Občan za dverami 21.5.2017

By | máj 25, 2017

Dnes platí, že kamkoľvek stúpite, šliapnete do… problému. A to je len krôčik k Občanovi za dverami. Vitajte. Otec má platiť 30 eur a matka k nemu dopravovať dcéru 300 km. Pre mňa je to finančne neúnosné. Mám hradiť cestu, ubytovanie, stravu. Vyhrali súd s úradníkmi, no tí ich výhrady k ceste stále ignorujú. Ako môžu obhajovať zákon, keď im krajský súd už raz povedal, že ho neobhajujú dobre. Pre zdravý vývoj dieťaťa je dôležité, aby malo pekný vzťah s oboma rodičmi. Zvlášť ak nežijú v spoločnej domácnosti. Vtedy sa musia na kontakte s dieťaťom dohodnúť rodičia. Ak sa nedohodnú, nastupuje súd. A ten má občas rozpačité riešenie. S rozhodnutím som nesúhlasila. Je to neštandardné, aby som dcéru nosila do Rožňavy. Rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletou je neštandardný. Dokonca môžeme povedať, že je zarážajúci. Pani Balážová podala v roku 2013 na Okresný súd v Rožňave návrh na zverenie dcéry do svojej opatery. Okresný súd v Rožňave rozhodol v roku 2014, že maloletá bude zverená do mojej opatery a otec bude platiť 30 eur. Súd určil, že dieťa v predškolskom veku sa bude s otcom vídať dvakrát do mesiaca. Pani Balážová už ale s dcérou nebývala v Rožňave, ale takmer 300 km ďalej, v Komoči pri Nových Zámkoch. Žiadala o úpravu styku otca s dcérou. Súd rozhodol, že to bude raz mesačne od piatka od 10.h do nedele do 10.h. S tým, že Lenku privediem do Rožňavy a odovzdám ju v mieste pobytu otca. Preto sa odvolala na Krajský súd v Košiciach. Ten vrátil prípad Okresnému súdu v Rožňave. A ten zasa potvrdil čo už raz rozhodol. Odvolala som sa a čakala som na rozhodnutie krajského súdu. Prišlo rozhodnutie, že potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového súdu. Ale upravili tam čas stretávania, nakoľko dcéra chodí do školy. V sobotu o 10.h by som dcéru odovzdala a v nedeľu o 10.h mi ju otec vráti. Týmto rozsudkom súd uložil matke povinnosti, ktoré prevyšujú zákonný rámec povinnosti, ktoré podľa Zákona o rodine môže súd rodičovi uložiť. Týmto rozsudkom súd uložil povinnosť bez ohľadu na to, aby skúmal, či matka má prostriedky, čas a iné podmienky na to, aby túto povinnosť voči otcovi splnila. Súd to nezaujímalo, ani sa na to nepýtali. Nikto sa neopýtal ani na to, či mám auto. Cesta trvá 4,5 hodiny. Ak by sme išli vlakom, v piatok poobede vlak nestihneme. Aby som stihla dcéru priviesť do 10.h, museli by sme ísť nočným vlakom do Rožňavy, Pani Balážová mala už v čase konania Krajského súdu v Košiciach trvalý pobyt v Komoči v okrese Nové Zámky. Zároveň bola na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom. Podľa tohto rozhodnutia má cestovať raz do mesiaca takmer 300 km do Rožňavy, kde odovzdá dcéru otcovi a počká tam do nedele, aby jej otec dcéru odovzdal späť. A zasa 300 km späť domov. To všetko musí absolvovať aj s menším synom. Moje druhé dieťa zo vzťahu s mojim priateľom má 2 roky. Nemôžem ho nechať samé doma. Vyživovacia povinnosť bola stanovená úplne minimálne, na 30 eur mesačne. Toto výživné by nepokrylo ani náklady na cestovné. Cesta do Rožňavy autom ma vyjde 70 eur. Tam a späť. Vlakom je to lacnejšie, deti majú cestovné zadarmo. Ale pre mňa stojí lístok 25 eur. Je finančne neúnosné, aby som hradila cestu, ubytovanie, stravu. Dalo by sa povedať, že to je nevyvážené. Je to neoprávnený zásah do rovnováhy, ktorá by medzi rodičmi mala nastať. Podľa tohto rozsudku on zostáva v pasívnej pozícii. Ani raz za ňou neprišiel do Nových Zámkov, alebo aspoň na pol cesty. Ani raz nezavolal, že sa stretneme a zoberie si dcéru. Ani raz. Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že úpravu styku vyhodnotil súd tak, aby zodpovedal najlepšiemu záujmu maloletej a rodičovským právam otca. Nevidí prekážky v tom, aby matka dcéru dopravila raz do mesiaca z Nových Zámkov do Rožňavy a späť. Vzhľadom na to, že v Rožňave býva matka sťažovateľky. Nemám kam ísť. Pracuje v Rakúsku. Musela by som si zaplatiť hotel. Nemám sa kde ubytovať. Ja nejdem k mame. Je to neoprávnený zásad do súkromia matky. Súd mi nemôže diktovať, že keď tam mám rodinných príslušníkov, mám tráviť čas s nimi. Môžu nastať rôzne okolnosti. Zdravotné, rodinné, to súd vôbec nemá čo riešiť. Krajský súd v Košiciach