Reportéri 28.5.2015

By | jún 2, 2015

Čo s a týka otráv zveri a živočíchov, tak dodnes nebol objasnený žiaden trestný čin v SR. Teraz však majú kriminalisti veľkú šancu objasniť prvé prípady otrávených zvierat. Sme radi, že Reportéri môžu byť pri tom. Akú budúcnosť čaká kaštieľ a park v Turčianskej Štiavničke? Môže úrad nariadiť, alebo prikázať, aby to bolo sprístupnené určitý počet dní v roku. Dodrží ruská podnikateľka podmienky ochrany národnej kultúrnej pamiatky? Po slovenských poliach chodia vrahovia a brutálne likvidujú zver. Srnky v období gravidity, líščie mláďatá, dravé vtáky. Zákon je pre nich zdrap papiera. A čo potom taká morálka? Po krajine rozsievajú jed. Videla som v krajine, že sa tam niečo deje. Uprostred pola sa pohybuje nejaká postava, bolo to zo vzdialenosti asi 3 km. Potom som išla na to miesto, o ktorom viem, že tam bývali odjakživa líšky. Našla som tam líščie nory, takto vyzerali. Pozerala som okolie a zrazu som videla jednu uhynutú líšku a takto zabalené mäso, ktoré evidentne nebolo donesené líškami. Boli tam viaceré kúsky mäsa, niektoré boli z papiera vybraté. Bola tam líška, ktorá ešte žila a bolo vidieť, že umiera v kŕčoch, trepala sa na zemi a bola bezvládna. Náš člen išiel na prechádzku revírom a našiel postupne až 20 ks uhynutej srnčej zveri. Okamžite sme volali políciu, lebo sme netušili, čo spôsobilo ten úhyn a v takomto veľkom meradle sme to ešte nemali. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá, že je toho viac, ale nie je toho viac. Skôr stúpa občianske povedomie a ľudia si to všímajú, natočia to na mobil, oznámia na políciu. Nám uhynulo 39 ks srnčej zveri. Našli sme aj neskôr nejaké torzá, ale to sa už ťažko dalo pripísať tomuto, keď sa našli len kosti. Ale týmito 39 ks nám ubudlo asi 44 % normálnych kmeňových stavov. Náš revír sa za 5 rokov nedá do poriadku. My sme tu už mali takú bonitu zvery, že sme každý rok mali medailových srncov. Poľnohospodári veľkoplošne trávia malé hlodavce. Pre malú zver sa trávia dravce a iná zver. Nemá to oporu v žiadnych vedeckých výskumov, skôr je to len ľudská bezohľadnosť a pri takomto prístupe mám obavu o slovenskú prírodu, lebo je jasne vidieť, že mnohé druhy sú na hranici vyhynutia a biodiverzita nám stále klesá, čo je veľký problém SR. Volala som veterinára, ten povedal, že pravdepodobnosť záchrany je nulová, lebo ide o otravy. A aby som sa tej líšky nedotýkala, lebo to vyzerá na karbofuran, tak som poslúchla radu a nahlásila polícii prípad. Čo sa týka úmyselných otráv, tak máme najviac problémov s látkou Karbofuran, ktorú je od roku 2008 zakázané používať na území EÚ. Tam ide o jasné protizákonné podanie, kedy niekto úmyselne a zakázanou látkou zabíja zvieratá. Je to vysokotoxický jed pre všetky živočíchy aj človeka. Polícia sa odvolala, že majú naliehavý prípad, že v ten deň to nebude možné vyšetriť. Na radu veterinára som zobrala kúsok pohodenej návnady. Spravila som fotodokumentáciu miesta. S políciou sme išli na druhý deň na toto miesto, kde nebolo už ani líšok, ani návnady, pole bolo prázdne, bez stôp. Polícii som následne poskytla informácie. Nič sa nedialo, ale po asi hodine za mnou prišla polícia, že by predsa spravili zápisnicu. Senickí policajti sa rozhodli spísať zápisnicu až potom, keď ich k tomu dôrazne vyzval envirokriminalista M. Kern. V mnohých regiónoch SR sa totiž skôr uplatňuje prax podobné prípady vybaviť, ako vyriešiť. Vybaviť pritom znamená ignorovať nevyhnutné vyšetrovacie úkony, dokazovanie a protokolovanie svedeckých výpovedí. A pritom tamojšia polícia disponuje ŠPZ neznámeho muža odfotografovaného pri líščích norách, podrobnou dokumentáciou trestného činu a svedkom. Môže byť