BUDEME JESŤ UMELÉ MÄSO?

By | jún 14, 2015

S novým bioreaktorom So Meat pripravíte za pár sekúnd obľúbené mäso vašich detí. Vyberte si bunky, aké chcete, tvar mäsa, váhu a ďalšie potrebné živiny pre rast vašich detí. So Meat vám ich za sekundu uvarí pri vysokej teplote. Váš malý poklad má rád len guľky? To nie je problém. Vďaka vám je planéta zachránená. Je táto reklama len čírou fikciou? Nie je to také isté. Winston Churchill, ktorý bol známy labužník a pôžitkár, sa ako jeden z prvých zamýšľal nad nehospodárnosťou priemyselného chovu zvierat v článku v mesačníku The Strand už v roku 1932. “Ako dlho ešte budeme chovať celé kurčatá, aby sme z nich potom vyrezali len stehná a krídla? Musíme nájsť spôsob ako produkovať stehná a krídla bez toho, aby sme museli chovať celé kurčatá.” Táto myšlienka si už pár rokov razí cestu v Holandsku a v Spojených štátoch. Mojím snom je, aby o 20 rokov jedol svet hovädzie mäso vyrábané v laboratóriu a nie mäso z priemyslových chovov. Výskumníci však nie sú jediní, ktorí si vedia predstaviť svet, kde sa bude mäso vyrábať v laboratóriu. Asociácie na ochranu zvierat v tom tiež vidia spôsob ako odstrániť násilie a krutosť pri produkcii mäsa. Všetci, ktorí majú radi zvieratá sú rozhorčení krutosťou, ktorá sprevádza priemyselný chov. Všetci, ktorí jedia mäso, jedia mäso zo zvierat, s ktorými sa kruto zaobchádza. Už čoskoro, v roku 2050 musí naša planéta uživiť 9 miliárd obyvateľov, ktorí budú takmer na 100 percent mäsožravci. O 20 rokov sa totiž spotreba mäsa zdvojnásobí a preto budú chýbať zdroje. Predstavuje mäso vyrábané v skúmavke nádej, že uživí všetkých ľudí? Nikdy to nedám svojim deťom, a ani ja to nebudem jesť. Je mäso zo skúmavky vedecká výzva, posledná vegetariánska utópia, alebo budúcnosť našej planéty? 17. apríla 2013 sa pod rúškom noci zhromaždí na juhu Holandska na Univerzite v Maastrichte malý vedecký tím. V kuchyni určenej pre výskumné účely sa za zatvorenými dverami zídu traja muži na veľkej premiére. Riaditeľom laboratória je Mark Post. Pripraví mäso zo skúmavky, ktoré vyrobili len z buniek kultivovaných v laboratóriu. Je to výsledok ich šesťročnej práce. To je ono? Áno, to je ono. Výborne. Musíme ho vyklopiť z formy. Mark Post spolu s asistentom potom pridali do buniek strúhanku, aby to malo lepšiu konzistenciu, ale aj šťavu z cvikly, a karamel a šafran kvôli farbe. Bol tam aj zástupca amerického sponzora, ktorý tento výskum financoval, ale ten chcel zostať v anonymite. Konečne to zhnedlo, to je super. Je to prvý hamburger vyrobený z buniek hovädzieho dobytka kultivovaných v laboratóriu. Pri pečení sa hamburger z labáku správa rovnako ako klasický mletý hamburger, ktorý je na tanieri vpravo. Cieľom troch mužov je vyrobiť autentický hamburger. Vyzerá to dobre a dokonca aj veľmi chutne, páni. Celkom sa podobajú, však? Zapamätajte si, ktorý je pravý. Poďme na to, nastáva chvíľa pravdy. Park Post vyhral svoju stávku? Je výborný! No, chutí výborne. Chutí jeho hamburger zo skúmavky naozaj ako hamburger? To je úžasné! Príbeh mäsa zo skúmavky sa začína v Amsterdame.06-09_Budeme jesĎt umelÂe mČaso[(036027)05-35-44] Tu sa zrodila myšlienka kultivovať bunky. Je to sen jedného muža už od jeho šestnástich rokov, ale najmä po jeho návrate z japonského zajateckého tábora, v ktorom bol väznený počas 2. svetovej vojny. Bol priam posadnutý bojom proti krutosti, aká sa páchala nielen na ľuďoch, ale aj na zvieratách. Willem van Eelen sa odvtedy snaží odstrániť zvieracie ohnivko v ľudskom potravinovom reťazci. Po objave kmeňových buniek myší v roku 1981 sa otvorila cesta k výskumu a kultivovaniu buniek. Na kmeňové bunky, ktoré nachádzame vo všetkých živých organizmoch, sa môžu zmeniť hocijaké bunky ľudského tela. Neuróny, krv, svaly, čiže vlastne mäso. Tento objav spôsobil, že sen Willema van Eelena sa mohol stať skutočnosťou. Naše deti