Reportéri 9.4.2015

By | apríl 11, 2015

Keď pred 2 rokmi vstúpil do platnosti zákon o cestnej doprave, spôsobil medzi taxikármi malé zemetrasenie. Zem sa síce zachvela, ale všetko sa vrátilo späť. Zatiaľ je to len o tom, že štát vyberá peniaze na koncesiách, ale nemáme z toho nič. Nikto to nekontroluje. Reportéri na vlastnej koži zisťovali, či je problém s čiernymi taxikármi naozaj taký veľký. Aký osud stihne kúpaliská na Sĺňave? Sa sem chodí vyvážať odpad. Nemá to žiadne riešenie. Ja si pamätám, že som sa zobudila v aute s tým, že som bola niekde na vrchu. Vidím prázdno, nič. Spadli sme dole, to sme leteli vzduchom, ani neviem koľko. Ja som sa len pýtala, čo sa robí. Na túto nehodu v taxíku spred 2 rokov pani Ivanocová nikdy nezabudne. Cestovala za prácou do Nemecka. Vodič auta v dôsledku mikrospánku narazil na prekážku. Mikrospánok. Áno. Auto vyletelo do vzduchu a skončilo niekoľko metrov od cesty v poli. Mali veľké šťastie, mali len menšie poranenia a zlomeniny. O niečo vážnejšie následky mala nehoda toho istého prepravcu taxi služby v januári 2015. Taxík s opatrovateľkami cestujúcimi za prácou do Rakúska havaroval pri Rožňave. Opatrovateľka, pani Moščáková, utrpela vážne poranenie hlavy. Krvácanie do mozgu, amnézia. Dodnes je práceneschopná. Ja si z nehody nič nepamätám. Pamätám si, ako sme išli pred nehodou, ako som sedela v aute, nastúpili 2 ženy. Jedna a asi o 10 15 minút druhá. Potom si len pamätám, ako som sa zobudila na ARO v nemocnici v Rožňave. Vo výpočte podobných dopravných nehôd by sme mohli pokračovať ešte dlho. Žiaľ, stávajú sa na cestách často. Tieto sú ale iné. Spája ich to, že sa stali v nelegálnych taxíkoch. Keď pred 2 rokmi vstúpil do platnosti zákon o cestnej doprave, spôsobil medzi taxikármi malé zemetrasenie. Zem sa síce zachvela, ale všetko sa vrátilo späť. Urobilo sa “bububu” pred 2 rokmi, strašilo sa, robilo sa veľa papierov, všetko sa riešilo tak, aby to bolo v poriadku. Zákon ako taký stanovil určité podmienky. Či už na pozíciu dopravcu, alebo na vodiča, vodič musí mať psychotesty, lekársku prehliadku, preukaz vodiča taxislužby, musí ovládať povinnosti svoje aj pasažiera. Nový zákon 56/2012 o cestnej doprave, ktorý otriasol základmi všetkých taxislužieb, určil okrem iného aj povinnosť koncesii. Kto nesplní prísne bezpečnostné podmienky stanovené zákonom, koncesiu nedostane a s taxikárčením skončil. Žiadosť o pridelenie koncesie posudzujú a prideľujú okresné úrady. Žiadateľ musí splniť náležitosti uvedené v paragrafe zákona. Zjednodušene poviem, musí mať vozidlo, musí ho mať náležite označené a musí vykonať skúšky na získanie licencie taxislužby. Náklady na prevádzku legálnej taxislužby môžeme rátať v tisícoch eur ročne, čo sa prirodzene musí prejaviť aj v cene služby. Keď vychádza na bežné auto 150 160 eur zákonné poistenie, tak na taxislužby vyjde 300 350 eur. Havarijné vyjde 400 500, na taxík vyjde 1300 eur ročne. Moja spoločnosť ide do Holandska za cenu, ktorú má stanovenú a nelegálna spoločnosť, ktorá jazdí vedľa môjho auta, ide s cenou o 33 % nižšou. Tam nemá čo riešiť. Kúpi si auto a ide kvázi podnikať. Nelegálny dopravca nie je viazaný ničím. Netvrdím, že je nezodpovedný, ale tie pneumatiky si môže kúpiť niekde v bazáre, natankovať môže od niekoho z bandasky a nič z toho nedokladuje, takže pre neho je to úplne iný vstup do