Občan za dverami 6.12.2015

By | december 25, 2015

Sviatky lásky, pokoja a mieru sú za rohom. Naše príbytky zútulnila adventná výzdoba a niekde už začali rozvoniavať aj vianočné koláčiky. Kde inde ako doma nájsť útočisko, kde môžeme načerpať silu i rovnováhu do ďalších dní? Žiaľ, nie každému je dopriate nájsť doma pokoj. A nie každý, kto si to zaslúžil, dostal od Mikuláša palicu a uhlie. Vitajte v Občanovi za dverami. Pre pochybenie zamestnávateľa mu nepriznali nemocenské dávky. To, že on robí chyby, tak trpí jedinec. A to som ja. Z bytu suseda ju už vyše roka obťažuje búchanie po stenách, radiátoroch a stúpačkových rozvodov. To je cirkus. To sa už nedá ani vydržať. Ako sa môže stať človeku, ktorý si celý život platí odvody, že mu nepreplatia práceneschopnosť? Veľmi jednoducho. Stačí nezodpovedný prístup zamestnávateľa, voči ktorému je aj úrad krátky. Zamestnal som sa 22.4.2015 vo firme Engineering Personal s.r.o., ktorá sídli v Bratislave, ktorá ma vyslala do Rakúska na prácu. Pán Pliška vykonával v Rakúsku prácu žeriavnika. Žiaľ, nie dlho. Bol som tam 3 týždne, mal som menšiu poruchu s chrbticou, tak som išiel k doktorovi a vystavil mi práceneschopnosť, ktorú som poslal môjmu zamestnávateľovi. PN som bol od 4.5. do 19.7. Náš sťažovateľ rátal s tým, že jeho zamestnávateľ ovláda všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, preto sa neobával, že by nemocenské dávky nedostal. Ale žiadne nemocenské dávky mi neboli poskytnuté. A tak sa obrátil na Sociálnu poisťovňu, ktorej vyjadrenie ho prekvapilo. Nemôžu mu to vyplatiť preto, lebo môj zamestnávateľ si nesplnil povinnosť oznamovaciu a stále mi vedie odvody. Zamestnávateľ za pána Pliška vykázal v čase PN ky od mája do júla jeho príjem, poslal do Sociálnej poisťovne výkaz zamestnanca, že platí za neho odvody a tým pádom padla podmienka na možnosť výplaty nemocenského. Pán Pliška sa snažil problém riešiť aj so svojim zamestnávateľom. Nepoznám ho osobne, len cez telefón. Povedal, že to dá do poriadku. Nakoniec sa tak nestalo.12-06_Občan za dverami[(016449)13-47-20] My sme tohto zamestnávateľa opakovane vyzývali, aby predložil potrebné doklady, ktoré potrebujeme pre výpočet nemocenskej, aby vysvetlil, prečo je tam ten zárobok v čase trvania PN ky, ale tento zamestnávateľ nereagoval na výzvy. Pán Pliška sa obrátil na inšpektorát práce vo veci nevyplatenia nemocenskej náhrady za dočasnú pracovnú neschopnosť, ale to nie je pracovno právny predpis. To je predpis práva sociálneho zabezpečenia a toto je v kompetencii Sociálnej poisťovne. 10. novembra 2015 zamestnanci vykonali šetrenie na mieste, vo firme, ale tento zamestnávateľ neumožnil vstup zamestnávateľovi do firmy a za to mu bola uložená pokuta. Zdá sa však, že spoločnosť Engineering Personal má toho ako zamestnávateľ na rováši viac a to nielen v Sociálnej poisťovni. Aj v iných veciach došlo k porušeniu zákona. Teraz je voči nemu vedené trestné konanie a pohľadávky, ktoré má voči Sociálnej poisťovni, sú vymáhané exekútorom. Čo sa týka podaní na tohto zamestnávateľa, tak viem o 3 podaniach, čo sa týka porušovania pracovno právnych predpisov. Zaujímavosti sme zistili aj v slovenskej pracovnej zmluve pána Plišku, ktorú podpísal so spoločnosťou Engineering Personal. Podľa obchodného registra má v predmete podnikania aj činnosť agentúry dočasného zamestnávania. To ale