ideálnejšia situácia pre rozhodnutie vyšetrovať a nie vybavovať? Polícia sa pýtala, či to podľa mňa bol poľovník. Ja som povedal, že som videla postavu, ktorá mala pravdepodobne pušku. Ale žiaden poľovník nie je travič, to jedine pytliak. Travič nie je človek, ktorý patrí do prírody. Keď je takto človek, tak by mal vyhľadať psychológa a do prírody takýto človek nepatrí. Asi 15 žien rojnicou išlo a aplikovali tam žito. Nevenoval som tomu pozornosť vzhľadom na to, že také robia. Ale toto bola silná koncentrácia zarobené a nebolo to tak robené, ako by malo. S takými pumpami sa to dáva do dier a zašliape sa to. Áno. Bežný postup ničenia hlodavcov sa vykonáva tak, že zrná živa moreného otravou sypú deratizéri do dier hlodavcov a následne ich zasypávajú. Lenže to v Zlatníkoch nik neurobil.05-28_ReportÂeri[(021542)21-13-38] Celé združenie sme hľadali tú zver na druhý deň a to bolo vidieť, že to bol porozhadzované. Doslova rozsypané po tom poli. Ide o látku bromadiolon. Tá bola identifikovaná znaleckým konaním. Nebol použitý prípravok zo zoznamu schválených prípravkov. Je to veľký, neodborný zásah do pôdy. V SR prípravky na ochranu rastlín na báze bromadiolon nie sú autorizované a preto ich používanie je protizákonné. Znamená to teda, že firma, ktorá použila na tom poli pri Zlatníkoch túto ochranu, sa dopustila trestného činu? Áno, je to trestný čin, porušila zákon. V horúčkach zomieralo všetko. V podstate vykrvácalo Dovnútra. To je rozklad pečene. Všetky tie kusy sa otvorili, z 5 náhodne vybratých sa zobrali vzorky a pri všetkých bol vidieť rozklad pečene. Pri tejto obci sa zaznamenalo 5 uhynutých myšiakov. Rovnako pri obci Baloň pri Dunajskej strede sme zaznamenali 3 uhynuté myšiaky a v minulých rokoch to boli desiatky orlov kráľovských, orliakov morských, sokolov. Človek si to neuvedomí, ale keď idete poobede alebo večer revírom, tak nestretnete žiadneho dravca, žiadna sova, žiaden myšiak, pritom je to ideálny čas. Toto sú loviská orlov skalných, ktoré hniezdia tam hore. Ani jednej sovy nie je momentálne. Dnes je nepredstaviteľné, aby sa polia nestriekali. Insekticídy, herbicídy, pesticídy. Teraz sú tam polia úplne sterilné, tam nepočuť svrčka, nevidieť motýľa, kobylky. To je jedno mŕtve územie a myslím, že je to na dosť veľkej ploche poľnohospodárskej krajiny. Máme 2 problémy. Buď sú to úmyselné otravy, že niekto chce tie zvieratá zabiť, alebo sú to sekundárne otravy, kedy niekto chce eliminovať hraboše, urobí to nesprávne a následkom toho dôjde k úhynu iných zvierat, ktoré žerú uhynuté zvieratá. V prípade masového úhynu zvery v Zlatníkoch sa nazdávame, že pojem sekundárna otrava je spochybniteľný. Poľnohospodári predsa použili taký druh jedu, ktorý nie je povolený. A aplikovali ho spôsobom vyvolávajúcom pochybnosti, či išlo o lajdáctvo, alebo úmysel eliminovať aj inú zver, ako sú hlodavce. Apelujeme na políciu, aby tieto prípady vyšetrovala a páchatelia boli odsúdení. Čo sa týka otráv zvery a živočíchov, tak dodnes nebol v SR objasnený žiaden čin. Prečo je to také zložité? Má to viac faktorov. Je to komplikovaná záležitosť. Miesto činu je prírode, rýchlo sa to mení, niekedy nevyjde najavo to protiprávne konanie, lebo dravca odnesú tie zvieratá, niekedy páchatelia vedia, že tie uhynuté zvieratá treba odstrániť, zakopať. A problém je s dokazovaním. Pri dokazovaní protizákonných postupov družstva MVL Agro, kde po aplikácii bromadiolonu uhynula polovica zvery z okolitých revírov, budú zrejme najmenšie problémy. Kriminalista Kern verí, že pôjde o prvý objasnený prípad tohto druhu. Tu tá firma nemá nič. Všetko sú to pozemky naše, ako ľudí, čo tu žijeme. Majú to v nájme. A on si myslí, že keď to