Občan za dverami 25.9.2016

By | september 29, 2016

Chrániť si svoj majetok, alebo byť ústretový k ostatným. Mať v obci telocvičnú alebo stavebniny. Tieto takmer hamletovské otázky riešia naši dnešní sťažovatelia. Občana za dverami našťastie nepíše Shakespeare, to by možno aj krv tiekla, ale vy. Vitajte pri jeho sledovaní. Majitelia oplotili svoj pozemok a uzavreli tým uličku, ktorá slúžila dlhé roky. Nemôže tadiaľto nikto prejsť. Mala by slúžiť verejnému záujmu. Je to ulica. Bola to ulica. Pozemok v jeho susedstve sa zmenil zo športoviska na sklad stavebnín. Starosta mi povedal, že on ma nemusí o ničom informovať. Že on to len prenajíma. Cestovala za liekmi do zahraničia, hoci ich môže dostávať doma a zadarmo. Idem za pánom doktorom a poviem mu, či by mi skúsil napísať žiadosť. Má pravdu ten, kto si pred zlodejmi, feťákmi a neprispôsobivými občanmi ochránil svoj majetok plotom a uzavrel tak cestičku, ktorá ako skratka do centra mesta fungovala vyše 200 rokov? Alebo majú pravdu tí slušní občania, ktorí ju používali? Teraz musia chodiť okľukou a za jej spriechodnenie píšu petície. Ktovie, ako by to riešil Hamlet, keby žil v Sečovciach. Nikdy táto ulica nebola prehradená. Čiže ani od roku 1888, čo bolo ešte Rakúsko Uhorsko, ani potom počas Československej republiky, ani tzv. Slovenského štátu. Ani neskôr. Nikdy nebola prehradená. A vlastnícke právo tam bolo. Ulica Vysoká v Sečovciach sa nachádza na 5 parcelách. O jednu sa delí mesto so súkromnou vlastníckou, 2 patria mestu celé, štvrtú vlastní reformovaná kresťanská cirkev a piata patrí od roku 1997 súkromnej majiteľke a jej synovi. A práve na tejto časti ulice vznikol pred 4 rokmi problém. Volali ľudia na mestský úrad, že ulica je prehradená. Nechápali sme, čo sa stalo. Išla som sa pozrieť aj som si to pofotila a zrazu tam boli 2 ploty. Akurát ľudia chceli ísť do kostola alebo do mesta, ale vrátili sa, lebo všetko bolo zatarasené. Pozváraným kovovým oplotením sa ulička stala v tejto časti nepriechodná. Tým pádom stratila význam ako spojnica medzi juhom a centrom mesta. Táto ulica funguje, ale len de jure. De facto nie. Ako náhradu vybudovalo mesto chodník cez autobusovú stanicu. Chápem starších ľudí, že je to obchádza okolo 200 300 metrov.09-25_obcan-za-dverami02185420-06-49 Od detstva sme tade chodili. Sánkovať sme sa sem chodili. To neexistuje také niečo, že by to bol súkromný majetok. To nech si vyhodia z hlavy. Nech sa na to dobre pozrú. Oni sa pozreli a podľa papierov je to naozaj súkromný majetok Toto? Ulička? A to ako? Aké číslo alebo čo? To môže toto byť súkromný majetok? Podľa okresného prokurátora, vlastníkom parcely s výmerou 141 m2 bola od roku 1888 vždy fyzická osoba. Nikdy nie mesto alebo štát. Napriek tomu ju mesto udržiavalo a za socializmu ju vyložilo panelmi. Teda za peniaze všetkých občanov mesta. Čiže je tam aj majetok mesta. Je tam aj verejné osvetlenie, ktoré patrí tiež do majetku mesta. Na mapách je pozemok zakreslený ako ulica. V územnom pláne mesta ako chodník. Na liste vlastníctva je vedený ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná miestna účelová komunikácie. Podľa nášho názoru, ak je Vysoká ulica v Sečovciach vedená v pasporte miestnych komunikácii ako miestna