réžie. Nepotrebuje zamestnávať vodičov, platiť za nich odvody, mzdy. Toto nie je klasické vyplakávanie nad podnikaním v SR, a ani konkurenčný boj. Podľa neoficiálnych údajov jazdí po slovenských cestách vyše 50 % čiernych taxikárov a to je následok nedokonalého zákona, ktorý síce určil povinnosti, ale nezabezpečil kontrolu ich dodržiavania. Neexistuje kontrolný mechanizmus na to, aby sa niečo naozaj zmenilo. Zatiaľ je to len o tom, že štát vyberá peniaze na koncesiách, povoleniach a preukazoch vodičov taxislužby a nemám z toho nič. Nikto to nekontroluje. Neexistuje kontrolná činnosť na tento segment. Čierni prepravcovia a ich zdanlivá nedolapiteľnosť bola pre nás Reportérov výzvou. Cestujeme do Rakúska. Na internete som si našla vhodného prepravcu. V tom čase nelegálneho.04-09_21-45-00_STV1 (slo)_ReportÂeri[(044291)15-13-54] Toho istého, s ktorým havarovali opatrovateľky z úvodu reportáže. Na moju objednávku zareagoval mailom. Pekný večer, vaša objednávka je zabezpečená. Šofér sa vám ozve 10.3. medzi 13:00 17:00 hod. Ozval. Odchod z Košíc za prácou do Rakúska je naplánovaný na utorok o 22:00 večer. Na mnou určenú adresu prichádza auto, v ktorom už sedí pasažierka a opatrovateľka zo Starej Ľubovne. Kameraman schovaný v aute za mnou okamžite lustruje auto na portáli, ktoré zriadilo ministerstvo dopravy na kontrolu držiteľov koncesií. Na naše prekvapenie auto sa trebišovským EČV má vydanú koncesiu. Cestou sa zastavujeme v Lučenci pre ďalšiu opatrovateľku. V Bratislave na odpočívadle benzínového čerpadla budem musieť prestúpiť do iného taxíka. V 4 miestnom kombi nechcem pútať pozornosť. S opatrovateľkami sa rozprávam počas prestávok na benzínových čerpadlách. Keď cestujete, dostávate aj nejaký doklad o ceste? Keď si vypýtame, tak áno. Ale musíte si pýtať? Áno. Musí sa vypýtať. Ak nepýtate, tak nedostanete? Tak nedostanem. Veľakrát sa stane, že keď potrebujete ten doklad, tak vám ho vie vydať. Väčšina opatrovateliek vraj doklad o preprave nežiada. Údajne rodine, v ktorej pracujú, stačí ukázať doklad pri prvej ceste. Ukáže rodine, koľko platila, aby vedeli, koľko jej majú vyplácať. Čierne taxíky sa teda zdajú byť aj daňovou čiernou dierou. To sa už ale blížime k Bratislave. Vodič často telefonuje, musí dohodnúť miesto stretnutia taxíkov. Evidentne taxikári tieto miesta striedajú. Teraz je to na Zlatých Pieskoch. Sú skoro 4:00. Na parkovisku to vyzerá, ako vo včeľom úli. Sú tu desiatky taxíkov z celej SR. Hrozné. Je to čisto obchod, akoby nás predávali, alebo obchodovali so ženami. To je také hlúpe. Iná žena vtipne poznamenáva, že sa tu cíti ako na trhu s kravami. Prestupovanie do taxíkov má svoj systém. Funguje tu logistika. Aj ja si mám presadnúť do iného taxíka. Vy mňa máte zobrať? Vy ste pani Valová? Áno. Tak so mnou máte ísť. Teraz už musím s pravdou von. Ja vás mám brať do Rakúska a teraz poviete, že nejdete, tu ma nahráva s kamerou. Kamera sníma evidenčné číslo. Podľa portálu Infotaxi, auto, s ktorým som mala pokračovať na ceste do Rakúska, nemá vydanú koncesiu. Tu nakrúca ŠPZ, pozri sa. Prečo nakrúcate ŠPZ? Od koho ste? Ukážte, čo nahrávate a potom. Dobrý deň, my s tým nesúhlasíme, tak to snímať nemôžete. My si to neželáme. Prečo? Preto, lebo. Je to moja osobná vec. Od koho ste? Čo? Môžete sa mi na chvíľu ukázať. Dobrý, môžem vedieť, čo sa deje? Taxikárom kamera zjavne