Reportéri 23.4.2015

By | apríl 29, 2015

Prečo sa ľudia na dolnej Orave zasa boja o svoje zdravie? Kto sa ich obavami bude zaoberať? kriminálne gangy zarábajú na pretáčaní plynomerov. Dodávateľov ročne pripravia o milióny eur. Keď sa tak zamýšľam nad minulosťou, spomínam si, ako naši predkovia túžili po priemysle. A tak radi by sme si poprezúvali naše krpce, aby sme si ich vymenili za topánky. Aj sa tak stalo. Lenže treba pamätať na to, že industrializácia Oravy po II. svetovej vojne bola súčasť tlaku proti náboženstvu. Tento technický trend veľmi poznačil celú Oravu. Človeka a jeho duchovný život aj prírodu. Otec mi robil kováča dlho, takže ten bol ani tak pri tom smrade, ale róbiu. A takisto mal problém s pľúcami. Koľkí ľudia pomreli z toho a trápili sa pri tých peciach. Bolo veľa prachu, veď to vieme, sadalo nám to na autá a mali sme s tým problémy ráno, a keď sme potom odstavili, tak na obed bolo zase auto celé od toho. Oravské ferozliatinárske závody narobili kedysi v časoch hlbokého socializmu ľuďom na dolnej Orave veľké problémy. Podpísali sa nielen na škodách na životnom prostredí, ale aj na ich zdraví. Keď firma v decembri 2014 prišla s návrhom na technickú linku na spracovanie pôvodnej trosky, teda háld odpadov, začali mať ľudia obavy. A my sme sa boli pýtať, či sú opodstatnené. My sme sa podujali tú haldu rekultivovať, teda upraví sa to do nejakého stavu, v akom by malo byť, zhutní sa a prekryje sa biologickou vrstvou, ktorá sa potom zatrávni a zalesní. Zámer, s ktorým prišli na sklonku roka Oravské ferozliatinárske závody spočiatku možno mnohých ľudí potešil, veď sa konečne mali sanovať haldy odpadu v Istebnom na Orave, navezenej na ploche takmer 30 hektárov. Lenže zámer ako sa má úložisko sanovať, nie je úplne jasný. Investor v zámere uvažuje iba o technickej linke na vyťaženie vybraných kovov, ktoré sa dajú obchodne výhodne využiť. O stave a zložení úložiska odpadu takmer ani slovo. A to, zdá sa, ľudí pobúrilo. Tento projekt, teda aspoň ja som to po preštudovaní vyčítal, je zameraný na zvýšenie výťažnosti zvyškov cenných kovov, ktoré sú využiteľné v biznise a to ostatné, to je bokom, čo by malo byť vlastne hlavné. Premiestniť 4,4 mil. ton stojí veľmi veľké peniaze. A podmienkou toho, aby bol tento projekt realizovateľný je aj využitie častí kovov, ktoré sa v tej halde nachádzajú. Inak by bol tento projekt finančne neúnosný. Spoločnosť OFZ mala fabriku a jej ekologický dopad tu zažili všetci občania dolnej Oravy, nielen tu v spriaznených dedinách ako sú Párnice, Istebné, Veličná. Akiste sa znečisťovanie z pecí bývalého závodu kovohuty s plánovanou linkou na vytriedenie použiteľných kovov nedá porovnávať, ale ľudia si pamätajú na zaprášené lúky, záhrady, autá a okná a hlavne svoje pľúca. V knihe docenta Plešku nájdete štatistiky o tom, že výskyt mnohých onkologických ochorení na Orave je pomerne nízky, ale pre pomerne vysoký výskyt nádorov pier, hrtanu a pľúc, sa okres Dolný Kubín dostal na 6. miesto v tabuľkách o výskyte rakoviny v SR. Aj po odprášené pecí emitovali Oravské ferozliatinárske závody do ovzdušia 213 ton pachu