Občan za dverami 26.2.2017

By | marec 15, 2017

Vitajte. Za plyn zaplatil nedoplatok vyše 3 200 eur. Faktúru, čo mi nafakturovali, neviem, kde zobrali. Zmenou štátnych úradníkov sa zmenil aj verdikt pre vojnovú sirotu. Dostaneme peniaze? Tak je, ako má byť. Za nedbalosť notárky zaplatil súdom, advokátom a na úrokoch vyše 23 000 eur. Aj exekútor má nejakých 3 000, alebo koľko. Aj vaša rodinná rada už sedela nad faktúrou a rozmýšľala, kde v rozpočte nájde peniaze na zaplatenie nedoplatku? Keď v domácnosti pribudne spolubývajúci alebo nový spotrebič, alebo je tuhá zima, akosi s tým rátate. Horšie je, keď neviete, prečo a za čo máte zrazu doplatiť 3 200 eur za plyn. Prosím vás, ako mohlo k tomu prísť? Ako je to možné? Nemyslím si, že je úlohou našej spoločnosti posudzovať, prečo je spotreba taká, hlavne keď je meradlo funkčné. Pri každej zmene ceny odporúčame našim zákazníkom, aby si v daný deň urobili odpočet svojho meradla a poslali nám ho na zákaznícku linku, alebo na ňu zavolali. My to zaregistrujeme a tým pádom má zákazník fyzický odpočet. Pán Lacko postavil svoj rodinný dom pred 18 rokmi. Odvtedy má toho istého dodávateľa plynu, SPP, ktorému platil viac menej tie isté zálohové platby. Každoročné vyúčtovanie spotreby plynu ho nikdy neprekvapilo. Preplatky či nedoplatky boli minimálne. Ja som bol spokojný. Veľmi spokojný. Nemal som dôvod riešiť iné veci. Až do apríla 2015, keď mu prišla faktúra za predchádzajúcich 12 mesiacov a v nej vyúčtovaný nedoplatok 3 213 eur. To sa nedá ani opísať, ako som to prežíval. Ja som myslel, že skolabujem. V živote som také niečo nedostal. Neviem to opísať. Začal hľadať vysvetlenie. Keďže v jeho domácnosti v tomto období nepribudol žiadny spotrebič, nikto sa neprisťahoval a nebol ani žiadny iný dôvod zvýšenej spotreby plynu, zavolal odborníkov. Vyzval som plynárov. Boli ochotní, prišli, všetko bolo premerané, skontrolované. Únik bol v norme. Som pozval nezávisle revízneho technika, aby skontroloval môjho opravára, ktorý mi každý rok čistí kotle. Všetko bolo v poriadku. Oni sa nepoznajú. Tiež si to nevedel vysvetliť, ako je to možné. V presvedčení, že plyn neunikol a ani ho nespotreboval, sa obrátil s reklamáciou na svojho dodávateľa, akciovú spoločnosť SPP. My sa musíme riadiť len dátami, ktoré nám prichádzajú z distribučných spoločností. V tomto prípade distribučná spoločnosť jednoznačne povedala, že namerané hodnoty sú správne. Distribučnou spoločnosťou, ktorá informácie o spotrebe na konkrétnom odbernom mieste poskytuje, je SPP distribúcia, ktorá si za nameranými hodnotami stojí. Pokiaľ má odberateľ pochybnosti o tom, či je tá hodnota nameraná správne, môže požiadať o úradné overenie meradla, čo v tomto prípade aj bolo. Pán Lacko využil možnosť dať plynomer preveriť. Vedel, že ak bude v poriadku, bude musieť za preskúšanie zaplatiť 150 eur. A tak sa aj stalo. Lebo Slovenská legálna metrológia skonštatovala, že meradlo vyhovuje. Kam ten plyn ide? Ide do zeme? Kam to ide? Nikto nedal vysvetlenie. V tomto prípade nie je dôvod, aby sme my preverovali, kam ten plyn, reálne odobratý z nášho pohľadu, išiel. Nakoľko naše plynárenské zariadenia nevykazovali žiadnu chybu. To znamená, že naša zodpovednosť za dodávku po hlavný uzáver plynu do odberného miesta. A to, či odberateľ spotreboval