komunikácia, došlo k poručeniu cestného zákona, lebo aj vlastník pozemku, ktorý je pod stavbou cesty, si nemôže dovoliť protiprávne robiť takéto úpravy, ako urobila pani vlastníčka toho pozemku. Príčinou oplotenia pozemku, ktoré sa udialo bez ohlásenia a súhlasu stavebného úradu, teda v rozpore so stavebným zákonom, bol podľa všetkého vandalizmus. Ten prekážal aj ďalším susedom. Ja tu bývam 55 rokov. Tu sa besnia na ulici. A to je ešte slabé slovo. Keď je raz súkromný pozemok, tak súkromný. A hotovo. Majú to čierne na bielom. A hovorili, že tu nič na záhrade nemôžu mať. Kde boli vtedy policajti? Im tu robili neplechu asociáli. Pri autobusovej stanici sa nachádzajú rôzne pohostinské zariadenia. Zrejme preto sa tam v určitom čase zdržiavali určitý ľudia v určitom stave. A zrejme im to prekážalo, čo je pochopiteľné a akceptovateľné. V každom prípade na to doplatili aj ľudia, ktorí uličkou len prechádzali. Nekradli, nehulákali a nerobili neporiadok. Aj preto vedeniu mesta adresovali 3 petície a žiadali uličku spriechodniť. Právnik povedal, že samotná ulica Vysoká nie je spôsobilá na vykonávanie údržby najmä v zime. To aj v zime bola ulička udržiavaná, odpratávaná, stále o šiestej, keď ženy išli na siedmu do kostola, tak ulička bola vždy odprataná, takže mesto sa staralo. Mesto nemá v danej veci právomoc, aby vyhovelo petícii, ktorá nie je vo verejnom záujme. Ale naopak smeruje proti základnému právu na ochranu súkromného vlastníctva garantovaného Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi EÚ, ktorými je SR viazaná. Petícia občanov na obnovenie priechodnosti ulice je neodôvodnená. To je názor právnika? Aký je váš názor ako primátora? Názor primátora je taký, že ja by som tým ľuďom, lebo zastávam názor, že mesto je tu pre občanov a nie občania pre mesto. Ja by som tú ulicu najradšej spriechodnil. Avšak ako mám konať, ak to právne nemôžem urobiť? O vyjadrenie sme požiadali majiteľku spomínanej parcely. Rozhovor pred kamerou odmietla, ale sľúbila nám aspoň písomne odpovedať na 2 základné otázky. Prečo pozemok oplotila a či je možný kompromis, ktorý by umožnil uličku opäť spriechodniť. Nestalo sa. Kontaktoval nás ale jej právnik, ktorý síce na otázky odpovedal, ale zároveň nám nepochopiteľne neudelil súhlas na zverejnenie odpovedí. Je ale zrejmé, že pozemok majiteľka naozaj oplotila v obavách o zdravie svojej rodiny a v snahe ochrániť svoj majetok. A žiadny ústupok z jej strany sa očakávať nedá. Ja som s ňou rozprával asi dvakrát a ona mi stále rozprávala, že majú teraz pokoj, je to v pohode a neviem čo. Neprijala, že tam dáme panely dvojmetrové, aby sme zabránili neprispôsobivým občanom, lebo ona sa najviac na nich sťažovala, lebo cez vysokú prechádzali z Bačkovskej, kde máme početnú komunitu marginalizovanej skupiny, ktorá chodila do prevádzok na stanici. Takže tam do krčmy večer chodievali, alebo hrať automaty. A potom sa znova vracali späť touto uličkou, neobišli to. Sa to predtým preberalo opakovane na zastupiteľstve, alebo nespokojnosť občanov s prehradením ulice. Odpoveď bola vždy tá istá. Ide o súkromný pozemok, teda majiteľ má právo pozemok si ochrániť, ide o súkromné vlastníctvo. Koniec. Okresný prokurátor, ktorý tento problém na podnet mesta riešil, navrhol