sa v učebniciach dejepisu dočítajú, že ľudia nemali technické znalosti na produkciu mäsa. Budú šokovaní, keď zistia, že ľudia zabíjali zvieratá a jedli ich. Na Univerzite v Utrechte vzbudil jeho nápad na konci druhého tisícročia dosť veľký rozruch. On prišiel prvý s týmto nápadom, on bol otcom myšlienky, ktorá sa v Holandsku zapíše do dejín. Prišiel za mnou a spýtal sa ma: “Zaujíma vás nápad vyrábať mäso bez zvierat? Najprv som to považoval za strelený a čudný nápad. Samozrejme, čítal som knihy sci fi a vedel som, že niektorí autori nad tým rozmýšľali, lenže ja som myslel aj na skutočné prekážky, ktoré bude treba odstrániť. Po istom čase som už bol menej skeptický a zostavil som výskumný program pre jedno konzorcium. Konzorcium vtedy združovalo tri holandské univerzity. Projekt však potreboval financie. Obrátili sa preto na priemyselných partnerov, aj na holandskú vládu. Podnikom sa do toho veľmi nechcelo, pretože nechceli spájať svoje meno s takým futuristickým projektom ako bolo mäso zo skúmavky. Vláda však bola presvedčená, že je to zaujímavý a rentabilný projekt. Úlohou vlády je stimulovať rozvoj nových proteínov. Takých, ktoré ľudia ešte nekonzumujú. Zároveň sme chceli byť dobrým príkladom nielen pre Európu, ale pre celý svet. V roku 2004 odsúhlasí vláda na projekt 900 tisíc eur. O 2 roky sa k projektu pripojí aj výskumník Mark Post. Lenže v roku 2008 je konzorcium znovu bez financií. Všetci sme si spolu sadli a rozmýšľali sme, ako by sme mohli vyriešiť problém financovania. Nakoniec sme prišli k záveru, že musíme dať nášmu projektu nový koncept, novú tvár, predstaviť ho publiku a zmeniť aj náš slovník tak, aby sme ho neprezentovali ako bláznivý nápad skupinky vedcov z malej krajiny, ktorých nikto nepozná. Musíme ho predstaviť tak, aby si ľudia povedali: “Áno, môže sa to stať skutočnosťou. Poďme ho ďalej rozvíjať”. Dnes má Mark Post 55 rokov a je “otcom” mäsa zo skúmavky. Na začiatku však nemal v úmysle vyrobiť hamburger. Na začiatku sme chceli vyrobiť klobásu, lebo sme pracovali s bunkami ošípaných. Povedali sme si: “Odoberieme malú vzorku zo živého prasaťa, budeme ju kultivovať, až kým z nej nebude klobása, potom pôjdeme do reštaurácie s tromi michelinskými hviezdičkami a dáme ju šéfkuchárovi, aby ju pripravil. Prasa sa bude motať okolo stola a hostia uvidia, že stále žije. To bola naša predstava, ale už sme nemali financie. A zrazu sa ako na zavolanie zjavil investor, ktorý mi povedal: “Presne to chcem robiť. Chcem financovať výrobu hovädzieho mäsa v laboratóriu, teda mäsa zo skúmavky”. Mark sa musel vzdať nápadu kultivovať klobásu, pretože spomínaný investor bol Američan, ktorý chcel radšej hamburger. Museli sme prerušiť výskum bravčových buniek a začať odznovu s hovädzími bunkami. Henk Haagsman pokračuje vo výskume bravčových buniek podľa myšlienky Willema van Eelena, že s jednou bunkou môžeme uživiť celú planétu. Jediná bunka, ktorý je schopná tento sen uskutočniť, je embryonálna kmeňová bunka. Embryonálne kmeňové bunky sú jediné, ktoré majú takmer večný život. Môžu sa donekonečna deliť, takže z jednej jedinej bunky môžete získať obrovský počet ďalších buniek. Aby ste vyrobili jednu embryonálnu bunku musíte najprv stvoriť pomocou spermií a vajíčka embryo, nechať ho vyvíjať sa, a potom z neho odobrať kmeňové bunky. Tie sú teoreticky schopné vytvoriť srdce, neuróny, svaly. Je to však oveľa komplikovanejšie. Tie bunky sú veľmi zvláštne a v prirodzenom stave neexistujú ani v ľudskom ani v zvieracom tele, ale dajú sa vytvoriť v procese embryonálneho vývoja. Embryonálne kmeňové bunky sa však ťažko získavajú a len pred pár rokmi ich objavili u myší. Bolo však potrebných ďalších 10 rokov, kým výskumníci vytvorili ľudské kmeňové bunky. K dnešnému dňu ich poznáme len u myší, potkanov, opíc a človeka. Je to zložitý proces, pretože embryonálny vývoj je u každého