Občan za dverami 23.10.2016

By | október 23, 2016

Hovorí sa, že páchateľ sa vracia na miesto činu. My sa zase vraciame k obetiam úradov a cestou, žiaľ, nachádzame aj nové. Vitajte v ďalšom vydaní Občana za dverami. Po úraze musel prerobiť dom na bezbariérový. Dôveroval zhotoviteľovi, no nepreveroval. Ja som mu veril, že z tej karty zoberie, iba koľko bude potrebovať a nič viac. Ani po vyše polroku nenašli úrad, ktorý by vyriešil haváriu na ceste vo dvore. Starosta nám odkázal, že najlepšie bude, ak si to obyvatelia urobia na svoje náklady. Často investujeme do svojho bývania, aby sme si skrášlili prostredie, zvýšili pohodlie. No iní musia svoje bývanie prebudovať od základov, lebo tak rozhodol osud. Hovoríme o bezbariérovom bývaní. Keď sa ocitnete v núdzi zo dňa na deň, každá pomoc je vítaná a dobrá. No nie každá sa aj dobre skončí. Viac uvidíte v reportáži S. Gáborovej. Ja som mu veril, že z tej bankovej karty bude vyberať, iba keď bude niečo potrebovať, bude vyplácať robotníkov. A že tam nechá peniaze, ktoré neboli použité. Neurobil prácu, za ktorú chce zaplatiť, čiže je to smutné. Ale je to tak. Už zo starých rímskych čias platí zásada, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. A to je podľa mňa problém, ktorý nastal medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela. V roku 2005 sa mi stal úraz. Po skoku do bazéna som ostal ochrnutý. A tento dom som potreboval prerobiť na bezbariérový. Okruh ľudí, s ktorými vtedy prichádzal do kontaktu, bol značne obmedzený a tak bol vďačný svojej vtedajšej opatrovateľke, ktorá mu podarila, že potrebné stavebné práce by mohol urobiť jej manžel. Iné možnosti vtedy preskúmať nedokázal, využil teda ponuku a dohodol si s ním najskôr prerobenie prízemia. To bol rok 2006, hovoriť preto budeme ešte o korunách. Za tých 80 000 korún mal urobiť nové stierky, opraviť sadrokartón, podlahy, vybúrať a rozšíriť zárubne. A urobiť novú kúpeľňu a chodbu. Ako to už medzi susedmi býva, dohodli sa ústne. A keďže pán Miškovič nemal veľa možností, ako zabezpečiť, aby sa staviteľ priebežne dostával k peniazom potrebným na prerobenie domu, počas pobytu liečebného pobytu v Kováčovej mu dal kartu k svojmu bankovému účtu. Ja som mu veril, že z tej bankovej karty bude vyberať, iba keď bude niečo potrebovať, vyplácať robotníkov a že tam nechá peniaze, ktoré neboli použité. Rozsah diela, ako aj spôsob platby za dielo a samotná cena za dielo by mala byť obsahom zmluvy. Nehovorím, že treba vypracovať komplikované zmluvy o dielo, ale niektoré základné zásady, možno aj bez asistencie právnika, áno. Minimálne by mali dbať na to, aby si na papieri dohodli rozsah diela a cenu za takéto dielu. A spôsob, akým sa bude táto cena určovať. Vybral vyše 200 000 korún. Každý deň vyberal. A keď som pozeral na tie výpisy, dokonca aj v nedeľu. Každý deň vybral 10 000 korún. Všetko vybral. Úplne do nuly. My sme boli chlapsky féroví. Vyhľadali sme zhotoviteľa P.Comoreka a ponúkli mu priestor osobne vysvetliť okolnosti prestavby i osud bankovej karty J. Miškoviča.10-23_obcan-za-dverami00919513-56-04 Odmietol jedno i druhé. Prečo? To vie najlepšie on sám. Už zo starých rímskych čias platí zásada, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. A to je problém, ktorý nastal vo vzťahu medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela. Čiže absencia základných ustanovení, čo by to dielo malo obsahovať. Čiže neexistencia písomnej dohody o tom, aký je rozsah diela, aká bude cena, presne spôsobila to, že celý spor sa ocitol na súde. Pán Miškovič sa v súdnom spore snažil od zhotoviteľa získať späť takmer 6 000 eur, ktoré podľa neho neboli na jeho dome preinvestované. Súd ustanovil znalca, ktorý mal vypracovať posudok. V prvom posudku určil hodnotu vykonaných prác na 16 600 eur. Pán Miškovič však túto sumu namietal. Okrem toho, že