viacero alternatív, ako by mohlo mesto postupovať a uličku spriechodniť. Na ich základe pripravil poslanec M. Kožuch návrh. Buď odkúpiť časť tohto pozemku, alebo zriadiť vecné bremeno. Že by to bola schodná cesta, potvrdil aj šéf odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií okresného úradu v Košiciach. Mesto má v tomto prípade právo zriadiť vecné bremeno a dať pokyn k odstráneniu zábran, aby sa spriechodnila komunikácia. Najkrajnejšou možnosťou by bolo vyvlastnenie vo verejnom záujme. Ide však o komplikovaný proces s neistým výsledkom. Ten verejný záujem by sa aj odôvodnil, ale či by to až zákonom bolo možné povedať, že táto časť je nevyhnutná na to, aby sme jej to vlastnícke práve odňali. Obávam sa, že by sa to nedalo v tomto prípade. Podľa primátora sa mesto problém riešiť snažilo. Od vlastníčky sa pokúsilo vykúpiť časť pozemku, keďže ho odmietla predať celý, na ktorom by ostal aspoň úzky priechod. Dokonca som jej núkal, že ak nám ten meter dá, vybudujem tam vysoký plot, kde nemôže nikto ani preskočiť, ani hádzať odpadky alebo iné veci. Pani povedala, že to neurobí. Ako tvrdí, zároveň bol vlastníčkou pozemku tlačený k múru. Povedala mi, že ak budem veľmi tlačiť, tak nemá problém odsťahovať sa, ale normálny človek to tu nekúpi, tak aby som počítal, že príde ďalšia rómska rodina z Humenného. Poslanci odmietli môj poslanecký návrh drvivou väčšinou a súčasne len stanovisko prokurátora zobrali na vedomie. Tu nie je ochota nášho zastupiteľstva, ktoré by malo niečo robiť aj pre občanov, pre svojich voličov. Oni nás odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Myslím, že tu chýba trochu ľudskosti a viac diplomacie z mesta. A myslím, že aj pomoc od našich poslancov. Podľa ľudí z petičného výboru je príčinou tohto stavu fakt, že vedľa prehradenej uličky býva aj poslankyňa mestského zastupiteľstva, ktorej súčasný stav vyhovuje. Dokonca pozemok neohradila jeho majiteľka ale ona. Ja som majiteľku nevidela, že by ulicu prehradzovala, ja som videla, že tu bola poslankyňa mestského zastupiteľstva. So svojím svokrom a manželom tam v kúte zvárali bránu. Váš svokor a vy ste zahradili túto uličku fyzicky? Fyzický áno, ale na jej podnet. Ja som vtedy nebola poslankyňa. Je to jej ulička, je to jej majetok, rozhodla sa. Že sa to rozhodla v najnevhodnejšej chvíli, za to nemôžem. Akurát, že sme jej pomohli pozemok zahradiť. Mňa trochu prekvapilo, že keď sa také niečo stalo, v roku 2012, keď došlo k prehradeniu, pani poslankyňou nebola, ale keď sa ňou stala, tak som myslela, že sa postaví na stranu ľudí a pomôže im problém riešiť. Ale pani poslankyňa sa k problémy stavala, akoby sa jej ani netýkal. Že nie je priechodná, vám vyhovuje? Teraz áno, lebo je tu pokoj. Podľa nej môžu ľudia používať 2 náhradné trasy. Uličku môžu obísť zľava okolo potoka, alebo môžu použiť nový mestský chodník. Majú kadiaľ chodiť. Keby obchádzali 5 km, to by som brala ako obchádzku. Teraz obchádzajú koľko? 