cicavca iný. Vedci museli použiť rôzne finty, obostreté často záhadou a niektoré nie sú dodnes vysvetlené. Je to proces plný pokušení a omylov. Pôvodnú kmeňovú bunku, ktorá by samotná mohla uživiť planétu však doteraz vedci neobjavili. Prvé úspešné výsledky dosiahol Mark Post s iným druhom kmeňových buniek. Neboli to teda embryonálne bunky, ktoré musíte vytvoriť, ale už vytvorené bunky, ktoré zviera má. Tie sú v jedlých častiach zvierat a sú to bunky svalov, ktoré tvoria základ mäsa. Existuje viac druhov. Podľa toho, akú funkciu plnia. V priemere sa vedia aj 150 krát rozmnožiť a možno ich kultivovať v skúmavke v laboratóriu. Sú to kmeňové bunky svalov, ktoré sú vo vnútri svalovej hmoty kravy a keď sa zraní, tak ich úlohou je “opraviť” poškodenú časť. Môžu sa však množiť len ako svalové bunky, nič viac. No keďže sú to kmeňové bunky, môžu sa deliť, a práve to potrebujeme, lebo z malého kúska chceme vyprodukovať tony mäsa. Takže, ich schopnosť deliť sa, využívame na výrobu veľkého množstva mäsa z malej vzorky. Mark Post nám ukázal svoj recept. Všetko sa začína na jatkách, kde odoberú kúsok mäsa z hovädzieho dobytka. Zo vzorky potom odoberú svalové kmeňové bunky. Tie potom uložia do skúmaviek naplnených roztokom, ktorý im dodá minerály, aminokyseliny a cukry, ktoré sú potrebné pre ich rast. V tomto štádiu je však potrebná aj ďalšia zložka, antibiotiká. Výskumník však dúfa, že časom sa ich zbaví. Nie je to sterilizovaná sála, takže počas rastu buniek musíme používať antibiotiká, aby sme zabránili infekcii. Potom ich však všetky odstránime, takže náš finálny produkt už neobsahuje nijaké antibiotiká. Pri tejto práci zisťujete, aké obrovské úsilie vás ešte čaká, bilancujete, čo ste urobili. Aj to, že vás ešte čaká strašne veľa práce. Je to vlastne proces učenia, na ktorom je niečo fascinujúce. Tieto bunky potrebujú plochu, aby sa mohli deliť, nemnožia sa tak, že plávajú v roztoku. Takže, ak potrebujete veľa buniek, potrebujete aj veľkú plochu, kde sa delia. Fígeľ je v tom, aby ste dosiahli maximálnu plochu v minimálnom priestore. V týchto zariadeniach dochádza k deleniu každých 18 hodín, takže Mark Post namnožil za 4 týždne dosť buniek, aby mohol začať druhú etapu. To je chvíľa, keď sa bunky oddelia a stanú sa ozajstnými svalovými bunkami. Mark Post na to používa malé tyčinky agaru, ktoré vytvárajú želatínu, na ktorej potom bunky rastú. Bunky sú potom pripravené vzájomne sa spájať a vytvárať veľké svalové vlákna, ktoré sa vzájomne spájajú do ešte väčších celkov. Mark Post z nich potom získava kúsky svalovej hmoty, ktoré zbiera a uchováva v mrazničke. Dnes popoludní o štvrtej vám to vyhovuje? Výborne. Mraznička je vlastne trezorom laboratória Marka Posta. Na začiatku roku 2013 sme mohli navštíviť miestnosť, kde je uložený posledný zber buniek. Tu vidíte, čo sa stane, keď sa pokúsite kultivovať hovädzie mäso v akademickom laboratóriu. Zvyčajne robíme len malé vzorky s niekoľkými miliónmi buniek, lenže teraz ich kultivujeme až 90 miliárd a preto to všetko potrebujeme. V tomto laboratóriu sme skladovali aj hamburgery, ktoré boli uložené v mrazničke. Sú v týchto skúmavkách, kde je uložená naša produkcia za posledné mesiace. Každá krabica obsahuje stovku týchto malých skúmaviek a v každej skúmavke je asi 600 svalových vlákien. To predstavuje milión a pol buniek, takže celkový počet je približne asi miliarda buniek, možno trochu menej. Je to svalová hmota, čiže vlastne miniatúrne kúsky mäsa. Keď ich potom pomeliete a spojíte do potrebnej formy, máte vlastne hamburger. Na prvý takto vytvorený hamburger bolo potrebných 6 rokov výskumu, niekoľko kravských buniek, stovky litrov živného roztoku, dávku antibiotík, tisíce skúmaviek a veľa peňazí. Prvý hamburger je prototyp, ktorý stál asi 300 tisíc eur, pretože sme používali neúčinné metódy a všetko sme vlastne robili na kolene. S