Občan za dverami 4.3.2017

By | marec 15, 2017

Štátna zdravotná poisťovňa sa pred pár dňami postarala o rozruch. Svoje dlhy chcela znížiť tým, že obmedzí liečbu pri niektorých diagnózach. Za chyby manažérov mali platiť občania. Na občanoch šetria aj plynári. Namiesto toho, aby zaplatili viac odpočtárov, spotrebu plynu určujú odhadom aj tam, kde im zákon káže iné. Výsledok? Čoraz viac príbehov o astronomických nedoplatkoch. Začína sa Občan za dverami. Merač nebol pokazený, no rodine narástla spotreba plynu o 50 %. Požadovali zaplatiť dlžnú sumu. V boji o novú elektronickú protézu jej štátni úradníci nepomohli. Prekážkou je cena, alebo môj vek. Nebola na vyšetrení u pracovného lekára a prišla o prácu. Ťahá sa to už 7 rokov. Hneď ako sme odvysielali reportáže o zvláštnych nedoplatkoch za plyn napísali nám ďalší z vás. Téma je aktuálna aj v súvislosti s diskutovanou reguláciu, či skôr nereguláciou cien energií. Najviac nás zaujalo, že všetky vaše príbehy mali jedno spoločné. Ani raz nevyšiel skrátka predajca či dodávateľ energií. Vždy doplácal zákazník. Zákazník nás oslovil na jeseň roku 2015. Reklamoval správnosť meradla. Požiadal o jeho skúšku. Telefonicky sme kontaktovali metrologický ústav či by sa dala urobiť aj iná skúška meradla. Povedali nám, že existuje aj dlhodobá skúška. Musí ju však nariadiť súd. Rodina Motyčákových patrí ku skupine zákazníkov SPP, ktorú prekvapila vysoká faktúra so sumou 2 270 eur. Od októbra 2014 do októbra 2015 jej narástla spotreba zemného plynu o 50 %. Vybrali sa teda do zákazníckeho centra v Trnave. Pani v centre sa správala tak, že zaplať to a viac od nás nechci. Potom sme hľadali na internete ako s nimi komunikovať. V prípade nesúhlasu s faktúrou je jediná možnosť. Napísať reklamáciu. Napísali sme prvú reklamáciu. Zamietli nám ju. Napísali, že si môžeme dať preveriť plynomer. Chceli, lenže zostali prekvapení. Plynomer bol zdravý ako rybička. Odvolanie sa na reklamáciu bolo viac menej zbytočné. Štyrikrát bola odpoveď napísaná ako cez kopirák. Zmenený bol iba dátum a podpis. SPP sme požiadali o druhú skúšku. Asi po 3 týždňoch nám odpísali, že robili dlhodobú skúšku meradla. Podľa nich trvala 2 3 týždne. Podľa skúšky meradlo vyhovuje. SPP distribúcia to potvrdila v písomnom stanovisku aj nám. Problém teda údajne nie je v meradle. Otázkou zostáva, či rodina mohla spotrebovať toľko plynu počas jari a leta. Čo sme kúrili naplno aj v lete a otvárali okná? Neviem to pochopiť. Distribučná spoločnosť Motyčákovcom dokázala, že meradlo je v poriadku. Prečo potom obdobie od januára do augusta 2015 neodčítala z meradla, keď bolo také spoľahlivé? Prečo sa nikto nepozastavil nad faktom, že rodina mala po minulé roky spotrebu medzi 2 700 a 3 500 m3 plynu a v reklamovanom období až 5 300 m3. Od marca do septembra býva u nás teplo. Ako prišla SPP distribúcia k tomu číslu? Tak, že nepredstavuje skutočnú spotrebu za 8 mesiacov. Dôvod náhradného spôsobu výpočtu spotreby sa Motyčákovci nedozvedeli. Typové diagramy sa môžu používať v ojedinelých prípadoch. Napríklad ak sa merač pokazí. Ak je tam neoprávnený odber. To ale nie je prípad Motyčákových. Odpisy raz ročne u nich vykonávali ľudia na to poverení. V septembri 2015 sa menila cena energie, takže niekto mal prísť urobiť odpočet. Ale pri častých cenových výkyvoch by museli odčítať merače aj dvakrát ročne a zákon im prikazuje iba raz za rok. Všetko ostatné je dobrá vôľa. Nenechali tu žiadny lístok. Vždy som každého pustil. Niekomu sa nechcelo prísť. Mali sa držať meradla. Ak je meradlo v poriadku, tak nemajú inú možnosť. Žiadne typové diagramy. Ako dodávateľ nevieme, či čísla, ktoré nám dáva distribučná spoločnosť ako podklad k