Reportéri 18.6.2015

By | jún 21, 2015

Áno. Štát pred niekoľkými rokmi prišiel o lukratívne pozemky pri bratislavskom Slavíne. Náhoda, alebo zámer? AK súdy rozhodli o reštitúcii, tak rozhodli protizákonne. Aj po vyše štvrťstoročí majú niektoré obce problémy so zverejňovaním informácií. Ja som vyvádzala ako uragán na všetkých mítingoch, môžete si to overiť. Ale pravdy sa nedovoláte. Pán starosta povie: “Klamete, zavádzate, nehovoríte pravdu.” A toto je jediné, čo vám povie. Bola to hrdá stavba s neuveriteľne dlhým názvom. Ústredný dom pionierov a mládeže K. Gottwalda v Bratislave. V lukratívnej lokalite pod pamätníkom Slavín trávili voľný čas socialistické deti a mládež v skleníkoch, stajniach, chovateľských objektoch alebo bazéne. Z budovateľskej histórie a obrovských pozemkov súčasnej Iuventy je už však len torzo. Na pochopenie celého príbehu sa musíme vrátiť do predvojnových čias. Pomaly 2/3 areálu patrili doktorovi Jablonickému, ktorý bol advokát z Bratislavy a bol politik. V roku 1934 bolo jasné, kto je na kopci najväčším pánom. Až na malé výnimky to bol J. Jablonický, poslanec národného zhromaždenia republiky Československej za kresťansko sociálnu stranu, v tom čase najsilnejšiu maďarskú, občiansku stranu na Slovensku. O jeho nehnuteľnostiach vedeli aj susedia. Doktor Jablonický má tam veľa pozemkov, nie všetky boli na jeho meno. On bol jeden mimoriadne nepríjemný a zlý človek. Bol. Tento modrý pozemok patril pánovi Vajdlovi, tento sivý patril Soldovi a žltý pani Engelovej. Časť tohto zeleného pozemku pánovi Matingovi a červený pozemok s bielym pozemkom patril Victoria bank. AJ pozemok Gorcsovcov susedil s tým, ktorý vlastnil Jablonický. Moji rodičia preto mali problémy s Jablonickým, aj Engelovci, lebo toto všetko bolo jeho a náš pozemok tam bol ako klin a Engelovcov tiež.06-18_ReportÂeri[(021955)07-11-36] A on to chcel riešiť brutálnym spôsobom. Bolo veľa súdnych procesov a on bol zlý človek, lebo nás s Engelovcami vytlačiť. Takže tento problém tu bol. Susedské spory zatienila II. svetová vojna a s ňou prišlo nové usporiadanie Európy a tzv. Benešove dekréty týkajúce sa občanov nemeckej a maďarskej národnosti. Ako občania Československého štátu dobrovoľne prijali štátne občianstvo Nemeckej ríše alebo Maďarského kráľovstva, teda štátu, ktorý mocensky, vojensky zasiahol a okupoval toto územie. Musela sa znova položiť otázka, či môže naďalej existovať Československý štát s takými to veľkými menšinami, ktoré sú nepriateľské voči národom, ktoré si vytvorili tento štát. Ján Jablonický bol maďarskej národnosti. Aj jeho majetok sa skonfiškoval a mal slúžiť pri obnove Československej republiky. Benešove dekréty mali 2 výnimky: “Ak občania nekonali proti štátu, boli v odboji, koncentračnom tábore alebo trpeli. Majetok zostal aj tým, pre ktorých bol jediným zdrojom obživy. Doktor Jablonický nebol uznaný za osobu, ktorá by podliehala výnimke. Angažoval sa aj politicky za spomínanú maďarskú, kresťansko sociálnu stranu, takže bol popredným politickým činiteľom na Slovensku a z údajov, ktoré sa k nám dostali, ho Červená armáda odviedla na Sibír alebo do gulagu. Nejaký pán tam bol vraj tiež v tom gulagu a keď sa vrátil, zrejme on to nejako prežil a vrátil sa a povedal, že on v Rusku zomrel. Počas socializmu slúžili pozemky J. Jablonickému pionierom. Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa k nim prihlásila jeho dcéra. Vec v roku 1998 posudzoval L. Truben z odboru regionálneho rozvoja na okresnom úrade v Bratislave. On ale nejako nespravil túto analýzu kvalitne a rozhodol o vydaní reštituentom takých pozemkov, ktoré im nikdy nepatrili. To bola hlavne tá pravá strana, ktorá patrila fyzickým a právnickým osobám. V roku 1999 teda príbuzný J. Jablonického získali nielen svoje, ale aj cudzie pozemky, asi 17 000 m2. V tom čase bola právnou zástupkyňou Iuventy D. Farkašová. Tá rozhodnutie napadla. Súd dal za pravdu reštituentom. Tie dôvody odvolania vôbec nepopisovali skutkový stav, že by to napádali aj z dôvodu, že by boli vydané aj pozemky, ktoré patrili inými právnickým alebo fyzickým osobám. Odvolanie bolo teda pravdepodobne nedostatočné. O rozhovor sme požiadali aj jeho autorku, D. Farkašovú. V kancelárii sme ju nenašli. Neskôr nám odpísala, že poskytnutie informácii musí konzultovať s klientom a momentálne čerpá dovolenku. Na ďalšie otázky nám do redakčnej uzávierky neodpovedala. Spomínaný L. Truben rozhodol chybne a nielen pri výmere pozemkov. Zásadná otázka totiž znela. Mohla sa vôbec táto skonfiškovaná pôda vrátiť príbuzným? My sme tvrdili, že Benešovými dekrétmi, ktoré sú konštitutívny právny akt, sa doktor Jablonický zbavil toho majetku, bol mu zobraný. Naopak, súd tvrdil, že podstatné sú rozhodnutia o konfiškácii z júna 1947. J. Jablonický bol vyhlásený za mŕtveho k 19. decembru 1945. V čase vydania rozhodnutia teda už nežil a preto je rozhodnutie konfiškačnej komisie neplatné. Tá komisia, ktorá tu je, iba zisťuje, či tie podmienky zákona boli úplne splnené. Žil toho 4. apríla, bol tu, mal spôsobilosť na právne úkony, alebo nemal. To je prvá časť odpovede, lebo to je rozhodná doba v momente ukončenia okupácie, teda toho 4. apríla. Podľa profesora právnych dejín nie je pre zhabanie majetku dôležitý dátum na konfiškačnom rozhodnutí, ako tvrdili súdy, ale samotný Benešov dekrét. Dokedy bol doktor Jablonický považovaný za nepriateľa štátu? Až do svojej smrti, lebo nebola nikdy nejako naplnená adikcia dekrétu prezidenta republiky, že bolo preukázané, že by sa nejako podieľal na protifašistickej činnosti. Konfiškácia bola právne účinná a štát sa stal vlastníkom majetku doktora Jablonického. Teda záver, ktorý je v oboch rozhodnutiach súdov, že prešiel na štát tento majetok Jablonického bez právneho dôvodu a nebol v súlade so zákonom, nie je správny. Ani túto skutočnosť nenapadla zástupkyňa Iuventy na súde. O 5 rokov neskôr, v roku 2004, chcel nový právny zástupca Iuventy získať pozemky späť preš štát. Súd už nechce zmeniť tento stav z dôvodu, že aj právna zástupkyňa Iuventy mohla označiť tieto veci, ktoré sme my označili, mohla to uplatniť v zákonnej lehote a keby to uplatnila vtedy, mohla byť úspešná, ale v novom konaní to už nebolo možné a z dôvody právnej istoty bol stav ponechaný tak, ako je. Rozhodnutie o reštitúcii, právna istota. Ale tam súd porušil zákon z roku 1945. A ten hovorí o konfiškácii, získaní majetku štátom, o tom, že táto osoba bola nepriateľom štátu, jeho majetok mal byť použitý na reparáciu všetkých škôd a tieto súdy potom ten zákon porušili. A nemôže sa na protiprávnosti zakladať nové právo. Na protizákonnom rozhodnutí nemôžu teraz založiť, že je táto reštitúcia zákonná. Pozemky však definitívne získali príbuzní J. Jablonického a postupne ich predávali. Pri jednom z predajov v roku 2004 sa v súdnych spisoch opäť objavilo meno D. Farkašovej. Tentoraz zastupovala kupujúceho, teda protistranu Iuventy. Toto konanie riešila Slovenská advokátska komora. Revízna komisia pri šetrení zistila, že pani doktorka následne, potom ako v roku 1998 zastupovala pri vydávaní podľa