30 krokov tade a 50 tade. Mám to odkrokované. Chápem starších ľudí, že je to obchádzka okolo 200 300 metrov. Podľa zákona o konflikte záujmov je poslanec povinný presadzovať a chrániť verejný záujem a nesmie uprednostniť záujem osobný. Konanie pani poslankyne v tomto prípade vyvoláva minimálne otázniky. Napr. Podľa zápisnice zo stretnutia s občanmi z petičného výboru, ju zastupoval a v jej mene hovoril právnik, hoci bola prítomná. A to ten istý, ktorý zastupuje aj vlastníčku pozemku. A keď sa mesto snažilo vyriešiť výkupom krajných častí parciel z opačnej strany a cez ne obísť oplotený pozemok, z oslovených ľudí odmietla len ona. Narazili sme až na posledný úsek, ktorý vlastní terajšia pani poslankyňa mestského úradu, ktorá povedala, že ona to nedovolí. Ja moc na pani poslankyňu nemám, aby som ju presvedčil, aby bola taká dobrá a urobila to. Niektoré starostovia v SR dokážu zázraky. Ale nie sú zázraky ako zázraky. Sú aj také, ktoré sa potácajú na hrane zákona a niektoré ju dokonca aj prekračujú. Lenže zázraku nerozkážeš. A ako sa zdá, ani starostovi Hornej Stredy. Ten pozemok slúžil ako parkovisko počas futbalových zápasov. Je tam budova, ktoré slúžila ako telocvičňa. Máme tu aj nejaké susedské práva garantované občianskym zákonníkom. Zázraky sa dejú. V SR takmer denne a všade. Aj v obci Horná Streda. Jedného dňa sa zobudíte a namiesto športového areálu susedí váš rozostavaný dom s obchodom a skladom stavebnín. Po pozemku určenom na športové účely behá vysokozdvižný vozík a vchádzajú doň kamióny. Ja som si dal ten hluk merať. Presahuje 60 decibelov. Povolená hodnota je 50 decibelov. Dal som to na hygienu, tá prišla robiť šetrenie bez môjho vedomia, stretla sa s majiteľom stavebnín, so starostom. Urobili šetrenie a tam napísali, že nepredpokladajú žiadny hluk. Hluk podľa správy nie je sústavný a po 16:00 je ticho. Nuž, ohlásené merania majú zväčša priaznivé výsledky. Pán Lednický má ale množstvo vlastných dôkazov, že hluk je vyšší a často sa ozýva do 18:00 a aj počas víkendov. ZVUK PĺLY Ďalším problémom sú nastohované palety stavebného materiálu. Bol tu inšpektorát práce. Prikázali mu, že to má dať 40 cm od hranice môjho pozemku. V čase našej návštevy boli palety opäť tesne pri plote a dosť ho prevyšovali. Pána podnikateľa sme ale nezastihli na prevádzke, mal dovolenku. Neskôr nám telefonicky povedal, že prevádzkový čas dodržiava a v ničom nevidí problém. Tie kamióny sa na tú vozovku ani nevojdú. Tým, že k stavebninám vedú dve 90 stupňové zákruty, tak on tam naviezol na okraj makadam a vyfakturoval si to na obec. Opäť akási Pandorina skrinka. Ako sa to všetko začalo? Starosta navrhol a poslanci jednohlasne schválili, že priestory v športovom areáli s priľahlou telocvičňou prenájmu podnikateľovi na obchod so stavebným materiálom. Ak je raz niečo športový areál, má slúžiť na verejné účely, nemôže obec svojvoľným jednoduchým rozhodnutím zmeniť účelové určenie tohto majetku. Je to v rozpore so zákonom. Starosta obce Horná Streda Ľ. Krajňanský v tom nevidí problém. Veď budova je viacúčelová a teda všetko je na všetko. Podľa našich zistení tam až do prenájmu v decembri 2015 existoval kynologický aj futbalový klub. Ak teda hovoríme o tej hale, ktorá je v uznesení obecného zastupiteľstva nazývaná ako telocvičňa. Ku kolaudačnému rozhodnutiu sa pán starosta nedopátral, lebo budova bola kolaudovaná pred rokom 1989. Tento argument neobstojí. Vlastník je povinný zachovať dokumentáciu k stavbe. Potrebuje ju aj pri zmenách v liste vlastníctva. Na