a ako, to je už na jeho zodpovednosti. Dodávateľ SPP na základe podkladov od distribútora SPP distribúcie zamietol aj opakovanú reklamáciu pána Lacka. Čiastočne však nameranie obrovskej spotreby plynu vysvetľuje vo svojom zamietavom stanovisku. Na odbernom mieste k fyzickému odpočtu došlo v marci 2013 a k ďalšiemu až v marci 2015. Ostatné odpočty boli vykonané odhadom. V tomto období došlo ku kumulácii. Za 24 mesiacov od marca 2013 do marca 2015 teda plynomer na vlastné oči nevidel nikto. A za týchto 24 mesiacov meradlo natočilo asi 10 400 m3 plynu. Obrovský nárast oproti bežnej spotrebe. Ktovie, ak by došlo k fyzickému odpočtu aj v roku 2014, či sa nepríjemnému prekvapeniu dalo predísť. Ak to meradlo dostupné nie je, môžeme v zmysle zákona použiť typový diagram dodávky. My nevieme, či nám distribučná spoločnosť posiela údaje, ktoré sú namerané odhadom alebo fyzicky. Príde pracovník, ktorý zazvoní. A keď ma nenájde doma, môže nechať lístok, alebo ma upozornia telefonicky. Doteraz to fungovalo. Bol som veľmi spokojný. Na okolnosti z roku 2014, prečo nedošlo k fyzickému odpočtu, ale len k odhadu, si už nikto nepamätá. Ani pán Lacko, ani distribútor. Zákon o energetike, konkrétne paragraf 7, však o povinnosti fyzického odpočtu raz za rok hovorí jasne. Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu, alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Je asi 1,5 mil. odberateľov zemného plynu, preto sú rozdelení do rôznych cyklov. Nebolo by ani fyzicky možné prispôsobovať sa každému jednému odberateľovi plynu, aby sme dodržali literu zákona a raz ročne každému fyzicky skontrolovali objem spotrebovaného plynu na konkrétnom odbernom mieste. Typový diagram dodávky nám dáva dostatočný podklad na to, aby sme túto hodnotu vedeli vyfakturovať. Distribútor plynu si teda literu zákona vysvetľuje po svojom. A zákazník, ak nechce čeliť vysokému nedoplatku, musí si plynomer kontrolovať sám. Pri odpočtoch je potrebné, aby bola domácnosť prítomná, ak to robí spoločnosť, aby bola možnosť skontrolovať odčítanú sumu. Ale rovnako to domácnosť môže robiť každý mesiac, že si odfotia stav, ktorý tam je. A takto si môžu sledovať priebežnú spotrebu v priebehu roka. Pri každej zmene ceny odpočúvame zákazníkom, aby si v ten deň urobili odpočet svojho meradla a poslali nám ho na zákaznícku linku alebo nám na ňu zavolali. My odpočet zaregistrujeme a tým pádom má zákazník fyzický odpočet. Aby si pán Lacko nespôsobil ďalší problém, celý nedoplatok uhradil. Napriek presvedčeniu, že toľko plynu spotrebovať nemohol. O pomoc preto požiadal spotrebiteľské združenie i Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Podkúri aj dodávateľovi plynu, výmenou kotla. Teplo chce získavať z iného média. Podkúril aj sebe, už túto zimu. Podobne ako v iných domácnostiach, kde sa rozhodli výrazne šetriť plynom, pôvodne dekoračný krb sa zmenil aj u Lackovcov na významné výhrevné teleso. Budem kúriť drevom, čo som aj predtým. Ale teraz som začal výrazne kúriť briketami, kvalitným drevom. Aj tak sa dá. Aby vás nestrašili faktúru od dodávateľa plynu. Buďte vždy pri odpočte, zapíšte si stav, porovnajte s vyfakturovanými údajmi a preventívne kontrolujte meradlo pravidelne. Najlepšie aj mesačne. Pri odchýlke od bežného stavu riešte problém ihneď. V