má v nájme a užíva to, tak je pánom tohto všetkého. Tak sa správa. Hľadáme pána Petríka. Neviete, či tu je? Príde večer. Večer? Je mimo? V Nitre je. Dobre, tak sa mu ozvem, ďakujem. Práve tu v obci Malé Chlievany sídli firma Agro, kde je riaditeľ pán Š. Petrík, ktorého sme sa dnes chceli opýtať, prečo dal pokyn na aplikáciu zakázanej látky pri obci Zlatníky, na základe čoho zahynulo toľko srncov. Prosím? Petrík. Dobrý deň, nevyrušujem? Tu je J. Mravec. Kto je tam? J. Mravec. Nech sa páči. Mám echo, vy ste v aute? Áno. Nechcem vás dlho zdržiavať. My sme z RTVS. Ďakujem pekne, dovidenia, pán Mravec. Čo cíti poľovník, keď rukami vlečie z poľa telá mŕtvych srncov? To nedoprajem zažiť nikomu taký pocit, lebo to je bezmocnosť, beznádej. Všetka vaša doterajšia snaha je preč. A môžete sa snažiť potom roky, aby ste niečo dosiahli a je to márne, keď nemáte s čím hospodáriť, čo sa týka tohto druhu srny. Keď sme otvárali tie srny, tak bolo vidieť, že každá srna mala takéto maličké už po dve. Bolo tam 16 sŕn, 13 srncov. Boli gravidné? Áno, všetky srny boli. Čo sme brali vzorky, ta každá bola. (znie pieseň) Je koniec leta a mne prišlo ľúto, že chodia po poliach vrahovia. Škodíš, či neškodíš, kto rozhodne to. A tak ty ponúkam azyl. Škodíš, či neškodíš, kto rozhodne to. A tak ty ponúkam azyl. Ten park dôjde k veľkej ujme, či vzhľadovej alebo biotop, ktorý sa tam vytvoril. Ten ekosystém, ktorý tam je, sa tými stavbami naruší, alebo aj zruší. Tam je hotel, každý si môže zaplatiť a ísť do hotela. Otázne je, komu tie stavby budú pre prospech. Ak to bude len pár vyvoleným, tak je to celé zlé. Ja som rád, že vôbec to niekto ide robiť. 50 rokov sa o to nikto seriózne nezaujímal, len pindal, v akom je to stave a teraz už každý. To je tak. Čiernobiele videnie vecí nás neobchádza. Kaštiele v SR sú zanedbané. Nájde sa investor, buďme vďační, niekto má výhrady, je krikľúň, niekedy aj hlupák, ktorý ničomu nerozumie. Ale všetko je trochu zložitejšie. Hrady v SR majú možno trochu šťastia, ak nie sú zrúcaninami, ako tento Sklabinský hrad, ktorý takisto vlastnil šľachtický rod Révaiovcov. Podobne ako múzeá sú štátom chránené. Ale kaštiele zvyčajne umiestnené v úžasných parkoch sú závislé od majiteľov. Tí pôvodní sa po 1948, teda po znárodnení, museli zo SR vysťahovať. Ich majetok štát skonfiškoval. Je to možno najväčší kaštieľ v celom Turci. Révaiovci tam mali bývanie až do roku 1947, kedy im štát skonfiškoval všetky majetky a stali sa z nich triedni nepriatelia. Mnohí členovia Révaiovského rodu boli župani turčianskej stolice, angažovaní v správe stoličnej, aj v správe Uhorska. Révaiovci sa asi najviac zapísali do histórie Turca. V prenesenom zmysle aj ich erb, vlk s 3 ružami je dnes erb Turca. Čiže oni sa v dobrom zapísali, dali stavať školy, kostoly. Región išiel niekde smerom hore, či ekonomicky alebo morálne. Révaiovský kaštieľ v Turčianskej Štiavničke patrí medzi najhodnotnejšie kaštiele v našom regióne, zvlášť v spojení s tým parkom. Ten je jedinečný. Spolu tvoria unikátnu národnú kultúrnu pamiatku. Dendrologický význam parku je prinajmenšom celoslovenský.05-28_ReportÂeri[(039150)21-13-41] Skĺbenie domácich drevín s exotickými je ukážkové, takisto využitie terénu, potoka, rybníkov, celých daností krajiny. To v Turci určite nemá obdobu a v SR je to veľmi vzácne. V Reportéroch sme o kaštieľoch v SR už neraz hovorili. Majú jednoducho smolu. Hoci majú neuveriteľne bohatú kultúru a sú to národné kultúrne pamiatky, nikto sa o ich ochranu nestará. A keď príde nádejný majiteľ, akurát ich zneprístupní verejnosti. V Turčianskej Štiavničke dokonca vysokým plotom a ostnatým drôtom. Možno práve tento ostnatý drôt okolo 16 