ročne a v každoročnom rozpočte si museli odložiť asi 0,5 mil. korún na poplatky za znečistenie ovzdušia. Pred rokom 1989 bol región zaradený medzi 10 najznečistenejších v SR. Čokoľvek sa na tej halde bude robiť, ak za tým bude spoločnosť OFZ, neviem, či tá by mala byť práve tým garantom, že to všetko, čo sa tam udeje, bude ekologická a v prospech občana. Možno to ľudia naozaj preháňajú vidinou poškodenia svojho zdravia v súčasnosti, keď porovnávajú pôvodnú výrobu ferozliatin s navrhovanou separačnou linkou. Ale spracovanie 4,5 mil. ton haldy tiež nie je nevinné. Určite to, že sa nejaká halda otvorí, nie je bezpečné, aspoň nie zatiaľ tak, ako je to popísané v zámere, ktorý nám bol predložený. A myslím, že je tam ešte veľa vecí, ktoré zostali nedopovedané. Ten zámer hovorí hlavne o využití kovov z tej haldy.04-27_21-30-01_STV2 (slo)_VAT[(036767)07-47-40] Malo by sa vyčerpať asi 10 11 %. O aké kovy by vlastne išlo? Tie využiteľné časti, ktoré predpokladám, že sa nachádzajú v tej halde, sú vlastne zvyšky ferozliatin, ktoré vznikli tým, že sa nedostatočne oddeľovať kov od trosky pri hutníckej výrobe v 50., 60. a 70. rokoch. Ferochróm nízkouhlikatý, stredneuhlikatý a vysokouhlikatý. Vyrábal sa tam aj silikochróm a ešte aj ferosilicium. To znamená, že vy budete hýbať so všetkými 4,5 mil. tonami trosky. Áno, celá sa musí preseparovať. A to je kľúčové. Manipulácia s touto haldou musí byť mimoriadne náročná. Zámer však nedeklaruje spôsob, ako na to ísť a navyše opomína základné fakty o stave a obsahu samotného úložiska. Vedenie firmy popiera výskyt nebezpečných látok v troskovisku, vrátane šesťmocného chrómu, ktorý je karcinogénny. Ako chce OFZ presvedčiť obyvateľov dolnej Oravy, že to s ich budúcnosťou myslí naozaj dobre? Ja som vyštudovaný chemický technológ a ten spôsob, ktorý je navrhovaný akože na likvidáciu environmentálne záťaže pokladám za veľmi nevhodný. Podľa mňa ide o veľmi primitívnu technológiu nejakého mechanického rozrušovania, získavania nejakých častí a využitia istých častí. Tam nevidíte žiadnu sofistikovanú metódu nejakej chemickej stabilizácie alebo tak. Tá technológia môže mať trhliny. Napr. frakcia pod 8 mm nebude prechádzať žiadnymi odlučovačmi ťažkých kovov, nebudú sa z nej odlučovať nežiaduce látky, môžu to byť napr. ťažké kovy, azbest, rádioaktívne látky. A tento materiál pod 8 mm sa po pomletí vráti naspäť do úložiska. Dnes technológie, ktoré práve na toto existujú, sú urobené tak, aby neprekračovali žiadne hlukové normy. Linka môže byť uzavretá, ale si predstavte. Ťažké stroje budú rozbúravať terén a nakladať do uzavretej miestnosti na linku. Tam si treba uvedomiť, že oni budú tú zvyškovú časť v objeme asi 3,9 mil. ton na to miesto, odkiaľ to budú ťažiť. Celá tá halda nebude zakrytá nejakou megastavbou. Čo sa stane je to, že sa navýši, urobí sa z nej kopec, dostane sa to určite výšky a ten areál sa vyčistí tak, že to, čo je dnes rozťahané po celom areáli, sa dá na menšie miesto. My ideme materiál, ktorý je zhutnený, opätovne rozrušovať, pričom nás zaujíma iba istá ekonomicky využiteľná časť a to, čo ideme urobiť s 90 % toho