prototypmi je to už tak, lebo aj prvý počítač ENIAC, ktorý zostrojili Američania a Colossus zostrojený Angličanmi, stál 2 milióny dolárov či libier. Zaberal plochu celej miestnosti a permanentne ho obsluhovalo 50 technikov. Mal však menšiu kapacitu ako kalkulačka vo vašom mobilnom telefóne. Za 60 rokov sa ceny radikálne znížili a klesli z dvoch miliónov dolárov na 100 dolárov za počítač, ktorý ma oveľa väčšiu kapacitu ako originál. Keby sme tento proces zopakovali pri produkcii mäsa zo skúmavky, mohli by sme prísť na trh s konkurencie schopným produktom. Má teda mäso zo skúmavky budúcnosť? Keby sa túto techniku podarilo uviesť do praxe, bola by to odpoveď na veľké zlo našej planéty. Na znečistenie. Na tejto mape sú červenou farbou vyznačené emisie metánu, ktoré spôsobuje ľudská aktivita na celej planéte. Metán je plyn, ktorý nie je taký známy ako CO2, teda oxid uhličitý, hoci tiež pôsobí ako skleníkový plyn a prispieva veľkou mierou ku globálnemu otepľovaniu. V správe FAO Medzinárodnej organizácie pre výživu pod kuratelou OSN sa píše, že 37 percent emisií metánu vo svete pochádza z chovu dobytka. “Livestock long shadow” čiže veľký tieň chovu, ako ho nazvala FAO, je dôvodom zvoniť na poplach. Vinníkom je v tomto prípade krava, či skôr prirodzený fenomén, prežúvanie. Kravský bachor má obsah 100 až 200 litrov. Baktérie v jeho vnútri trávia to, čo zviera prehltlo a pri tomto procese produkujú metán. V Kalifornii na Univerzite UC Davisa merali, koľko emisií metánu vyprodukuje jedna krava tak, že počas trávenia ju zavreli v jednom veľkom skleníku. Študenti potom menili krmivo pre kravy a skúmali, či sa v závislosti od potravy emisie metánu zvyšujú alebo znižujú. Pre riaditeľa laboratória Francka Mitloehnera by riešením problému bol potravinový režim založený na obilninách, ktorý automaticky znižuje množstvo metánu, ktorý kravy vypúšťajú do ovzdušia. Stáda ako je toto, majú nízke emisie metánu, pretože množstvo plynu závisí od toho, čo zviera prehltlo. Čím je krmivo bohatšie na vlákninu, tým je produkcia metánu vyššia. V kravskom bachore je totiž až 200 litrov potravy. Žalúdok kravy má totiž rovnaký obsah ako vaša vaňa v kúpeľni, ktorá by bola plná potravy. Týmto tvrdením sa Franck Mitloehner zaradil k zástancom takzvaných feedlots, čiže obrovským zariadeniam na chov dobytka, kde zvieratá dorastú za pár mesiacov do jatočnej váhy a kŕmia ich viac obilninami, ako senom či trávou. Tento systém však len zdanlivo rieši problém s emisiami metánu, pretože zvyšuje produkciu iného skleníkového plynu, CO2. Krmivo zložené z obilnín a jeho doprava spôsobujú, že sa zvyšuje produkcia CO2. Americkí a francúzski výskumníci sa nezhodli na globálnej bilancii týchto dvoch druhov emisií.06-09_Budeme jesĎt umelÂe mČaso[(048248)05-35-46] V Národnom inštitúte poľnohospodárskych výskumov v Clermont Ferrande tiež merajú emisie metánu. Kravám pripnú na krk akési náhrdelníky, vybavené meračmi metánu, ktorý zvieratá vypúšťajú počas trávenia. Francúzski výskumníci však neuprednostňujú krmivo z obilnín, ale zostávajú pri krmive, ktoré je zložené z trávy. Ich kravy preto produkujú viac metánu, ale výskumníci zdôrazňujú iný kompenzačný fenomén. Lúky a pasienky absorbujú CO2 vyprodukovaný ľudskou činnosťou skôr, ako sa stačí rozšíriť do atmosféry. Nezostáva nič iné, len porovnať tieto dva rozdielne procesy. Keď vyženiete dobytok na pašu, tak pasienky uskladňujú uhlík, ktorý tak potom netvorí súčasť skleníkových plynov, ale zostáva uložený v zemi. V konečnej bilancii to vychádza tak, že neexistuje veľký rozdiel medzi systémom amerického typu a systémom francúzskeho typu. Výskumníci sa nevedia zhodnúť na číslach, ale nikto už dnes nepopiera, že klasický chov má negatívny dopad na životné prostredie. Vedia to aj spotrebitelia. A pre budúcich obchodníkov s mäsom zo skúmavky to bude určite dobrý