostredia a úrady verejného zdravotníctva. Nachádzame sa na jednej z najfrekventovanejších križovatiek na Slovensku, je tu poriadny zápach. Včera som bol v Tatrách, tak môžem porovnať voňavý vzduch a vzduch, ktorý zapácha. Dnes tu máme nadlimit alebo normál? Čo sa týka nadlimitu a normálu, musíme to zobrať z tej stránky, čo to znamená. U prachových častíc prekročenie limitnej hodnoty znamená, že bola nameraná hodnota 50 mikrogramov od začiatku roka viac ako 35 krát. Čo sa týka tohto miesta a prachových častíc na Trnavskom mýte, od začiatku roka nebola prekročená limitná hodnota, ale hodnota 50 mikrogramov bola prekročená. Čo sa týka v rámci Slovenska, tak máme prekročené limitné hodnoty a to je napríklad Veľká Ida, Ružomberok, Jelšava, Trenčín. Ďakujem za informácie, želám všetko dobré. Ďakujem. Dvaja technologickí nadšenci z Taiwanu prišli s originálnym nápadom Upravili bicykel tak, aby sa naň dala umiestniť 3 rozmerná tlačiareň. Vyrazili s ním do ulíc a z plastového odpadu vyrábajú užitočné veci. Ich cieľom je nielen propagovať recykláciu, ale aj ukázať, ako sa dá technika využívať sociálne zodpovedným spôsobom. Toto určite nie je najrýchlejší bicykel na uliciach mesta Tchaj pej, ale aj tak púta veľa pozornosti. S pomocou palubného počítača a 3D tlačiarne premieňa vyhodené plasty na umelecké diela. Zámerom bolo propagovať recykláciu, ale aj ukázať verejnosti najmodernejšiu technológiu a zbaviť ju istého nádychu tajomnosti. Ľudia nám nosia plastové poháre, ktorých je v Taiwane neúrekom. S týmto strojom ich dokážeme zrecyklovať a vyrobiť niečo takéto. Ľudia sa pritom dozvedia, že 3D tlačiareň môže zmeniť odpad na užitočnú vec. V budúcnosti už z tejto technológie nebudú mať obavy. Zariadenie pracuje len s plastmi, ktoré sa používajú na výrobu pohárov a fliaš na nápoje. V drvičke sa plasty najprv rozomelú a potom slúžia ako atrament pre 3D tlačiareň. Výsledkom je malý medailón, ku ktorému sa pripojí svetelný zdroj a dá sa pripevniť na koleso bicykla. Nezvyčajný bicykel má zatiaľ medzi obyvateľmi mesta pozitívne ohlasy. Používame veľa plastových fliaš, je to mrhanie. Keď ľudia fľašu použijú, odhodia ju. Je to plytvanie zdrojmi. Neexistuje spôsob na ich recykláciu. Vyrábajú sa a ľudia ich zahadzujú, čo zvyšuje znečistenie prostredia. Trojrozmerná tlačiareň dokáže vytlačiť takmer akýkoľvek predmet. Tvorcovia si však zvolili práve tvar tohto medailónu. Dúfajú, že kombinácia ekologickej osvety a špičkovej technológie pomôže zlepšiť postavenie ich firmy v mimoriadne ostrej konkurencii tamojších technologických spoločností. Na vodičov áut bude už možno v blízkej budúcnosti dohliadať detektor emócií. Na jeho vývoji pracujú vedci zo švajčiarskeho technologického inštitútu EPFL. Má to byť systém, ktorý bude sledovať tvár človeka za volantom a keď na nej zaregistruje stopy únavy, hnevu, vyšle výstražný signál TRÚBENIE Tento profesor sa nezbláznil, len testuje detektor emócií, ktorý by mohol pomôcť pri znižovaní agresivity na cestách a preberajú zaspávajúcich vodičov. Máme kameru, sústavu svetiel a počítač, ktorý analyzuje video v reálnom čase. V prvom rade bolo náročné vyriešiť svetelné podmienky, preto sme použili infračervenú kameru, ktorá je citlivá na infračervené svetlo a k nej infračervené