reštitučných zákonov, prevzala iného klienta v roku 2004, pričom informácie, ktoré získala v roku 1998, mohla použiť v prospech klienta, ktorého prevzala a v neprospech protistrany, o ktorej tie informácie vedela. Vzhľadom k tomu, že trest je vykonaný, aj vzhľadom na odstup času, sa na pani doktorku hľadí, akoby sankciu nebola dostala. Je zaujímavé, že samotná Iuventa nemá s D. Farkašovou uzatvorenú zmluvu, ani doklad o vyplatení odmeny. Konštatuje to nielen súčasný riaditeľ Iuventy, ale aj jeho predchodca, V. Michalovič. Riaditeľ Iuventy z 90. rokov, R. Bábela, nám na otázku o pracovnom vzťahu právničky neodpovedal. V júli 2002 podala V. Datinská protest prokurátora. Žiadala vec zrušiť a opätovne rozhodnúť. Ibaže okresný úrad vyznačil na spise nesprávny dátum právoplatnosti rozhodnutia. Doba na protest sa tak zmeškala o výše mesiaca. Trestné stíhanie spomínaného L. Trubena sa začalo v roku 2004. Svojím chybným rozhodnutím spôsobil štátu škodu najmenej 10 mil. eur. Prišlo však neskoro. V tom čase bol už 2 roky mŕtvy. Úrad boja proti organizovanej kriminalite mal za to, že doktor L. Truben, ktorý bol pôvodcom reštitučného rozhodnutia, minimálne pochybil a bol by stíhaný pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. To však nie je koniec príbehu o vrátení pozemkov. Keďže v reštitúcii boli úspešní, požiadali príbuzní v roku 2002 o vydanie dedičstva. Čo sa týka pozemkov, ktoré sa uplatňovali, sú to tieto pozemky uvedené červeným šrafovaním, kde hranica pozemkov, o ktoré sa žiadalo v rámci dedičstva, zodpovedala hranici pozemkov, ktoré reálne aj doktor Jablonický vlastnil. A keď sa skonštatovalo a skonštatoval to súd, že jemu v rámci Benešových dekrétov nebol právoplatne tento majetok odňatý, tak si jednoducho uplatnili to, čo im zo zákona prináležalo. Súd im dal za pravdu a potom notár v rámci vydania osvedčenia o dedičstve im tento majetok vydal.06-18_ReportÂeri[(028887)07-11-37] Od roku 2009 je teda areál Iuventy menší o ďalších vyše 26 000 m2. Dedí sa len majetok, ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá zomrie, teda po smrti občana. Ale v tomto prípade, ak je to štátny majetok, tak ten sa nededí. Štátny majetok nie je predmetom dedenia. Pre rozhovor sme sa usilovali kontaktovať aj dedičov J. Jablonického, no bezvýsledne. V najlukratívnejšej lokalite Bratislavy a možno aj SR stratil štát spolu vyše 4 hektáre pozemkov v miliónovej hodnote. Cena za m2 sa tu pohybuje okolo 500 1000 eur. Všetky tie absurdnosti, chybné rozhodnutia, zmeškané lehoty, nedostatočné odvolania, obídenie nespochybniteľných Benešových dekrétov. Bola to nevedomosť, alebo úmysel? Náhod a chýb je v tomto prípade akosi priveľa. Mňa v tejto obci ide už šľak trafiť. Poslanci ale aj bežná verejnosť sa sťažuje, že nemá prehľad z vášho účtovníctva. Nie. Všetky účtovné závierky sú zverejnené na internete. Prečo vy upravujete tie zápisy, ako vám to vyhovuje? Neupravujeme tie zápisy. CO Kryty na Sandrikách, čo štát vybudoval, CO kryt pre celú fabriku, tak to vlastní pán starosta. A teraz to cez realitku predáva za 63 000 eur. Čo vy na to? Starostom a poslancom treba dôverovať, ale na druhej strane spravujú vaše peniaze a tak treba občas sledovať ich kroky, najmä keď ide o spravovanie financií. V obci Hodruša Hámre sa ozvalo pár ľudí a požadovali dôsledné informácie o finančnom hospodárení, ale nepochodili. Pritom ide o obec, ktorá by nemusela mať finančné problémy, lebo sa tu ťaží zlato, dostali už veľa dotácií a navyše ich ročný rozpočet nie je zanedbateľný. Vy