Občan za dverami 23.4.2017

By | apríl 23, 2017

Ak by sme viac dodržiavali zákony, právnici by nemali toľko práce a na rozhodnutia súdov by sme nečakali tak dlho ako dnes. Realita je ale iná, aj preto je tu Občan za dverami. Vitajte. Za dom nezaplatila, ale nebála sa pustiť do jeho búrania. Ďalej búrali napriek tomu, že mi kupujúca napísala, že od kúpnej zmluvy odstupuje. Mala dohodu o pracovnej činnosti. Napriek tomu jej zostal dlho v poisťovni. Podľa údajov personálnej agentúry DH Personal som u nich nepracovala. Manželia Morávkovci na vlastnej koži už 8 rokov zažívajú fungovanie slovenského súdnictva. 3 krát im dal okresný súd za pravdu. Protistrana sa vždy odvolala a tak už po tretíkrát má ich žalobu na stole krajský súd. O čo ide? Predali dom, ale kupujúca si investíciu do nehnuteľnosti po pár mesiacoch rozmyslela. Akurát, že dom stihla takmer zbúrať ešte predtým, ako by zaň zaplatila čo i len cent. Manželia Morávkovci sa rozhodli predať dom v lukratívnej časti Bratislavy. V roku 2008 syn dohodol kúpu s právnikom JUDr. Tomášom Kozovským. Na kúpnej zmluve však figuruje meno dámy. Áno. On povedal, že zastupuje svoju manželku, ona bude kupujúca. Morávkovci s kupujúcou podpísali okrem zmluvy aj protokol o odovzdaní nehnuteľnosti. Že sa ponáhľajú, že si potrebujú vyriešiť bytovú otázku. Že zbúrajú šopu a vpredu bol prístrešok na auto. A že záhradu dajú do poriadku, že popília stromy. Protokol dovoľoval vykonávať stavebné práce po odsúhlasení oboma stranami. Kupujúca začala realizovať svoj sen o bývaní ešte predtým, ako sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti a dokonca ešte predtým, ako za ňu zaplatila. Ja som to považovala za hotovú vec. Človek sa dohodne s právnikom, tak som si myslela, že pozná zákony, tak snáď nemá v úmysle nás oklamať, alebo podviesť. Peniaze boli medzitým uložené v notárskej úschove. Predávajúci mali 90 dní na to, aby splnili všetky zmluvné podmienky. Prvou a z časového hľadiska najnáročnejšou, bolo právoplatné rozhodnutie súdu o schválení kúpnej zmluvy. Nakoľko manžel bol vtedy nesvojprávny, tak sme museli vybaviť kolízneho opatrovníka. Kúpnu zmluvu schvaľoval okresný súd v Senici. Situácia sa zrazu začala komplikovať. Kupujúca sa chcela stať vedľajšou účastníčkou konania a deň pred nadobudnutím právoplatnosti schválenia zmluvy poslala na súd svoje odvolanie. Súd jej však nevyhovel. Ako právnik Tajták musel vedieť, že to nemá šancu, že to neprejde. Ale napriek tomu to urobili, lebo čas plynul. Čas sa naťahoval. Neexistuje na to žiaden čestný dôvod, aby ona takto konala, aby vstupovala do konania o schválení právneho úkonu na strane predávajúcich. To bolo zjavne len účelové konanie, aby dosiahla to, že márne plynie doba notárskej úschovy. Nesvojprávneho predávajúceho, pána Morávka, však srdce ťahalo na bývalé bydlisko a sledoval, čo sa s jeho domom deje. My sme ich upozornili, aj ja aj syn, ešte predtým, ako sme podpísali kúpnu zmluvu, že manžel je duševne chorý a môže sa stať, že sem príde a ani ho sem nemajú púšťať a majú to zabezpečiť. Manžel mi potom povedal, že či som im podpisovala povolenie na zbúranie. Povedala som, že nie. On povedal, že je to potrebné. On je stavbár, on také vie. Zdá sa, že kupujúca realizovala svoj sen o úplne novom bývaní. Sem nám prišli dva doporučené listy a tam bola na moje veľké prekvapenie žiadosť o povolenie zbúrať tento dom. Vy ste nič také nepodpisovali? Nie. Absolútne. Voči povoleniu na búranie sa však Morávkovci odvolali a doteraz nie je právoplatné. To, či predávajúci naozaj podpisovali