osvetlenie. Tak sme vyriešili problém osvetlenia, takže to funguje vo dne v noci bez problémov. Detektor by mal byť umiestnený na prístrojovej doske za volantom. Prototyp je výsledkom spolupráce medzi švajčiarskym technologickým inštitútom a automobilkou PSA Peugeot Citroen. Vedci vytvorili algoritmus, pomocou ktorého naučili detektor rozoznávať emócie najprv na fotografiách, potom sa pustili do jeho testovania na nehybných dobrovoľníkoch vo vnútri upraveného auta. Skúšky ukázali 85 % presnosť pri registrovaní vodičovho hnevu pomocou merania kľúčových bodov na tvári. Podobnú presnosť pri detekcii únavy sa podarilo dosiahnuť sledovaním pohybov očných viečok. Keď kamera zaregistruje, že vodič je unavený, ospalý, auto môže začať hrať energickú hudbu alebo zmeniť osvetlenie prístrojovej dosky na agresívnejšie. Keď bude vodič stresovaný, auto môže začať hrať jemnú hudbu, prepnúť osvetlenie na mäkké, aby sa upokojil. Vývojári sú presvedčení, že takýto detektor emócií bude odrazovým mostíkom ku konštrukcii samostatne jazdiacich áut. Jedným z medzičlánkov je čiastočne autonómne vozidlo. To znamená, že bude schopné jazdiť samostatne, no bude vyžadovať istú mieru dohľadu či dozoru od vodiča. Aby sme sa k tomu dopracovali, budeme musieť vodiča monitorovať a to je hlavný dôvod realizácie projektu. Tvorcovia systému dopĺňajú databázu emócií, aby zlepšili presnosť a rýchlosť detekcie. Chcú vytvoriť systém vhodný pre všetky vozidlá a znížiť tak riziká jazdy za volantom. Nový školský rok je v plnom prúde a preto máme zaujímavý tip pre študentov. Prístroje na lepšie a ľahšie učenie sú určite snom mnohých z vás a možno sa ten sen raz stane aj skutočnosťou. Vedci z Vanderbiltovej univerzity pracujú na vývoji technológie, ktorá by mala zrýchliť proces učenia a ukladania informácií do ľudského mozgu. Pri experimentoch púšťali dobrovoľníkom do mozgov mierne elektrické impulzy a naozaj sa ukázalo, že sa toho naučili viac a rýchlejšie. Laura má k hlave pripevnenú batériu. Keď sa zapne, vyšle do prednej časti jej mozgu mierny elektrický prúd. Nie je to nepríjemné. Cítim to ako šteklenie. Prúd je veľmi slabý a nemôže mi uškodiť. Vyzerá to omnoho intenzívnejšie ako to v skutočnosti je. Keď je dobrovoľníčka “zapnutá”, vedci začnú sledovať jej mozgové signály pri hraní počítačových hier. Striedavo vysielajú a zastavujú elektrický prúd prechádzajúci cez jej mediálnu prefrontálnu kôru. To je časť mozgu, ktorá podľa vedcov riadi proces učenia z pokusov omylov Výsledky sú zreteľné, elektroencefalogram jasne ukazuje rozdiel v mozgovej aktivite dobrovoľníčky pri zapnutom a vypnutom elektrickom prúde. Elektrická stimulácia mozgu by tam mohla zlepšiť jej schopnosť učiť sa. Vaše sústredenie, myšlienky a nápady, to všetko je rozhodujúce pri procese učenia. Ak by sme to dokázali riadiť, získali by sme neinvazívny spôsob simulácie mozgu na zrýchlenie vášho učenia. Potvrdili to aj ďalšie experimenty, pri ktorých účastníci podávali lepšie výkony pod vplyvom elektrického prúdu. Zistili sme, že keď podporíme túto špecifickú mozgovú aktivitu, dobrovoľníci sú pri plnení úloh presnejší, rozvážnejší, opatrnejší a menej splašení. Keď sa dopustia omylu, reagujú naň pomalšie a precíznejšie. Toto nadšenie zdieľa aj dobrovoľníčka Laura a nie je to vraj také šokujúce ako to vyzerá. Malé deti si občas zvyknú priložiť na jazyk 9 V batériu, aby ucítili elektrické šteklenie. Je to niečo podobné. 