fakturácii sú robené fyzickým odpočtom, alebo typovým diagramom. Viac svetla do prípadu mohol priniesť ÚRSO. Rozprával som so šéfom. Povedal, že všetko sa vybaví a odporučil ma na druhého, ktorý bol práve v Rusku. Dal mi jeho číslo a povedal, že mu mám zavolať. Zavolal som mu a vysmial sa mi do tváre. Oni sa nechcú s vami spojiť. Kto sú oni? SPP distribúcia? Tá má reklamáciu vyriešenú. Nespokojnosť zákazníka ju netrápi a ani nemôže. Viete koľko majú roboty? Je okolo 1,5 milióna odberateľov zemného plynu. Preto sú rozdelení do rôznych cyklov. Fyzicky by nebolo možné prispôsobovať sa každému odberateľovi plynu. My sme dodržali literu zákona. Raz ročne každému fyzicky skontrolujeme objem spotrebovaného plynu na odbernom mieste. V cykloch by sa to raz ročne podariť malo. A malo by sa to aj v prípade zmeny ceny plynu. Tá sa však deje častejšie a k rovnakému termínu pre všetkých. Pri takom množstve zákazníkov nikto nemá čas hľadať pravdu v reklamácii. Tak boli Motyčákovci označení ako dlžníci. Po tretej reklamácii nám napísali, že máme z toho zaplatiť úroky. Zaplatili sme, ale už tam bolo napísané, že nás odpoja. Plyn vraj odoberáme načierno. Prečítal som si obchodné podmienky. Je tam napísané, že ak podávate reklamáciu, tak kým je reklamácia v riešení, dlžník dlžnú sumu zaplatiť nemusí. V lete v roku 2016 zákazník požiadal o splátkový kalendár. Štandardný splátkový kalendár trvá 6 mesiacov. Zákazníkovi sme vyšli v ústrety a dohodli sme sa na 12 mesačnom splátkovom kalendári. V tom čase už rodina komunikovala s našou redakciou a priznala, že zaplatila iba jednu splátku z dlhu 2 270 eur. Stále čakala, že si niekto všimne výhradu voči nárastu spotreby plynu o 50 % v období, keď sa už kúriť prestáva. SPP sa rozhodla na základe dlhu ukončiť na jeseň dodávku plynu a v januári vypovedala zmluvu. V zime to isto poteší. Motyčákovci nemali inú možnosť ako dlh uhradiť a pristúpiť na novú zmluvu. My sa spolu s nimi pýtame čo na to ÚRSO, kde je teraz horúco, lebo tam obchodníci riešia ceny energií a ich spätnú úpravu. Už sa všetci tešíme. Lebo ak nie, zostáva ešte krajné riešenie, súd. Keď mali funkčný plynomer a použili typový diagram miesto neho, tak, ako im to ukladá Zákon o energetike, má šancu byť úspešný. Zákazníkom odporúčame, aby v prípade zmeny ceny odpočítali svoje meradlo a toto číslo nám sprostredkovali. Budú mať istotu, že v danom momente budú mať vlastný fyzický odpočet. Ušetríte tak nielen náklady SPP distribúcii na otravné odpočty 1,5 milióna meradiel, ale aj svoje nervy a čas pre reklamácii nezmyselných nadspotrieb energie. Tak vám, milí zákazníci, Pán Boh pomáhaj. Zdá sa, že nikto iný kompetentný tu na to nie je. Pred rokom sme vysielali reportáž pani Záhradníkovej z Liptovského Mikuláša. Lekári jej po dlhých rokoch zdravotných problémov museli amputovať nohu. Napriek tomu zostala aktívna a snaží sa o seba postarať sama. Preto jej lekári predpísali novú modernú elektronickú protézu, keďže pôvodná jej len komplikovala život. Na tej protéze sa nedá chodiť. Problém mám nastúpiť do autobusu. Takto sa existovať nedá. Môžem iba zostať sedieť doma. Príbeh 65 ročnej Anny Záhradníkov z L. Mikuláša sa začal pred viac ako 40 rokmi. Počas zahraničnej služobnej cesty sa pošmykla a spadla. Výsledkom bolo poškodené koleno ľavej nohy. Po pol roku som pociťovala bolesť v dolnej končatine. Lekári to riešili a zistili, že na kosti niečo rastie. Nasledovala operácia a krutá diagnóza. Zistili mi nádor. Vyoperovali mi ho. Po čase sa noha začala v mieste ožarovania scvrkávať. Začala sa tam vytvárať akási manžeta. Napriek tomu sa pohybovala bez cudzej pomoci. Po čase nastúpila aj do práce. Po 40 rokoch sa tam urobil