znamená, že pán Pliška, ktorého spoločnosť dočasne vyslala pracovať pre rakúsku firmu, by mal mať v zmluve uvedený úplne iný plat a nie minimálnu mzdu. 380 eur na mesiac. Dotyčný pán má okrem slovenskej pracovnej zmluvy uzatvorenú aj rakúsku pracovnú zmluvu. Má tam dohodnutú hodinovú mzdu 13,17 eur pri39 hodinovom pracovnom týždni. Ak si zoberieme túto sumu a vynásobíme ju počtom hodín v mesiaci, tak zistíme, že mal dostať mzdu vo výške takmer 2000 eur. A keďže sme zistili, že pán dostal polovicu, tak je tu otázka, kam tá druhá polovica plynula a čo s ňou zamestnávateľ urobil. Tam je obchodný vzťah medzi jeho zamestnávateľom v SR a medzi rakúskou spoločnosťou, pre ktorú sa pán Pliška zaviazal vykonávať hlavné stavebné práce a teda tie aktivity, ktoré mal dohodnuté v pracovnej zmluve. Takže rakúsky subjekt na základe faktúry zaplatí slovenskému subjektu ten objem peňazí, ktoré on má zamestnancom poskytnúť na mzdu, odvody, na všetky benefity, ktoré prináležia zamestnancom podľa rakúskej kolektívnej zmluvy pre oblasť stavebného priemyslu. Oficiálne mal pán Pliška na zmluve minimálnu mzdu 380 eur, z ktorej mi spoločnosť Engineering Personal platila aj odvody. Za odpracované 3 týždne však dostal v skutočnosti viac. Okolo 700 eur mi to urobilo. 740 eur asi. A zvyšok dostal cez cestovné náhrady. Cestovná náhrada nie je mzda, tá sa nezdaňuje, nejdú z nej odvody. Takže touto formou to bolo neoficiálne, nelegálne. AJ napriek tomu to nie je porovnateľná mzda za prácu v Rakúsku, na ktorú mal pán Pliška nárok zo zákona. Ak slovenský zamestnávateľ vysiela na výkon prác zamestnanca do iných členských krajín EÚ, aplikujú sa na pracovné aj mzdové podmienky takýchto zamestnancov právne predpisy danej krajiny. Na základe nejakých predchádzajúcich podnetov alebo iných podaní bolo vykonaných niekoľko inšpekcií práce, ktoré sa zaoberali vyplácaním aj porovnateľných miezd pri vykonaní práce v zahraničí a tam boli nejaké výstupy v zmysle zistených nedostatkov. Čo sa týka uložených sankcií, tak prebieha rozhodovací proces vo veci uloženia pokuty. Zákon o inšpekcii práce určuje výšku pri porušení pracovno právneho predpisu až do 100 000 eur. Pán Pliška dal po ukončení PN ky vo firme Engineering Personal výpoveď a zamestnal sa priamo v Rakúsku. Aj keď ho trápia v súčasnosti viac nevyplatené nemocenské dávky ako mzda, inšpektorát práce odporúča riešiť s jeho bývalým zamestnávateľom aj túto skutočnosť. Trestné oznámenie by mohol podať pán Pliška vo veci nevyplatenia mzdy. On síce na pracovnej zmluve podpísal, resp. vlastným podpisom odsúhlasil nejakú dohodnutú výšku minimálnej mzdy, ale keďže má od zákona nárok na úplne inú sumu, tak to neznamená, že tá dohodnutá suma na zmluve je platná, lebo zamestnanec sa podľa pracovného práva nemôže vopred vzdať svojich práv. A on to týmto podpisom urobil, čiže v tejto časti je pracovná zmluva neplatná. Zdá sa, že komunikácia s firmou Engineering Personal, bývalým zamestnávateľom pána Plišku, nebude jednoduchá. A to nielen pre nášho sťažovateľa. Podobnú skúsenosť nadobudli aj kompetentné úrady. V tomto prípade sme už v núdzi, keďže teraz je konateľom občan iného štátu a je problematické sa s ním skontaktovať a nevieme ho nijako prinútiť, aby s nami spolupracoval. Možno ukladaním poriadkových pokút, ale zatiaľ sme s tým nemali úspešnosť. Od leta sme ho viackrát