ste nainfikované proti starosti, som povedal. Ja som nepovedal, že chcete ísť na úrad. Sme nainfikované preto, aby tu bol prehľad a aby tu všetko fungovalo. Máte na to právo ako poslankyňa. Keď chcete, si to presaďte. A vy nechcete, aby to bolo zverejnené? Mne to je jedno. Postoj ako v hociktorej obci. Hodruša Hámre sa snaží, zháňa peniaze, poslanci blízki starostovi schvália všetko a ak sa niekto priveľa pýta, stáva sa nepriateľom. To boľševické “Kto nie je s nami, je proti nám,” sa v ľuďoch len tak nevykorení. Samosprávy vyše 25 rokov po 1989 stále nechápu, že rozpočty obce nie sú osobné účty starostov a poslancov v bankách, ale verejné zdroje, na ktoré sa každý môže pýtať, koľko len chce. Nehovoriac o tom, že otázky nastolené v Hodruši Hámroch sa ukázali ako opodstatnené. Ja som vyvádzala ako uragán na všetkých mítingoch, môžete si to overiť. Ale pravdy sa nedovoláte. Pán starosta povie: “Klamete, zavádzate, nehovoríte pravdu.” A to je jediné, čo vám povie. Všetko to začalo celkom nevinnými otázkami. Napr. prečo CO kryt vlastní starosta, keď v hodnotiacej správe pri spracovaní územného plánu z roku 2010 CO kryty nemali oficiálne majiteľa? Aj nám starosta tvrdil, že ich kúpil ešte v roku 2002, keď starostom nebol. Veď nemohol zneužiť informácie vo svoj prospech. Ešte predtým, ako som nastúpil do tejto funkcie, sme chceli s jedným známym podnikať a CO kryt bol vo vlastníctve závody Sandrik. No na liste vlastníctva je majiteľom CO krytov starosta so svojou manželkou a to na základe kúpnopredajnej zmluvy z roku 2012. Napokon aj starosta môže kupovať, čo chce. Ale načo klamať? Keby boli delimitované tie CO kryty obcou, tak obec ich mohla takisto predávať rovnako, ako ich teraz predáva starosta. Starosta ich predáva? Áno. CO kryty sú možno zrozumiteľným prípadom pre občanov, ale sú tu aj vážnejšie a zahmlené príbehy. Neochota informovať občanov začínala už pri takom bežnom dokumente, akým je rozpočet obce. Koľko máte ročný rozpočet? Musím to pozrieť hneď. Ale veď ročný rozpočet musíte vedieť. Hlavy ja už teraz neviem. Rozpočet obce je 1,201 mil. Eur? Eur. Sem na Kopanice prišlo za posledných 20 rokov 10 500 eur. Čo na to poviete? Dá sa tu žiť? Tu vás môže jedine šľak trafiť. Časť obce Kopanice zrejme nie je takpovediac obľúbenou destináciou starostu. Ale čo je podstatné, obec nad 2000 obyvateľov musí podľa zákona o rozpočtových pravidlách schváliť rozpočet programový, teda na 3 roky dopredu. Obecné zastupiteľstvo schvaľovalo rozpočet len na 1 rok. Obecný úrad dodatočne vypracoval aj programový rozpočet, ale o ňom zastupiteľstvo nerokovalo. Tí poslanci, aj keď som ich upozornila na to, že je to protizákonný postup, tak oni aj tak ten rozpočet potom odsúhlasili. Jedinú kompetenciu, kto to má schváliť, je obecné zastupiteľstvo. Bez schválenia rozpočtu nie je rozpočet platný. Ja neviem. Majú iba napísané evidencia obyvateľstva, všeobecné služby, proste nie je to presne konkretizované. Ideme robiť nejakú cestu, ideme tam investovať, tak prečo by v tých kapitálových výdavkoch nemalo byť napísaný plán na tú cestu a konkrétne, na ktorú cestu to ide. Čím nezrozumiteľnejšie, tým lepšie je potom presúvať tie financie. To je môj názor. SO zverejňovaním konkrétnych informácií má obec vážnejšie problémy. Dokonca až teraz v starostovom treťom volebnom období bola zriedená komisia na ochranu verejného záujmu, hoci ju zákon predpisuje už od roku 2006. Táto komisia môže od verejného funkcionára, aj od starostu, požadovať oznámenie o majetkových pomeroch, či jeho podnikateľskej činnosti. Čo o tom ľudia v obci vedia? V priebehu posledných 5 rokov sa aj zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva objavovali len sporadicky. Starostu a poslancov poznáte. Nedá sa s nimi nejako? Vôbec sa nedá, lebo títo piati, čo sú na Kyslej, tí sú tam desaťročia. Celé rodiny. 