Občan za dverami 4.9.2016

By | september 4, 2016

Celými dejinami ľudstva sa nesie otázka, aká mzda je správna či spravodlivá. Osvietené zamestnávatelia si svojich zamestnancov vážia a motivujú ich. Iní žiadajú maximálny výkon za minimálnu mzdu. A sú i takí, čo za odvedenú prácu nezaplatia nič. Žiaľ, v SR stále populárnejší biznis plán. Občan za dverami je tu opäť v tradičnom čase. Vitajte. Peniaze vysúdila, ale bývalý zamestnávateľ to ignoruje. Rozsudok je síce moje morálne víťazstvo, ale výsledok žiadny. 6 rokov sa sporia, kto postaví oporný múr. Môže sa to celé zrútiť na dom. Koľko minula obec na dohody o vykonaní práce, sa nedozvedela. Nielen ja, ale aj ostatní občania majú právo vedieť, ako sú používané peniaze z ich daní. Nevyplatená mzda. Tento fenomén, o ktorom sme už neraz hovoril, má na škodu zamestnancov rastúci trend. Opakované rady, že sa môžu obrátiť na inšpektorát práce, súdiť sa, či podať na zamestnávateľa trestné oznámenie, sa míňajú účinkom. Naša sťažovateľka všetko urobila, dokonca vysúdila náhradu škody. No kým súd rozhodol, firma išla do likvidácie. A likvidátorkou je samotná konateľka dlhujúcej firmy, ktorá právoplatný rozsudok jednoducho ignoruje. Zamestnávateľ poručil rad ustanovení Zákonníka práce. Rozsudok je síce moje morálne víťazstvo, ale výsledok žiaden. Keď sa v roku 2013 v Green Company s.r.o. začali problémy s vyplácaním miezd, rozhodla sa jej dlhoročná zamestnankyňa p. Solíková konať. Keď už posledná aprílový výplata nebola uhradený, tak som sa rozhodla využiť možnosť a dala som okamžité ukončenie pracovného pomeru. Hneď na druhý deň som sa zaevidovala na úrade práce s tým, že keďže som nemala všetky dokumenty o zamestnaní, tak som tvrdila, že ich prinesiem, keď ich dostanem od zamestnávateľa.09-04_Občan za dverami[(026988)15-59-32] Firma jej ich však nedala. Ja už som bola na úrade práce a následne na to som oslovila Inšpektorát práce. Zamestnávateľ nevyplatil mzdu a časť mzdy za určité obdobie nevyplatil zamestnankyni ako náhradu mzdy, kedy plynula výpovedná doba. Nezabezpečil zamestnankyni stravovanie a nevydal potvrdenie o zamestnávaní po skončení pracovného pomeru. Zdalo sa, že firma si po návšteve inšpektorov v roku 2013 vstúpila do svedomia. Teda aspoň naoko. Inšpektorátu práce bola písomne doručená informácie, že zamestnávateľ nedostatky odstránil. Keďže sa sťažovateľka neohlásila, že by neboli uspokojené jej nároky, tak sme považovali vec za vybavenú a nešli sme na následnú kontrolu. Odporučili mi, že jedinú možnosť, ktorú mám, je podať žalobu. Musela som si požičať peniaze, aby som zaplatila súdne trovy. Súd rozhodoval a rozhodoval a medzitým sa firma Green Company dostala do likvidácie. Pani konateľka sa stala následne likvidátorkou, lebo firma prešla do likvidácie, a nepreberá mi akúkoľvek poštu. Naša za ten čas už skoro vyškolená samoprávnička nezaháľala a svoju pohľadávku, nevyplatenú mzdu, náhradu mzdy a odstupné si prihlásila do likvidácie. A kým súd stále rozhodoval, pani Solíková využila ďalšiu možnosť. V Októbri 2014 podala trestné oznámenie. Vyšetrovanie trvalo takmer 2 roky. V súvislosti s predmetným prípadom boli obvinené 2 osoby, 53 ročná žena a 56 ročný muž z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného. Obom hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody až na 3 roky. Na rade je teraz prokuratúra. Je otázne, ako prípad posúdi, keďže pani Solíková po trestnom oznámení nevyplatenú mzdu dostala. Jednu časť som dostala v decembri 2015 a druhú časť v apríli 2016. Bolo to určite preto. DO firmy Green Company v likvidácii