poukázal na nezmyselnosť vyčíslenia v závere znaleckého posudku, poukázal aj na neodôvodnenú konečnú sumu. V jeho prerobenej kúpeľni sa totiž nenachádza rohová vaňa, ani svietidlá za vyše 2 300 eur, ktoré znalec v posudku započítal do konečnej sumy. Znalec námietky akceptoval a vypracoval dodatok, kde odvedené stavebné práce vyčíslil na 13 900 eur. Táto suma je viac menej v poriadku. Túto sumu však namietal žalovaný a tak si súd vyžiadal ďalší znaleckú posudok. Vypracovala ho spoločnosť Znalci s.r.o., ktorej konateľom je Peter Dubovec, teda ten istý znalec, ktorý vypracoval predchádzajúce 2 posudky. A na počudovanie opäť dospel k inej sume. Tentoraz oveľa vyššej. Dohromady 24 000 eur. Hodnoty v závere posudkov sa líšia preto, lebo podklady, z ktorých bol stanovený rozsah vykonaných prác a dodávok v jednotlivých posudkoch boli rozdielne. Tie práce, ktoré boli v 3. Znaleckom posudku vôbec neboli uskutočnené. Boli tam výmysly, že odtiaľto odviezol 36 ton odpadu. Potom, že robil tesárske práce na streche. Tie robila úplne iná partia. A boli tam jednoducho nezhody. Nezhody boli v materiáli, že tu kupoval nejaké tvrdé pálené tehly, pritom nekupoval žiaden takýto materiál. Ozrejmiť podstatu sporu, teda rozsah vykonaných prác, by určite pomohlo, ak by sa pán Comorek zúčastnil obhliadky na mieste tak, ako žiadal znalec. Tým, že neprišiel ani raz, dohodu neumožnil. Pán Comorek sa miestneho šetrenia nezúčastnil z jemu vlastných dôvodov. Pán Miškovič sa zúčastnil šetrenia a vyjadril svoj názor na rozsah prác. Nakoľko rozsah vykonaných prác sa odlišuje, je znalcovi ťažko hodnotiť súčinnosť účastníkov konania. Robil sa znalecký posudok číslo 1, 2 aj 3 a tú svoju prácu si prídem obhájiť. Keď som niečo robil, tak sa na to prídem pozrieť, ako som to urobil a obhájim si to. Ale on v tomto dome nebol ani raz po práci. Čiže svoju práci si neobhajuje. Čiže vie, že niečo nie je v poriadku. Zvláštne je, že zákonný sudca dospel k tomu, že vo veci potrebuje vypracovať až 3 znalecké posudky, hlavne ak ich zadáva tomu istému znalcovi. Druhá vec je, ako strany reagovali na tieto znalecké posudky. Ak by som ja nesúhlasil so znaleckým posudkom, asi by som si dal na vlastné náklady vypracovať iný znalecký posudok. Aj v našom prípade si dali vlastné znalecké posudky vypracovať obe strany sporu. Ani jeden však súd nebral do úvahy, keďže sa rozhodol zadať vypracovať posudok zo svojho poverenia. Na základe neho dospel po 9 rokoch sporu k 3 stranovému rozsudku, v ktorom žalobu pána Miškoviča o vrátenia 6 000 eur zamietol. Je to určite neobvykle dlhý čas, aby sa v takomto základom spore rozhodovalo 9 rokov. Chodili sme na tie súdy 9 rokov. Nakladali sme sa, vykladali, pršalo, snežilo. Brat nemá 50 kg. My sme na každé jedno pojednávanie prišli. Pán Comorek ani na jedno. Prišiel, ospravedlnil sa, nemohol, výhovorky. Vnímam to ako veľkú nespravodlivosť, lebo 9 rokov sa trápiť, chodiť na tie súdy. Pritom to bola jasná vec. V spolupráci s advokátom sa odvolal na krajský súd v Žiline a čaká. Ak sa pán Miškovič domáha vrátenia nejakej sumy, dôkazné bremeno je na ňom. Čiže on musí preukázať, že tá suma, ktorú zaplatil zhotoviteľovi pôvodne, nie je primeraná rozsahu diela, ktoré zhotoviteľ odviedol. Miestnym šetrením môže znalec len vizuálne určiť, ktoré práce boli vykonané. Ostatné práce sú stanovené na základe vyjadrení účastníkov konania. Od 1. júla platí nový civilný poriadok. Jeho cieľom je zrýchliť konania aj tým, že sudca už nebude nahrádzať činnosti jednotlivých strán sporu. Môže určite termín, do ktorého majú predložiť dôkazy a rozhodne iba na ich základe. Dôkazné bremeno bude preto pre obe strany ešte ťažšie. Strany v spore sa stávajú viac zodpovedné za výsledok sporu. Prvé by som odporúčal urobiť si nejakú zmluvu, čo sa týka stavby a o cenách. A nikdy nedávať peniaze dopredu, ale až