Energetika 11

By | november 16, 2016

Aj do novembrového vydania relácie Energetika sme pripravili niekoľko zaujímavých tém. Začíname v Liptovskom Mikuláši. EÚ oslovil projekt na zníženie energetickej náročnosti mestského úradu. Dostali na to takmer 2 mil. eur z eurofondov. Budovu mestského úradu v Liptovskom Mikuláši postavili v 80. rokoch minulého storočia a hoci takáto verejná budova by mala byť pre občanov vzorová, jej hospodárnosť má značné rezervy. Budovu môžeme klasifikovať ako budovu energiou plytvajúcu, v triede F a G a týmito úpravami ju dostaneme do triedy B, kde sa stáva energeticky hospodárnou. Našťastie termovízna kamera “v hodine dvanástej” zapla alarm. Termosnímka objektu potvrdila to, čo bolo avizované, že objekt je energiou plytvajúci. Teplotné anomálie na fasáde. Vidieť, že úniky tepla v kritických detailoch fasády sú značné pri oknách aj pri ľahkom obvodovom plášti. Prezraďme pointu, kam to celé má dospieť. Po rekonštrukcii každý rok ušetríme zhruba 100 000 eur. Na začiatku stál energetický audit budovy. Držím v rukách energetický audit Mestského úradu Liptovský Mikuláš, ktorý potvrdil, že na základe vykonaných opatrení, ktoré boli naprojektované a ktoré budú na objekte vykonané, príde budova k šetreniu okolo 60 % energií ročne. V číselnom vyjadrení sa bavíme o sume vyše 100 000 eur. Pri náklade, ktorý by sa v tomto období zdal vysoký, bavíme sa o sume 2 mil. eur, máme návratnosť v priebehu 20 rokov, čo je na tento objekt a túto situáciu výborný výsledok. Stavebné úpravy kladú dôraz na komplexnú obnovu obálky budovy. Nejde len o samotné zateplenie budovy, ale o celý systém rekonštrukcie, vyregulovania vykurovania, inštalácie solárnych panelov, vyregulovania kotolne. Popri výmene okien, zateplení strechy, výmene svietidiel, je tu aj regulácia ústredného kúrenia. Použijeme termostatické hlavice, ktoré sú nastavené čidlom na vonkajšiu teplotu, ktorá keď sa znižuje alebo zvyšuje, automaticky reguluje ústredné kúrenie, čiže aj úsporu.11-16_energetika01286519-01-36 Plášť, ktorý budova mala, bol navrhnutý izolant a hrúbka v rámci nových noriem tak, aby spĺňala požiadavky, ktoré sú kladené v súčasnosti na tepelný odpor. Keďže architekt trval na pôvodnom stvárnení objektu, fasáda bude opatrená ťažkým kamenným obkladom. Za obeť padol aj drahý bulharský mramor, bývalá pýcha tejto socialistickej budovy. Nový obklad je navrhnutý keramický. Mnohí občania nad týmto len nechápavo krútia hlavou. Budova je opatrená mramorovým obkladom, ktorý pod konštrukciou nemá žiadnu izoláciu. Znamená to, že budova bola doslova energiou plytvajúca. Možnosť riešiť túto budovu naskytla výzva, ktorá riešila verejné budovy a náš projekt, ktorý sme vypracovali, zahŕňa demontáž pôvodného obkladu a montáž nového s tým, že fasáda je opatrená izolantom. Hoci budova bude vyzerať rovnako ako predtým, tak bude omnoho efektívnejšia. A na čo je to celé dobré? Tento typ fasády nám dáva záruku, že objektu sme minimálne na 30 rokov predĺžili životnosť. Nejde len o peniaze. Celý zmysel projektu, nielen samotným zateplením, ale zlepšením podmienok pre zamestnancov mestského úradu, ale aj iných inštitúcií, ktoré tu máme, mestská polícia, Oblastná organizácia CR región Liptov a podobne, kvôli týmto zamestnancom je to tiež dôležité, pretože sa nám stávalo, že v zime mrzli, v lete zase nevedeli vydržať veľké teploty a takto bude teplotná vyváženosť úplne v poriadku. Stretla sa tu iniciatíva mesta spolu s našimi poznatkami a boli sme medzi prvými, ktorí takúto možnosť financovania zo štrukturálnych fondov dostali. Veríme, že tento trend sa v republike zachytí a verejných budov bude riešených viac. Nasledujúci príspevok potvrdzuje, že legislatíva a rekonštrukcia bytových domov tvoria spojené nádoby. Keď v parlamente, na ministerstve dopravy a výstavby i v komunálnej politike víťazí pragmatický prístup, profitovať z toho môže len občan. Od 1. 11. platí zákon, ktorý umožňuje vyberať poplatok za rozvoj. Miestny poplatok za rozvoj schválili ešte 20. 11. 2015 poslanci NR SR. Samospráva má pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj a zároveň má brániť korupcii. Mestá a obce si môžu tento poplatok stanoviť v rozmedzí 10 35 eur/m2 podlahovej plochy začatej stavby. Všeobecne záväzným nariadením sa individuálne v každom meste osobitne určí konečná výška poplatku. Jeho zavedenie je na báze dobrovoľnosti. V konečnom dôsledku tak budú o zavedení poplatku rozhodovať osobitné podmienky, ktoré v danom meste či obci panujú. Predsa iná situácia je v Bratislave, Nitre alebo Trnave a iná v mestách ostatných regiónov Slovenska. Z takto získaných peňazí sa dajú eliminovať negatívne dosahy investičnej činnosti. Jeho výnosy by totiž mali smerovať do budovania ďalšej infraštruktúry, alebo skvalitnenia a rozšírenia už existujúcej infraštruktúry. Nemalo by to však byť len o príjmoch, ale aj o rozvoji. Zdravý sedliacky rozum sa totiž prihovára za to, aby poplatok za