roku 2014 schválil parlament zákon o poskytnutí jednorazového príspevku vojnovým sirotám, ktorých rodičia padli pri boji proti fašizmu. Jednou z nich je aj 72 ročná Helena Filičková. S priznaním príspevku však mala problém, až kým sa jej prípadom pred vyše rokom nezačal zaoberať kolega P. Navrátil. Pani Helena mala nakoniec možno aj šťastie, keď sa k jej prípadu opäť vrátil. Ja som sa narodila 19.4.1945. On zomrel 16.9.1944. Ja som sa narodila po jeho smrti. J. Somič, otec H. Filičkovej, mal v čase svojej smrti len 21 rokov, rovnako ako jej mama. Neboli zosobášení, ale chodili spolu ako chodia mladí ľudia. A tak sa stalo, že išiel na vojnu a ja som sa narodila. A on sa už nevrátil. V roku 1944 boli partizáni na našich vrchoch a organizovali chlapcov na našich vrchoch, aby k nim pristúpili na pomoc, ktorí chcú. Že ich radi prijmú. Prihlásili sa. Z Jastrabia padli. Tam je tabuľa na obecnom úrade. Že jej otec zahynul ako partizán vedela z úmrtného listu, ale nič viac. O tom, že v roku 1946 bol posmrtne vyznamenaný Československým vojnovým krížom, sa dozvedela len pred pár rokmi. Keď parlament prijal zákon o jednorazovom príspevku pre vojnové siroty, požiadala o jeho priznanie. Chýbal jej ale úradný dokument o tom, že jej otec bol naozaj partizán. Všade sme písali. Ale nikde sa nenachádza. V žiadnom archíve. Aby jej bol priznaný vo výške 2655 eur, musela na ministerstvo spravodlivosti predložiť osvedčenie o účasti jej otca v boji za oslobodenie, alebo potvrdenie o tom, že bol československý partizán. Ani jeden z týchto dokumentov ale pani Filičková nemala a získať ich dnes po vyše 70 rokoch je veľmi komplikované. Je to pravda, my však musíme postupovať v rámci zákona. Na to, aby sme niekomu priznali odškodné, musia to ľudia nejako preukázať. Ja som začal volať do Bratislavy na ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra. Do Trnavy som volal do archívu, do Banskej Bystrici som volal do archívu. Všade nám len odpovedali, že sa tam nenachádza, aby som volal inam. Všade povedali, že sa nikde nenachádza. Keďže H. Filičková mala po 70 ke, mala po mozgovej príhode a čas súril, s hľadaním dôkazov sme jej pomohli. J. Somiča podľa úmrtného listu zastrelili v septembri 1944 v katastri obce Vyšné Repaše, kde je na miestom cintoríne pochovaný. Hoci hrob za tie roky splynul s okolitým terénom a nájsť sa nám ho nepodarilo. V dedine sme ale našli očitého svedka jeho smrti. V tom čase mal 16 rokov. Ale kde Nemci našich. To je omyl. Naši partizáni chceli odzbrojiť tých v boji, čo tam stáli ako hliadka. Ten jeden dal zbraň, ten menší a ten väčší nedal. A začal utekať, ako sú maštale, tam bol kedysi les. Strelili raz a ešte raz a chlap spadol. Podľa M. Slebodníka teda otca H. Filičkovej nezastrelili Nemci, ale omylom partizáni z inej skupiny. Ako ale dokázať, že naozaj zahynul ako partizán? Majú všetky doklady, jedine nemajú doklad o priznaní charakteru československého partizána. Partizáni mali legitimácie partizána. Tá legitimácia by bola aj náhrada za “255”, o ktorej hovorí zákon. Mohlo sa stať, že ten preukaz partizána mal, ale v tej trme vrme ho s ním pochovali. To, že J. Somiča nezastrelili Nemci, ale omylom členovia inej partizánskej jednotky, na celej situácii podľa nich nič nemení. Nemení. On padol. Tá guľka prišla. Som