argument. Predstavte si, že o 15 rokov vojdete do supermarketu a uvidíte dva v podstate rovnaké produkty. Viete, že majú rovnakú chuť, dokonca aj rovnakú kvalitu. Jeden je vyrobený z mäsa dobytka chovaného na farme a ten druhý je vyrobený vo fabrike. Ten prvý z hovädzieho mäsa má oveľa vyššiu cenu, lebo podlieha ekologickej dani a má nálepku, že zviera trpelo. Ktorý z nich si vyberiete? Ešte stále ten z chovu so všetkými problémami, ktoré k nemu patria, alebo ten druhý s garantovanou kvalitou a rovnakou chuťou? Keď nastolíte problém takýmto spôsobom a vysvetlíte to ľuďom, povedia vám: “Áno, bolo by to rozumnejšie.” Ozaj, aká bude cena, ktorú zaplatí životné prostredie za tradičný chov? Na túto otázku hľadá odpoveď aj prestížna Univerzita v Oxforde. S pomocou financií holandského štátu urobila výskumníčka Hanna Tuomistová svoje výpočty. Vo svojej správe uviedla, že produkcia mäsa v laboratóriu skoro nepotrebuje vodu. Nanajvýš 1 percento v porovnaní s tradičným chovom. Hlavným dôvodom, prečo je voda potrebná pre tradičný chov, je pestovanie obilnín, ktoré slúžia ako krmivo pre dobytok. Ak by sme nahradili tradičné chovy zvierat bioreaktormi, ktoré by kultivovali svalové bunky 24 hodín denne, tak podľa výpočtov Hanny Tuomistovej by sme ušetrili veľa energie. Jej výpočty takisto dokazujú, že bioreaktory by vypúšťali oveľa menej skleníkových plynov ako tradičný chov. S týmito údajmi však nesúhlasí celá vedecká obec. Podľa môjho názoru údaje, ktoré boli zverejnené, sú zavádzajúce, pretože približný výpočet sa dá urobiť na mäso z tradičného chovu, aj na produkciu mlieka. Ale ako chcete vykalkulovať cenu za mäso zo skúmavky? To dnes ešte nikto nevie. Je teda mäso zo skúmavky potravinovou revolúciou pre našu budúcnosť? Ďaleko od vysterilizovaných laboratórií v Holandsku, vo Veľkej Británii, aj na Univerzite v Oxforde, to už jeden muž ohlásil. Je to biológ Brian Ford, autor knihy o potrave zajtrajška, ktorý nečakal ani na prvý hamburger zo skúmavky, aby si vedel predstaviť význam tohto projektu. Dosiahli sme strop. Na svete už niet dosť ľudí, aby mohli chovať ešte viac hovädzieho dobytka. Dokonca ničíme aj tropické pralesy, aby sme chovali viac dobytka. Musíme vymyslieť nový spôsob ako produkovať viac mäsa, aby sme uspokojili stúpajúcu spotrebu a nezaťažovali životné prostredie. Výroba mäsa v skúmavke je jednou z možností. Lenže kultivovanie buniek si vyžaduje veľa peňazí. Dnes je výroba mäsa zo skúmavky financovaná len americkými sponzormi. Anonymný miliardár financuje aj výskum Marka Posta v Holandsku. Do financovania tohto výskumu sa zapojil aj Peter Thiel, iný bohatý Američan. Zakladateľ systému PayPal, člen správnej rady Facebooku investuje do technológií budúcnosti. Nedávno založil v San Franciscu nadáciu “Breakout Labs”. Hľadáme radikálne vedecké metódy, lebo našim cieľom je uľahčiť ich účasť na veľkých vedeckých a technologických projektoch, ktoré majú aj obchodný potenciál. Nehľadáme konsenzus a preto sa ani nezameriavame na zaručené istoty. Nezaoberáme sa teda nápadmi, ktoré už zaujali iných. Naozaj si totiž myslíme, že inovácia môže prísť z rôznych odvetví, častokrát aj z takých, ktoré nás občas prekvapia. Našou výzvou je rozoznať bláznivý nápad od toho vynikajúceho. Lenže hranica medzi nimi nie je vždy evidentná. Pred dvoma rokmi dostala nadácia zaujímavý projekt z amerického štátu Missouri. Teda z teritória, kde chovajú Black Angus. Plemeno vynikajúcej americkej kravy. Na Kolumbijskej univerzite študuje 35 tisíc študentov a úroveň vedeckých odborov je tu veľmi vysoká. Bokom od univerzitného mestečka leží akési jadro biotechnológií, ktoré tvoria malé laboratóriá, špecializujúce sa na vyspelé technológie budúcnosti. Práve tu sa usadili v septembri 2012 otec a syn Forgaczovci. Otec Gábor vyštudoval fyziku v Maďarsku a pracoval na Komisariáte pre atómovú energiu vo