rozvoj obišiel obnovu budov vrátane zatepľovania. Nevyhnutný legislatívny návrh k tomu predložili na októbrovú schôdzu NR SR poslanci za Most Híd G. Gál, P. Antal a P. Voros v novele zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja návrh poslancov odborne odobrilo a podporilo. Poplatok za rozvoj by sa nemal vzťahovať na zateplenie bytového domu či údržbu stavby. Stavebníci by tak nemuseli platiť za zatepľovanie či rekonštrukciu bytových domov. Platné znenie zákona určuje poplatkovú povinnosť za každé vydané právoplatné stavebné povolenie. Poslanecký návrh novely rozširuje a dopĺňa vymedzenie stavieb, ktoré napriek potrebe stavebného povolenia na ich realizáciu nepodliehajú poplatku za rozvoj. To všetko v záujme zachovania právnej istoty stavebníkov, ako aj jednotnej aplikácie zákona v praxi miestnych a obecných úradov poverených správou poplatkov. Týka sa to najmä stavebných úprav, ktoré priamo súvisia s obnovou bytových domov, či iných stavieb, pri ktorých zároveň nedochádza k zmene úhrnu ich podlahových plôch. Podľa predkladateľov k takto definovaným stavbám je možné zaradiť najmä dve skupiny stavebných činností. Ide o stavebné činnosti smerujúce k rekonštrukcii obvodového plášťa stavby, najmä zateplenie bytových domov a stavebné činnosti súvisiace s údržbou stavby. Návrh zákona bude mať podľa poslancov pozitívny vplyv na verejné financie rozpočtu obcí a VÚC. Sú totiž presvedčení, že bez tejto novely by obce a mestá nemali záujem prijímať všeobecne záväzné nariadenia, keďže by zaťažovali poplatkom aj bytové domy pri obnove, modernizácii či zatepľovaní. Zmeny by mali nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2017. Pre úplnosť dodajme, že od poplatku sú oslobodené stavby rodinných domov s podlahovou rozlohou do 150 m2. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavbu sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích, kultúrnych inštitúcií, nebude sa vyberať ani v prípade drobných stavieb, obchádza stavby technickej infraštruktúry, či stavby slúžiace na obranu štátu. Rozhodnutie poslancov NR SR o tom, aby stavitelia nemuseli za zatepľovanie odvádzať mestu poplatok, zanechá stop u aj na úsilí štátu podporovať komplexnú obnovu bytových domov. Obnova bytových domov, to už dávno nie je len klasické zatepľovanie. Štát cez ŠFRB spolu so stavebnými sporiteľňami a komerčnými bankami kladie dôraz na komplexnú obnovu. Nový poplatok by takýto projekt predražil a následne mohol spochybniť aj prístup ľudí ku komplexnej obnove a to by bola škoda, lebo Slovensko v tomto smere pokročilo. Zmenil sa prístup vlastníkov k celkovej obnove bytových domov. Kým sa začínalo zatepľovaním, obnovou striech, opravou malých opráv, to znamená, čerpali sa nižšie úvery, v súčasnosti sa zmenila nálada aj apetít vlastníkov bytov, ktorí čerpajú vyššie úvery. Tým sa prispôsobili aj podmienky stavebného sporenia v prospech klientov. Predĺžili sme splatnosť úverov.11-16_energetika02064419-01-40 Zo začiatku stačila lehota splatnosti úveru na 15 rokov, v súčasnosti splácanie úverov sa posunulo až do 30 rokov. Čím je vyšší úver, tým si to vyžaduje vyššie mesačné splátky splácania úveru. Aby si klienti mohli dovoliť komplexnú obnovu bytových domov, čiže nielen zrealizovať zateplenie, potrebujú vyššie náklady a menšie mesačné zaťaženie, ktoré sa dosiahne tým, že sa platnosť splácania úveru predĺži. Stavebné sporiteľne v snahe podporovať štátnu politiku obnovy bytového fondu zmenili podmienky. Predovšetkým tým, že sa poskytnutý úver dá splácať dlhšie. Zmenil sa aj prístup, čo sa týka výšky úrokovej sadzby. Na to, aby sme podporili komplexnú obnovu bytového domu, stavebné sporiteľne zvolili metódu, čím vyšší úver, tým nižšia úroková sadzba. Nad 600 000 úveru je možné dohodnúť si individuálnu úrokovú sadzbu, ktorá sa v súčasnosti približuje k 1 %. Na čo si pri financovaní komplexnej obnovu musíme dávať najväčší pozor? Dostupnosť finančných prostriedkov je buď z verejných zdrojov, alebo zo súkromných zdrojov. Z verejných zdrojov predovšetkým zo zdrojov, ktoré prišli z EÚ, naštartovala sa maximálna možnosť financovania obnovy bytových domov, ktorá v minulosti bola dosť výraznou prekážkou, že sa úvery práve cez ŠFRB minuli v priebehu jedného, dvoch mesiacov a viac financií, ktoré podporuje štát, nebolo. V súčasnosti to neplatí, finančných prostriedkov je dostatok, či už verejných alebo súkromných. Klient si musí vybrať, či potrebuje finančné prostriedky okamžite. V takom prípade by som zvolila cestu cez komerčnú sféru a stavebné sporenie, alebo má možnosť a čas, prípravu, administratívne náročnejšiu realizovať a k finančným prostriedkom sa dostať v dlhšom časovom horizonte. Peňazí je dosť, je otázka kedy, ako chcem začať financovať. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. S týmto príjemným konštatovaním sa s vami lúčime. Dovidenia začiatkom decembra.

Category: VAT

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.