vriedok. Urobila sa tam maličká dierka a začalo to hnisať. Príčinou boli rozdrobené kostičky. Operačne jej ich odstránili. Problémy však pokračovali. Rana bola otvorená, hnisala a zväčšovala sa. Nohu som ťahala za sebou. Najskôr som chodila s jednou palicou, potom s dvomi. Po dlhom uvažovaní sa pani Anna rozhodla pre radikálny krok. Sama som sa rozhodla pre amputáciu. Už som dostávala otravu krvi. Stalo sa tak pred 2 rokmi, 8.3. v nemocnici v Dolnom Kubíne. Chirurgovia jej ľavú nohu v stehne amputovali. Operácia bola bez komplikácií a po týždni ju prepustili domov s odporúčaním, že najbližšie protetické pracovisko je v Martine. Tam si môže dohodnúť výrobu protézy. Išla som tam. Povedali mi, takúto budete mať a hotovo. Po pol roku dostala prvú definitívnu protézu. Na rozdiel od tej privykacej spokojná s ňou nebola. Bez bariel ju nemohla používať. Protéza sa točila, kolenný kĺb nedržal a pri zaťažení sa podlamoval. Pri chôdzi sa zohne. Musím dávať veľký pozor, aby som nespadla. Musím mať palice, na ktorých sa držím. Výrobca je pri reklamácii ponúkol úpravu objímky. Protéza je vraj pre ňu vhodná. O pomoc preto požiadala lekárov v špecializovanej nemocnici pre ortopedickú protetiku v Bratislave. Protéza, ktorú momentálne pani má je funkčná, alebo nie? Bola vyšetrená v našej ambulancii našim ortopedickým protetikom. Prvá protéza konštrukčne úplne nevyhovovala. Napriek tomu ju pacientka používala. Nič iné jej nezostávalo. Až lekári v tejto nemocnici začali skúmať aký typ protézy by jej pomohol relatívne plnohodnotne fungovať. Som typ, ktorý neobsedí doma. Rada chodím von. Stanovili sme najvyšší funkčný režim používania protézy. Aktívny pohybový režim v exteriéri. Zaradili ju do 4. stupňa aktivity. Vystavili jej lekársky poukaz na špeciálny druh protézy, ktorej kolenný kĺb riadi mikroprocesor. Má mať dve funkčné protézy. Druhá by mala byť riadená mikroprocesorom. Poukaz na protézu spolu s predbežnou kalkuláciou zaslali do VšZP, v ktorej je Anna Záhradníková poistená v septembri 2015. V októbri poisťovňa rozhodla, že s úhradou za daný typ protézy nesúhlasí. Neboli splnené indikačné kritériá stanovené v opatrení MZ SR. Podľa zákona musí úhradu špeciálneho typu protézy schváliť revízny lekár poisťovne. Ten pani Annu osobne nevidel a nevyšetril. Revízny lekár v zmysle platnej legislatívy nemôže ošetrovať pacienta, ani mu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Pacienta ošetruje ošetrovací lekár, ktorý zdravotnícku pomôcku indikuje na základe posúdenia zdravotného stavu. To sa udialo. Ortopéd jej indikoval špeciálnu protézu a váš revízny lekár, ktorý ju nevidel, to zamietol. Revízny lekár vychádza z predloženej žiadosti, zo zdravotnej dokumentácie, z kalkulácie nákladov zdravotníckej pomôcky a z vykázanej zdravotnej starostlivosti. Pacientka sa odvolala. Zvážili sme to znovu a prišli sme k rovnakému záveru. Vynaložené prostriedky by boli u nej zmysluplne využité. Napriek argumentom lekárov špecialistov, revízny lekár VšZP s úhradou protézy nesúhlasil. Neboli splnené indikačné kritériá. Je to drahé, 25 000 eur. Aj preto tvrdeniam poisťovne neuverila. Problémom sú financie, alebo môj vek. Dôchodcovia u nás naozaj už nemajú nárok na nič. Môžete vyzerať ako chcete. Môžete sa snažiť ako chcete. Už to je odpísaný človek. Takto to vnímam. To, že za rozhodnutím bola vysoká cena protézy a nie slabosť zdôvodnenia žiadosti pred rokom poisťovňa odmietla. Ale ak porovnáme cenu protézy, ktorú pani Anna ostala a tej s mikroprocesorom, rozdiel je päťnásobný. A to ešte neboli zverejnené informácie o 200 miliónovej účtovnej strane VšZP a úsporných opatreniach, ktoré by sa vraj pacientov dotknúť nemali. Ako napokon tento