oslovovali, ale tento zamestnávateľ nereagoval. S pánom Bekešom som sa nikdy nevidel, ale jednal som s ním cez telefón. Konverzoval kladne, že to dá všetko do poriadku, aby som sa nebál. Žiaľ, čo náš sťažovateľ nevedel, V. Bekeš podľa obchodného registra v tom čase už konateľom spoločnosti, ktorá ho zamestnávala, nebol. A hoci sa s ním pán Pliška nikdy osobne nestretol, nám sa to podarilo priamo v sídle spoločnosti Engineering Personal na Laurinskej v Bratislave. Keď sme požiadali na recepcii, že sa chcem zhovárať s konateľom, prišiel pán Bekeš, hoci podľa obchodného registra je od februára 2015 konateľom firmy občan Poľska. Bývalý konateľ V. Bekeš na mieste síce s nami komunikoval, ale vyjadrenie na kameru odmietol.12-06_Občan za dverami[(031446)13-47-22] Viete nám toto povedať aj na kameru? Ste ochotný? Nechcem hovoriť. Za povšimnutie stojí aj fakt, že na slovenskej aj rakúskej pracovnej zmluve pána Plišku figuruje meno pána V. Bekeša, hoci v apríli 2015 v čase podpisu zmluvy podľa obchodného registra už konateľom firmy už nebol. Zmluvu o práci som podpísal s inou osobou, pána Bekeša som ani nevidel. Aj pečiatka firmy aj jeho podpis tam už boli. Pán V. Bekeš nám napokon prisľúbil vyjadrenie cez telefón. Ja budem čakať na telefonát, potom sa vám vyjadrím, ja sa na to pripravím. V piatok? Áno, v piatok ráno. Nebojte sa, zdvihnem vám telefón. Slovo nesplnil. Nezdvihol, hoci sme sa pokúšali opakovanie dovolať. ZVONĺ VYZVÁŇACĺ TÓN Pri osobnom stretnutí nám potvrdil, že konateľom firmy Engineering Personal už nie je. Hoci sme ho práve tu na sídle spoločnosti, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, zastihli. A tak i napriek tomu, že pán Pliška si všetky povinnosti voči úradom splnil a celý život si platí odvody, od leta márne čakal na nemocenské dávky, ktoré mu Sociálne poisťovňa odmietla priznať. A to len kvôli nezákonnému konaniu zamestnávateľa, či už to zamestnávateľ urobil z nevedomosti, alebo z premyslenejšieho dôvodu, môžeme len hádať. To, že on robí chyby, tak trpí zase len jedinec. A to som ja. Skutočne neexistuje účinný právne nastavený mechanizmus na to, aby niektoré povinnosti zamestnávateľa boli vynútiteľné inak ako cez súdy. Nuž ale ako sa zdá, aj úrady sú krátke na zamestnávateľov, ktorí nereagujú a napreberajú si poštu. Nehovoriac o tom, že súčasný konateľ spoločnosti je občanom inej krajiny. Doručovanie, obávam sa, bude aj v prípade súdnych zásielok sťažené a nebude ani možné vytýčiť pojednávanie, aby sa tam dostali súčasne obe strany. Ako sme sa však o prípad začali zaujímať, naskytla sa zrazu aj iná možnosť, než súdna cesta. A to priamo zo strany Sociálnej poisťovne, ktorá od leta až doteraz nemohla občanovi vyplatiť nemocenské dávky, ktoré boli pre neho životne dôležité. Manžel bol na PN ke, má drahé lieky, ktoré stoja 27 eur, a ktoré potreboval. Nemali sme peniaze. Aby ten človek, ktorý za nič nemôže, nedoplatil na takúto patovú situáciu, tak Sociálna poisťovňa ku koncu roka nejako tieto prípady vyhodnocuje a uzatvára tak, aby sa tí ľudia dostali k dávkam. Robí to na základe dokumentov, ktoré sa jej podarí v danom konaní zohnať, ale ten nekomfort tam je v tom, že to dostane neskôr. Nemocenská bude vyplatená do konca roka určite. Škoda len, že pán Pliška sa to musel dozvedieť až počas nášho nakrúcania a poisťovňa ho o tejto možnosti neinformovala