žiadosť na zbúranie domu, alebo sa táto žiadosť dostala na stavebný úrad inou cestičkou, v tejto chvíli ani nie je také podstatné. Podstatné je to, že kupujúca začala s búracími prácami ešte pred vydaním samotného povolenia. Keď niekto podá návrh na to, aby sa zbúrala jeho nehnuteľnosť a nie je spôsobilý na právne úkony, tak to aj laik vie, že takýto právny úkon je neplatný. To búranie, alebo odstránenie stavby, je podstatná zmena veci a tým pádom tento úkon musí byť schválený súdom. A to nebolo. Mali počkať s búraním, kým sa táto otázka nevyrieši. Ani nie 3 mesiace po podpise zmluvy sa stalo niečo, s čím nikto nerátal. Kupujúca od nej odstúpila. Uviedla ten dôvod, že dom zhorel a teda nemôže slúžiť tomu účelu, na ktorý bol určený. Áno. Hasiči naozaj zasahovali na mieste asi 2 týždne pred odstúpením od zmluvy, ale nešlo o nič vážne, žiadnu vyčísliteľnú škodu. Hasiči potvrdili, že tam tlel nejaký kus dreva a že tam vypustili 2000 litrov vody, aby to zahasili, a že to je všetko. Ale neboli tam obhorené steny ani nič také. Zadymené bolo, ale nie obhorené. Ani teoreticky nemohol existovať dôvod, aby kupujúca odstúpila od zmluvy. Tento úkon je celý vymyslený len preto, aby sa našiel nejaký dôvod na to, aby sa zmluva zrušila. V čase pseudopožiaru však dom už mal rozobranú strechu, podkrovie a aj časť murovanej povaly. Dom búrať neprestali, ale ďalej búrali napriek tomu, že mi kupujúca napísala, že od kúpnej zmluvy odstupuje. Kupujúcej manžel povedal, že len preto, že on bol vtedy v nemocnici a nemohol sem prísť a povedať im, aby nebúrali. Ako keby neboli telefóny. Našim klientom vznikla škoda. Bol to dom, v ktorom oni riadne bývali, a ktorý bol úplne funkčný. Kupujúca síce odstúpila od zmluvy, ale zároveň na kataster doručila návrh na vklad. Nám povedali, že odstupujú od zmluvy, ale na katastri si to chceli prihlásiť. Do svojho vlastníctva. Čas však plynul a 90 dní notárskej úschovy ubehlo ako voda. Tým pádom podľa pravidiel notárskej úschovy sa peniaze vrátili späť kupujúcim. Tu prešla lehota 90 dní a nemali dostatočne ošetrenú časť, že čo potom. Čo sa stane po 90 dňoch s peniazmi? Teraz máme situáciu, kedy naši klienti, predávajúci, nemajú ani dom, ani peniaze. To bol 4 izbový byt, veľká obývačka bola dolu cez celú dĺžku, veľká kúpeľňa. Ona ho kúpila len na pozemok a o tom existujú dôkazy, lebo existuje o tom projektová dokumentácia, že tam chcela mať nový dom. Svojich práv sa predávajúci už 8 rokov domáhajú na súde. Teraz sa vlastne rieši to, či úkon odstúpenia od zmluvy je platný alebo nie. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon, ktorý prichádza do úvahy len vtedy, keď druhá strana porušila zmluvu. V našom prípade sa toto ani nemohlo odohrať, lebo predávajúci splnili všetko, čo mali splniť. Odovzdali nehnuteľnosť, a to ešte predtým, ako došlo k zápisu v katastri. Priestor na vyjadrenie sme poskytli aj druhej strane. Manžel kupujúcej, advokát T. Kozovský, ktorý na základe splnomocnenia konal za svoju manželku, nám poslal tento mail. Určite ste informovaná o prebiehajúcom súdnom konaní, preto akúkoľvek medializáciu neprávoplatne skončeného konania považujeme za nekorektnú. Prečo sa kupujúca rozhodla zasiahnuť do schvaľovania zmluvy na súde? Prečo nečakala na právoplatné povolenie zbúrať nehnuteľnosť? A najmä, prečo odstúpila od zmluvy a zároveň podala návrh na vklad? To sme sa teda nedozvedeli. Kupujúca vykonala isté protichodné kroky. Ako sa obhajovala na súde? Ako ich vysvetlila? V podstate ich nevysvetlila, lebo ani nie je možné vysvetliť, že na