5 rodín ovláda túto obec. Matematika nepustí. To je 5 proti 4. To neprehlasujú nikdy. Doba sa zmenila, nie sme v 70., 80. rokoch. Narábate s verejnými zdrojmi, ľudia chcú mať prehľad, zápisnice z jednotlivých zastupiteľstiev. Vraj tie zápisnice neboli vždy. Bolo také, že neskôr boli. Neskôr boli? Aj 4 5 rokov neboli. Uznesenia boli všetky vyvesené, zápisnice boli neskôr. Či už boli zápisnice dodatočne zverejnené, alebo nie, to žiadnu sankciu nezakladá. Ale treba brať na tú morálnu stránku, že orgány obce majú zverejňovať a informovať svojich občanov a verejnosť o svojich zasadnutiach. Neuverejňovali sa všetky. Niektoré sa uverejňovali, niektoré nie. Bolo treba povedať starostovi a bol by to podľa mňa zariadil. Kto by to chce, mohol si to zariadiť. Aký ste mali dôvod na to, že raz sme schválili finančnú komisiu a potom ste povedali, že treba zrušiť finančnú komisiu, že na čo je kontrola a ste nás prehlasovali. Aká kontrola? Na čo je? No prečo? Ako poslankyňa máte právo ísť za starostom a ten vám musí dať na to odpoveď. Odpovedáte na niečo iné, než na čo sa pýtam. Nie je treba. Aký bol? Nie je treba. Nie je treba? Áno. Jediný dôvod, že nie je treba. A zasa, tie, čo sa pýtajú, sú zlé ženy, ako ich označili kolegovia páni poslanci. Poslankyne sa dočkali niektorých odpovedí na otázky, ktoré už dlho nastoľovali, až po návšteve štábu Reportérov RTVS. Zrazu sa objavili nové zápisnice, poslali sa odpovede na otázky, zrazu je viac informácií na webovej stránke. Vysvetlenia o zmluvách so štátnymi lesmi, či s firmou Geosense však stále chýbajú. Poslankyne sa zaujímali aj o rozpočet obecného športového klubu, lebo fakty o rozpočte OŠK sa tiež líšili. Nehovoriac o tom, že dary v tejto oblasti sú tabu aj pre jej členku.06-18_ReportÂeri[(035081)07-11-39] Predseda je starosta a tajomník som ja. Tam sú všetky oddiely v tom, nie len futbal. Tak povedzte tie oddiely a kto tam je. Ale na to je športová komisia. Keď budeme sedieť, vám budem odpovedať. A kedy budeme sedieť? To sa opýtajte predsedu športovej komisie. Časť je zo sponzoringu a časť z obecného rozpočtu. Z obecného je to asi koľko? 6000 eur. 16 000 eur. 16 600. Je tu niekoľko oddielov. Turisti, futbalisti. Motorkári, vraj ste im bundy kúpili. Oni požiadali obec a z týchto peňazí si oni vybavovali bundy sami. Ale to išlo z tých 16 600 eur? Z tých peňazí rozpočtu na šport? Zrejme áno, ja ti nepamätám. Oslovili sme aj miestneho kontrolóra, pána Kubalu. Pred kamerou hovoriť nechcel, ale je presvedčený, že v obci je všetko v poriadku a voči rozpočtu, či záverečnému účtu výhrady nemal. Nespokojné sú len panie poslankyne. To, čo sa deje v našej obci, je na vracanie. Tie ženy, čo tam robia to, čo robia, to je. Ja nepoznám horšie ženy, ako tie, čo vás naviedli na toto. Nepoznám. Potom sa čudujú, že nám nervy tečú. To len malý dvor a veľký bič toto tam hnať. To sú už rodinné klany. Oni si už medzi sebou vodu nenamútia a ani medzi seba nikoho nepustia. Hodruša Hámre by mala transparentnejšie hospodáriť aj kvôli dotáciám zo štátu. Obyvatelia obce sa sťažujú hlavne na vodovody. Raz je vody málo, inokedy nepitná. 