sme sa vybrali osobne. Jej sídlo je v byte konateľkinej a likvidátorkinej mamy. Pani Solíkovú som vyplatila z vlastných prostriedkov, lebo vznikla tam možno nedopatrením. Nedopatrením mňa a druhého konateľa, pána Ďurkáča. Z vlastných prostriedkov som jej vyplatila 1 500 eur. Je to len necelých 15 % z toho, čo by som mala dostať. A tie ostatní vysúdené peniaze ako náhrady mzdy? To budete ako riešiť? Neviem vám povedať. Firma je v likvidácii. Zatiaľ vám viem povedať len toľkoto. Ja vám môžem dať na seba mail a poprosím vás, keby ste mi do mailu dali túto otázku ešte raz. Mail sme poslali, otázky zopakovali, ale odpovede nedostali. Zhrňme si to. Naša sťažovateľka má v rukách právoplatné rozhodnutie súdu a vysúdila aj odškodné. Firma je v likvidácii a tá má svoj zákonom stanovený postup. No ako sa zdá, likvidátorka ho nedodržiava. Tieto posledné listy sú vždy výzvy na úhradu, kde som ju žiadala, aby si splnila povinnosti, ktoré vyplývajú z rozsudku a rozhodnutia okresného súdu. Odporúčam, ak má právoplatný exekučný titul, obrátiť sa na exekútora a prostredníctvom neho si to vymáhať. Aj nad týmto naša sťažovateľka uvažuje, ale tvrdí, že je tu jedno “ale”. Pani Gažová si s pánom Machom podpísali u notárky papier, že firma je pánovi Machovi dlžná 730 000 eur. A na základe toho bol vydaný exekučný príkaz, teda všetky peniaze, ktoré aj prídu, idú pánovi Machovi. Pre vysvetlenie. M. Mach je bývalý prokurista. Aj na toto sme sa pýtali likvidátorky, ale zostali sme bez odpovede. Ak likvidátor koná tak, ako má, tak pozícia veriteľa v likvidácii by mala byť vždy lepšia ako v konkurze. Likvidátor pri vstupe do likvidácie má povinnosť vytvoriť likvidačnú účtovnú závierku, respektíve súvahu ku dňu vstupu do likvidácie a v tom momente by mal vedieť, či je majetok na uspokojenie veriteľov. Keď nie je a zistím, že spoločnosť je zadlžená a platobne neschopná, tak je povinný podať bez zbytočného odkladu najneskôr do 30 dní návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak tak neurobí, tak zodpovedá za poručenie tejto svojej povinnosti. Za jej nesplnenie hrozí neporiadnemu likvidátorovi celkom mastná pokuta. Výška tejto pokuty je 12 500 eur. Dokazuje sa to v konkurznom konaní. Ak by chcela konkurz iniciovať sťažovateľka, opäť by musela siahnuť hlbšie do vlastného vrecka. Ešte je tu možnosť výmeny likvidátora za takého, ktorý by konal, ako má. Ja som potom oslovila aj okresný súd v Žiline. Keďže ona je likvidátorka, tak som požiadala o odvolanie takejto likvidátorky, ktorá si neplní svoje povinnosti. Súd nielen jej žiadosť o odvolanie, ale ako sme sa dozvedeli, aj ďalších 4 osôb, nakoniec zamietol. Pani Solíkovú však oslovila mediátorka, ktorá jej ponúkla finančné vyrovnanie. Jeho výska však ani zďaleka nedosahuje úroveň vysúdených peňazí. Za to by mala naša sťažovateľka stiahnuť trestné oznámenie. Podnikateľke by tak zostal čistý register trestov. Existuje firma New Green Company, družstvo, ktorý píše svojim zákazníkom, čo boli kedysi moji zákazníci, že pokračujú vo všetkom, majú zmluvy tie isté, čo som kedysi ja robila a aj tých istých ľudí. Oni napísali, že kúpili firmu od Green Company. To znamená, že keď predala firmu, tak musí mať peniaze. Túto skutočnosť sme si chceli overiť nielen u likvidátorky, ale aj v spomínanom družstve. Na naše maily nereagovali. Či došlo k predaju majetku firmy, celej firmy, a ako je to s pohľadávkou bývalého prokuristu, by odhalil už spomínaný konkurz. V prípade konkurzného konania spriaznené osoby, ako je konateľ, spoločník, prokurista a ich blízke osoby, v prípade, že