presvedčený, že žiadosť, ktorú riešime, je oprávnená. Tá dcéra by mala byť odškodnená. Priznávať odškodné len na základe toho, že nám niekto napíše list s tvrdením, nie je možné. Pán Somič bol držiteľom Československého vojnového kríža. Nie je toto relevantný fakt pre vás? Dokument o udelení ocenenia sme videli, ale z neho nevyplýva, v akej úlohe sa zúčastnil na národno oslobodzovacom boji. Keďže nič z predošlého úradníkov na ministerstve nepresvedčili, oslovili sme Český vojenský historický ústav a následne Ústredný vojenský archív v Prahe. Odpoveď českých archivárov vysvetlila, prečo o držiteľovi vojnového kríža nie je v našich archívoch ani zmienka. A práve chyba v priezvisku asi spôsobila to, že sa meno otca H. Filičkovej nepodarilo nájsť. V dokumente z 2.3.1946, ktorý nám z pražského archívu odoslali, okresný národný výbor v Sabinove navrhol udelenie vyznamenania pre J. Soviča a nie Somiča. Evidentne ide o preklep. Dokazuje to správne uvedená ukrajinská národnosť, rodná obec, zamestnanie i lokalita smrti. A dokazuje to aj viditeľne prepísané písmeno V na písmeno M na diplome, ktorý sa prikladal k vojnovému krížu. Napriek týmto našim zisteniam ministerstvo vyplatiť odmietlo. Ak nebudú splnené zákonné podmienky, nebude možné priznať tento nárok. Napriek stanovisku ministerstva, ktoré odmietlo prijať relevantné dôkazy, že otec H. Filičkovej naozaj padol ako partizán, celý príbeh napokon skončil spravodlivo. Pomohli tomu minuloročné voľby a zmena v ministerskom kresle. Ministerka L. Žitňanská celý prípad prehodnotila, rozhodnutie svojho predchodcu označila za protizákonné, zmenila ho a príspevok pani Filičkovej priznala. Opätovne sme prehodnotili a príspevok priznali na základe iného právneho posúdenia žiadosti. Tam sme išli, tam sme išli a stále nás odstrčili, že nemáme nárok. Vy ste hovoril, nevzdávať sa. Ak máte nárok, treba bojovať. Keby nebolo vás, tak to nemáme. V tomto prípade bol žiadateľke priznaný príspevok v maximálnej výške a to 2655 eur. Veľmi som spokojná, ale vďaka vašej relácii. Musím vám veľmi poďakovať, že ste nám veľmi pomohli. Peniaze sme dostali. Nárok som mala, takže tak je, ako malo byť. Pred takmer 5 rokmi sme vysielali reportáž o dedičovi, ktorý nedbalosťou notárky zdedil to, čo mu nepatrilo. Pôdu však predal. Keď ju chcel speňažiť x tý vlastník v poradí, problém vyplával na povrch. A následky? Niekoľko súdnych sporov, skutok premlčaný a na krku exekútor a dlžoby. Keby žiadal istinu, tak dobre, ale priznali na súde 9,5 % ročne úrok z omeškania. Ale prečo? Ja som nič neurobil. Ja dám peniaze, ale prečo mám platiť 23 000 navyše? Každý krok smeruje k tomu, aby sa zaviedlo nejaké opatrenie, na základe ktorého sa zníži hrozba zodpovednosti orgánov verejnej moci. Pred 5 rokmi sme vysielali príbeh pána D. Požgaya, ktorý v tom čase prehral súd. Napriek tomu, že mal v rukách právoplatné osvedčenie o dedičstve. Predal totiž ornú pôdu, ktorá mu nepatrila. Do dedičstva sa dostala nedbalosťou notárky. Nevšimla si, že pozemky ležiace vedľa seba vlastnili menovci bratranci. Keďže od úkonu po súd prešlo 5 rokov, vyvodenie zodpovednosti voči notárke bolo premlčané. Ale to bol len začiatok. V roku 2008 začala súdna odysea. Praví dediči chceli späť pozemok, ktorý pán Požgay dávno predal. To bolo