prekáža, parkovisko sa začalo rýchlo vyprázdňovať. Musíme sa sústrediť aj na iné EČV. Podľa portálu Infotaxi 13 našou kamerou zachytených taxíkov na parkovisku na Zlatých Pieskoch prevážajúcich opatrovateľky do zahraničia v tom čase nemalo koncesiu. Je toto dostatočný dôkaz pre orgány činné v trestnom konaní? Celý záznam zo Zlatých Pieskov aj so zoznamom EČV vozidiel, ktoré prevážali opatrovateľky do Rakúska nesieme na prokuratúru. Celý materiál, ktorý ste videli, môže byť podnetom pre začatie konania? Z prehratej časti sa javí podozrenie jednak z trestného činu neoprávneného podnikania, keď niekto prevádzkuje taxislužbu bez licencie a aj z daňových deliktov, keďže sa z platieb neodvádza daň. Toto všetko, ak sa odvysiela relácia, bude pre nás podnetom na šetrenie. O výsledku vyšetrovania prokuratúry na základe nášho podnetu vás budeme informovať. Pri našom pokuse sme si ale nemohli nevšimnúť jeden podstatný fakt. A to, že prepravu do zahraničia využívajú hlavne opatrovateľky putujúce za prácou. Podľa posledných údajov štatistického úradu pracuje v zahraničí až 130 000 Slovákov, z ktorých najväčšiu skupinu tvoria opatrovateľky. A tie využívajú služby čiernych taxikárov často bez toho, aby o tom tušili. Keď cestujete, tak sa zaujímate, či sú koncesovaní prepravcovia? Neviem vám povedať. Neviem. Prečo? Keď si zavoláte oficiálnu prepravu, tak by to malo byť legálne. To vám ani nenapadne sa pýtať, či je to legálne. Aspoň mne to nenapadlo. Podľa našich zistení mnohé opatrovateľky ani nemajú na výber medzi legálnou či nelegálnou prepravou. Vy ste sa ako k tejto službe dostali? Pani, ktorá mi vybavovala roboty, mi ich ponúkla. Že s nimi má dobre skúsenosti, dala mi ich číslo. Tá agentúra vám určila s kým máte ísť? Áno. A nemôžete odmietnuť? Nie. Keď odmietnem, nemôžem pracovať cez ich agentúru. Tak sa vlastne stal, že ste museli ísť s tým prepravcom, s ktorým ste neboli vysporiadaná a spokojná a vedeli ste o tom, že má často dopravné nehody. Presne. Tam nemôžete inak. Nami oslovené opatrovateľky hovoria o viazanej doprave, teda doprave, s ktorou má pracovná agentúra nepísanú dohodu. Že kšefty nedohadzuje zadarmo je zrejmé. Problém čiernych taxikárov tak ale nadobúda aj iný rozmer. Rozmer bezpečnosti. Z vlastnej skúsenosti, keď som išla nelicencovanou dopravnou spoločnosťou, tak šofér sa vyjadril, že odstavuje auto o 16:00, príde domov a aby zarobil, na ďalší deň o 10:00 sadá za volant a ide na cestu napr. 2000 km. Kým porozváža po celom Salzburgu a okolí 7 žien a naloží ďalších 7, tak si spočítajte, koľko ten šofér musí sedieť v aute a potom ešte cestuje na východ SR. Keď sa vracia, tak je unavený. Neskutočná nezodpovednosť za ľudské životy. Aj podľa Národného inšpektorátu práce nemožno takéto správanie vodičov nazvať inak ako hazard so životom. Pre nelegálnych dopravcov osôb platia jasné pravidlá. Pri vzdialenosti niekoľko tisíc km jeden vodič nemôže zvládnuť v jednom kuse, takže tam musia byť minimálne dvaja vodiči. Problém je, že nelegálny prepravcovia jazdiaci v autách kombi, alebo v rodinných vanoch kontrole inšpektorátu práce nepodliehajú. Národný inšpektorát práce nekontroluje tieto vozidlá, lebo nespadajú pod režim sociálnej legislatívy v doprave, lebo tieto vozidlá majú počet miest 8+1 a tieto vozidlá nespadajú pod povinnosť mať ich ako podnikateľský subjekt, ale