evidujú v konkurze ako veritelia, sú uspokojovaní až na záver. Správca konkurznej podstaty skúma právne úkony vykonané až 5 rokov pred začatím konkurzného konania. Ako vidno, systém vyhovuje najmä neporiadnym podnikateľom. Aj keď je nevyplatenie mzdy trestným činom, zatiaľ si zaň žiaden podnikateľ v chládku neposedel. Tam stačí preukázať, že aj keď som mal na účte prostriedky, ktoré som mohol použiť na vyplatenie splatnej mzdy zamestnancov, a preukážem, že som z týchto prostriedkov musel hradiť niečo, čo sa týka fungovania a chodu firmy, tak nie je naplnená skutková podstata trestného činu. A skúsenosť ja taká, že ak sa to aj naozaj stalo, že boli naplnené znaky trestného činu, tak tresty sa nepohybujú tak, že by tam bol výkon trestu odňatia slobody. Ak teda pracujete u zamestnávateľa, ktorý má problém vyplatiť vás, tak radšej zbytočne nečakajte. Moja skúsenosť je taká, že nemá význam čakať a nechať si dávať platiť pomernú časť mzdy, lebo je veľká pravdepodobnosť, že sa to bude len prehlbovať a šance získať nevyplatenú mzdu sa pohybujú na úrovni maximálne 20 %. Vyzerá to tak, že aj keď spravíte všetko, ako máte, ťaháte za kratší koniec. Bohužiaľ, je to dnes také, že sa to robí. Zákony sú také, aké sú. Ale že vám niekto nedá papiera, ktoré ho nič nestoja, to je zlé. A že vám nikto neporadí, ako ho k tomu donútite, to stále neviem pochopiť. Možno by stačilo, keby každý robil to, čo má. Polícia vyšetrovala, súdy bez prieťahov konali a poslanci schvaľovali zákony aj pre nás, ostatných ľudí. Ten mechanizmus zakladania iných spoločnosti a vstupov do likvidácie je pomerne jednoduchý, takže tí zamestnávatelia nemajú zábrany nechať jednu firmu skrachovať a súčasne mať založených v zálohe ďalších 5 firiem, na ktoré začnú prevádzkovať svoje činnosti, aktivity a začnú najímať zamestnancov. Za 21 rokov vám toto urobia ľudia, s ktorými ste robili, ktorí vás poznajú, s ktorými sme sa stretávali súkromne. Ja som tam ešte ako slobodná venovala všetok čas. Túto firmu som rozbiehala od začiatku. A nič zlého som nespravila. Toto ma na tom mrzí. Rozsudok, to je síce moje morálne víťazstvo, ale výsledok žiadny. Skúpou nového domu získavame aj nových susedov a len čas ukáže, ako dobre či zle sa s nimi naučíme vychádzať. Pollákovci z nášho nasledujúceho príbehu predpokladali, že im podobná skúška osudu nehrozí. Susedia totiž s cintorínom. Pokojné bývanie si však dlho neužili.09-04_Občan za dverami[(036558)15-59-34] Po silných dažďoch sa časť zeminy zo strmého svahu zosunula na ich dvor a zničila múr, ktorý pozemky oddeľoval. Spor o to, kto má múr obnoviť, trvá už 6 rokov. A to aj preto, že stavebný úrad najprv prikázal zabezpečiť svah vlastníkovi cintorína, ale po roku svoj názor zmenil. Hlavne, keď prídu dažde, mám veľký strach, že sa to zrúti na celý dom. Táto rodina, keď si kúpila dom, kúpila si s ním aj všetky benefity aj riziká, ktoré prinášal celý majetok, ktorý si kúpili, takže aj ten múr. Všeobecne by sa dalo povedať, že nekupujte pozemky, ak svah suseda má zachytávať váš múr. Pollákovci pozemok s rodinným domom kúpili v roku 2003. Vtedy tu bol múr celý až do konca. Plot stál. Robili sme rekonštrukciu domu vo vnútri. Keď sa neskôr objavili prvé menšie zosuvy zeminy a praskliny v múre, kontaktovali obec ako správcu cintorína. Stavebný úrad prišiel, obhliadol to, spravil záznam s tým, že je to v havarijnom stave a nemali by sme sa pohybovať pri tom múre, aby sme si neohrozovali svoj život. A ďalej sa to nechalo tak. Obec argumentovala aj tým, že múr ani cintorín jej nepatria a preto do nich nemôže investovať. Ten