normálne zavkladované, urobená kúpna zmluva, normálne zapísali nového vlastníka a nikto nič. Tak prečo by som mal spochybňovať, keď to už raz bolo predané a zapísané? Predsa len škriatok pochybnosti našepkával pánovi Požgayovi, že by niekde mohol byť problém, keď jeho sestra dostala návrh na mimosúdne vyrovnanie. Stále nebolo zrejmé, odkiaľ fúka vietor. Ja som to na začiatku hovoril, keď sme sa to dozvedeli a možno sa dalo ešte dohodnúť, aby sme išli urobiť dohodu. Ja nechcem mať problém. Ale pritom právnici, tzv. odborníci, mi radili, že máte osvedčenie o dedičstve a to môže hocikto zavolať, že to nie je vaše, akože dobrovoľne odovzdať niekomu. Tak som naozaj veril aj právnikom, ale niekedy ten sedliacky rozum je ďaleko lepší ako nejaké paragrafy. Toľko príbeh spred 5 rokov. Ako sa asi vyvíjal ďalej? Kto niesol následky za chybu notárky? Notárka? Štát? Občan? Správnu odpoveď sa dozviete o chvíľu. Za škodu spôsobenú notárom alebo jeho zamestnancami zodpovedá samotný notár. Na tento účel musí mať uzatvorenú aj poistku. Ale ak notár vykonáva činnosť, ktorá má povahu výkonu verejnej moci, tak za takúto škodu už zodpovedá štát a tam môžeme hovoriť aj o prípadoch, kedy notár koná na základe poverenia súdu v dedičstve. To právo sa uplatňuje podľa tzv. vykonávacieho zákona, teda zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. To je zákon 514 z roku 2003. Háčik je v tom, že ten zákon sa zmenil v roku 2012 zásadným spôsobom. Prešiel na iný režim, striktne vzaté na protiústavný režim, lebo určil štátne orgány, ktoré zodpovednosť neznášajú. Hlavne NR SR vo vzťahu niektorým ústavným právomociam, hlavne v oblasti prijímania zákonov, je oslobodená od zodpovednosti tak za nezákonné rozhodnutie, ako za nesprávny úradný postup. To isté platí z toho zákona pre Vládu SR. Takže tu môžu vzniknúť akékoľvek divoké zákony, akokoľvek porušujúce Ústavu, na základe zákona je všetko v poriadku, lebo nech sa deje čokoľvek, NR SR zodpovednosť neznáša. Natíska sa otázka, čo na to EÚ. Podľa Súdneho dvora EÚ platí, že aj parlament za istých okolností, teda keď prijme nejaký zákon, za to znáša zodpovednosť. Čiže celkom sme sa nezbavili zodpovednosti smerujúcej k NR SR, ale určite sme postavili kulisy, v ktorých patrí ako samozrejme, že NR SR nikdy. Aj zlatá ryba smrdí od hlavy. Pán Požgay už vie, že smrdí celá. Dlhé roky chodil po súdoch, lebo chcel dokázať, že v probléme je nevinne. V rukách mal právoplatné osvedčenie o dedičstve potvrdené notárkou. Stále som bol v tom, že to je neprávo voči mne. A prečo by som mal ja niečo alebo všetko znášať, lebo všetci okolo mňa zarobili, len ja som bol v mínuse. Aj právnici. Moji aj ich. Keď som prehral, musel som zaplatiť aj ich právnikov. To bolo dokopy 12 000 eur. To je pre niekoho nový život. A pre mňa takisto samozrejme. Ja peniaze nemám len tak, že ich vytiahnem zo zásuvky. Ale nikoho to nezaujíma, všetci vám chcú hneď zablokovať účty. Okrem toho nerozumie pán Požgay ešte jednej veci. Sestra absolvovala rovnaké pojednávanie na inom okresnom súde a hoci sa protistrana odvolala, predsa len je tu otáznik. To je zaujímavé. Ja som to prehral hneď, ale sestra to vyhrala. Tu je rozsudok. Byt som musel predať, aby som sa dostal k peniazom, ktoré som musel vrátiť tomu dobrému človeku, ktorý mi požičal