môže ich mať aj súkromná osoba. Teda ak bezpečnosť dopravy u čiernych dopravcov nekontroluje inšpektorát práce, očakávali sme, že ich kontrolujú a postihujú okresné úrady, ktoré koncesiu udeľujú. Na verejne dostupných portáloch na internete sú desiatky inzerátov dopravcov a kto iný, ak nie okresný úrad má presný prehľad o tom, komu z nich koncesiu pridelil a komu nie. Ešte raz hovorím, ani na to nemám vytvorené podmienky, ani nemám takú povinnosť, aby som hľadal na internete podnety, kde sa zisťuje, že asi sa robí niečo protizákonné. Na to sú iné orgány v tomto štáte. Ideme teda na políciu a očakávame, že či už na základe oznámení, alebo vlastnej operatívnej činnosti, problém nelegálnej dopravy osôb riešia oni. Dostal sa aj ku nám takýto podnet. Začalo sa trestné stíhanie pre nelegálne podnikanie, avšak nepodarilo sa preukázať konkrétnym osobám spáchanie tohto činu. Ako to, že sa to nepodarilo? Dôkazná situácia nebola dostatočná. Uhrám to tak, že som spolujazda, požičovňa auta s vodičom, alebo som preprava batožiny a cestujúceho mám len preto, že cestuje s batožinu. Kontrolné mechanizmy na dodržiavanie zákona by mal riešiť samotný zákon. Preto sme sa na to opýtali na ministerstve vnútra, to nás odkázalo na ministerstvo dopravy. Podľa jeho hovorcu je tvrdenie, že taxikárov nikto nekontroluje, nesprávne. Prevádzkovateľov taxislužby a aj osôb, ktoré prevádzkujú taxislužbu bez koncesie, alebo v rozpore s ňou, môže kontrolovať policajný zbor a obec. Z uvedeného dôvodu nevidíme dôvod na to, aby kontrolu vykonávali aj okresnú úrady. Podľa ministerstva dopravy by koncesie mala kontrolovať mestská polícia. Oslovili sme preto mestskú políciu v Košiciach s otázkou, či je schopná si povinnosť plniť. Toto si myslím, že mestská polícia nemôže riešiť, lebo sa jedná o latentnú činnosť, ktorá hraničí s hospodárskou trestnou činnosťou. Zákon 56/2012 sa zdá byť domotaný. Dal síce kontrolnú činnosť do rúk obce, ale iný zákon nedal obci a teda mestskej polícii dostatok kompetencií na to, aby túto činnosť vykonávať mohla.04-09_21-45-00_STV1 (slo)_ReportÂeri[(033167)15-13-53] Povinnosti, ktoré by boli presunuté možno na obce vo vzťahu k zákonu 56/2012, obec nie je schopná naplniť. A to preto, lebo nemôže pracovať operatívne, ako môže pracovať policajný zbor, lebo sme poriadkový útvar mesta, sme teritoriálne viazaní a máme obmedzenia z vlastného zákona o obecnej polícii. Takže legálni taxikári sú ako držitelia koncesie a zamestnávatelia povinní dodržiavať predpisy a zákony a sú vystavení kontrolám dodržiavania týchto zákonov. Naproti tomu, tí nelegálni, nemajú predpisy a kontrolné úrady stanovené zákonom sú na nich prikrátke. Oni tieto kontroly nemajú, ani napr. pre obvodný úrad dopravu tieto firmy neexistujú. My existujeme, lebo sme sa zaregistrovali. Ten zákon je nedokonalý. Dávali sme podnety, aby sa to zlepšilo. Koncesovaným taxikárom takmer 2 roky po vstupe zákona do platnosti, ktorý stanovuje povinnosť držby koncesie, dochádza trpezlivosť. Na čo je taký zákon, ktorý len vyťahuje z ich vrecka peniaze, ale neposkytuje žiadnu ochranu? Na čo je zarámovaná drahá koncesia, keď v SR sa dá podnikať aj bez nej? Tí, ktorí si spĺňame všetko, sme v nevýhode oproti segmentu, ktorý nemusí nič. Veľa dopravcov uvažuje, že koncesie vráti. Prečo by ich držali. Prečo by sme mali platiť dane a