hektárového parku sa stal predmetom diskusie. Naozaj mal chrániť súkromný majetok nového vlastníka, alebo zároveň skryť spôsob, akým sa bude obnovovať a budovať v parku? Nová majiteľka, úspešná moskovská podnikateľka, ako ju označili internetové médiá, T. Pilatova a jej firma Palman, sa v druhom najväčšom a najkrajšom arboréte v SR rozhodla dobudovať fontány, tenisový kurt, futbalové ihrisko, ruskú saunu, lukostreleckú strelnicu a ďalšie doplnky. Z čoho máte obavy teraz? Z tých zámerov, ktorí tu noví investori oznámili. Myslím, že 12 rôznych stavieb, z ktorých máloktorá zapadá do konceptu historického parku. Už to nebude asi ten park. 3 objekty považujeme z odborného hľadiska za neprijateľné z toho množstva, ktoré tam sú. Ktoré? Futbalové ihrisko, parkovisko na mieste, kde bolo navrhované. Keby bolo ďalej, nebol by problém. A ešte servisný objekt k tenisovému ihrisku, takisto považovaný za nevhodný. Tento projekt sa veľmi striktne a s veľkým pochopením investorky venuje revitalizácii a záchrane tohto parku. Investor teda protestuje. V médiách sa problém zveličuje. Veď v parku budú stavať a reštaurovať len to, čo dovolia pamiatkové úrady. Vlastník sa odvolal, pamiatkový úrad posúdil, prehodnotil niektoré veci, v rámci ústnych pojednávaní komunikoval s vlastníkom, rozhodol sa niektoré veci vlastníka akceptovať, vlastník sa zaviazal, že splní podmienky pamiatkového úradu. To je bežný postup. To parkovisko, o ktorom je taká veľká debata, je táto položka. A toto je tenisové ihrisko, ktoré by malo byť odsunuté mimo chránených pohľadov. A táto plocha je futbalové ihrisko. A tá strelnice? To je táto položka. Pri parku takejto hodnoty by sa s takým niečím nemalo uvažovať. Ten biznisplán by s tým mal rátať, že také niečo by tam nemalo byť. Všetci zainteresovaní nás presviedčali, že kaštieľ by mal slúžiť seniorom pravdepodobne prichádzajúcim z Ruska, aby v pokoji a tichu arboréta prežili jeseň života. Ale načo potom futbalové ihrisko 30×50 metrov, či lukostrelecká strelnica a podobne? Táto pani viem, že to kúpila údajne na dom starostlivosti o starších ľudí. To viem. Ak to má byť nejaký domov pre seniorov, tak načo potrebujú strelnicu? Neviem. Pokiaľ ste sa rozprávali s vlastníkmi, tak by to nemal byť domov pre seniorov. Keby to bolo obecné, alebo štátne, tak som si myslel, že by sa to na to veľmi hodilo. Domov pre seniorov? Presne tak. Lebo to je prostredie nádherné, kde tí seniori by si tú starobu vedeli dožiť. Architekt plánovanej rekonštrukcie nás však opravuje. Športoviská áno, ale klasický domov pre seniorov ťažko. Pôjde o hotelové zariadenie, čo je pomerne častá a dobrá funkcia pre takéto stavby, lebo sa splní tá rezidenčná a reprezentačná funkcia. Mohli by ste vymenovať, čo v tom parku má všetko pribudnúť? Skleník, ktorý tam bol, ten sa rekonštruuje a pridáva sa ešte ďalší skleník. Je tu nejaká športovisková plocha a oživenie starej, historickej pivnice, ktorú chcem použiť na strelnicu. Je tu časť, ktorá dnes úplne zanikla, ale kedysi tam bol majer.05-28_ReportÂeri[(033562)21-13-39] Dnes tam máme hipoterapiu, budú tam koníky, lamy, nejaké iné exotické zvieratá pre zatraktívnenie toho priestoru. Pre kaštieľ bol vždy najdôležitejší majiteľ. Na Račianskej 66 sme vo firme Palman a Palman Slovakia hľadali majiteľku. Konatelia spomínaných firiem sú aj v ďalších spoločnostiach, ktoré sídlia v asi 2 miestnostiach. Na ich webových stránkach sa o projekte nič nedozviete, iba strohý fakt, že firma má obchodnú činnosť. Zopakujeme, podľa pamiatkarov je majiteľ kaštieľa najpodstatnejší. Tí doterajší sa o záchranu kaštieľa a arboréta veľmi nestarali. Bola škoda, že to univerzita pustila a tí súkromní