9 V batériu vložíte do prístroja a pripevníte si ho na hlavu. Nie je to nič mimoriadne. Z vedeckého pohľadu to však mimoriadne môže byť. Okrem zrýchleného učenia môžu tieto experimenty priniesť novú nádej pre ľudí trpiacich chorobami a poškodeniami mozgu. Presne cielená elektrická terapia by im mohla zlepšiť kvalitu života. Kalifornskí vedci sa spojili s tamojšími lesníkmi a pustili sa do skúmania lesných požiarov. Chcú nájsť nové spôsoby prevencie a boja s ničivým živlom. Kalifornia je na to asi najlepšie miesto, pretože lesné požiare sú tam na dennom poriadku. Bádatelia z kalifornskej univerzity sa zahrávajú s ohňom. V laboratóriu sledujú miniatúrny lesný požiar, ktorý zapálili. Na rozdiel od reálnych požiarov v skutočných lesoch sú v tomto prípade podmienky dôkladne kontrolované. Vedci chcú zistiť, ako vplývajú vietor, vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory na rýchlosť šírenia plameňov. Zostrojili sme veterný tunel, vytvorili sme model reálneho prostredia. Simulácie rôznych typov poveternostných podmienok môžu vedci vytvárať modely, ktoré pomôžu hasičom pri efektívnejšom boji s reálnymi plameňmi. Získané údaje by mohli pomôcť zmenšiť nebezpečenstvo tzv. kontrolovaných požiarov, to je vypaľovanie neželanej vegetácie. Vo vysoko rizikových oblastiach sa to často končí katastrofou. Správcovia lesov vďaka týmto experimentom zistia, akou rýchlosťou horia rôzne typy vegetácie. Dúfame, že zistíme, ako sa oheň šíri na živom a mŕtvom palive.09-10_15-05-00_STV2_vat[(040632)10-44-38] Mŕtve palivo je nalámané drevo za mnou, živé palivo je to, čo vidíme na svahoch južnej Kalifornie. Snažíme sa pochopiť, ako sa oheň šíri v týchto dvoch druhoch paliva a ako tieto dve palivá medzi sebou reagujú, keď horia. Väčšina západnej časti USA trpí dlhoročným suchom. Riziko požiarov je tam vyššie ako kedykoľvek predtým. Poznatky získané z laboratórnych požiarov by mohli hasičom poskytnúť viac šancí na záchranu majetkov, životov, ale aj lesov. Americké vojenské námorníctvo oznámilo, že v dohľadnej dobe chce na vojnovej lodi otestovať nový druh zbrane, elektromagnetické delo. Prvý výstrel na mori je naplánovaný na rok 2016. Vojaci si od novej zbrane veľa sľubujú. Mohla by výrazne zmeniť spôsob boja na mori. Po úspešných testoch na suchej zemi je technológia elektromagnetického dela pripravená na ďalšiu fázu skúšok. Podľa výpočtov vystrelí 10 kg projektil na vzdialenosť vyše 160 km. Kanón nevyužíva na urýchlenie projektilu žiadne chemické látky, o výstrel sa stará elektrina. Vytvára elektromagnetickú silu, ktorá dokáže strele udeliť rýchlosť až 8 700 km/hod. Dostrel sa pohybuje okolo 193 km. Projektil ničí ciele kinetickou energiou. Nie sú potrebné žiadne výbušniny. Americké vojenské námorníctvo plánuje takéto delo namontovať na bojovú loď v roku 2016. Mala by to byť smrtiaca a efektívna zbraň proti mnohým druhom hrozieb. Od vojenských lodí cez rakety až po pozemné ciele. Mala by priniesť výrazný pokrok vo vojenskom námorníctve. Z dnešného vydania magazínu VAT to bolo všetko.

Category: VAT

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.