už skôr. Dokonca, ako sme sa práve dozvedeli, peniaze už aj dostal. Každý, kto býva v staršom paneláku, vie, ako ľahko sa tam šíri hluk, ktorý obťažuje. Výťah, sprcha od susedov, búchajúce dvere. Ak však ide o atypický zvuk, ktorý pravidelne vychádza zo spodného bytu, cez deň obťažuje a niekedy vyháňa z postele aj po polnoci, ide o situáciu na zbláznenie. Svoje o tom vie aj pani Fedáková z Košíc. Užívate nejaké lieky? Áno, bola som u doktorky a toto mi predpísala. Aké sú to lieky? Na čo? Som hovorila, aké mám problémy, že sused búcha a úplne mi je z toho zle. Už je to na psychiku. Už sa to nedá ani vydržať. 70 ročná M. Fedáková býva v jednom z klasických košických panelákov už niekoľko desiatok rokov. Na zvuky, ktoré sú pre panelák typické si už zvykla a berie ich ako bežnú súčasť života. Problém jej ale robí zvuk, ktorý ide z bytu jej suseda pod ňou. Veľmi dlho trvalo, kým sme zistili, odkiaľ tie zvuky idú. Potom so susedom, ktorý býva na 5. poschodí a má 3 malé deti, sme do noci vysedávali na schodoch a kade tade chodili, aby sme zistili, odkiaľ ten zvuk vychádza. Potom sme zistili, od koho ten zvuk ide. Suseda následne upozornili a poprosili, aby s búchaním prestal. Potom bolo pár týždňov pokoj a potom začal znova. Sťažovali ste sa a neho, boli ste mu to povedať? Áno. Ale on to neprizná. On nebúcha. Podľa M. Fedákovej ide o nepravidelný a náhodný buchot. Raz po stenách, raz po radiátoroch, alebo po stúpačkách v kúpeľni. Niekedy ráno, inokedy popoludní, ale aj v noci, čo je obzvlášť rušiví. Môžem to potvrdiť, lebo som to zažila na vlastnej koži a počula som to. Ale vidieť som nikoho nevidela. Ale kto iný by búchal? Búchanie na stenu, triaslo sa tu, takže je to pravda. Včera som tu bol doobeda a ako som sa vyzúval na chodbe, tak zrazu poriadna rana a tamtej oblasti. Po minútach znova poriadne. Bol som tu viac ako hodinu a počas toho bolo viackrát počuť, ale už slabšie búchanie, ale sústavné. Počas nakrúcania reportáže sme buchot nepočuli. Prišli sme teda znovu a znovu. Kameraman strávil v byte niekoľko hodín a napriek tomu, že sme pri ďalšom nakrúcaní už buchot počuli, odlíšiť ho od ostatných ruchov a čisto ho zaznamenať, sa nám nepodarilo. Tie zvuky som počul aj ja. Šírili sa po celom byt, v kuchyni, obývačke, detskej izbe. Boli to aj vibrácie, ktoré som cítil, ale naša kamera to nedokázala zachytiť. Pokúšali sme sa osloviť aj suseda, z ktorého bytu buchot vychádza. V byte, ktorý patrí jeho synovi býva bez prihlásenia a trvalý pobyt má v inej košickej časti. Skúsili sme to 3 krát v rôzne dni a v rôznom čase. Dvere nám neotvoril ani raz. Podobne dopadli aj policajti. Pani Fedáková kontaktovala mestskú políciu prvýkrát v marci, potom v auguste, celkovo to bolo asi 4 krát. Reálne sa s ním stretli raz zo 4 prípadov. Teda neotvoril? Väčšinou asi neotvoril. Otvoril len raz a policajtom tvrdil, že on žiadne búchanie nepočul. A dokázať mu to nevedeli. Veľmi ťažko. Vstúpiť do bytu nemôžeme. A v panelových domoch ťažko zhodnotiť, či sa to šíri z jeho bytu alebo z iného. Tam je tvrdenie proti tvrdeniu. To, že nebúcha on a jeho suseda si vymýšľa, tvrdil aj na bytovom družstve, kde si ho na základe jej sťažnosti predvolali. Máme tu asi nejakých škriatkov a tí to robia. Kto iný to môže byť? Keďže napriek tvrdeniu suseda, že z jej strany ide o krivé obvinenia, buchot neprestal, bytové