materiálu, v žiadnom prípade nemôžeme nazvať odstránením environmentálne záťaže. Predložený zámer výrazne podceňuje aj hlučnosť drvenia trosky. Už len tým, že hovorí o vzdialenosti obcí od haldy niekoľko km, ale v skutočnosti ide o pár 100 metrov. Tu vlastne bývame my. To je prvý rodinný dom od haldy v celej oblasti. A je to 200 m vzdušnou čiarou. Investor oponuje. Hovorí, že trosku separovali už skoro 10 rokov, od roku 1994, a nikto sa nesťažoval. Ale z trosky separoval iba obchodovateľné kusy a skládku nezrekultivoval ani nezabezpečil proti priesakom šesťmocného chrómu, ako mal. A tak okresný úrad v roku 2004 vydal zákaz činnosti prevádzky. Keď sme zistili, že nikde sa to nemieni zverejniť, behom možno 2 týždňov sme zozbierali 1855 podpisov. Život sa tu pomaly obnovil, aj príroda aj ekológia sa dostáva do normálu. Keď sa halda otvorí, začnú tam znova prebiehať nejaké chemické reakcie, bude sa prášiť, bude tu obrovská hlučnosť. Po vytriedení ešte lukratívnych častí trosky v úložisku ostane 90 % z jej objemu.04-27_21-30-01_STV2 (slo)_VAT[(024531)07-47-33] Takže projekt sanácie trosky ferozliatin, alebo likvidácia environmentálnej záťaže? O tom, že ide o starú záťaž a doteraz presne nedefinovaný odpad, niet pochýb. Okrem trosky sa to nachádzajú sudy, v ktorých sú uložené úlety, tak sa to volá, proste to, čo sa zachytilo v odlučovačoch v komínoch. Dá sa povedať, že je to nebezpečný odpad? TO je najnebezpečnejší. Skôr ako začnete s takou haldou robiť, nemalo by sa zistiť, čo obsahuje? Pozrite sa. Z výroby ferozliatin trosky, ktoré vznikajú, nemôžu byť nebezpečným odpadom. Nič iné sa v tej fabrike nerobilo, nič iné sa tam nemalo ako odvážať. Ďalej sa tu nachádza množstvo azbestu, ktorý musel byť zlikvidovaný a všetko to bolo tu ukladané. Jedine, čo sa tam vozilo, bola troska z výroby ferozliatin. Na túto haldu sa navážali toxické íly z kožiarskych závodov z Liptovského Mikuláša Myslíte si, že v tej troske nie sú žiadne nebezpečné látky? Troska z výroby ferozliatin vzniká a vznikala po celom svete. Ferozliatiny sa začali vyrábať niekedy v 17. 18. storočí prvými oceliarňami. Obsahuje, alebo neobsahuje nebezpečné látky? Ja vám to poviem takto. Určite neobsahuje a ak by obsahovala, tak by napr. v Nórsku v tom nedovolili stavať prístavy, diaľnice alebo letiská. Porovnávame neporovnateľné. Ministerstvo životného prostredia eviduje haldu trosky Istebné OFZ v registri environmentálnych záťaží s vysokou prioritou. Inými slovami ide o odpad, ktorý ohrozuje životné prostredie aj zdravie ľudí. V troske je podľa dostupných údajov z 80. rokov astát, arzén, olovo, mangán, chróm a iné pochutiny. Šepká sa, že v tej halde je celá Mendelejevova sústava prvkov. Že sú tam rádioaktívne látky, to je dokázané meraniami. Aj to, že tie látky unikajú, že je tam azbest. Sami zástupcovia OFZ uznávajú, že v tej halde je aj nebezpečná odpad. V tom zámere sú také paradoxné veci, napr. aby sa zamedzilo prašnosti, tak to budú polievať, ale veď práve to potrebuje ten šesťmocný chróm, aby bol polievaný, aby sa mal v čom rozpúšťať. Halda je označená ako nebezpečná nie z toho