Občan za dverami 2.6.2015

By | jún 2, 2015

Naši dnešní sťažovatelia ostávajú nielen za dverami, ale aj za plotom a sú prikrátky aj na parkovacie automaty. Vitajte. Slovenský pozemkový fond sľúbil náhradné pozemky. 10 rokov nekonal a potom rozhodol, že ich nevydá. Keď nemáte protekciu, nezapíšu nič. Prežíva peklo na zemi pre obyčajný plot. Keby mala táto chalupa kolieska, už tu nie som. Parkovacie automaty napĺňajú kasu. Žiaľ, nie vždy mestu. Zaplatím za hodinu, miesto 15 minúť. Predstavte si, že celý život pracujete, platíte dane a vôbec, plníte si všetky povinnosti, ktoré od vás štát žiada. Prijmete fakt, že štát vo vyššom záujme zobral pozemky ešte vašim rodičom. Po zmene politického režimu veríte, že sa dočkáte spravodlivosti. No len do chvíle, kým pochopíte, že ten istý štát za vaše dane zriadil úrad, ktorý neslúži všetkým rovnako. Reč je o Slovenskom pozemkovom fonde a jeho ťarbavom vydávaní reštitučných náhrad. Teda aspoň niektorým. Niektorým sa dá zapísať a niektorým nie. To by ma zaujímalo, podľa čoho to robia. Pôda sa veľmi ťažko vie odovzdať mocným ľuďom s politickým krytím, ale bežní ľudia sa nevedia domôcť spravodlivosti. Slovenský pozemkový fond nie je striktne viazaný nejakými lehotami. Pani Agneša a pani Mária sú sestry. So svojimi ďalšími súrodencami celý život bývajú v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Ich rodičia vlastnili pozemky, na ktorých sa štát rozhodol vybudovať rafinériu Slovnaft. Slovnaft sa staval, tak na to zobrali pozemky. Po zmene režimu politici deklarovali ochotu napraviť krivdy minulosti a vrátiť zobranú pôdu majiteľom. A tak sa mnohí majitelia vybrali na strastiplnú cestu s názvom reštitúcie. Sme to všetko sami vybavili, lebo nemáme až tak veľa pozemkov, aby sme si mohli dovoliť zobrať právnika. V roku 2004 na základe toho, že splnili všetky štátom určené podmienky, získavajú od obvodného Pozemkového úradu v Bratislave rozhodnutie, ktoré im priznáva právo na náhradu. Následne Slovenský pozemkový fond na základe rozhodnutia obvodného Pozemkového fondu a znaleckých posudkov navrhuje dohodu o plnení reštitučného nároku, v ktorom už priamo určuje 2 parcely, ktoré budú reštituentom vydané. Ten podiel v Podunajských Biskupiciach na území v Ketelci a z tejto časti nám boli pridelené 2 parcely. 23 a 29. My sme podpísali dohodu aj zmluvu, aj sa to poslalo na kataster, ale odtiaľ sa to poslalo naspäť, lebo Slovenský pozemkový fond spravil chybu a nedodal potvrdenie o tom, že nikto sa neprihlásil na tieto pozemky.05-31_ObĎcan za dverami[(028247)21-14-34] Bodom, kedy sa celý proces pridelenia pozemkov zastavil, je rok 2006. Kataster, teda jedna štátna inštitúcia, oznamuje účastníkom konania, teda reštituentom aj štátnemu Slovenskému pozemkovému fondu, že treba doložiť stanovisko Pozemkového úradu, teda tretej štátnej inštitúcie o tom, že na parcely neboli uplatnené reštitučné nároky iných osôb a určuje lehotu 30 dní. Primárne si myslím, že to bola povinnosť Slovenského pozemkového fondu zabezpečiť to, ale myslím, že tu bola možnosť domáhať sa tohto od príslušného Pozemkového úradu aj pre reštituentov. Reštituenti nevedeli, že majú žiadať doklad na Pozemkovom úrade a doručiť ho na kataster. A to v samozrejme určenej lehote. Verili, že štátne inštitúcie medzi sebou komunikujú a dokážu záležitosť dotiahnuť do úspešného konca. Dôvody, pre ktoré žiaden z účastníkov konania požadovaný doklad na kataster nedoložil, zo spisu nevyplývajú. Ani sa nám nesnívalo, že 10 rokov budeme chodiť a ešte stále nemáme nič. A to sme tam asi každý mesiac chodili. A vždy nás odbili. My sa stretávame s množstvom ľudí, ktoré sa roky domáhajú spravodlivosti a práva a nedarí sa im to. Vyskúšali už všetko možné a nič