nerovný súboj dopadol? Pozrime sa. Dopadlo to nakoniec tak, že mi prišlo konečné rozhodnutie od komisára pre zdravotne ťažko postihnutých, že boli porušené moje ľudské práva. Podľa tohto úradu poisťovňa vôbec nezisťovala skutočný skutkový stav, aby mohla rozhodnúť o schválení protézy podľa reálnych potrieb. Ministerstvo zdravotníctva, ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v konaní poisťovne žiadny problém nevideli. Napísali mi to, čo napísala VSZP. Akoby odpisovali jeden od druhého. Nedá sa, nespĺňam indikačné podmienky. Na nefunkčnej protéze chodiť nemohla, invalidný vozík nechcela a na ďalší súboj už nemala dostatok síl, preto napokon súhlasila s lacnejšou protézou bez mikroprocesoru. Tú je poisťovňa zaplatila, aj 8 dňovú hospitalizáciu a následnú rehabilitáciu. Od polovice januára sa učí chodiť s novou protézou. Urobili mi ju s lepším kolenným kĺbom, ktorý je stabilnejší. Môžem chodiť aj s jednou palicou, lepšie stojím. Už som si aspoň istá, že nespadnem. Celú tortúru dnes berie s reálnym optimistickým nadhľadom. Štipka z jej pokory by sa zišla aj tým, ktorí rozhodovali na čom bude chodiť. Našťastie úsmevu na jej tvári je o niečo viac ako pred rokom. Áno, je. Ak nie je iné východisko, musíme byť spokojní a ísť ďalej. S pribúdajúcimi rokmi sa zdravotné problémy vyhýbajú len málokomu. Nie každý dokáže dlhodobo zvládať náročné požiadavky firiem. Aj na takú situáciu myslí Zákonník práce. Za určitých zdravotných okolností prikazuje zamestnávateľovi, aby zamestnanca preradil a inú, adekvátnu pracovnú pozíciu. Nie vždy to však ide. Prepustili ma, lebo som po operácii odmietla pokračovať v práci. Chcela som ísť na pozíciu pokladníka. Zákonník práce nie je postavený na rovnosti. Zamestnávateľ so zamestnancom sú si nie rovní. Zamestnanec je v subordinácii k zamestnávateľovi, ale zároveň požíva dosť značnú ochranu ako slabšia strana. Pani Cintulová začala pracovať v roku 2007 v jednej z nitrianskych predajní spoločnosti Billa ako vedúca oddelenia potravín. Vykladanie tovaru, pokladňa, reklamácie, kontrola dátumu spotreby Robila som všetko, čo sa týka potravín. Musela som chodiť po rebríku. Ak tovar nevošiel do regálu, musela som ho vyložiť do výšky 3 m. V práci bola spokojná. Až kým neutrpela úraz kolena. Musela podstúpiť výmenu kolenného kĺbu. O svojich zdravotných problémoch informovala zamestnávateľa. Bola som uznaná ako čiastočne invalidná. Všetky správy som im dala. Aj nálezy, prepúšťacie správy, všetko mali k dispozícii. Zamestnávateľ má povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu na základe zdravotného posudku. V presvedčení, že zo zákona má nárok na preradenie na fyzicky menej náročnú pracovnú pozíciu písomne požiadala o miesto pokladníčky. Zamestnávateľ jej nevyhovel. Povedali mi, že pre mňa robotu nemajú. Odmietam robiť to, na čo som bola prijatá, takže robotu pre mňa nemajú. Príčinou okamžitého skončenia bolo to, že na výzvu zamestnávateľa sa sťažovateľka nedostavila do práce. Ale nedostavila sa z toho dôvodu, že zdravotne na to nebola spôsobilá. A zamestnávateľ to vedel. A tak sa začala dnes už 7 ročná snaha pani Cintulovej dokázať, že jej zamestnávateľ konal v rozpore so zákonom. Okresný súd rozhodol v jej prospech. Okamžité skončenie pracovného pomeru označil za neplatné. Spoločnosť Billa sa odvolala na krajský súd. Ten rozhodol inak. Potvrdil okamžitú výpoveď. Pani Cintulová sa odvolal na Najvyšší súd a ten vrátil rozsudok na krajský súd. Odôvodnenie jeho rozsudku považoval za nedostatočné. Najvyššiemu súdu prekážalo, že ak sa skúma okamžité ukončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, tak v každom konaní sa skúma intenzita. To, že zamestnanec