účel užívania musí byť kolaudačné rozhodnutie, alebo v minulosti užívacie povolenie. Ak niekto urobil zápis bez takej právoplatnej listiny, nekonal v súlade so zákonom. Nuž, priestory v športovom areáli s priľahlým pozemkom a telocvičňou obec prenajíma. Sú z nich sklad a obchod so stavebninami. Nájom je možné dojednať, ale len na taký účel, na ktorý je budova schválená.09-25_obcan-za-dverami03318620-06-51 A len nájomnou zmluvou, ktorá je zákonná. Je tu všeobecne uvedené, že sa prenajíma nejaká budova, nejaký športový areál o nejakej rozlohe, ale chýba mi tu geometrický plán, ktorý by definoval, ktorý konkrétna časť sa prenajíma, keďže sa jedná o veľký pozemok, veľkú budovu a my nevieme, čo sa prenajíma. Čiže predmet nájmu je neurčitý. A okrem toho, že táto zmluva vykazuje iné dosť vážne právne chyby, už samotná táto skutočnosť postačuje na to, aby sme mohli vysloviť záver, že táto zmluva je neplatná. To ale ako argument neobstojí, lebo ani kolektívne rozhodnutie nemôže byť v rozpore so zákonom. Máme tu stanovené nájomné. Otázka znie, či je obvyklé a primerané, aby nájomné v tejto obci bolo mesačne 17 centov, alebo 75 centov za meter štvorcový. Tento právny vzťah je veľmi nevyvážený, lebo tá zmluva je prakticky nevypovedateľná. Nevidím tu výhodnosť prenájmu tohto majetku pre obec, lebo nájomné sa m zdá nízke, doba pridlhý. Poslancom to asi pri schvaľovaní neprekážalo. A čo občan? Bežný občan môže požiadať hlavného kontrolóra obce, ktoré má v popise svojej funkcie, aby kontroloval hospodárenie s majetkom obce. A môže požiadať aj prokurátora podnetom, aby preskúmal, či toto uznesenie alebo rozhodnutie obecného zastupiteľstva je v súlade so zákonom. A má možnosť dať preskúmať v súdnom konaní žalobou o určené neplatnosti. A zatiaľ si pán podnikateľ zveľaďuje objekt nájmu podľa svojich predstáv. Samozrejme so súhlasom obce. Na bývalej telocvični, či pardon, na multifunkčnej sále vybudoval do nosnej priečky otvor na bránu pre vysokozdvižný vozík. Ja som dal podnet na okresný stavebný úrad ohľadom toho otvoru. Od nich som dostal odpoveď, že to bolo riešené len ako drobná stavba. O majetku obce nemôže rozhodovať samotná obec. Preto sa na otvor prišiel pozrieť štátny stavebný dohľad. Ten skonštatoval, že otvor vznikol na základe povolenia obce Horná Streda. Opäť nebol problém, že povolili dieru sami sebe. AK by bol štátny stavebný dohľad zodpovedne vykonal svoju úlohu, tak zistí, že súhlas je neplatný. A teda aj vykonaná stavebná úprava je nezákonná. Stavebná zákon vylučuje, aby tento typ stavebných úprav bol riešený režimom ohlásenia. Takže máme ďalšie porušenie zákona. A aby toho nebolo málo, nešťastný prenájom nešetrí ani miestnu komunikáciu, ktorá zďaleka nevyhovuje kamiónovej doprave. Má dve 90 stupňové zákruty a len 3 metre do šírky. Pozemné komunikácie, ich bezpečnosť a podmienky plynulosti posudzuje príslušný orgán Policajného zboru SR a vydáva záväzné stanovisko. Podobne ako iný dotknutý orgán. Polícia danú komunikáciu neposudzovala. Ani iný odborník. Ak teda občan o všetkých spomenutých nezákonnostiach vie, má sa domáhať nápravy. Mám možnosť dať podnet okresnej alebo krajskej prokuratúre. Druhá možnosť je informovať okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý je odvolacím orgánom pre všetky obce vykonávajúce pozíciu stavebného úradu, a môže preskúmať všetky konania. A máme orgány činné v trestnom konaní. Všetky tieto orgány, ak sa len dopočuli, napr. Sprostredkovane od RTVS, už mali konať, lebo sú tu zriadené a financované z našich daní preto, aby sa tu starali o poriadok. S pribúdajúcimi rokmi pribúdajú aj zdravotné neduhy. Nenahraditeľnými spoločníkmi mnohých z nás sa stávajú lieky, najmä ak ide o problémy so srdcom. Svoje o tom vie aj pani Stritzová. Vyhovujúce liečivá si roky zháňala v zahraničí. Teraz ich síce dovážajú do SR do určenej lekárne, ale kým sa tak stalo, užila si svoje. Dovozca zahraničných liekov a on to nechcel doviesť. A toto všetko mi prepadlo. 7 balení. Zdravotná poisťovňa, podľa nášho názoru, by mala pomôcť pacientovi dostať sa k tomu lieku a sprostredkovať distribútora a lekáreň. Pokiaľ ide o zabezpečenie lieku pacientovi, za to je zodpovedná lekáreň, pre ktorú sa pacient rozhodne. Pani Stritzová užíva životne dôležité lieky už roky. Až do roku 2010 to bol Sotalex, ktorý sa však prestal v SR dovážať. A iné lieky s tou istou účinnou látkou je nevyhovovali. Preto začala zisťovať, či sa iný, pre ňu vhodný liek nenachádza v susednom Česku. Tam objavila Sotahexal. Vyskúšala ho, bola spokojná a informovala o tom svojho kardiológa. On to schválil, porovnal papierik s balením so Sotalexom. Bolo to rovnaké, tak mi povedal, že to môžem užívať. Odvtedy ho užívam a je mi stále dobre. Totožné stanovisko nám telefonicky potvrdila aj súčasná kardiologička pani Stritzovej. Sotahexal je pre pacientku vhodnejší. V SR však nie je zaregistrovaná dodnes. A tak pre neho musela pravidelne cestovať k západným susedom. Som chodila v máji a októbri. Na jeseň ma to stále 40 eur a rovnako aj na jar. Všetci pacienti z každého členského štátu EÚ majú právo, aj ho využívajú, cestovať za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu a lieky do toho patria. Ak si pacient vyberie liek v lekárni v zahraničí, je potrebné, aby mal v prípade neregistrovaného lieku súhlas zdravotnej poisťovne s úhradou. Ak takýto súhlas nemá vopred, zdravotná poisťovňa takýto liek nemôže uhradiť. Pani Stritzová si postupne zistila, ako celý systém funguje a od zdravotnej poisťovne získala aj peniaze vynaložené za lieky spätne. Po rokoch, keď sa blížila k 80 ke, ju však lieková turistika príliš vyčerpávala. Ja som raz pozerala televíznu besedu, kde povedali, že poisťovňa je povinná zohnať, alebo zabezpečiť pacientom také lieky, aké potrebujú, aby nemuseli chodiť do okolitých štátov pre lieky. Vtedy mi napadlo, že idem za pánom doktorom a poviem mu, či by mi skúsil ešte napísať žiadosť. Ak chce ošetrujúci lekár indikovať liek, ktorý nie je registrovaný, je potrebné, aby najskôr požiadal o súhlas ministerstvo zdravotníctva s terapeutickým použitím tohto lieku. Ak ministerstvo vydá takýto súhlas, ošetrujúci lekár následne môže požiadať zdravotnú poisťovňu o úhradu neregistrovaného lieku pre pacienta na základe výnimky. Zdravotná poisťovňa takúto žiadosť posúdi a rozhodne o úhrade. Následne ošetrujúci lekár vypíše recept. Pacient si na základe receptu vyberie liek v lekárni, pre ktorú sa rozhodne. Lekáreň je povinná v zmysle