nepomohlo. My sme chodievali už aj za riaditeľom, ale aj tí sa menili. Stále tam bol niekto iný, takže kým sa od toho dostal ten riaditeľ alebo úradníčka, tak ich medzitým vymenili. Tam majú takto haldy postavené. By ma zaujímalo, ako tak niečo nájde. Takto majú na zemi a po skriniach poukladané doklady. Keď hľadajú, tak hľadá v kope sena. Ja si myslím, že v SR na papieri máme dostatok právnych možností, problém je však nefungovanie tohto štátu. Kam sa pozrieme, vidíme chronické problémy nefunkčnosti štátu, takže tu nepomôže nič iné, iba zmena celkovej kultúry. A v tomto s vami súhlasím, že občan často končí v situácii, že je absolútne bezmocný. O vyjadrenie sme požiadali Slovenský pozemkový fond. Jeho hovorca nám oznámil, že sa poradí so štatutármi, či môže ísť na kameru. Odpoveď znela “nie”. Dostali sme písomné stanovisko, ktoré vám ponúkame v plnom znení tak, ako ho fond poskytol nám. Takáto reakcia na papieri je vyhnutím sa zodpovednosti, lebo na papieri si vyberie úrad, na čo chce reagovať a na čo nie a väčšinou sú tie formulácie veľmi vágne a nič nevysvetľujúce, takže podľa môjho názoru je základnou, až by som povedala psou povinnosťou úradov, aby cez svojich hovorcov, alebo komunikačné odbory zabezpečili dostatočnú komunikáciu s médiami. Podobnú nekomunikáciu zažívali aj reštituenti. Slovenský pozemkový fond im dal písomnú odpoveď na otázku, prečo nekoná, až po rokoch, keď o to požiadali na základe slobodného prístupu k informáciám. Ja som dva alebo trikrát písala, aby nás informovali, keď vyšiel ten zákon, že máme nárok na informácie. Tak som požiadala. Ja sa čudujem, že my ako občania vôbec tolerujeme takéto správanie štátnych úradov. Štátne úrady majú aj z Ústavy aj zo zákona povinnosť komunikovať s občanmi dostatočným spôsobom. Občania sú daňový poplatníci, ktorí platia chod týchto úradov. Vo vyžiadanej odpovedi sa dozvedeli, že parcely určené samotným Slovenským pozemkovým fondom nedostanú. Štát totiž na nich ide stavať križovatku D4 a R7, teda okruh hlavného mesta a rýchlostnej cesty smerujúcej zo Žitného ostrova. Na katastrálnom portáli zistili, že práve na 2 parcelách, ktoré im mal fond prepísať, sú plomby. A zistili aj to, že s prepisom okolitých parciel fond problém nemal. Práve to, že v roku 2010 viacerým zapísali. Nevieme, na základe čoho, ale vtedy viacerým zapísali. Niektorí mali aj v roku 2007, 2008 zapísané. To sa dá pozrieť aj na kataster portáli. Tak predsa sa dalo, že niektorým sa dá zapísať a niektorým nie. To by ma zaujímalo, podľa čoho to robia. Občan aj v zmysle nášho právneho poriadku má možnosť domáhať sa u štátnych orgánov, aby konali rýchlo a efektívne. Na to existujú rôzne právne prostriedky. Máme aj zákon pre vymáhanie škody pre nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie. Toto všetko sú inštitúty, ktoré fungujú v našom štáte, avšak je veľmi ťažké aplikovať tieto inštitúty na Slovenský pozemkový fond, lebo je to orgán svojho druhu. Bežní ľudia roky čakajú na svoje právo a naopak sledujeme kauzu za kauzou, ktoré poukazujú na to, že Slovenský pozemkový fond vie konať veľmi rýchlo, keď ide o záujmy mocných ľudí, bohatých ľudí, alebo ľudí, ktorí majú vybavovačov. Slovenský pozemkový fond je zriadený osobitným zákonom a tento zákon aj upravuje spôsob, akým Slovenský pozemkový fond koná a správny poriadok sa naň nevzťahuje v zmysle tohto zákona. Môže sa to naťahovať donekonečna a myslím, že Slovenský pozemkový fond nie je striktne viazaný nejakými lehotami. A to vôbec štát mieni niečo dať? Mieni nás nejako odškodniť? Lebo ani zmienka o tom, že by nám ponúkali niečo iné. To my máme za tým chodiť? Na čo sú tam úradníci? Nakoľko oprávnené osoby mali informácie o skutkovom stave pozemkov v danej lokalite