2/3 obyvateľov obce pije vodu z verejných vodovodov, ktoré spravuje Veolia. O 1/3 sa stará obec a vodovody buduje už roky. Len na vodovod Mikuláš Štôlňu dostáva dotácie už bezmála 10 rokov. Celkovo bola aká vysoká tá dotácia z envirofondov? Takmer 400 000 eur. Vy viete, že ten vodovod nie je doteraz skolaudovaný? Environmentálny fond o tomto vedomosť nemá. My o tomto vedomosť nemáme, prečo nie je sprevádzkovaný. Prevádzkovateľom by mala byť obec, tá začala stavať ten vodovod a vodovod nie je verejným, lebo je naň napojených pár obyvateľov, 2 rodinné domy a 1 obchodná prevádzka. Aby to mal byť verejné vodovod, tak musí zásobovať najmenej 50 obyvateľov. To je dokončené. Dokončené? Áno. Len to treba skolaudovať. Dokončené, len niektorí ľudia, nevravím všetci, sa musia na to napojiť, lebo stále sú napojení na staré vodovody. Neskolaudovaný vodovod hygienici nekontrolujú. Iba ak ich o kontrolu pitnej vody požiada. Náhodné kontroly preukázali, že voda v Hodruši Hámroch už zopárkrát mala priveľa baktérií, alebo bola prechlórovaná. Ako by to vyzeralo, keby sa kontrolovala pravidelne? Tá voda nie je dokončená akoby. Nie je skolaudovaný ten vodovod. Nie je to dokončené. Doteraz ten vodovod nebol skolaudovaný. Nie je to pre vás signál, že nie čo nie je v tej obci v poriadku, ak nie je skolaudovaný 6 rokov vodovod? Environmentálny fond nemá vedomosť o tom,že vodovod nebol skolaudovaný. Podobný príbeh sa odohráva s ďalším vodovodom na Kopaniciach. Aj ten dostal z Envirofondu takmer 55 000 eur a nie je dokončený. Čo je však zarážajúce, obec občanov neinformovala, že voda nie je pitná v čase, keď pitnou nebola. Veľa ľudí sa v Hodruši Hámroch spolieha na vlastné studne. Možno pomôže dotácia, ktorú v marci tohto roku podpísal minister životného prostredia. Následne, až v roku 2015 obec dostal ďalšiu dotáciu vo výške 107 000 eur. Fyzicky sa niekedy kontrolovali tieto dotácie na vodovody v Hodruši Hámroch? Od roku 2012, keď bol zriadený odbor kontroly, kontrola na mieste vykonaná nebola. Čo vás na tom vlastne trápi? Trápi nás to, že ľudia na Kopaniciach nemajú vodu. Obec ju musí v lete dovážať, stojí to veľké peniaze. V jednom roku to bolo aj 100 000 korún stál dovoz vody. Vodovod nie je zlegalizovaný tak, žeby odberateľ vody odberal a správcovi alebo vlastníkovi za ňu platil. V tom je ten princíp, ktorý je nespravodlivý, lebo iný občania v obci si musia za dodanú vodu zaplatiť. Nuž, starosta v Hodruši Hámroch by mal občanom zopár vecí poriadne vysvetliť, lebo platby v rozpočtoch použité peniaze z dotácií sú naozaj nejasné. Zo štátneho fondu bývania sa stavali bytovky a z dotácie ministerstva výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja aj ich technická vybavenosť. Napr. cesta k bytovkám, ktorá je neukončená, ale pre zmenu, skolaudovaná. Prístupová cesta je skolaudovaná s tým, že je tam treba dokončiť asfaltový povrch. V obci ťaží zlato a vzácne kovy Slovenská banská s.r.o. Hodruša Hámre. Ročne tu vyťaží 400 500 kg zlata. Štátu zaplatí za dobývací priestor asi 1300 eur ročne a za vyťažený nerast 8000 9000 eur. Ale obec toho z ťažby zlata veľa nemá. Obec z vydobytých nerastov má nejakú daň na úrovni dane za psa. Vedeli by ste zhrnúť, koľko asi môže tá spoločnosť ročne dávať pre obec? To je otázka na nich. Ale ani tu sme sa informácií nedočkali. Vraj to firma zverejňovať nebude. Nuž, Hodruša Hámre, najdlhšia obec v SR, s tradíciami a s potenciálom, by sa mohla mať ako v bavlnke, ak by sa vedenie obce viac venovalo sprehľadneniu finančných tokov, ako ukazovaniu prsta na, nazvime to, triedneho nepriateľa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.