Francúzsku. Neskôr sa usadil v Spojených štátoch a zameral sa na bunkové inžinierstvo. Spolu so synom Andrasom im napadlo, že túto mladú vedeckú disciplínu použijú na výrobu mäsa. Nadácia Petra Thiela im poskytla 350 tisíc dolárov. “Projekt Modern Midows” teda “Moderné pastviny” bol pre nás vzrušujúci. Forgaczovci sa k nemu pripojili 3 alebo 4 mesiace po jeho vzniku. Ich výhodou bolo, že spĺňali naše základné predpoklady. Mali globálnu víziu, pokúšali sa vyriešiť nastolený problém, ktorý je v súčasnosti veľmi naliehavý, a vedeli skombinovať svoje veľké technické znalosti s najnovšími technológiami, aby vytvorili úspešný podnik. Povedali sme si, že práve to je ideálna kombinácia pre Breakout Labs. V roku 2050 budeme jesť dva razy toľko mäsa ako dnes, ale jeho produkciu nemôžeme zdvojnásobiť. Už dnes je na Zemi 60 miliárd zvierat, ktoré nám dodávajú mäso, vajcia, mlieko, kože, a tak ďalej. Zdvojnásobiť ich produkciu však už nedokážeme. Preto je dôležité nájsť vyriešenie tohto problému. Keď o 10 rokov pôjde konzument do supermarketu, mal by mať na výber. Kúpim si mäso z tradičného chovu, alebo mäso zo skúmavky? Pod strechou tohto laboratória sú rovnaké zariadenia ako tie v Maastrichte u Holanďana Marka Posta. Etapy kultivovania buniek sú rovnaké. Biopsia. Príjem buniek. A ich umiestnenie do živného roztoku. Na ich rast využívajú Američania techniku z farmaceutického priemyslu, ktorá sa používa na kultiváciu vírusov, alebo protilátok. Fľaše, ktoré sa otáčajú. Živý roztok tak zavlažuje vnútrajšok fliaš a bunky sa môžu zachytiť po celom obvode fľaše. Pri následnom delení a množení dosiahnu to, že za pár dní je v každej fľaši 100 miliónov buniek. Sú to svalové bunky odlišné od tých, ktoré množí Mark Post. Medzi viacerými druhmi svalových buniek sú aj také, ktoré voláme hladké svalové bunky, tvoria napríklad svalovú hmotu našich čriev. Vo Francúzsku ľudia jedia veľa držiek a produktov z nich, čo v Amerike nie je až také obľúbené. Ide však o potravinový výrobok, zložený z hladkých svalových buniek. A práve tie môžeme vyrábať. Vytvárame štruktúru, ktorá obsahuje bunky živočíšnych proteínov bez toho, aby sme museli utratiť čo len jedno zviera. Stačí nám cez biopsiu odobrať niekoľko miliónov buniek a potom ich kultivovať v laboratóriu podľa našej potreby. Významným úspechom Američanov je 3D tlačiareň, ktorá je stále častejšie používaná na výrobu priemyselných prototypov. Táto injekčná striekačka vstrekuje kultivované bunky formou istých zoskupení do nádob so živným roztokom podľa vopred určeného počítačového programu. Do vašej tlačiarne vložíte kartušu s atramentom, v ktorom sú malé čiastočky tušu. Tie sa ihneď premiešajú a môžete začať tlačiť. V 3D tlačiarni sa deje niečo podobné, akurát že tu máte malé biologické častice, vkladané po jednej do istého zoskupenia. Keď sa proces vkladania ukončí, zoskupenia sa začnú zlučovať. Je to však oveľa dlhší proces ako pri tlačení textu, ktorý nastáva okamžite. Biologický proces trvá podľa typu buniek 12 až 24 hodín. To znamená, že biologické štruktúry sa vlastne vytvárajú až po tlači. Vedci však do tohto procesu už nijako nezasahujú, všetko je už len prácou biológie. Takže, kedy bude mäsová roláda zo skúmavky? Toto je len začiatok. V októbri 2011 predstavuje americká firma svoj prvý kúsok vyrobeného mäsa na výstave najnovších technologických noviniek Ted Med. Dám si to na raňajky, lebo je to veľmi zdravé. Prvý kúsok vytlačeného mäsa zo skúmavky bol centimeter široký, Tri a pol centimetra dlhý a milimeter hrubý. Ešte to nie je veľmi chutné, ale raz to bude. SMIECH V PUBLIKU Tu je moja tlačiarenská matrica. A aby som si bol istý, že to bude dobré, tak to trochu prisolím. Gábor Forgacz ochutnáva prvý raz na verejnosti bunky mäsa vyrobeného v laboratóriu. Nemám rád, keď je nedopečené, ale ani keď je prepečené. Môžeme to ochutnať. POTLESK