jednej strane odstupuje od zmluvy a na druhej strane podáva návrh na kataster, v podstate v tom istom čase, na zapísanie tej nehnuteľnosti, alebo zapísanie jej vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra. Toto je nevysvetliteľné a s tým sa ani nedá inak vysporiadať, ako tak, že je tam nečestné konanie na strane kupujúcej. Keď niekto robí krok, že odstúpi od zmluvy a v ten istý deň podá návrh na to, aby sa vklad povolil, tak asi nemyslel vážne to odstúpenie od zmluvy, alebo nemyslel vážne návrh na vklad. Tieto úkony trpia chybou a sú úplne neplatné. Po prvýkrát sme na súde spor vyhrali a oni sa odvolali na krajský súd, kde sa zistili nejaké procesné chyby a vrátil to späť na okresný súd. Tam sme to po druhýkrát vyhrali a zase sa odvolali a zase sa išlo na krajský súd. Krajský súd neprihliadol na to, že predávajúci, starší ľudia, sa potrebujú domôcť svojej pravdy. A v takých situáciách, aby bol medzi krajským a okresným súdom ping pong, nie je až také dôležité, ako to, aby sa predávajúci domohli svojich práv. Čiže za tejto situácie krajský súd mohol a mal vo veci rozhodnúť sám. Po tretíkrát sme to na okresnom súde zase vyhrali. Správne rozhodol v tom, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatné. V poslednom rozhodnutí to súd riešil a zaoberal sa aj tou vážnosťou vôle, že nemohla kupujúca myslieť takýto úkon vážne a s touto otázkou sa vysporiadal. Teraz je to na krajskom súde. Krajský súd má teda 8 ročnú žalobu Morávkovcov na stole už po tretíkrát. Podľa nového občianskeho sporového poriadku už bude musieť definitívne rozhodnúť. Súd by mal riešiť to, že predbežným rozsudkom by mal rozhodnúť o tom, či je odstúpenie od zmluvy platné, alebo neplatné. Následne by mohlo pokračovať konanie na katastri. A keď bude vlastnícke právo zapísané na kupujúcu, tak potom majú predávajúci nárok na peniaze. Ona už bude vlastníčka, ale peniaze v notárskej úschove nie sú. Ako sa dosať k peniazom? Ja by som podal neodkladné opatrenie na to, aby sa zabránilo nakladaniu s nehnuteľnosťou, lebo mohlo by dôjsť k situácii, že sa stane vlastníčkou a následne to bude chcieť hneď predať niekomu ďalšiemu. Treba zabrániť tomu predajú, aby sa potom, keď skončí konanie o zaplatení sumy, mohli domáhať náhrady cez exekučné konanie. Koľko rokov ešte pribudne k doterajším ôsmym, nevieme povedať. Na verdikt však budeme čakať spolu s Morávkovcami. To, že sa kupujúca rozhodla zbúrať ten dom a potom následne v dôsledku toho tvrdila, že to bolo neobývateľné, tak to nič nemení na tom, že tam bola nejaká hodnota, ktorú zničili len preto, že mali záujem si na tom pozemku postaviť niečo iné. Čo je v poriadku, ale keď sa takto rozhodli, tak musia s tým rozhodnutím žiť, nie zmenu rozhodnutia hádzať na druhú stranu. To je presne to, čo sa v tomto prípade stalo. Keby krajský súd rozhodol v náš neprospech, tak ideme na Najvyšší súd a odtiaľ do Štrasburgu. Ja už nemám čo stratiť. Už som toto stratila, už môžem len získať. O odmene, ktorá vám patrí za prácu, vám zamestnávateľ musí dať doklad. Najlepšie výplatnú pásku. Potvrdzuje nielen zárobok, ale aj z čoho pozostáva. Ak si váš zamestnávateľ túto zákonnú povinnosť nesplní, nenechajte to tak a pýtajte si doklad. Inak sa môže stať, že ste nikde nepracovali, nič nezarobili a dokazovať opak bude náročné. Ja som podpisovala zmluvu 19. septembra s DH Personal. Bola to dohoda o pracovnej činnosti. V skutočnosti prácu nevykonávala a existuje k tomu potvrdenie od firmy DH Personal. Za toto obdobie eviduje poisťovňa neuhradené poistné vo výške 299,56 