trikrát ráno mešká do práce môže znamenať aj to, že večer vypil veľa alkoholu. V tom prípade je miera nedbalosti vysoká. Môže neprísť do práce preto, že je chorý a ráno má závrate. Toto sa Najvyššiemu súdu nepáčilo, že krajský súd sa týmto nezaoberal. Navrhol mu, aby sa tým ďalej zaoberal. V odôvodnení krajského súdu som však nenašla, že by sa tým zaoberal. Odôvodnenie nie je ani druhýkrát na 100 %. Krajský súd aj druhýkrát potvrdil platnosť okamžitej výpovede. Voči tomuto rozsudku sa už pani Cintulová odvolať nemohla. Jadrom sporu je jedna listina. Zdravotný posudok. Resp. to, že ho svojmu zamestnávateľovi nedodala. Lekárska správa je posúdením stavu zamestnanca. Zdravotný posudok je vyhodnotenie lekárskych správ na nejaký účel. Či už na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia, alebo na posúdenie toho, či je spôsobilý vykonávať svoju prácu. Pani Furičková sa nevyjadrila čo konkrétne odo mňa chce. Vraj mám vedieť čo mám doložiť. Povedala som, že to neviem. Mám lekársku správu, v ktorej je stanovená moja invalidita. Je tam stanovený rozsah pracovnej doby a čo môžem a čo nesmiem robiť. Všetko je tam napísané. Ak by nečinnosť zamestnávateľa stála len na tom, že zamestnankyňa nepredložila zdravotný posudok, ale predložila lekárske správy a návrhy, mal brať do úvahy konkrétny prípad. Zákon mu umožňuje, aby si sám vyžiadal zdravotný posudok so súhlasom zamestnanca. Musíte vedieť čo od vás požadujeme. Vtedy som naozaj nevedela. Pri komunikácii medzi pani Cintulovou a jej nadriadenou sme neboli a netrúfame si hodnotiť jej zrozumiteľnosť, ani ochotu zúčastnených strán hľadať riešenie. Faktom však je, že zdravotný posudok má pre zamestnávateľa svoje opodstatnenie a bez spolupráce zamestnanca si ho zabezpečiť nedokáže. Ak má zamestnanec pochybnosti o objektívnosti pracovnej zdravotnej služby, môže si ho zaobstarať sám podľa pokynov všeobecného lekára. Zamestnávateľ od začiatku vedel o zdravotných indispozíciách sťažovateľky a napriek tomu ju vyzýval k nástupu do práce. Zamestnávateľ zvolil najkrajnejšiu možnosť, skončenie pracovného pomeru. Je to jednoduchý spôsob, ako sa zbaviť nepohodlnej zamestnankyne. Pani Cintulová sa nevzdáva. Obrátila sa na Ústavný súd a následne pre jeho nečinnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Vzhľadom na vysokú úspešnosť našich občanov má aj ona dobré vyhliadky. Čaká. Vie, že rozhodnutie krajského súdu o platnosti výpovede malo zásadný dosah na jej život. Na to, aby získala nárok na invalidný dôchodok potrebovala odpracovať ešte 2 roky. Dnes nemá ani na trovy konania, ani na trovy právneho zastúpenia, ktoré má na základe rozhodnutia krajského súdu zaplatiť Bille. A tak čelí exekúcii. Nemám príjem, nepoberám žiadne dávky, žiadny dôchodok. Toto sa ťahá 7 rokov. To už je statočne. Dnes už je nielen nezamestnaná, ale aj nezamestnateľná. Keď som povedala koľko mám rokov a čo mi je, tak je to bez šance. Na definitívne právne ukončenie súdnych sporov a prípadné zadosťučinenie budeme čakať spolu s pani Cintulovou. Ostatným môžeme iba poradiť. Ak vám zdravotné problémy začnú ovplyvňovať schopnosť pracovať a máte tú možnosť, obráťte sa na svoju odborovú organizáciu. Keďže v mnohých našich podnikoch chýba, ponúkame ešte jednu radu. Odporúčala by som, aby si v spolupráci so zamestnávateľom žiadali pracovný posudok. Práve v ňom môže byť uvedené na akú prácu má zamestnávateľ zamestnanca predradiť. Veľmi dôležité sú obmedzenia, ktoré posudkový lekár určí. Tak čo myslíte, budú manažéri, štátni úradníci, či sudcovia niekedy zodpovední za svoje chybné rozhodnutia? Kým sa tak stane, dovtedy tu bude Občan za dverami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.