na to peniaze, aby som si vyriešil tieto problémy. Chyba notárky je teda premlčaná. Ona sama sa odvolávala na kataster, kataster na nedostatočnú pozemkovú knihy s tým, že posledný zodpovedný za overenie identity je notár. Za 5 rokov sa predsa čosi pohlo aspoň na katastri. Spustili obnovovanie evidencie pozemkov. V rámci konania obnovenia evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim bolo možné podať voči výpisu návrhu z registra námietky, teda ak ľudia nájdu na verejnom portáli údaj o svojom majetku, sú presvedčení, že to tak nie je, tak môžu v lehote predložiť listiny a požiadať o zmenu registra. Ak je to opodstatnené, zmena bude zapracovaný. Zaujímajte sa teda o nehnuteľnosti, ktoré majú patriť vašej rodine. 5 rokov od zápisu môžete žiadať zmenu. A ako je to so zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci? Po prehratých súdoch napísal pán Požgay v roku 2012 ministerstvu spravodlivosti. Zrejme svoj list nepomenoval správne, lebo ministerstvo mu napísalo, že má osloviť advokáta, ktorý mu poradí, či je voči niekomu možné uplatňovať náhradu škody. Občan ťahá za veľmi krátky koniec, lebo okrem toho, že sa sprísňujú podmienky, za ktorých sa môže uchádzať o odškodné, je to potom o praxi uplatňovania tých sprísňovaných právnych úprav, ktoré sú o tom, že sa stále hľadajú zámienky, cez ktoré občanovi povedia, že nespĺňa podmienky. Občan Požgay by napr. chcel počuť, kto je za jeho mizériu zodpovedný. Predsa nie je možné vybaviť to jedným zavádzajúcim listom. To je celkom obvyklý úkaz našich orgánov. Dostanú niečo na rozhodnutie, ale aby sa vyhli rozhodnutiu, lebo z nejakých dôvodov sa im do rozhodnutia nechce, tak odpíšu listom inštruktáž alebo poradenstvo. Vo všetkých takýchto prípadoch ide o nesprávny úradný postup, ktorý sa premlčiava 10 rokov. Účtovná uzávierka pána Požgaya je neveselá. Celý boj ho stál 23 000 eur. V roku 2015 teda po druhýkrát oslovil ministerstvo spravodlivosti a nárokoval si náhradu škody. Ministerstvo šokovalo občana znova. Vraj osvedčenie o dedičstve nikto nezrušil, ako to vyžaduje zákon. A ďalej ho poučil o rôznych premlčacích lehotách tak, že nič nedostane. Existujú 2 premlčacie lehoty. Jedna je subjektívna, druhá objektívna. Subjektívna je lehota, ktorá sa počíta od doručenia rozhodnutia, či už súdu alebo správneho orgánu, podľa toho, kto rozhoduje. Objektívna lehota je 10 rokov a tá sa počíta od udalosti, ktorá znamená nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup, ktoré udalosť, ktorá vyvoláva nejakú škodu. Pre nesprávny úradný postup platí len objektívna lehota, teda len 10 ročná lehota. Lebo tam žiadne rozhodnutie nie je. V tomto prípade, si myslím, že by sa dalo uvažovať aj o nesprávnom úradnom postupe ministerstva spravodlivosti v čase, keď komunikovalo s pánom. Proste ako samostatný nesprávny úradný postup ministerstva pri vybavovaní v jeho záležitosti. Tomuto štátu neverím. Lebo žalovať štát… Viete, aké je dnes súdnictvo. Ja som v tomto skončil mysľou a už sa ani nerozčuľujem. Človek aby sa už aj bál čosi zdediť. Na Slovensku totiž platí, že istá je len smrť. Tak čo poviete? Bola to dnes komédia, či skôr tragédia? Všetko jedno. V oboch je ťažké hrať. No napriek tomu sa o to o týždeň pokúsime opäť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.