eur. Pani Letková uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou DH Personal ešte v roku 2014. Predmetom činnosti boli upratovacie práce s pracovným časom 10 hodín týždenne. Všetci, ktorí sme pracovali v Inchebe, sme patrili firme Slovclean cez personálnu agentúru DH Personal. Si nás prenajímali cez DH Personal. Keďže sťažovateľka odmenu od svojho zamestnávateľa podľa dohodnutých podmienok istý čas nedostávala, začala túto vec riešiť. Tak som podala na Inšpektorát práce podnet, aby riešil tie mzdy. Nebola kontrolovaná len pani Letková, ale celkovo 15 zamestnancov. Zamestnávateľ čiastočne predložil doklady aj k pani Letkovej. Hoci mala dohodu s DH Personal uzavretú, tak v skutočnosti prácu nevykonávala. Existuje k tomu potvrdenie od firmy DH Personal o tzv. nulových výplatách od septembra do decembra. Sťažovateľka medzitým ukončila dohodu o pracovnej činnosti na vlastnú žiadosť. Potvrdenie zamestnávateľa o mzde ju šokovalo. Nechápala som nuly od vrchu až dolu. Na to, aby sme mohli preukázať to, že pani reálne pracovala, museli by sme mať reálny dôkaz, že pani naozaj robila. Či už ide o dohodu o pracovnej činnosti, alebo klasický pracovný pomer, zamestnávateľ má isté povinnosti. V tomto prípade sú to povinnosti viesť evidenciu pracovného času. Všetky požadované doklady Inšpektorátom práce však zamestnávateľ nepredložil. To, že nebolo predložené vyjadrenie od zamestnávateľa, ktoré sme požadovali, síce znamená, že zamestnávateľ porušuje zákon o inšpekcii práce, ale nie je to dôkaz o tom, že pani Letková skutočne pracovala. Zamestnávateľ si však musí aj pri dohodách o pracovnej činnosti plniť zákonné povinnosti. Na povinnosť vyplácať mzdu v hotovosti alebo na účet, ktorý si dohodli so zamestnankyňou. Taktiež má povinnosť, ak je to v hotovosti, vydať zamestnancovi nejaký doklad, v tomto prípade výplatnú pásku, z ktorého bude zrejmé, z čoho mzda alebo odmena pozostáva. Z týchto povinností zamestnávateľa nebola dodržaná ani jedna. V tejto inšpekcii bolo zistených viacero porušení a sankcia sa dávala úhrnom za všetky. Je otázne, či sankcia napravila správanie zamestnávateľa, spoločnosti DH Personal. Lebo pani Letkovej to nijako nepomohlo. Naopak, nabalil sa jej ďalší problém, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Za to celé obdobie v roku 2014 sa za mňa neodvádzalo poistné. VšZP eviduje nepokryté obdobie od septembra 2014 do decembra 2014. VšZP k dnešnému dňu neeviduje žiadne oznámenie zamestnávateľa o tejto poistenkyni. Za toto obdobie eviduje poisťovňa neuhradené poistné vo výške 299,56 eur. Zamestnávateľ DH Personal to riešil rovnako. Ako Inšpektorátu práce, tak aj poisťovni potvrdil, že pani Letková odpracovala 0 hodín. Zdravotná poisťovňa neeviduje žiaden doklad o tom, že by bola táto práca poistenke uhradená. Zo zákona vzhľadom na to, že poistenka neohlásila platiteľa poistného, zdravotná poisťovňa v zmysle zákona určila platiteľa poistného, teda zaradila ju do kategórie samoplatiteľ. Podľa zákona o zdravotnom poistení musí zamestnávateľ prihlásiť zamestnanca do 8 dní, ale až od skutočného nástupu do práce. V prípade, že nedôjde k samotnému výkonu práce, zamestnávateľ nemá oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni. Tá nemôže sankcionovať uvedenú spoločnosť. Čiže keď ste podľa zamestnávateľa nenastúpili a nepracovali, nemusí nič hlásiť. Ak ste naozaj pracovali, dokážte to. V sociálnej poisťovni pani Letkovú síce DH Personal prihlásil, ale aj odhlásil. Zamestnávateľ uvádzal nulový vymeriavací základ, čo sa negatívne prejaví na jej vypočítanej dávke. Ja som tam odpracovala vyše 3 mesiace. To nebolo 10 alebo 20 hodín týždenne, ale to bolo aj 50 hodín týždenne. Poistenka môže tento údaj preukázať napr. dokladom o príjme. Ja som tie peniaze v hotovosti dostala až neskôr a potvrdenie k tomu nebolo. Len sme podpísali výkaz, kde bolo meno, dátum, prevzatie obálky. Vždy treba od zamestnávateľa žiadať výplatnú pásku, alebo minimálne nejaký doklad, ktorý potvrdí výplatu odmeny a z čoho odmena pozostáva. