Test mletej červenej papriky

By | máj 2, 2016

Korenie vždy patrilo medzi vzácne a drahé suroviny, ktoré sa často falšovalo. Mletá červená paprika nepatrí medzi suroviny, ktoré sa k nám dovážajú z exotických krajín. Nie vždy má najvyššiu kvalitu. Preto sme nechali v laboratóriu otestovať jej hlavnú úlohu, farbenie. O farbe sa na obale nič nedozviete. Kým ju nedáte do hrnca s olejom pravdu nepoznáte. Nie všetky obstáli v teste dobre. Ak chcete vedieť viac, sledujte dnešný Test magazín. Mletá paprika je u nás spätá s Maďarskom, kde sa táto surovina najviac pestuje. Toto korenie, bez ktorého by sa naša kuchyňa neobišla ale pochádza so Strednej Ameriky. Do testu sme nakúpili vzorky sladkých mletých paprík v maloobchodnej sieti. Na obaloch sa informácie odkiaľ paprika pochádza bežne neuvádzajú. Nie je to povinný údaj a tak sú spotrebitelia odkázaní na dobrú vôľu výrobcov. My sme na obale našli tento údaj len v 5 prípadoch a vždy to bola paprika so Španielska. Na výsledné hodnotenie mali jednotlivé laboratórne skúšky rôzny vplyv. Farbivosť 45 %, fyzikálno chemické požiadavky 30 %, nežiaduce látky 15 % a deklarácia 10 %. Podľa potravinárskej vyhlášky sa pri mletej paprike stanovuje maximálna vlhkosť, obsah popola, piesku a silíc. Keď sme zisťovali podľa čoho sa triedi kvalita mletej papriky, našli sme úplne iný kľúč. Je ním číselný parameter označovaný skratkou ASTA. Aj keď je bežný vo svete korenín, v našej vyhláške nie je. Skratka ASTA znamená Americká asociácia obchodu s korením. Číslo ASTA vyjadruje farbivosť, teda koľko farbiva sa z papriky uvoľní do oleja. Pohybuje sa v rozpätí od 30 do 180. Čím je toto číslo vyššie, tým je farbiaca schopnosť a kvalita vyššia. Podľa farbivosti ASTA sa paprika delí do 6 tried. Za strednú triedu kvality sa považuje ASTA 80. Papriky s farbivosťou 40 60 sa najčastejšie využívajú pri priemyselnom spracovaní. S číslom 80 a viac sa používajú v kuchyni a pri výrobe špeciálnych údenín, kde treba výraznú farbu. Nevýhodou vysoko farbiacich druhov s ASTA 160 a viac je, že sa môžu pri vyšších teplotách ľahko pripaľovať. Hodnota ASTA nie je stála a stráca sa pri nesprávnom skladovaní. Ak nie je skladovaná v suchu, pri nižších teplotách a v tme, rozkladá sa farbivo až o 1 % za každých 10 dní. Pri teste sme zistili, že spotrebiteľ sa z obalu nedozvie akú kvalitu, čiže aký stupeň ASTA si kupuje. Teda s akou farbou gulášu môže počítať. Laboratórnym meraním sme zistili veľké rozdiely v testovaných paprikách. Hodnoty ASTA sa pohybovali od 50 do 160, čo je rozdiel niekoľkých kvalitatívnych tried. Kým kvalita 50 sa väčšinou používa len na priemyselné účely, ASTA 160 je najvyššia bežne predávaná kvalita. Opäť sa potvrdilo, že cena nemusí vždy odrážať kvalitu. Najlepšia paprika z Coop s ASTA 164 patrila k najlacnejším spolu s najhoršou paprikou Interjarek s hodnotou ASTA 52. Potešujúca správa je, že väčšina testovaných paprík mala hodnotu ASTA viac ako 100 a len 2 testované papriky mali farbivosť pod 80. V r. 2003 sa vo Francúzsku zistilo, že niektoré čili papričky boli vylepšené pridaním syntetických farbív typu Sudán. Tými sa farbia plasty a ich použitie v potravinách je neprípustné. Falšovatelia chceli takto zamaskovať starú, už nefarbiacu papriku. Reakciou na falšovanie bolo zavedenie celoeurópskej požiadavky na testovanie prítomnosti umelých farbív. Preto sme aj my nechali zakúpené papriky otestovať, či neobsahujú nepovolené farbivá. Hľadali sme 7 rôznych nepovolených farbív typu Sudán, ale dopadlo to dobre. Všetky papriky farbili zásadne svojpomocne. Kým vo svete sa bojuje proti umelým farbivám, u nás bývalo problémom vysoký obsah popola a prekračovanie maximálnych povolených limitov na mykotoxíny. Podľa vysokého obsahu popola by sa dal odhaliť aj jeden z najstarších spôsobov falšovania papriky, pridanie tehlového prachu. Podľa vyhlášky smie obsahovať mletá sušená paprika maximálne 7 % popola v sušine. Spolu s množstvom popola sa stanovuje aj tzv. piesok, teda časť, ktorá zostane ako pevný zvyšok po rozpustení popola v kyseline chlorovodíkovej a opätovnom spálení. Žiadna z testovaných paprík s tým nemala problémy. Najviac sa k limitu priblížila paprika od Podravky. Papriky sme nechali otestovať aj na celkovú vlhkosť. Podľa predpisov v nej môže byť maximálne 12 % vody. V laboratóriu testované mleté papriky sušili tak dlho, až sa ďalším sušením neznižovala ich hmotnosť. Takto zistený obsah vody bol vo všetkých prípadoch nižší, ako stanovujú predpisy. Plodové zeleniny, medzi ktoré patrí aj paprika, mávajú problémy s pesticídmi, ktoré sa používajú pri ich pestovaní na ochranu pred škodcami. Sladké mleté papriky sme otestovali na ich prítomnosť v laboratóriu. Namerané hodnoty sa pohybovali len v stotinách, až desatinách povolených limitov. No len pri troch sme nenašli žiadne zvyšky pesticídov. V ostatných to bolo 1 až 16 rôznych zvyškov pesticídov. Podľa toho sme aj udeľovali známky. Čím viac druhov pesticídov, tým horšia známka. Poslednou vecou, ktorá nás zaujímala, bolo dodržanie deklarovanej hmotnosti balenia. Vyhláška výrobcom povoľuje určitú zápornú odchýlku. Potešilo nás, že vo väčšine balení bolo viac papriky, ako bolo deklarované na obale. Aké sú celkové výsledky testu? Víťazom testu mletej sladkej papriky sa stala paprika Coop Dle Gusta.

04-23_Test magazín[(030567)22-13-25] 04-23_Test magazín[(030686)22-13-30]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.