po vykonanej práci. Z väčšiny vašich príbehov by sme mohli nakrúcať vzrušujúce telenovely s množstvom pokračovaní. A vedzte, že by ste si prišli na svoje. Chudák občan, keď v nich musí účinkovať v hlavnej úlohe. Na Mraziarenskú ulicu v Bratislave sa pre túto jamu vracia redaktorka G. Pirošková už po tretíkrát. Pandorin kufor totiž nemá dno. Myslím, že sme zisťovali neskutočne veľa vecí, napísali neskutočné množstvo písomností a sme úplne v bode nula, presne ako keď sme začali zisťovať. Ak by táto stavba mala už nejaké povolenie, tak môže byť spojené stavebné povolenie spolu s kolaudačným, aby tá stavba mohla byť užívaniaschopná. Ak sa ale napr. Zistí, že táto stavba nemá žiadne povolenia, tak sa bude postupovať v zmysle stavebného zákona. Stavba bez kolaudácie sa užívať nesmie. Má byť ohradená a označená ako stavenisko. Pokiaľ nebol daný súhlas na predčasné užívanie stavby, tak nikto okrem dodávateľa stavby a vlastníka stavby tam nesmie vstúpiť. Dvor na Mraziarenskej ulici v Bratislave sme navštívili po prvýkrát pre roky nesvietiace osvetlenie. Pri kolaudácii osvetlenie fungovalo, svietilo, dokonca celé dni aj noci nepretržite. Ale zrazu prestalo. A to sme zistili, že svetlo je napojené na súkromný elektromer tých, ktorí tam majú garáže, čo samozrejme nie je možné, aby to oni prevádzkovali. A tým to celé skončilo. Po druhýkrát sme prišli pre haváriu na miestnej komunikácii, dieru, ktorá v kombinácii s tomu dáva tušiť ďalšie problémy. A teraz sme tu opäť, lebo sa nič nezmenilo. Teda až na pár drobností. Kanalizácia, ak by bola dôvodom tohto prepadu, tak splašková voda by už niekde tu podmývala a bolo by ju aj cítiť. Katastrofický scenár sa teda nepotvrdil, kanalizačnú prípojky nemusí nikto rýchlo opravovať a to je viac než dobré, lebo zatiaľ by nemal kto. Táto časť už, žiaľbohu, zavedená v digitálnej mape mesta nie je. Vodári tvrdia, že ich je iba po združenú kanalizačnú prípojku a tá časť kanalizácie, ale prípojky už kolaudované nie sú. Čo ale musia opraviť, je miestna komunikácia, lebo pokračujúce prepadlisko môže nakoniec preraziť to nešťastné, nikomu nepatriace potrubie pod nikomu nepatriacou cestou. Je to vôbec možné, aby nikomu nepatrila? Celý tento areál je nehnuteľnosť s parcelným číslom a majetkom mesta. Mesto tvrdí, že je ich majetkom sú trávnaté plochy, ale táto cesta už ich majetkom nie je. Ale už nie je toho, kto by vedel povedať, koho je. Podmienkou akéhokoľvek prebratia stavby je kolaudácia.10-23_obcan-za-dverami01811413-56-09 V tomto prípade my tento majetok neevidujeme, to znamená, že asi nebol skolaudovaný a preto mesto tieto objekty neprebralo. Pozemok pod komunikáciou teda patrí mesto, stavba na ňom, miestna komunikácia, už nie. Pozemok mal stavebník, spoločnosť Magna, prenajatý počas výstavby garáží počas rokov 2004 až 2007. Firma na ňom postavila garáže, príjazdovú cestu do nich a príjazdovú komunikáciu okolo nich. Garáže sú skolaudované s ozdobným osvetlením napojeným na ich vlastný zdroj a s cestami, ktoré nie sú všetky skolaudované. Keďže nie sú skolaudované všetky pozemné komunikácie, či už pre vozidlá alebo pre chodcov, nebolo prípustné skolaudovať ani ďalšie časti výstavby, ktorých užívanie je podmienené použitím týchto technických skutočností. Nestačí, aby bola vozovka a chodník vybudované, musia byť skolaudované. Ak nebolo toto skolaudované, nemalo byť ani toto Skolaudované. A keď toto je skolaudované v rozpore so zákonom, lebo ten prístup dovnútra a okolo nie je v poriadku, tak potom je nezákonné skolaudované aj toto. Na tomto mieste by sme mohli nakrúcať film o tom, ako to bude vyzerať na zemi bez ľudí. Ako ste si všimli, zatiaľ haváriu z februára vyriešila príroda. A čo zodpovedné úrady? A vlastne, ktoré úrady sú zodpovedné? Na stavebný úrad sme sa obrátili so žiadosťou o zverejnenie rozhodnutia na používanie tejto stavby. Tak nám povedali, že nedisponujú ničím a odoslali to na okresný úrad. Okresný úrad zase odpovedal, že sa máme obrátiť na ten istý úrad, ktorý nás odkázal na okresný úrad. Vzhľadom na to, že ide o vec staršiu ako 11 rokov a bez registratúrnych dát nie je možné zistiť, či vôbec táto vec bola riešená odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Ani služobne najstarší zamestnanci si na takýto prípad nespomínajú. 