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa, aby takto postupoval. Pani Letková nám ukázala aj výpis z účtu z októbra 2014, kde jej prišli peniaze, ale nie od spoločnosti DH Personal, ale od súkromnej osoby, ktorá pracovala pre spoločnosť Proplusco. Tu je doklad, kde mi priamo vedúci pobočky, s ktorým som aj podpisovala dohodu o pracovnej činnosti, vkladal na účet peniaze. Branislav Loy. Na čo by mi ich vkladal? V prvom rade je to úplne iný subjekt, než je jej zamestnávateľ. Jej zamestnávateľ je DH Personal. A toto je vklad fyzickej osoby. S touto fyzickou osobou, ktorá jej písala pod hlavičkou spoločnosti Proplusco si pani Letková vymenila aj niekoľko mailov. Mi odpisoval, že pre mňa platia tie isté podmienky, ako pre ostatných. Nech peniaze na účet nečakám a mám si pre ne osobne chodiť. Poďme pekne po poriadku. Najskôr do spoločnosti DH Personal, s ktorou pani Letková podpísala dohodu o pracovnej činnosti. Na adrese jej sídla sme našli len schránku. Na našu žiadosť vyjadriť sa, odpovede neprišli. Ako tvrdí pani Letková, spoločnosť DH Personal ju následne požičala na upratovacie práce spoločnosti Slovclean. Na našu otázku, koľko hodín pre nich odpracovala, nám odpovedali: A do tretice, o vyplácaní peňazí so sťažovateľkou komunikoval v mailoch opäť niekto iný. Človek zo spoločnosti Proplusco. A ten jej posielal aj peniaze na účet. Tento Branislav Loy tam vystupuje. S ním ste podpisovali aj dohodu? Áno, s ním som podpisovala dohodu. On mi osobne dával aj na konci s úsmevom na tvári toto nulové potvrdenie. Riaditeľ spoločnosti Proplusco M. Kudlej nám potvrdil, že so spoločnosťou DH Personal boli v minulosti obchodnými partnermi, ale pripomenul, že pracovno právny vzťah s pani Letkovou nemali. Ak dochádzalo ku komunikácii medzi pani Letkovou a vtedajšími zamestnancami našej spoločnosti, títo nekonali za našu spoločnosť. Pani Letková však má aj e mail, ktorý dokazuje, že samotný riaditeľ spoločnosti Proplusco, Ing. M. Kudlej, s ňou komunikoval ohľadom výplaty. Toto nie sú fiktívni ľudia, ani fiktívne oznamy. To je reálne. Hoci pani Letková podľa zamestnávateľa nič neodpracovala, peniaze dostala. Papierovo všetko sedí, jej zamestnávateľ nemusí zaplatiť odvody, len ona musí zaplatiť dlžobu vo VšZP, ktorá ju za uvedené obdobie eviduje ako samoplatiteľku. A kde je spravodlivosť? Odpovie jej na to súd? Ona nemá v rukách skoro žiadne dôkazy, ktoré by priamo aj pre VšZP aj iné orgány dokázali, že ona tam vykonávala tú prácu. To riešenie, ktoré by som pre ňu videla, je to, že by zaplatila dlh vo VšZP, čím by jej vznikla škoda a túto škodu by si následne uplatnila nie v trestnom, ale v občiansko právnom konaní, kde by mala možnosť predložiť všetky tieto nepriame dôkazy a súd by zvážil, či si naozaj zamestnávateľ neplnil všetky svoje povinnosti. Na dnes je to všetko. Nabudúce vám okrem iného ponúkneme aj reportáž zo základnej školy v Cejkove, kde sa niekoľko učiteliek postavilo proti riaditeľovi školy a obvinili ho z bossingu a nemorálneho správania.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.