spĺňať povinnosti, keď to nikto nedozoruje a je to nenormálne. Ráno som počúvala v rozhlase reportáž o tom, že Bratislava je v obľúbenosti na bývanie asi na 80. mieste, Viedeň je na prvom. V jednom z kritérií, prečo tomu tak je, ako sa vyjadrila známa architektka, je nedostatok verejného priestoru. O niekoľko hodín neskôr sme prišli do Piešťan na niekdajšie slávne a obľúbené kúpaliská na Sĺňave. To, čo sme tu našli, nám vyrazilo dych. Takže strata ďalšieho verejného priestoru? Tu boli sociálne zariadenia, kabínky, prezliekarne, toto bola vstupná recepcia s bufetom a s terasou. A tu sa dostaneme k bazénom cez tieto chodníky. Na tomto mieste bola pokladňa. Rady v najväčšej sláve kúpaliska boli 2 a išli k bránam kempingu, čiže vždy to bol 100 150 metrový rad a dve vedľa seba. Takže taká návštevnosť kúpaliska bola. Kapacita bola pravidelne naplnená do posledného miesta, takže niektorí ľudia sa sem ani nedostali. Všetko má svoj začiatok aj koniec. Po novembri 1989 ostalo množstvo brán kúpalísk, rekreačných stredísk, hotelov a turistických chát zatvorených. Príbeh kúpalísk na Sĺňave v Piešťanoch v katastri obce Banka je však ojedinelý. Kúpaliska totiž ešte pred asi 10 rokmi fungovali. Tadiaľto sa dostaneme k plaveckému bazénu. Stávalo sa, že ľudia sa na to kúpalisko ani nemohli dostať, lebo toľko ľudí tu bolo. Kúpaliskám na Sĺňave v roku 2006 svitalo na lepšie časy. Našiel sa investor, ktorý ich bol ochotný zrekonštruovať, teda skôr prestavať a prebudovať na nové stredisko. Najskôr investor, teda Bana Thermal, skupoval iba pozemky. Od obce Banka odkúpil v areáli kúpalísk pozemky v rozsahu 40 hektárov. Bola vyhlásená súťaž na prenájom alebo rekonštrukciu kúpaliska. Keďže bolo v stave, v akom bolo, bolo ho treba trochu zrekonštruovať a prišli 3 ponuky a uzniesli sa aj zastupiteľstvo aj starosta, že využijú ponuku od Bana Thermal. Keď ste predávali tie pozemky, tak bolo od začiatku jasné, na čo sa predávajú? Na ten projekt. Bana Thermal, áno. Predávali sa na to, aby sa urobilo nové kúpalisko. Následne dal investor vypracovať projekt novej výstavby. Žiaľ, ten sa dodnes nezačal realizovať. Dôvody sú rôzne, ale v ľuďoch, ktorí Sĺňavu poznajú, to vyvolalo dojem, že firma pozemky kúpila zo špekulatívnych dôvodov. Nás zarazilo, ako o probléme nechcel nikto hovoriť, počnúc zástupcami samospráv, právnikom, ktorý transakcie právne zastrešoval, končiac konateľmi firmy, ktorá pozemky kupovala. Pokúšali sme sa spojiť aj s pôvodným konateľom firmy Bana Thermal, M. Žiakom, ale márne. Na adresách jeho firiem uvedených v obchodnom registri, sme našli iba schránkové firmy. Mil Mil. Hľadám pána Žiaka. Pán Žiak tu vôbec nesedí. Nesedí tu? Prosím vás, máte povolenie? Toto je súkromný pozemok. Ale vráťme sa k projektu výstavby strediska na Sĺňave, ktoré malo suplovať pôvodné kúpaliská. Nový projekt bol veľkolepý, v územnom pláne by spĺňal verejno prospešné funkcie. No do nového strediska by sa asi pôvodní konzumenti sĺňavských kúpalísk sotva dostali. Ale dôležité je, že tu bol záujem vybudovať rekreačné centrum. Súčasťou toho projektu bolo pripraviť nejaké kúpele, wellness, vodné plochy vnútri a vonku a k tomu boli ubytovacie kapacity. Samotný projekt a tie vizualizácie, ktoré boli prednesené spoločnosti, nezahŕňali žiadne termálne kúpalisko. Po stretnutí so zástupcami Bana Thermal sme boli