11 rokov dozadu je pre úrady V SR pravek. Aj napriek povinnosti zachovávať stavebnú dokumentáciu. Štátna správa 21. storočia v srdci Európy. Ako je to možné? Modrá koalícia poslancov v roku 2006 zrušila úrad pre štátnu službu, ktorý vyberal profesionálov do úradov. Vraj brzdil výber zamestnancov. Inak povedané, brzdil ministrov vo výbere politických nominantov. Výsledkom sú úrady plné straníckych tričiek a neprofesionálov. Úrady hrajú medzi sebou ping pong. Právomoci jedného údajne končia v bode A, právomoci ďalšieho údajne začínajú až kdesi v bode C. Medzitým sa nachádza stavebník a celkom na konci občania so svojou dierou. V ceste. Podarí sa nám konečne treťou reportážou priblížiť úrady k občanom? Starosta nám odkázal, že najlepšie bude, ak si to obyvatelia urobia na svoje náklady. A my obyvatelia sa pýtame. Sme občania platiaci dane mestu, z ktorého potom čiastku dostáva aj mestská časť. Akým právom si niekto dovolí napísať, že si to máme dať urobiť na vlastné náklady? Veď tu ide o obecný majetok. To sa už ani nedá ďalej komentovať. Nám už pán starosta a ani primátor túto radu nezopakovali. Dokonca sa nám zazdalo, že začína svitať na lepšie časy. Prvá sa po našom opakovanom záujme zobudila mestská časť Ružinov. Stavebný úrad vykonal na miest obhliadku, aby zistil skutkový stav. Na základe zistenia a havarijného stavu, ktorý je na vnútroblokovej komunikácii zvolá stavebný úrad štátny stavebný dohľad, kde prizve vlastníka pozemku a stavby a generálneho investora Bratislavy, aby predložili všetku dokumentáciu, ktorú majú k tejto vnútroblokovej komunikácii, aby stavebný úrad mohol ďalej konať a snažiť sa pomôcť obyvateľom vyriešiť situáciu. Žeby sa schyľovalo ku kolaudácii? Nebude to ľahké, lebo spoločnosť Magna bola v apríli 2016 vymazaná z obchodného registra. Jej majetok a teda aj neskolaudovaná komunikácia po zániku spoločnosti zrejme zmenili vlastníka. Ten sa poteší. A radosť bude mať aj stavebný úrad, keď ho vypátra. V neposlednom rade sa potom poteší aj magistrát. Budeme sa snažiť kontaktovať stavebníka, ktorý postavil inžinierske stavby, aby ich odovzdal mestu a my sme s nimi mohli ďalej pracovať. Prebrať ich do svojho majetku a buď zveriť mestskej časti, alebo sa o ne starať sami. Dobrá rada pred koncom.10-23_obcan-za-dverami02573613-56-13 Opýtajte sa vtedajšieho primátora A. Ďurkovského, aké zmluvy mesto podpísalo so spoločnosťou Magna, keď budovala obytné domu, garáže a k nim príslušné inžinierske siete. Kto nezákonne kolaudoval objekty a teda len tak nadivoko spojazdnil? Možno objavíte ďalšie problémy. My sme našli osvetlenie, kanalizáciu a miestnu komunikáciu. Prípad Mraziarenskej je typický príklad toho, ako sú rozdelené kompetencie v meste, teda tie kompetencie medzi mestom a mestskými časťami sú rozdelené nesystémovo. Je to preto, že mesto, aj napriek tomu, že je zodpovedné za celkový rast verejných priestorov a vzhľad, nemá stavebný úrad. Stavebné úrady sú na mestských častiach a stavebný úrad je ten, ktorý kolauduje stavbu. Toto je ďalší z ukážkových príkladov, prečo mestské časti a obce nemajú vykonávať funkciu stavebných úradov, lebo ich nevedia zabezpečiť tak, ako znie zákon. Na čo sú nám také úrady? K jame snáď nebudeme musieť prísť aj po štvrtýkrát. Pozor teda, kam stúpate, aby ste neprišli k úrazu. Či k úradu? Lebo práve ich obetí nám akosi pribúda.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.