Test rajčinových pretlakov a pyré

By | október 25, 2015

Paradajky majú najlepšiu chuť, keď v lete dozrievajú na slnku. Vtedy je ich dostatok a priemysel ich spracováva najmä v podobe pretlakov a pyré. To, akú kvalitu, sme otestovali v laboratóriu. Všetky výrobky splnili legislatívne požiadavky, avšak jeden obsahuje výrazne menej rajčín ako ostatné. To, o ktorý výrobok ide, ale aj to, o čom reklamy mlčia, vám opäť prezradí váš obľúbený Test magazín. Bežný spotrebiteľ nevie, že podľa vyhlášky existujú 2 druhy rajčinových pretlakov. Zahustený a nezahustený. Zahustený pretlak musí obsahovať najmenej 24 % podiel refraktrometrickej sušiny pochádzajúcej z paradajok. Tento parameter hovorí o množstve a kvalite použitej suroviny. Nezahustený pretlak jej musí mať najmenej 4,2 %. Podobne to je aj v prípade rajčinového pyré. Na trhu sú v ponuke zahustené aj nezahustené. Rozdiel spoznáte aj sami. Kým nezahustené je tekutejšie zahustené pripomína skôr pretlak. Podľa predpisov zahustené pyré musí obsahovať minimálne 8 % refraktrometrickej sušiny. Na celkové výsledné hodnotenie mal podiel rajčín najvyšší vplyv, až 45 %. Tovaroznalecké posúdenie 30 %, zloženie a označenie 10 %, minerálne nečistoty 10 % a mykotoxíny a plesne 5 %. Hlavným kritériom, podľa ktorého sa jednotlivé rajčinové pyré a pretlaky od seba líšia je podiel refraktrometrickej sušiny. To je parameter, ktorý poukazuje na celkový obsah cukrov. Ak však výrobca rajčinový pretlak doslaďuje, nedá sa z jeho obsahu predne zistiť, koľko cukru pochádza z rajčín a koľko nie. Hodnota refraktometrickej sušiny rajčín sa pohybuje od 4 do 6 %. Rajčiny z južných krajín, kde majú viac slnka sú sladšie a dosahujú 7 %. Príkladom veľkého rozdielu medzi celkovým obsahom cukru a cukrom len z rajčín bol paradajkový pretlak Ady. Celková nameraná sušina bola síce 25 %, ale sušina pochádzajúce len z paradajkovej suroviny bola len 14,8 %. Rozdiel možno pripísať pridanému glukózovému sirupu a škrobu. Na nižší podiel rajčín a vyššiu teplotu použitú pri ich spracovaní poukazuje aj stanovenie farby pomocou spektrofotometra. Za hnedasté a príliš tmavé sfarbenie mu bola udelená najnižšia hodnota. Tým si pretlak Ady vyslúžil známku dostatočne a posledné miesto v celkovom poradí. Naopak, najvyšší obsah rajčín, zistený meraním refrakrometrickej sušiny mal rajčinový pretlak Mikado z Lidlu až 31 %. Zistiť, koľko paradajkovej šťavy obsahuje výrobok sa dá v laboratóriu. Spotrebiteľ by sa túto informáciu mal dozvedieť aj z obalu. My sme po tejto informácii na obale pátrali, ale okrem toho z čoho všetkého sa výrobok skladá, sme na niektorých výrobkoch túto informáciu nenašli. Niektoré rajčinové výrobky uvádzajú informáciu, koľko rajčín bolo použitých na výrobu 100 gramov rajčinového pretlaku, ktorý bol následne použitý ako surovina na výrobu finálneho rajčinového produktu, ale o podiele tejto zložky výrobca mlčí. Iný výrobcovia uvádzajú v obsahu napr. podiel rajčín 99 %, ale z nameraných výsledkov je zrejmé, že nejde o rajčiny v prirodzenom stave, ale už o skoncentrovaný rajčinový polotovar. Takže informácia z akého množstva paradajok bol výrobok vyrobený, je opäť neznáma. Žiaden z výrobkov neuvádzal obidve tieto informácie zároveň, preto sme ani jednému pri hodnotení zloženia a označenia neudelili najlepšiu známku. Nižšie hodnotenie bolo aj za obsah škrobu, ktorý viaže vodu a zahusťuje. Testované výrobky bez škrobu dokazujú, že pridávať ho do pretlaku a pyré vôbec nie je nutné, a ak sa vyrobí z dostatočného množstva suroviny a správnym postupom je hustý aj bez škrobu. Rajčiny sú náchylné na plesne a plesnivým kusom sa nevyhne ani výrobca pretlakov. Preto sme testované pretlaky a pyré podrobili skúške na obsah plesní a mykotoxínov. Mykotoxíny sú metabolity plesní, ktoré môžu byť pre organizmus vo väčších dávkach škodlivé. Zahriatím pri výrobe paradajkovej zmesi ich nemožno odstrániť a v pretlakoch sa navyše spolu s rajčinami môžu koncentrovať. Zamerali sme sa na hľadanie mykotoxínov, ktoré by sa v pretlakoch a pyré mohli najčastejšie vyskytovať. Dobrou správou je, že väčšinu hľadaných mykotoxínov laboratórium vôbec nenašlo. Jediným zistením bola kyselina tenuazová, ktorú produkuje pleseň Alternaria alternata. Jej toxicita je ale pomerne nízka a to je zrejme dôvod, prečo pre ňu nie sú stanovené maximálne prípustné limity. Jej výskyt sme hodnotili mierne. Rajčiny sa síce pred spracovaním umývajú vo vode, niekedy nemusí byť oplach dostatočný, a tak sa nečistoty v podobe blata, piesku a špiny, môžu v podobe paradajkového pretlaku ocitnúť na vašom stôl. Blato a piesok z polí, ktoré zostávajú na plodinách nepredstavujú život ohrozujúce nebezpečenstvo. Ale stanovenie nečistôt je zaujímavou skúškou, ktorá vypovedá o producentovej starostlivosť o surovinu. Množstvo hliny sa koncentruje predovšetkým v pretlakoch. Zhustené pretlaky tak môžu obsahovať viac týchto nečistôt jednoducho preto, že obsahujú viac rajčín. Maximálne povolené množstvo minerálnych nečistôt stanovené vyhláškou splnili všetky testované produkty. Po prepočte na rajčinový podiel obsahovalo najviac nečistôt pyré K classic Tomatoes passata, do ktorého výrobca použil 5 krát viac znečistené rajčiny oproti rajčinám z pretlaku rovnakej značky z Kauflandu. Rajčinové pretlaky a pyré sa nepoužívajú na priamu konzumáciu, ale na ďalšie spracovanie. Preto sme ich tentokrát nepodrobili senzorickej, ale tovaroznaleckej skúške. V nej sme hodnotili okrem senzorických kritérií aj spôsob balenia a otvárania. Aké sú celkové výsledky testu? Víťazom testu paradajkových pretlakov sa stal: Lidl/Mikado so známkou veľmi dobre 84 %. V kategórii paradajkového pyré sa víťazom stal: Otma Rajčinové pyré so známkou veľmi dobre.

10-03_Test magazín[(022522)18-55-39] 10-03_Test magazín[(022824)18-55-52] 10-03_Test magazín[(023068)18-56-01] 10-03_Test magazín[(023414)18-56-15]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.