a právo navrhnúť konkrétne náhradné pozemky na plnenie ich reštitučných nárokov nevyužili, dĺžka vybavovania reštitúcie je v danom prípade relatívna. Keď sme chodili už toľko na ten Pozemkový fond, tak nám poradili, že sa s tým nedá už nič robiť, tak aby sme skúsili napísať zase žiadosť o poskytnutie náhradného pozemku na číslo parcely 5842/1, ale potom nám odpísali, že na tento pozemok bol uplatnený reštitučný nárok. To len aby sa nás nejako zbavili, tak povedali, aby sme napísali. A kto vám to povedal? Nemáme to potvrdené. Úradníčka, ktorá tam vtedy sedela. Meno nevieme. Je veľmi ťažké nejako sa rýchlo a efektívne tejto náhrady domôcť cez Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond so svojou dlhodobou históriou, zlyhaní a škandálov by si zaslúžil audit svojich chodov a procesov a zaslúžil by si nielen systémovú zmenu, ale aj zavedenie oveľa lepších a sofistikovanejších elektronických systémov a podobne. Teraz ide aj o to, že teraz zoberú pozemky a tým ľuďom, čo tam majú, najmenej 47 eur za m2 dajú. Viete, aké to sú peniaze? Keď to je raz štátne, že tade pôjde cesta, tak štát by na tom ušetril. Zas a opäť scenár, pri ktorom sa orná pôda prekvalifikovala na stavebné pozemky a ich majiteľ si môže pripísať zisk. U našich sťažovateľov sa tak nestalo. Od 47 až po 64 eur za m2 budú platiť. Boli sme na tej schôdzi. Na otázky, ako bude Slovenský pozemkový fond postupovať v tomto prípade a koľko rokov budú musieť ešte naši sťažovatelia čakať na to, aby sa naplnila dohoda z roku 2005, Fond neodpovedal. jeho fungovanie nastavil zákonodarca a žiadna z doterajších vlád ho nezmenila. Aj vy viete odpoveď na otázku “prečo”? Tam sú králi, tam nepohnete s ničím. Ja mám taký pocit, že tam treba mať protekciu. Bohužiaľ, musím to tak povedať. Keď nemáte protekciu, nezapíšu nič. Myslím, že tento prípad ukazuje, že inštitúcie v SR neslúžia verejnému záujmu, ale slúžia úzkej skupine ľudí a neplnia si svoje povinnosti. Myslím, že to je alarmujúce a že ľudia cítia túto nespravodlivosť na sebe a ak to štát nezačne riešiť, tak to môže viesť k demonštráciám, alebo k úplnej strate dôvery v štát. Chcete si postaviť obyčajný pletivový plot? Nech sa páči. No ak sa obec neuspokojí s vašim ohlásením drobnej stavby, pripravte sa na poriadne problémy. Dohliadnuť na zákonný postup stavebného úradu v SR totiž vôbec nie je jednoduché. A platí aj v obci Rudina. Ja som minulý rok oznámila drobnú stavbu, na základe čoho nás stavebný úrad vyzval, aby sme doložili určité dokumenty k tomu. Spoločný stavebný úrad vypísal doklady, ktoré k tomu sú potrebné a zdôraznil, že s vydaním vyjadrením SPP je potrebné doložiť stanovisko k technickému riešeniu tohto oplotenia. Trápenie manželov Kuricových sa začalo pred 6 rokmi, keď si kúpili stavebnú parcelu v obci Rudina. Potom, čo si dali urobiť vytyčovací protokol, sa ukázalo, kde sú vlastne hranice pozemku. A tam začali problémy, že tam je hranice akože v ceste, údajnej ceste. Bývalý starosta navrhol riešenie. Manželia Kuricovci pustia 30 m2 z hornej časti pozemku obci a obec im za to pustí zopár metrov štvorcových pred domov. Ale ten pozemok pred domom nebol obecný, takže by ho museli dať manželom do nájmu iní vlastníci. Žiadať od druhého, aby obetoval časť svojho majetku, môže byť len vo verejnom záujme. A ten verejný záujem musí byť náležite zachytený v listinách. Existuje nejaký geometrický plán od nášho pozemku, ktorý bol rozdelený, očíslovaný a napísaný, že patrí obci tých 30 m2. To ešte bolo za bývalého starostu. Nečudo, že sa plánom zaoberali policajti aj prokuratúra. Po dlhých peripetiách sa Kuricovci dočkali výsledku. Vykonanými úkonmi pred začatím trestného stíhania vyšetrovateľ dospel k záveru, že konanie bývalého