plot, čo je hore, je cirkevný, ale mal by byť posunutý až po tieto kolky, lebo toto je celé ich majetok. Všetci sme povinní konať preventívne pred vznikom škôd bez ohľadu na to, či niečo vlastníme, alebo užívame na základe dohody. Obec mohla napr. požiadať o štátny dotáciu. Peniaze na rekonštrukciu takto získala obec Boľ, hoci aj tu pozemky pod cintorínom vlastní cirkev. Múr vo dvore našich sťažovateľov prežil s prasklinami až do mája 2010. V tú jar postihli SR extrémne dažde, povodne a zosuvy pôdy. Boli veľké záplavy, teda pršalo a vtedy sa celý ten múr zosunul aj s hlinou. Vtedy stavebný úrad, teda obec zaujala takú pozíciu, že je to cirkevný majetok, tak cirkev vyzvala k náprave. Nakázali im to postaviť. Urobil drevenú zábezpeku, prišli sem, zatĺkli kolky, dosky a to nazvali, že statická zábezpeka. Takýto stav trvá dodnes napriek tomu, že stavebný úrad začal voči farnosti Radošovce aj správne konanie kvôli neplneniu uložených povinností. Ak nekoná vlastník, tak ten správny orgán, ktorý také rozhodnutie vydal, je oprávnený pristúpiť k exekúcii na náklady povinného. Stavebný úrad však čakal, kým farnosť Radošovce predloží stavebný posudok. Ten znalecký posudok bolo nevyhnuté dať urobiť preto, aby bol zrejmý stav a aby bola zrejmá cesta nápravy. Farnosť posudok predložila až po roku od pádu múra. Znalec v ňom konštatoval, že nejde o klasický zosuv a zemina sa pohla po extrémnych dažďoch. Zároveň však napísal, že stabilitu svahu mohol zabezpečiť riadny a správne odvodnený oporný múr. Ten mal byť postavený spolu s domom. Táto rodina, keď si kúpila doma, tak si s ním kúpila aj všetky benefity a všetky riziká, ktoré prinášal celý majetok, teda aj múr. To je stará známa pravda, ale to neznamená, že na neho prechádza zodpovednosť za chyby správneho orgánu, ktorý je povinný chrániť verejný záujem, ktorý je zabezpečiť taký svah proti zosúvaniu. Totiž obec v minulosti dom aj múr na tomto mieste schválila, ale neprikázala predchádzajúcim majiteľom postaviť pevnejší múr. Stavebný úrad povolil stavbu oporného múra a tým, že povolil jeho užívanie, prebral všetku zodpovednosť a je právne zodpovedný za to, že stavba nevyhovuje tak, ako dnes tvrdia znalecké posudky. Ak je to tak, je jasné, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu. Ani tieto okolnosti nezastavili stavebný úrad v tom, že po vypracovaní znaleckého posudku zmenil názor a začal povinnosti ukladať Pollákovcom. My to vnímame tak, že obecný stavebný úrad vtedy pochybil, lebo rozhodol na základe nedostatočného oboznámenia sa so situáciou po stránke faktov aj po stránke práva. Za čo to môžeme považovať, čo stavebný úrad urobil po rok, keď sa vypracoval znalecký posudok? Za absolútny omyl, lebo vedľa seba existujú 2 rozhodnutia tej istej veci. Každé s iným výrokom a inou povinnou osobou. Priestor na vyjadrenie a vysvetlenie konania stavebného úradu sme ponúkli aj starostke obce Dubovce. Rozhovor pred kamerou odmietla. Pollákovci sa nevzdávali a hľadali finančne únosné spoločné riešenie. My nemáme 45 000 a poďme, hurá, do toho a postavme to. Bol na stole návrh trojdohody, kde by sa všetky 3 strany, teda farnosť, sťažovatelia aj obec podieľali na riešení tejto situácie. Obec tvrdila, že ona nebude nič stavať. Prečo by ona stavala na mojom pozemku mne múr. Asi takú pozíciu zaujal obecný úrad. A potom od toho cirkev odstúpila aj s obcou. V princípe tá tretinová dohoda, keď ju takto nazveme, sa neuskutočnila z dôvodu, že dotknutá rodina odmietla takúto dohodu. Vinu za nezrealizovanie teda kladie každá strana sporu na toho druhého. Čiže stavebný