dôvodu, že by tam boli nebezpečné látky, ale preto, že zákon hovorí, že keď neexistuje presná evidencia, čo sa vyvážalo a v 50 rokoch sa neevidovalo nič, tak musí byť tá halda zaradená ako nebezpečný odpad. Halda leží na nive rieky Orava, zaradenej do vysokého stupňa ochrany. Rieka Orava so svoju nivou tvorí 1 ekosystém, ktorý je prepojený celou geológiou, ale hlavne vodou, ako hlavným médiom a cez tú vodu sa tam tie látky môžu dostávať a aj sa niektoré zrejme dostávajú. Projekt, ktorý dnes máme, ktorý sa týka biologickej rekultivácie a uzavretia tej skládky, hovorí o tom, že podložie je v podstate nepriepustné, čo sa týka vody, lebo tam kedysi tiekla rieka, teda je tam. Nepriepustné podložie? Áno. Neviem, či flyšové, alebo žulové podložie pod tým. Lokalita súčasnej skládky je na terase rieky Orava na štrkopieskoch, ktoré sú veľmi dobre priepustné pre vody. Ďalší problém je, že pri vyberaní tých žiadaných kovov je nevyhnutné, aby sa jestvujúca troska rozomlela na prach, čo zvyšuje riziko vyššieho vylúhovania tých toxických látok z existujúceho materiálu skládky trosky. Čiže aj podzemných vôd. Áno, aj do podzemných vôd, ďalej, keďže to bude prach, môže vznikať zvýšené množstvo úletov, oproti súčasnému stavu. Sám investor priznáva, že nevie, čo všetko sa tu vyvážalo a teda ani nemôže s istotou tvrdiť, že halda neobsahuje nebezpečné látky. 17 monitorovacích vrtov na úložisku manažuje OFZ. K výsledkom sa len tak nedostanete. Ani nám do konca uzávierky neprišli. Nehovoriac o tom, že korektné, nezávislé meranie zatiaľ nejestvuje. Iba zopár príbehov avizuje chaotické ukladanie odpadov. Inšpekcia životného prostredia tu pred časom našla napr. niekoľko neoznačených sudov s obsahom arzénu a olova, čo firmu stálo pokutu za 85 000 korún. Spojenie eurofondov a využitie týchto druhotných surovín, ktorý sa v tej halde nachádzajú, znamená to, že ten projekt sa stane finančne únosným a nám sa podarí ten areál po toľkých rokoch konečne vyčistiť a použiť na normálne podnikateľské účely. Spomínaný zámer predpokladá, že náklady na technologickú linku sa vyšplhajú na 20 mil. eur, no sanácia celej haldy môže túto sumu 4 5 krát prevýšiť. Investor teda ráta s eurofondmi, ale ani to nie je celkom jednoduché. Treba povedať, že pridelenie nenávratného finančného prostriedku z operačného programu, či už Kvalita životného prostredia, alebo Životného prostredia, sa nevzťahuje na súkromné firmy. Súkromné firmy nemôžu žiadať na odstránenie environmentálnej záťaže. Žiadať na to je možné až vtedy, ak sa nevie určite povinná osoba, teda niekto, kto je zodpovedný za tú konkrétnu záťaž. Ja by som rada počula odpoveď na otázku, kto bude garantom celého projektu a kto bude ručiť za to, že ak príde k tomu, že táto linka bude spustená a naozaj sa začnú separovať kovy a príde k tomu, že tá spoločnosť nebude dodržiavať to, čo sľúbila v tom zámere, že bude hlučnosť, že bude prašnosť, že sa nebudú voziť 2 autá, ale 4, kto bude tá zodpovedná osoba, na ktorú sa budeme môcť my ako občania obrátiť. Ja volám týchto ľudí, ktorí toto všetko presadzujú, investiční nomádi. Oni jednoducho kráčajú