odmietol odpovedať na naše otázky a komentovať toto rozhodnutie. S odôvodnením, že ide o súkromie fyzických osôb a všetko si môžeme prečítať v rozhodnutí súdu. Oslovili sme aj Asociáciu rodinných sudcov, či práva a povinnosti oboch rodičov sú v tomto rozsudku vyvážené. Na rozhodnutí nevidím nič neštandardné. Otec má právo na stretávanie sa s dieťaťom a je to v prospech maloletého dieťaťa. Právo styku otca s maloletou je jeho oprávnením, ktoré môže, ale nemusí využiť. Po preskúmaní konkrétnych okolností prípadu je potrebné zvoliť také riešenie, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je, aby forma starostlivosti a styku nijakým spôsobom nenarušovala jeho zdravý psychický vývoj. Cestovať každý mesiac 300 km tam a 300 km späť za akýchkoľvek okolností je unavujúce. U maloletej to môže z psychického hľadiska vyvolať blok. Keď chce vidieť otca, musí prekonať viacero prekážok, ktoré ju zaťažujú. Poznám súdne rozhodnutia, kde bolo zabezpečené stretávanie sa s rodičom ktorý žil v inom štáte. Ale tam boli zaťažení obaja rodičia. Obaja prispievali na stretnutie. Záujem maloletého v súdnom konaní háji kolízny opatrovník. Či matka dieťa privezie, alebo si ho príde zobrať otec, o týchto veciach rozhodoval súd. Kolízny opatrovník rieši situáciu dieťaťa a nie rodičov. V prospech vývoja vzťahu otca a dieťaťa je, aby sa stretávali. Maloletej to prospelo, ale je na pleciach otca, aby vynaložil úsilie a dostavil sa na stretnutie s maloletou. Aby jej urobil program, aby sa o ňu postaral tak, aby víkend bol plnohodnotný. Súhlasila by som, aby prišiel on. A zobral by ju na víkend. Tento rozsudok je nespravodlivý. Z pozície matky. Nielen, že jej nepomáha výživným, ale jej aj sťažuje kvalitu života a neprimerane ju zaťažuje. Voči tomuto rozsudku je možné podať dovolanie. A následne ústavnú sťažnosť. Argumentovať treba tým, že bolo zasiahnuté neoprávnene do jej základných ľudských práv a slobôd. Súd to vôbec nezaujímalo. Ak budú vyčerpané všetky vnútroštátne právne prostriedky obrany a sťažovateľka nebude úspešná, ešte je tu možnosť v lehote 6 mesiacov odo dňa doručenia posledného rozhodnutia vo veci podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Užitočná i nebezpečná. Taká môže byť dažďová voda. Vedia to aj naši sťažovatelia. Už 3 roky upozorňujú úrady na nedostatočné odvodnenie cesty. Obávajú sa znečistenia pitnej vody a podmytia pozemku s domom. Ich príbeh sme vysielali pred rokom, ale úrady naďalej zostávajú nemé, hluché i slepé. A to i napriek tomu, že naši sťažovatelia majú rozhodnutie z krajského súdu, ktorý im dal za pravdu. Náprava nie je žiadna. A prečo? Pretože tam nie je žiadny postih. Správny orgán mal zrušiť rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu. Platí, že rozsudok je záväzný celý. Prístupová komunikácia k rodinným domom, ktoré rastú v susedstve Makarovičovcov sa zvažuje smerom k ich plotu. Už počas stavebného konania upozorňovali stavebníkov i úrady, aby vyriešili odvedenie dažďovej vody z cesty, ktorá má končiť vo vsakovacej studní. Hovorili sme, že by malo prebehnúť vodoprávne konanie. Malo by sa zhodnotiť, či podložia budú vôbec niečo vsakovať. To sa však nestalo. Makarovičovci sa preto proti stavebnému povoleniu odvolali a zároveň predložili vyjadrenia dvoch súdnych znalcov. Tí sa zhodli, že priepustnosť hornín je nízka a nie sú dostatočne zhodnotené riziká znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd. Obec Višňové nepripúšťa pochybenie zo strany obce. Prenesený výkon správy robia osoby s odbornou spôsobilosťou. Na odvolanie a znalecké posudky Makarovičovcov stavebný úrad obce Višňové nereagoval a celý spis presunul nadriadenému orgánu, Okresnému úradu Žilina. Správny orgán mal zrušiť rozhodnutie prvostupňového špeciálneho stavebného úradu a vec vrátiť obci na nové konanie. Nakoľko nerešpektovali závery znaleckých posudkov. Okresný úrad takto nepostupoval. Stavebné povolenie obce Višňové len zmenil a doplnil. Makarovičovci preto v lete 2015 podali žalobu na krajský súd. Verdikt padol asi o rok. Krajský súd nám dal za pravdu. Uznal naše námietky. Povedali sme si, že systém funguje a okresný úrad prehodnotí svoje konanie. Vezme na zreteľ aj odborné vyjadrenie, ktoré sme mu poskytli. Okresný úrad