úrad mal hľadať práve na základe posúdenia, vyjadrenia, riešenie, kde by zodpovednosť rozdelil primerane tomu, aká je skladba toho vlastníctva a kto čím môže prispieť k všeobecnej prevencii pred vznikom ďalšej škody. Hlavne keď prídu dažde, mám veľký strach, že sa to môže zrútiť na dom. Potom by som chcela vidieť každého, ako by zareagoval, keby sa stal nejaký smrteľný úraz. Aj preto sa Pollákovci obrátili na súd. Žiadali, aby farnosti uložil povinnosť oplotiť si pozemok, teda postaviť si oporný múr. Okresný súd v Skalici žalobu po 5 rokoch žalobu zamietol. Podľa sudkyne ohrozenie Pollákovcov nespôsobila ani obec ani farnosť. Takže dnes je to v podstate na nich, aby situáciu riešili. Som si istý, že farnosť v tejto situácii, ako aj na začiatku, je ochotná pomôcť, pokiaľ to bude možné. Pollákovci sa proti rozhodnutiu odvolali a spor bude pokračovať na krajskom súde. Právo je o spravodlivosti a riešení životných problémov. Právo nie o paragrafoch. Áno, to by bolo niečo rozumného, keby sa v tejto záležitosti povedalo, nech vytvoria spoločným úsilím rozhradu, ktorá by raz pre dlhé časy tento problém vyriešila. Poučenie z prípadu je zrejmé. Každý, kto si kupuje nehnuteľnosť, by si ju mal nájsť buď medzi známymi, alebo mal mať vo svojej peňaženke dosť peňazí na odborné posudky. Mnohé detaily rozhodujú o spokojnej budúcnosti. Všeobecne by sa dalo povedať, že netreba kupovať pozemky, ak svah suseda má zachytávať váš múr. Nech je to jeho múr. Ak to nie je jeho múr, radšej nekupovať. Vidíte zvrchu, že sa to stále zosúva, že to nie je statické, nie je to pevné. dosky sa začínajú rozpadávať, lebo sú tam už 6 rokov. Je to teda v dosť havarijnom stave. Čakám, že sa to nanovo zrúti. Ak to niekoho zabije, tak koho budeme viniť za to? Právo na informácie u nás garantuje Ústava. A zákon o slobodnom prístupe k informáciám prijatý v roku 2000 definoval podmienky, ako toto právo zaručiť a sprístupniť občanom informácie dôležité z hľadiska kontroly verejných zdrojov. Realita ukazuje, že aj 15 rokov po platnosti zákona v praxi, to pre občana nie je jednoduché. Tú sú verejné prostriedky z našich daní. A občan nemá právo vedieť, či tie peniaze nešli napr. preferovaným osobám alebo za premrštené ceny? Veď ide o nejakú činnosť pre obecný úrad. Pani Tatíková patrí medzi tých občanov, ktorí sa aktívne zaujímajú o veci verejné. Preto aj chodieva na zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci Dolná Súča, kde žije. Zvyčajne raz za týždeň sa opýtam jednu otázku. Jedna z tých otázok bola aj to, aké dohody o vykonaní práce uzavrel obecný úrad, s kým a v akých sumách. Infozákon, teda zákon číslo 211 o slobodnom prístupe k informáciám ukladá obciam povinnosť zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. Avšak niektoré typy zmlúv sú z tejto povinnosti vyňaté. Ide napr. aj o dohody o vykonaní práce, alebo pracovné zmluvy, ktoré nemusia byť zverejňované na internete. To však neznamená, že niektoré informácie o týchto dohodách nemôžu byť prístupné na žiadosť. Naša sťažovateľka teda prirodzene očakávala, že na písomné požiadanie sa dozvie informácie, ktoré ju zaujímali. Obecný úrad mi odpovedal, že bolo 13 dohôd, aj mi vymenoval, na aké činnosti. Ja som chcela aj s kým, meno priezvisko a sumu. Na toto mi odpovedal, že to sú chránené osobné údaje, ktoré mi nemôže poskytnúť, lebo ani dotyční s tým nesúhlasia. V tomto prípade meno a priezvisko, keďže umožňovalo identifikáciu toho človeka, tak je možné považovať za osobný údaj, ale zvyšné informácie, teda predmet činnosti a odmenu mal starosta zverejniť. A mal ich podľa zákona sprístupniť, takže podľa mňa nepostupoval v súlade so zákonom. Mám za to, že keď ten istý údaj je verejný v zmluvách a povinne zverejňovaný na stránke obce, tak ten istý údaj nemôže byť raz chránený a druhý raz nechránený. A tu je práve rozdiel. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zmluvy, ktoré musia byť zverejnené, majú výnimku. V nich sa meno a priezvisko nepovažuje za chránený údaj a teda musia byť zverejnené. Naopak, pri pracovných zmluvách a dohodách, ktoré nemusia byť zverejnené, zákon nepozná výnimku a teda osobný údaj ako meno a priezvisko vám obec bez súhlasu danej osoby nemôže sprístupniť. Starosta mal iba vylúčiť chránené informácie, teda chránené informácie mal nesprístupniť a ostatné informácie mal sprístupniť. Sumy mi nepovedal. Čo teda zákonom chránené podľa mňa nie je.09-04_Občan za dverami[(044463)15-59-36] Veď ani neviem, o aké mení ide. Starosta má ale na vec iný názor. Ako píše, nevidí dôvod vyjadriť sa k tejto veci pred kamerou. Vyberáme preto z jeho písomného stanoviska. Keďže väzba konkrétnej osoby a účelu dohody je v našej obci verejne známa, nakoľko sme malá obec, zverejnením účelu dohôd a výšky odmeny by došlo k jednoduchej identifikácii konkrétnych osôb. Rozhodli sme sa nezverejniť výšku odmien spolu s účelom dohody, lebo sa jedná o kombináciu informácií, na základe ktorých je možné spojiť konkrétne meno, účel dohody a výšku odmeny. Našou snahou je, aby naplnením práv jedného občana nedošlo k porušeniu práv iného občana. Samotný údaj o predmete činnosti a výške odmeny bez spojenia s konkrétnym meno, nie je osobný údaj. Vždy sa vylúči iba chránená informácia, ale ten zvyšok informácií, ktoré nie sú chránené, sa musia poskytnúť. Čiže v tomto starosta urobil chybu a nepostupoval podľa zákona. Nielen ja, ale aj ostatní občania majú právo vedieť, ako sú používané peniaze z ich daní. Lebo inak sa nedá vidieť, či sú tie verejné prostriedky nejako spreneverované alebo nie. Inak s človek k tej informácii nedostane. Keďže našej sťažovateľke sa nepodarilo od starostu dozvedieť, čo žiadala, obrátila sa aj na okresný úrad v Trenčíne. Že pán starosta mi neposkytol túto informáciu a ide o priestupok. Ale okresný úrad mi odpovedal: Po vykonanom ústnom pojednávaní a vyhodnotení podkladov a dôkazov rozhodol priestupkové konanie zastaviť z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupok. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti je preskúmateľné v súdnom konaní. Tá prax je taká, že oznámenie o priestupku by sa malo podávať až vtedy, keď už nejaký nadriadený orgán skonštatuje vo svojom rozhodnutí, že bol porušený zákon. Ak ste občan, ktorému záleží na verejnej kontrole, pripravte sa na to, že pre tých, ktorých kontrolujete, sa stanete “persona non grata”. Aj na to, že asi budete potrebovať právnika. Občan môže podať odvolanie, ak dostane rozhodnutie o nesprístupnení informácie, do 15 dní. Ak aj toto odvolanie je zamietnuté, tak sa môže občan obrátiť na súd. A to ste len chceli vedieť, ako obec použila verejné zdroje. Keď pani Tatíková opäť požiadala starostu o sprístupnenie tých istých informácií, nevediac, že meno je pri dohodách o vykonaní práce chráneným údajom, ten jej ich opäť odmietol sprístupniť. A aj do tretice po následnom odvolaní. A v celom rozsahu. Prečo tak neoblomne trvá jeho neochota odpovedať, koľko peňazí zaplatila obec na dohodách a za aké činnosti, vie najlepšie on sám. A my zase vieme, prečo sa pani Tatíková chodí niečo pýtať na obecný úrad každý týždeň znova a znova.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.