majitelia. Išlo to z rúk do rúk, nikto k tomu neprispel, čo sa čakalo a zatiaľ ten park aj kaštieľ chátral. O minulosti neviem, za akým cieľom to bolo odkúpené Devín bankou, potom Slovenskou sporiteľňou a potom neviem kým ešte, ale nevedeli mi ani povedať. Ani pán, ktorý to kúpil pred týmito vlastníkmi mi nepovedal, čo tam chcú robiť. Zástupcovia firmy investora nás presviedčali, že plot okolo 16 hektárového parku bráni vstupu vandalov. Naozaj kľúčový dôvod pre ostnaté drôty? A ak mal plot chrániť prípadného návštevníka kaštieľa pred úrazom, nestačilo jeho oplotenie? Ľudia sem chodili, využívali to veľmi, aj z ďaleka, nielen z okresu. Typ oplotenia nepovažujem za vhodný, ale je dočasný, kým má prebiehať obnova objektu, povolená na 5 rokov. Je to dočasný plot? Má byť ešte 3,5 roka, hovoríte, že to chcete chrániť. Bude to dočasné oplotenie alebo trvalé? Ideový zámer, by som vám priblížil, ako funguje napr. Schlosshof alebo nejaký iný takýto areál. Keď tam bude nejaká služba a zabezpečená ochrana, tak bude aj prístupnosť verejnosti do toho parku samozrejmá v nejakom režime. Do tohto parku ešte nedávno chodievali mamičky s deťmi, na víkendy rodiny s deťmi. A teraz je to zavreté do odvolania. Je to naozaj zamknuté? Naozaj zamknuté a nedá sa tam vliezť cez tento ostnatý drôt. Je pochopiteľné, ak si vlastník chráni majetok, ale kaštieľ s parkom je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou a druhé najkrajšie arborétum v SR. Nie je teda hodné návštevy verejnosti? Ako v tej apatickej spoločnosti prebudiť záujem o históriu, identitu a hodnoty? Ako nadobudnúť vzťah k hodnotám za takmer 5 metrovým plotom? Dočasne to môže byť oplotené a čo bude potom, to neviem. Vlastník, keď kupuje, tak na liste vlastníctva je napísané, že objekt je národnou kultúrnou pamiatkou, kedy bol vyhlásený, akou inštitúciou, atď. Čiže to je nejaká ťarcha pre neho. Áno. A on okamžite vie, že je vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky. Oni tam moc nepúšťajú, čo viem. Nie, to je veľká škoda. Ľudí už vôbec nie. A nikto nevie nič bližšie, že dokedy. Nič sa o tom nevie, všetko je ututlané. Plot je vraj dočasná záležitosť. Naozaj? Iste, že ani kritéria ochrany národnej kultúrnej pamiatky negenerujú čosi ako verejný priestor. Zástupcovia investora nás presviedčali, že stavby sú len zanedbateľné percento z celkovej plochy parku. Nuž, nechajme sa prekvapiť. Možno pamiatkari naozaj ustriehnu zachovanie štýlov v kaštieli aj arboréte. Ja si nemyslím, že je to verejný priestor. Kaštieľ aj s parkom je a vždy bol vlastníctvom súkromnej osoby, šľachticov, ktorí to vlastnili. To, že istý čas to nemalo vlastníkov, alebo sa vlastník o to nestaral a ľudia si tam zvykli chodiť a využívať to ako verejný priestor, je jedna vec. A ťažko sa potom odvyká od toho. Ale podľa vyjadrenia zástupcov vlastníkov je snaha umožniť aj ľuďom z obce využívať ten park v istom režime. Ja robím všetky kroky preto, aby nakoniec, keď sa to spraví, to bolo verejnosti prístupné. Aj keď obmedzene, ale predsa. Treba brať do úvahy, že je to súkromný pozemok, ale druhá vec je, že je to kultúrna pamiatka a verejnosť tam bola naučená chodiť. Ja uznávam súkromné vlastníctvo, vždy je to lepšie, ako keď niečo vlastní obec, štát alebo urbár, lebo to sú najhorší vlastníci, alebo ešte štátne lesy do toho spadajú podľa mňa, ale máme tu zákony, ktoré hovoria, že ak je nejaká väčšia pamiatka väčšieho významu, alebo aspoň regionálneho, tak môže úrad nariadiť alebo prikázať, aby to bolo sprístupnené určitý počet dní do roka, ktoré sa dajú rozpočítať aj na dni v sezóne, kedy to bude otvorené pre širokú verejnosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.