o námietkach Makarovičovcov rozhodoval opätovne. Hoci sa nám úradníci priznali, že prvostupňové stavebné povolenie obce Višňové mali zrušiť, neurobili tak ani po vynesení rozsudku. Vyjadrenie, že sa snažili akceptovať čo najviac je neprípustné. Platí zásada, že rozsudok je záväzný celý. Výsledok? V novom 20 stranovom rozhodnutí okresný úrad námietky Makarovičovcov opäť zamietol. Napriek rozhodnutiu súdu. A dôvod? Odbor cestnej dopravy v rozhodnutí tvrdí, že vsak nie je súčasťou cesty. Ide o samostatnú vodnú stavbu a tú musia posúdiť kolegovia zo životného prostredia. Vlastne tak už urobili. V roku 2011. Povedali, je to vodná stavba, prebehlo vodoprávne konanie. A máme cestu so vsakom. Toto už nie je o stavebnom práve. Toto sú procesné finty, ktoré dovoľujú naše predpisy. Raz je tá istá vec v kompetencii jedného orgánu, raz druhého. Záleží od toho, súčasťou akej dokumentácie je. Dovtedy povolenie nebolo súčasťou spisu. Prečo tam nebolo? Veľmi dobre vedia čo robia. A keď ide do tuhého a začnú vychádzať rozsudky krajského súdu, tak zrazu sa snažia horúci zemiak presunúť na niekoho iného. Dažďová kanalizácia v tejto lokalite sa schvaľovala v roku 2011 bez toho, aby úradníci posúdili jej vplyv na životné prostredie. Nie je tu zmienka o tom, ako vsak bude fungovať. Či hydrologické pomery, ktoré tu sú, sú schopné vsak akceptovať. Aby sa voda strácala bez poškodenia životného prostredia. Riešenie bolo pritom jednoduché. Keď sa začal proces povoľovania cesty, mali úradníci spolu viac komunikovať a spoločne zhodnotiť, či navrhované riešenie odvádzania dažďovej vody bude bezpečné a bezproblémové. Znalecké posudky našich sťažovateľov hovoria o opaku. V súčinnosti mali posúdiť nový stav. Či to je schopné plniť funkciu tak, aby bola zabezpečená prevencia pred vznikom škôd. To je najdôležitejšia úloha týchto orgánov. Posúdiť, či navrhované opatrenia vo väzbe na už schválené opatrenia zabezpečujú prevenciu pred vznikom škôd. Či sa dá dosiahnuť funkcia riadneho a dostatočného odvodnenia. Ak áno, je to v poriadku. Ak nie, treba dosiahnuť nápravu. A realita? Kanalizácia so vsakom je napriek námietkam skolaudovaná. Na stavbe nevidím žiadny poklop. Nie je možné skontrolovať hladinu vody, ktorá do vsaku vteká. A nie je možné skontrolovať, či tam nezačínajú hnilobné procesy. Stojaca špinavá voda zákonite začne hniť. Makarovičovci sa preto opäť rozhodli podať žalobu ma súd. Tentoraz žalujú aj postup a rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu, teda obce Višňové. Všetci zúčastnení sa dozvedia čo si súd myslí o druhom druhostupňovom rozhodnutí, ale aj o prvom prvostupňovom rozhodnutí. Sú vydané nadväzujúco a je dôležité, aby sa poznala pravda o oboch. Lenže ešte nie sme na konci rozprávky. Koniec by bol ideálny vtedy, keby nielen súd vydal zákonné a spravodlivé rozhodnutie, ale keby aj úradníci, ktorí sú za to platení, sa tým rozhodnutím riadili. Rozsudkom sa to ešte nevyrieši. Na miesto činu sa teda máme dôvod ešte vrátiť. Aj preto, že naši sťažovatelia v žalobe poukazujú na ďalší problém, nevyhovujúce napojenie prístupovej cesty. Opäť argumentujú odbornými posudkami autorizovaného stavebného inžiniera a špecialistky požiarnej bezpečnosti. Dostávame sa do patovej situácie. Súd môže vydávať rozsudky, v ktorých jasne povie, že bol porušený zákon zo strany správneho orgánu, ale náprava tam nie je žiadna. A prečo? Pretože tam nie je postih. Sme vo zvláštnom stave. A to nemyslím len tento prípad. Osoby, ktoré vyžadujú, aby správne orgány správne postupovali sú kriminalizované, alebo označované nie lichotivými slovami. Je to smutné. V podstate je to kritizovanie toho, že niekto sa dožaduje toho, čo mu zaručuje ústava a zákony štátu. Všetci na Slovensku by sme sa chceli mať ako v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku a neviem kde všade. Ale problém je v tom, že my by sme sa chceli len tak mať, ale nič pre to nechceme urobiť. A už vôbec nechceme sami riešiť veci okolo nás. A to je veľká chyba. Pokiaľ my budeme pasívni, aj naša krajina bude vyzerať tak, ako vyzerá Kým nevyliečime nemých, slepých a hluchých úradníkov, musíme mať dostatok síl, aby sme našli aspoň recept na ich diagnózy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.