prekvapení, keď sa to tam nenachádzalo. Ja si dodnes pamätám, keď zástupca firmy ceruzkou dokreslil bazén, že tu to bude. Takže ten zámer u nich asi ani nikdy neexistoval. Kedysi sa robili nejaké kúpaliská, dnes sa robia nejaké. Proste sa to posúva, bolo to aj o vnútorných plochách, celoročné využitie a tie vodné plochy, aby sa dali aj vonku aj vnútri využívať. Takže to bolo predmetom projektu. Konateľ firmy, ktorá projekt predkladala, P. Lukeš, nás v rozhovore mimo kameru ubezpečoval, že firma je seriózna a s vybodovaním hotelov a vodných plôch to mysleli a myslia vážne. Pre projekt však nenastali priaznivé podmienky. Nezačalo sa stavať z viacerých dôvodov. My sme kúpili pozemok, potom v roku 2008 prišla kríza, ktorá zasiahla realitný trh, ten dlho neprial projektom také rázu. Zmluva bola naozaj nadštandardne pripravená. Firma Bana Thermal sa v paragrafe o spätnom predaji pozemkov zaviazala povinnosťou rozbehnúť výstavbu rekreačného areálu na Sĺňave. A to tak, že ak do 4 rokov a 3 mesiacov užívania pozemkov nezačne realizovať projekt, developer vráti pozemky obci za polovičnú cenu. Takmer dokonale vymyslený paragraf, o ktorom síce autor, advokát R. Kvasnica, nechcel hovoriť. Už ho totiž v praxi nepodporoval. A vtedajší starosta, ktorý zmluvu podpisoval, si na kľúčový paragraf veľmi nepamätá. Novým majiteľ mal do 6 rokov. Do 4 rokov. Do 4 rokov podľa zmluvy. Či do 6 rokov? Mne sa zdá, že do 6. Oni do 4 rokov nezačali stavať, do roku 2010. Nie. Takže vy ste využili právo spätnej kúpy? Nebolo to právo využité. To ste mohli urobiť vy alebo bývalý pán starosta? Bývalý starosta a zastupiteľstvo. Ja sa k tomu vyjadrovať nebudem, ale zistite si právnikov, ktorí nás zastupovali a túto informáciu mám od nich. Takže túto šancu bývalé vedenia obce jednoducho nevyužilo. Kúpaliská ďalej chátrajú, nové sa nestavajú a plánovaný projekt je v nedohľadne. Pritom Piešťany ako kúpeľné mesto, dnes nemajú žiadne vyhovujúce kúpalisko, ak neberieme do úvahy kúpalisko Eva, ktoré je predurčené na svoju obnovu, ak nie zánik, ak sa nenájdu finančné zdroje. Na bilancii športovísk, v tomto prípade kúpalísk, by malo mať záujem aj vedenie mesta Piešťany, veď turistický ruch zo Sĺňavy živil aj mesto. Snažili sme sa o rozhovor s novým piešťanským primátorom, ale ani po týždennom dohováraní sa nám to nepodarilo. Náhrada za toto kúpalisko tu nie je a pokiaľ sa neupravia veci v zmysle zákona o čerpaní termálnych vôd a minerálnych vôd, tak sa v Piešťanoch ani nič nezmení. Plánov a projektov, ktoré v Piešťanoch mali byť, bolo veľmi veľa. Hovorilo sa o kúpaliskách na rôznych miestach. Ak by v meste dokázali spolupracovať podnikatelia v cestovnom ruchu, bolo by to super. Žiaľ, dodnes sa to moc nedialo. Zmluva o predaji pozemkov na Sĺňave dávala ešte ďalšiu možnosť obci Banka. Aby pozemky na Sĺňave, ak ich investor bude chcieť predať, najskôr ponúkol obci. Ďalší ústretový, no napokon formálny paragraf? Firma Bana Thermal v čase posledných volieb do samospráv naozaj ponúkla pozemky obci. Bývalé zastupiteľstvo s odkúpením pôvodných pozemkov súhlasilo. V období pred voľbami, v októbri 2014, poslala firma Bana Thermal ponuku na využitie predkupného práva, ktorú sme sa snažili využiť. Poslali sme list Bana Thermalu, aby rátali s tým, že chcem využiť svoje predkupné právo. Oni nám naspäť vrátili list, že už nemajú