zákona o liekoch zabezpečiť liek priamo pacientovi. V uvedenom postupe však nesmie chýbať ochotný lekár, ktorý má čas na korešpondenciu s ministerstvom zdravotníctva a zdravotnou poisťovňou. Ministerstvo odhodlané pomôcť, empatická zdravotná poisťovňa, ústretová lekáreň a distribútor, ktorý je ochotný liek doviezť. Keďže sledujete Občana za dverami, už asi tušíte, že očakávať bezchybnú súhru všetkých týchto okolností, by bolo nanajvýš pochabé. Pán doktor napísal tento recept. Ja som išiel do lekárne, pani magistra volala dovozcovi zahraničných liekov a on to nechcel doviesť. Ani to nedoviezol. A toto všetko mi prepadlo. Tých 7 balení. A ja som si napísala znovu žiadosť. V kompetencii zdravotnej poisťovne je úhrada lieku.09-25_obcan-za-dverami04241320-06-55 Pokiaľ ide o úhradu lieku pacientovi, za to je zodpovedná lekáreň. V tomto prípade sme sa presvedčili, že boli ochotné obe inštitúcie, aj poisťovňa aj ministerstvo, pacientke vyhoveli. Je treba znova zdôrazniť, že nie sú povinné neregistrované lieky ani uhrádzať, dokonca ani keď to schváli ministerstvo zdravotníctva. Zdravotná poisťovňa by ale podľa nášho názoru mala pomôcť pacientovi dostať sa k lieku a sprostredkovať distribútora a lekáreň. Pani Stritzová si dnes už liek môže vyberať v lekárni v rodnom meste. Pociťuje však obavu, či dostane súhlas od zdravotnej poisťovne vždy však, aby si liek stihla vybrať vždy v dobe platnosti receptu. Pani doktorka poslala žiadosť, aby to bolo stihnuté do 7. Júla. Ale teraz to zase nebolo, zase to musela zháňať. Ale potom mi to poslali. Všeobecná zdravotná poisťovňa rozhodla o tretej žiadosti do 4 pracovných dní. V čase rozhodovania o tretej žiadosti mala pacientka podľa informácie od ošetrujúcej lekárky liečbu zabezpečené do novembra 2016. To znamená, že ošetrujúca lekárka žiadala o súhlas neregistrovaného lieku s niekoľkomesačným predstihom. Poisťovňa zaslala súhlas s úhradou lieku ošetrujúcej lekárke. V zmysle platnej legislatívy nemôže byť takýto súhlas doručený pacientovi. Prečo bola pani Stritzová v časovom sklze, ak poisťovňa posielala súhlas s niekoľkomesačným predstihom, je záhada. Odhaliť by ju zrejme pomohli bývalý a súčasný ošetrujúci lekári, ktorým poisťovňa svoj súhlas adresovala. Žiaľ, ani jeden z nich nebol ochotný vystúpiť pred kamerou. V prípade neregistrovaných liekov vždy podáva žiadosť lekár a pacient je o výsledku rozhodnutia informovaný lekárom V komunikácii lekár pacient si každý hľadá ten svoj čo najefektívnejší spôsob. Odhadnúť správnu mieru aktivity pri domáhaní sa svojich práv nie je tiež jednoduché. Mnohé lieky v SR nie sú zaregistrované, keďže o to výrobca neprejavil záujem. Pacienti za nimi musia cestovať do zahraničia a platiť za ne plnú sumu, aj keď nemusia. Je totiž v rukách lekárov nie len určiť správnu diagnózu a spôsob liečby, ale aj zabezpečiť, že potrebný, aj keď u nás neregistrovaný liek, dostane pacient do svojej lekárne. A ak to poisťovňa schváli, dokonca zadarmo. Členmi Asociácie na ochranu práv pacientov SR je niekoľko desiatok pacientskych organizácii zo SR a väčšinou práve tieto, ktoré sa venujú pacientom s jednotlivými ochoreniami, riešia a pomáhajú riešiť takéto problémy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.