krajinou, pozerajú sa na ňu a hľadajú možnosti, ako s čo najväčšou námahou a najväčším ziskom tie eurofondy čerpať. Nemyslím si, že týmto ľuďom ide o vec, o nejaké životné prostredie. Odstránenie envirozáťaže je kompaktný proces, ktorý sa týka toho odpadu, do hĺbku rieši danú situáciu a nerieši nejakú linku, ktorá vyseparuje určitý, pre nás zanedbateľný podiel zaujímavého kovu a zvyšok uloží naspäť do úložiska. Toto nie je riešenie environmentálnej záťaže, toto je výroba časovanej bomby. A kotol nemá pustený? Určite? Povedala, že nie. Tu je značka a tam kde mám ukazovák, tam je poškodená plomba. Je chladné aprílové ráno, vykurovacia sezóna sa ešte neskončila. V tomto penzióne kúria plynovými kotlami a varia na plynových sporákoch. Nie je na tom nič zvláštne a predsa sem prichádzajú ľudia zo špeciálneho tímu spoločnosti, ktorá dodáva plyn od SPP. Ide o kontrolu z pološtátnej firmy SPP Distribúcia. Ideme vymieňať plynomer, lebo tu bol pokles. Najskôr sme meradlo demontovali a poslali úradnému znalcovi. Tieto 2 sporáky máte? Áno. Fungujú všetky 3, alebo? Teraz je len ten ľavý zapojený. Náhly a výrazný pokles spotreby plynu oproti predchádzajúcim rokom bol aj v tomto prípade podozrivý. Tu je zrejmé, že je plomba poškodená. Znak plomby vyzerá, že je v poriadku. Teraz idem tú plombu demontovať tak, aby som nepoškodil ani označenie, ani to poškodenie, ktoré tam je. Znalec nám potvrdil našu domnienku o tom, že s plombami bolo manipulované, v tomto prípade to znamená, že bol priamy prístup k číselníku meradla. Poškodená či sfalšovaná plomba spolu s výrazným poklesom spotreby plynu sú podľa plynárov dôkazom toho, že niekto pretáčal číselník plynomeru. Samotné pretáčanie, ani to, o koľko bola takto spotreba znížená, sa ale určiť nedá. Nie je možné zistiť, či a o koľko to bolo pretáčané. Sú ľudia, ktorí urobia dieru do číselníka a zarazia tam skrutkovať, takže vtedy je jednoznačné, že tam je poškodenie. SPP Distribúcia v prípade zásahu do plomby plynomeru doúčtuje odberateľom ceny za takýto objem plynu, aký by spotrebovali pri plnom výkone všetkých zistených spotrebičov a to za celé obdobie, kedy mohla byť plomba poškodený. Napr. len tento jeden plynomer s poškodenými plombami môže odhadom stáť podnikateľa v pekárni 30 000 eur. Toto je pekáreň a sú zlé plomby. Takže viete si predstaviť, koľko je v pekárni strojov. A teraz, keď to oni zrátajú podľa vyhlášky, tak od posledného odberu narátajú také číslo, že pekár dopiekol. Stále tvrdšie kontroly si vyžiadal rastúci počet prípadov podvodov a krádeží plynu. Zatiaľ čo plynári v roku 2007 odhalili 100 nelegálnych odberov, vlani ich 2545. Podobné problémy má aj Západoslovenská energetika, ktorá odhaľuje pretáčanie elektromerov. Naša spoločnosť zaznamenáva ročne 100 150 oznámení v súvislosti s neoprávneným odberom. Nejde o klientov, ktorí sú takpovediac chudobní, ide skôr o odberateľov, ktorí sú majiteľmi penziónov, hotelov, reštaurácií alebo veľkých víl. Ten plynomer budeme musieť zdemontovať. Umožníte nám to? Keď chcete, zoberte si toho, ale na kamere nebudem. Pokiaľ si niekto nechá zasiahnuť do