záujem ponúknuť predkupné právo, aby sme ho využili, ale medzičasom sme už pripravili zmluvu. A vy ste teda do súdneho depozitu uložili nejaké peniaze, aby ste mohli tie pozemky kúpiť späť. Áno. My sme tam uložili peniaze, ktoré si stanovili ako ponúkajúcu cenu za tie pozemky. Koľko to bolo? 785 000 eur. Pán Lukeš nám ponúkol pozemky a my sme ponuku akceptovali. Údajne pán Lukeš tú ponuku stiahol. Áno, ale on nemal čo sťahovať. Prečo ste od tej ponuky odstúpili? My sme sa rozhodli potom nepredať obci tieto pozemky. Ale to bolo v priebehu asi mesiaca. Rozhodli sme sa nepredať tie pozemky, je to naše právo. Smutné na tom je to, ak firma zistí, že ten jej biznis plán je nerealizovateľný, ale napriek tomu blokuje výstavby a riešenie problémy, ktoré mesto a verejnosť potrebuje. Toto je pre mňa hlavný problém, že keď zistím, že na to nemám a neviem to uskutočniť, tak ten projekt posuniem, predám, alebo sa pokúsim neblokovať to, čo je v prospech verejnosti. Úsudok po tomto kroku je jasný a logický. Firma ponúkla obci pozemky na odpredaj, lebo nemienila investovať. Keď však starostka uložila peniaze v predpokladanej hodnote do depozitu, začali sa diať zaujímavé veci.04-09_21-45-00_STV1 (slo)_ReportÂeri[(054692)15-13-57] Developerská firma si to rozmyslela. Konatelia zrušili v polovici januára 2015 firmu a založili novú spoločnosť Aqua Balneo. Ani tá nevydržala dlho a dnes, presne o od 10. februára, je tu nová firma, Bana Balneo. Ale ten istý investor. Prečo toľko zmien a nových rozhodnutí či predsavzatí? Lebo len pár týždňov na to, ako ponúkla obci pozemky na kúpu, sa opäť rozhodla investovať a v projekte pokračovať. Menila sa akcionárska štruktúra. Pozemky sme sa rozhodli nepredať, to je naše právo. Na to máme 100 percentné právo. Tým pádom sa obci nemôže realizovať predkupné právo. Vy ste tú ponuku poslali koncom roka 2014 obci. Vzápätí ste ju stiahli. Krátko na to sa firma premenovala na inú firmu, Aqua Balneo, z toho na Bana Balneo. Vzbudzuje to podozrenie, či nemáte iný záujem. Nemáme iný záujem. Tak to niektorí ľudia vnímajú. Určite nemáme iný záujem. Chceme robiť aquapark, bazény, vonkajšie plochy. Ak by sme mali iný záujem, tak by sme ho boli zrealizovali. Ja neviem, či si to vôbec niekto uvedomuje. Tu v obci každý druhý prenajímal vo svojom súkromí ubytovanie pre ľudí. Bol to obrovský kemp, ktorý je síce aj dnes. Všetky hoteli boli plné. Či to stálo za to. Čo bude ďalej? Obec pozemky sa bude usilovať získať súdnou cestou. Investor ju však drží v šachu, lebo zrazu ich nechce predať, ale investovať. No tým môže pre obec nastať patová situácia. Investor už nie je viazaný začiatkom či ukončením výstavby, takže môže stavať, ale nemusí. Hoci obec predala pozemky len pre rekonštrukciu kúpalísk na Sĺňave. Posledné diania nám dali malú nádej, ale asi zase pôjde len o špekulácie z ich strany a nikam sa to nepohne a ostane to, ako to je. Chcem vytvoriť prostredie pre ľudí na kúpanie a na rekreáciu. Piešťany slúžia pre ľudí, ktoré sa tam chodia liečiť, my chcem dať aj Piešťanom iný raz, chceme tam aj zdravých ľudí, chceme oživiť tento charakter. Okolie bývalých kúpalísk sa zahusťuje bytovou výstavbou. Stihne podobný osud aj tento verejný priestor? Tento problém stojí za našu pozornosť aj v budúcnosti a my ho budeme sledovať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.