Nie je to zlé. Ďakujem. Metóda startup sa v laboratóriu v posledných dvoch rokoch rýchlo vyvíja. Odhliadnuc od technologického pokroku sa rýchlo vyvíja aj nová vízia sveta, ktorú ponúkajú otec a syn Forgaczovci. Vďaka tejto technológii si vieme predstaviť aj fabriku na výrobu mäsa uprostred mesta. Takže budeme mať “mestský chov”, čo predtým nebolo možné. Ľudia budú mať možnosť navštíviť fabriku, aby na vlastné oči videli odkiaľ pochádza ich mäso. Ukážeme im úplne transparentným spôsobom, ako sú pripravované ich párky či klobásy. Bude to ako pri exkurzii v zmrzlinárni, kde je na konci ochutnávka. Úspechy holandských a amerických vedcov sledujú veľmi pozorne aj vo Washingtone. Tu totiž sídli najväčšia americká asociácia na ochranu práv zvierat PETA. Tá má svoje pobočky nielen v Spojených štátoch, ale všade vo svete a počet jej členov a sympatizantov už prekročil 3 milióny. Cieľom PETA je dosiahnuť to, aby zanikol tradičný chov, ktorý považuje za obyčajné barbarstvo a kvôli tomu nakrútila aj videonahrávku. Ingrid Newkirková je prezidentka PETA vo Washingtone. Toto video sa skladá z viacerých sekvencií, ktoré zachytávajú naše prieskumy v priemyselných chovoch zvierat. A to, čo vidíme je každodenná skutočnosť. Zranené zvieratá, ktoré častokrát ležia na zemi bez veterinárnej pomoci, bez ohľadu na ich bolesť a utrpenie, ktoré sa končí agóniou. Tu vidíte, s akou krutosťou s nimi zaobchádzajú. Zamestnanec stojí na prasiatku, ktoré sa zvíja od bolesti a druhý sa ho snaží zabiť, ale robia to veľmi amatérsky, lebo na to nie sú vyškolení. Iný zamestnanec mláti zvieratá, lebo podľa neho nepostupujú dosť rýchlo. Na jatkách neexistuje nijaký súcit, nijaká starostlivosť, nijaké porozumenie, pre nich je to len mäso. Navštívili sme desiatky fariem a všade sme sa stretli len s brutálnym zaobchádzaním. Ani na jednej farme sa nesprávali k zvieratám ľudsky, pretože to nedovoľuje spôsob a samotná podstata masového chovu. Videonahrávka vznikla, aby šokovala svedomie. Treba však povedať, že táto asociácia je známa aj svojimi kvázi teroristickými návrhmi a vegetariánskou propagandou. Ak sú ľudia príliš zarytí konzumenti mäsa a nechcú sa stať vegetariánmi, myšlienka vyrábať mäso zo skúmavky je úžasný, spásonosný nápad, ktorý by sme mali propagovať. Aby podnietila výskum, asociácia ponúka finančnú odmenu tomu vedeckému tímu, ktorému sa ako prvému podarí vyrobiť kuracie mäso v laboratóriu. V Spojených štátoch skonzumujú každú hodinu milión kurčiat. Milión za hodinu! Preto sme deblokovali milión dolárov určených pre toho vedca, alebo tím, ktorý ako prvý vyrobí kuracie mäso v skúmavke a uvedie ho na trh. Za tento objav vyplatíme milión dolárov. Zatiaľ sa však nenašiel vedecký tím, ktorý by sa prihlásil a získal túto odmenu. Takže asociácia stále čaká. Je to ako s cigaretami, keď prosíte: “Prosím vás, nezahadzujte moje cigarety”, ale keď potom 3 týždne nefajčíte, vaše chúťky sa môžu zmeniť a vy sa pomaly očisťujete od škodlivých látok, takisto sa môžete zbaviť aj chuti jesť mäso a jesť ho radšej zo skúmavky. Ó, ako sa úžasne cítim! Kým čakáme na mäso zo skúmavky, táto reklama vychvaľuje náhradu mäsa, ktorá v Spojených štátoch zaznamenala veľký úspech. Toto mi urobí dobre. Ale to nie je Tofurky! Tofurky je vynikajúce! Tofurky, spojenie slov tofu a turkey, teda tofu a morka, je výrobok, ktorý dodáva mäsu lepšiu vôňu aj konzistenciu. Na Deň vďakyvzdania sa mu podarilo preniknúť aj do amerických vegetariánskych rodín. V roku 1980 ho začal vyrábať jeden hipík v Oregone. Založil firmu Turtle Island Foods, ktorá propaguje výhody tohto produktu. Nulový cholesterol, nijaký tuk, len samé proteíny. V tomto britskom supermarkete majú celý rajón vyhradený značke Quorn, ktorá je takisto náhradou mäsa a zaznamenáva úspech. Quorn je vlastne mykoproteín, inými slovami huba, ktorá rastie a vyrába sa vo forme