meradla, nemusí to byť vždy odborný zásah a enormne sa tým zvyšuje riziko, že vznikne únik plynu, alebo havária, čím môže dôjsť k poškodeniu zdravia, života, majetku. Rada by som upozornila zákazníkov, že ak budú kontaktovaní neoprávnenou osobou na akýkoľvek zásah do elektromera, nech kontaktujú našu spoločnosť, alebo políciu. Distribučná spoločnosť je presvedčená, že stáčaniu plynomerov sa venujú organizované zločinecké skupiny. Tie za odmenu manipulujú s meračmi a pôvodné plomby nahradia falzifikátmi. Falošné plomby sú na rôznej, často vysokej úrovni. Jedna kategória ľudí, ktorí sú amatérmi, robia to doma, pre seba, teda prereže plombu, zlepí napr. sekundovým lepidlom, alebo nejako inak zasahujú do plomby, snažia sa vylúpiť, kde vznikajú stopy. Potom je pravdepodobne iná skupina ľudí, ktorí si dajú vyrobiť napodobeniny tých nástrojov. Skôr sú to ľudia, ktorí sa tým “živia”, že si dám urobiť raznice rôznych rokov, rôznych stredísk a ponúkajú to ako službu. Polícia takúto skupinu odhalila náhodou pri vyšetrovaní prípadu nelegálnej migrácie. Zistili, že páchatelia inej trestnej činnosti sa venujú aj pretáčaniu plynomerov a elektromerov. Podľa mňa ľudia, ktorí vykonávajú nejakú nelegálnu činnosť ohľadom stáčania plynomerov a takto si nejako privyrábajú, sú bývalí alebo možno aj súčasní zamestnanci SPP Distribúcie, lebo narábať, alebo vlastniť overovacie značky, rôzne zabezpečovacie kliešte, atď., k tomu sa bežný spotrebiteľ nemá ako dostať. Máme indície, že v takýchto skupinách sú ľudia, ktorí už skúsenosť s nejakou plynárenskou spoločnosťou majú, resp. boli jej zamestnancami. Takúto nelegálnu činnosť je však ťažké dokazovať. Polícia napr. zadržala bývalého zamestnanca plynární, Vladimíra B., ktorý mal pretáčanie zariadení organizovať najmä v Trnavskom kraji. Pri razii u neho zabezpečili falzifikáty zabezpečovacích značiek plynomerov, či raznice, ktorými plomby vyrábal. Jedna zo spotrebiteliek, ktorá využila jeho služby, sa priznala k zásahom do plynomerom v rokoch 2009 2010. V čase vyšetrovania bol už tento skutok premlčaný. Samotný Vladimír B. sa k pretáčaniu nepriznal. Boli dokonca u podozrivého zadržaného zoznamy, resp. zošit, v ktorom boli mená odberateľov plynu a ich pravidelné spotreby.04-27_21-30-01_STV2 (slo)_VAT[(030978)07-47-37] Pri preverovaní všetkých týchto adries a odberných miest postupne prichádzame na to, že všetky z nich vykazujú podstatu, že bolo manipulované s číselníkom meradla. Práve chýbajúce dôkazy o pretáčaní plynomerov a o presnom rozsahu takejto úpravy spotreby plynu sú dôvodom, prečo polícia a prokuratúra trestné stíhania zastavujú. Keďže sú plynomery vo väčšine prípadov prístupné aj z ulice, ťažko dokazovať aj vinu páchateľa. Ľudia sú schopní vyhovoriť sa aj na suseda, že má zlého a možno to on spravil. Tá obrana je rôzna. Pri podaniach spotrebiteľov sa často stretávame s tým, že niekto cudzí manipuloval v tej skrinke, kde je uložený plynomer a spotrebitelia si to všimli až na poslednú chvíľu, keď tie osoby odchádzali preč a nevedia identifikovať, či sa jednalo o skutočných plynárov. Práve tento problém mala riešiť novela trestného zákona, ktorou chcelo ministerstvo spravodlivosti zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu. Trestné by bolo už poškodenie plomby. Problém má na stole aj Generálna prokuratúra. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo rozsiahlu novelu, kde sa riešila aj táto otázka a to cez zavedenie novej skutkovej podstaty. Nateraz však prišlo k rozhodnutiu vlády, že novela sa obmedzí prísne iba na plnenie medzinárodných záväzkov, ktorý vyplývajú SR. SPP Distribúcia varuje spotrebiteľov, že pri podozrivom poklese spotreby znalec falošné plomby spoľahlivo identifikuje, aj keď sú často vyrobené vo vysokej kvalite. Odberateľ tak síce ušetrí, zodpovedá však za porušenú plomby a straty vypočítané často v tisíckach eur si od neho plynári na súde úspešne vymáhajú. Potrebujem, aby ste boli pri tom, lebo musíte podpísať Montážny list. Dochádza v súvislosti s našou spoločnosťou k miliónovým stratám, lebo našou povinnosťou zo zákona je vyvažovať distribučnú sieť plynu. Na vymáhanie škôd za nelegálne odbery sa trochu inak pozerajú združenia na ochranu spotrebiteľov. Nezisková organizácia Spotrebiteľské centrum upozorňuje, že plynári často vymáhajú údajné nelegálne odbery od ľudí bez dôkazov. Stačí, že u nich nájdu poškodenú plomby, ktorá však ešte neznamená, že merač niekto pretočil. Dokazuje to niekoľko súdnych rozhodnutí. Posledné je z Nitry. Z rozsudku krajského súdu v Nitre jasne vyplýva, že plynárne si nemôžu automaticky uplatňovať neoprávnený odber plynu, ak nevznikol. Teda nemôžu uplatňovať vyhlášku ani zákon o energetike automaticky na každého spotrebiteľa, ktorý odoberá plyn a mal poškodenú plombu, lebo musia preukázať, že im vznikla škoda. Treba však zdôrazniť, že Spotrebiteľské centrum zastupuje najmä ľudí, u ktorých spotreba napriek poškodenej plombe oproti predchádzajúcemu obdobiu neklesla výrazne. Ak je zjavné, že spotrebiteľ narábal so zariadením v priebehu zúčtovacieho obdobia a tá spotreba je nižšia ako predchádzajúce obdobia a je poškodená aj plomba alebo iné overovacie značky, tak nie je podľa mňa problém preukázať, že naozaj došlo k neoprávnenému odberu. Jedným z riešení by bolo postupné zavedenie elektronických meračov. ZSE už napr. spustila pilotný projekt digitálnych elektromerov. Ak by aj niekto mal záujem poškodiť takéto digitálne zariadenie, vďaka nejakej centrálnej databáze by SPP Distribúcia mohla jasne vidieť, kedy a o koľko sa spotreba znížila. V niektorých krajinách to zavedené je, ale vzniká tam ďalšie riziko, že nejako sa dá po tej informačno technologickej stránke zasahovať do týchto vecí. Nezákonné odbery plynu sú činnosťou, ktorá môže rôznym kriminálnym gangom priniesť vysoký a pravidelný príjem. Situácia im nahráva aj v prípade, že dôjde k odhaleniu poškodených plomb na plynomeroch. Finančne na to nakoniec doplatí aj tak spotrebiteľ, ktorý sa aj z dôvody vlastnej ochrany bojí na polícii o organizátoroch tohto biznisu vypovedať. Nedá sa vylúčiť ani to, že toto je jeden zo spôsobov získavania finančných prostriedkov na inú trestnú činnosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.