družstvo zvolalo na 26. novembra schôdzu nájomníkov. Udialo sa tak po zaslaní našich otázok, ako chce správca bytov situáciu riešiť. Hoci nás na schôdzu predseda bytov najprv pozval, o niekoľko dní svoje pozvanie zrušil. Pred chvíľou sa začala schôdza vlastníkov. No keďže sa na nej nemôžeme zúčastniť, nemôžeme ani konfrontovať vyjadrenia pani Fedákovej s jej susedom ani názormi ostatných vlastníkov bytov. A tak musíme vychádzať z úradných záznamov mestskej polície, v ktorých sa napr. 22. marca píše, že hliadka búchanie počula a že zvuk, ktorý sa ozýval v byte M. Fedákovej, asi pochádza z bytu jej suseda. V ďalšom zázname sa zase uvádza, že búchanie prestalo v momente, keď policajti začali zvoniť a klopať na jeho dvere. Do hry vstúpili aj štátni policajti. Príslušný útvar Policajného zboru vykonal služobný zákrok 2 krát. Skutky boli kvalifikované ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu formou schválnosti. Polícia vypočula svedkov a v jej záznamoch, ktoré máme k dispozícii, viacerí jednoznačne potvrdili tvrdenia M. Fedákovej. Objasňovanie priestupkov bolo ukončené predložením príslušnému správnemu orgánu, teda okresnému úradu v Košiciach, na prejednanie. A tak sa celý problém presunul na odbor všeobecnej vnútornej správy košického okresného úradu a pani Fedáková čakala, či jej pomôžu. Ako okresný úrad riešil túto vec? Okresnú úrad túto vec odložil. Prečo? Lebo sa jedná o občiansko právny vzťah. Pani Fedákovej by mohol pomôcť príslušný súd, ktorý túto vec na základe jej žaloby môže vyriešiť. Okresný úrad nemá právomoci? Má, ale tu nejde o priestupok, ale občiansko právny vzťah. Podľa šéfky odboru to, že sused pani Fedákovej búcha a spôsobuje hluk, nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a tak nebol dôvod na začatie konania.12-06_Občan za dverami[(039259)13-47-24] Tieto veci, ktoré sa tu riešia, sú riešené v iných zákonoch. V Občianskom zákonníku a zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. To by ale predtým policajti museli jeho konanie kvalifikovať inak ako priestupok. Keby bola nejaká iná schválnosť a on by sa priznal k tomu, tak by bol riešený priestupkovo a dostal by pokutu. V akej výške? 33 eur najviac. A v tomto prípade vravíte, že. Tu v žiadnom prípade. Chýba táto objektívna stránka. Ani keby priznal, že to robí? Nie. Len súd. Súd. Okresný úrad celú vec odložil ešte 19. marca, no M. Fedáková sa to dozvedela až v júni, keď musela sama požiadať úradníkov, aby ju informovali, ako to dopadlo. Podľa zákona tak totiž urobiť nemusia. Ak teda tiež patríte medzi tých, čo márne čakajú na informáciu o tom, ako váš problém úradníci vyriešili, pamätajte, že ich o to najprv musíte požiadať. A pokračovanie nášho príbehu? Podľa M. Fedákovej sa na schôdzi vlastníkov nič nevyriešilo. Suseda na ňu neprišiel. A hoci sa po našom nakrúcaní búchanie trochu obmedzilo, rozhodla sa celý problém riešiť súdnou cestou. Oslovila som právničku a všetko som jej písomne podala a ona to podala na súd. Takže je podaná žaloba na súd. Áno, žaloba je podaná na súde. Stalo sa. Lekár na urgentnom prijme neurobil pacientovi štandardné vyšetrenie a so smrteľnou diagnózou ho poslal domov. Ako naša spoločnosť takého hrubé porušenie povinností lekára reflektuje a rieši? A rieši to vôbec niekto? Teda okrem pozostalých?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.