rezňov, medailónov, párkov, klobás, podobá sa na kura a môže ho nahradiť. Dnes sa v Británii denne podáva pol milióna obedov na báze Quornu. Treba v tom vidieť znamenie budúcnosti? Quorn sa stal neskutočne obľúbený u vegetariánov a u ľudí, ktorí radi jedia zdravé potraviny.06-09_Budeme jesĎt umelÂe mČaso[(062573)05-35-48] A keďže Quorn k nim patrí, je to logické. Na druhej strane je to však istý extrém, lebo títo ľudia zmýšľajú takto: “Nechceme, aby veda a technológia umelo zasahovali do výroby potravín, lebo nemáme radi umelé potraviny. Lenže Quorn je kompletne umelý, hoci sa na začiatku rozmnožuje v pôdnom substráte, lenže potom je to už len fabrika na výrobu veľkej masy proteínov, ktorú potom dochucujú, aby chutila ako mäso. Je to trochu zvláštne, že táto umelá potrava sa stala takou populárnou, hoci veľa ľudí považuje umelé potraviny za škodlivé. Lenže, čo ak je Quorn, pôvodne vymyslený pre vegetariánov, predchodcom mäsa zo skúmavky? Hlavný dôvod, pre ktorý vraj mäso zo skúmavky nebude obľúbené je myšlienka, že človek sa tu hrá na Boha a snaží sa stvoriť veci, ktoré chce vnútiť iným ľuďom. Lenže skutočnosť, že Quorn sa stal taký obľúbený svedčí o tom, že nadišiel čas pre mäso zo skúmavky. Tým, že ľudia konzumujú Quorn po celej Európe, aj v Spojených štátoch, dokázali, že sú ochotní prijať aj potravu vyrobenú sofistikovaným technologickým postupom. 17. apríla 2013 vznikol prvý hamburger zo skúmavky. Jeho vývoj financoval anonymný americký sponzor a jeho otcom sa stal Holanďan Mark Post. Ách Bože, konečne je to tu. Vedci dosiahli svoj cieľ ani nie 10 rokov od začiatku výskumu v laboratóriu. Pár kilometrov od Univerzity v Maastrichte v Holandsku, v krajine zameranej na inovácie sa už teraz pripravujú na ďalšiu etapu. Aj na univerzite v Eindhovene pripravujú študenti budúcnosť mäsa zo skúmavky. V ateliéri dizajnu už vymýšľajú imaginárne produkty. Štrikované mäso. Domáci inkubátor na bunky mäsa. A dokonca farbu na jedenie. Zaujalo ma to, lebo som videl inžinierov, ako na tom pracujú a vymýšľajú nové technické postupy. Preto som sa zamyslel. Aký bude ten produkt? Bude to náš “chlieb každodenný”? Podarí sa nám ho komercializovať v dnešnej spoločnosti? Dnešní inžinieri majú sklony napodobňovať, alebo pretvárať už existujúce produkty. Lenže ja si myslím, že to nie je dobrá cesta, pretože tieto nové technológie nám prinášajú aj celkom nové produkty. Študenti dizajnu však zašli ešte ďalej. Vžili sa totiž do úlohy budúcich konzumentov. Morálne či nemorálne? To je nemorálne. Myslíš? Jeden študent ponúka stehno z dinosaura. Prečo je to nemorálne? Lebo je to z dinosaura a myslím, že tie už vyhynuli. Lenže možno existujú bunky z dinosaura, tak prečo by ich bolo nemorálne použiť? Ak môžete získať DNA dinosaura a kultivovať ju v bunke, čo je na tom nemorálne? Veda napreduje, chute sa menia a veľké výzvy dnešného sveta berú vážne prorockú vetu Winstona Churchilla: “Musíme nájsť spôsob, ako produkovať stehná a krídla bez toho, aby sme museli chovať celé kurča.” Na čo sa bude podobať budúcnosť? Samozrejme dúfame, že mäso zo skúmavky sa stane bežným a zdravým produktom, ktoré bude konkurovať “normálnemu” mäsu z tradičného chovu, tak ako mu teraz konkuruje biomäso. Dajme Churchillovmu výroku 100 rokov a možno sa dočkáme, že v roku 2032 budeme v supermarketoch kupovať kúsky mäsa zo skúmavky. Myslím si, že je to pozitívna perspektíva. Vždy, keď sa snažíme nazrieť do budúcnosti, vzbudzuje to isté obavy, pretože každá vec má svoju kladnú i zápornú stránku. Bolo by preto dosť falošné vyhlásiť, že mäso zo skúmavky sa treba obávať. Nič na Zemi nie je len negatívne, všetko musí byť vyvážené. Tvrdenie, že mäso, ktoré vznikne syntézou má aj pozitívne stránky, treba uznať. Myslím si, že má pred sebou zaujímavú budúcnosť.

Category: VAT

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.