starosti obce nenaplnilo znaky trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Lebo starosta dal geometrický plán vyhotoviť po schválení miestnym zastupiteľstvo. Navyše sa nechce obohatiť, ale zabezpečiť široký prístup k nehnuteľnosti na konci tzv. miestnej komunikácie. A nezmyselný nápad za obecné peniaze nie je trestným činom. Tam bola cesta dosť široká, ale tým, že si dotyčný pán hore kúpil pozemok a rýchlo ohradil bez povolenia, tak vtedy začal problém. V tomto úseku je cesta veľmi úzka, to je dlhodobý problém, rieši sa od roku 2009 a z hľadiska zabezpečenia prísunu zdravotnej starostlivosti a hlavne ochrany pred požiarmi je problém, aby sa tam dostalo hasičské vozidlo. Zákon nedefinuje, že ku každému domu v obci musí viesť miestna komunikácia. Zákon o pozemných komunikáciách pozná účelové komunikácie a pokiaľ sa jedná o vozidlá zdravotnej služby, či zdravotnej alebo hasičskej, tie môžu zostať ďaleko od tomu a posádka dôjde na miesto poskytovanej služby pešo. Sú na to vybavení. Po neúspešných a nekompetentných návrhoch sa manželia Kuricovci rozhodli pozemok ohradiť na hranici vytýčenej geodetmi. Nad murovaným plotom zabraňujúcim stekajúcej vode počas dažďov si chcú natiahnuť plot s pletivom. Do minulej zimy tam mali tyče, ktoré zanechali geodeti. Nevydržali ani do zimy, lebo ich stále niekto vyťahoval, ale niektoré vždy zabudol. Ale v zime prišiel predseda družstva, tejto starostky manžel, povyhadzoval kolíky, aby mohol údajne odhrabať sneh z cesty, ktorú nikdy predtým neodhrabávali. Bolo podané oznámenie na priestupkovom oddelení. Celé toto podanie bolo odložené z dôvodu, že nebola naplnená skutková podstata priestupku voči majetku, kde sa vyžaduje, aby bol preukázaný úmysel konajúcej osoby, ktorá sa skutku dopustila. Všetky neodborné riešenia iba zhoršovali medziľudské vzťahy. Napadol ma jeden sused na mojom pozemku, vykrútil mi ruku a oblial vodou len preto, že som pálila malú kopu trávy na svojom pozemku. Obliali mi auto starým motorovým olejom. Odpojili mi kamery, ktoré som si dala namontovať na základe toho, čo sa tu deje. Rozbili nám strechu. Hodili niečo deťom do bazéna, aby sa voda zničila a nemohli sa tam kúpať. Stále niečo. Pani Kuricová teda chodí na políciu ako na klavír. Zatiaľ z toho nie je pekná pieseň. Iba jedno priestupkové konanie a dobrá rada pre všetkých milých spoluobčanov, ktorí vstupujú tam, kam nemajú. Osoba, ktorá proti vôli vlastníka zotrváva na tomto pozemku, poručuje zákon. Tá vôľa je prezentovaný tým, že povie: “Nechoď na môj pozemok,” alebo “Odíď z môjho pozemku.” A druhá dobrá rada pre tých napadnutých. Ak v dôsledku nejakého fyzického útoku bola spôsobená ujma alebo ublíženie na zdraví, tak treba vyhľadať lekárske ošetrenie, lekársku správu si prevziať a v prípade potreby preukázať orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Vráťme sa k pletivovému plotu, ktorý má zúžiť prístupovú cestu k jedinému plotu. Ja som minulý rok ohlásila drobnú stavbu.05-31_ObĎcan za dverami[(040337)21-14-36] Na základe toho nás vyzval stavebný úrad, aby sme doložili k tomu určité dokumenty. Tie spočívali v tom, že nás žiadali o prierez oplotením, museli sme mať projektovú dokumentáciu oplotenia, povolenie od plynární, nakoľko tam ide plynové potrubie. Manželom Kuricovcom bolo oznámené, že to nie je možné riešiť ako drobnú stavbu, nakoľko tam oplotenie nikdy nebolo, ale že treba to robiť na základe stavebného povolania. Okrem vyjadrenia SPP potrebovali manželia Kuricovci aj vyjadrenie správcu miestnej komunikácie, teda stanovisko samotnej obce Rudina. A to nie a nie sa narodiť. Manželia sa odvolali na okresný úrad pre nečinnosť. Nejedná sa o nečinnosť stavebného úradu, lebo na ich ohlásenie drobnej stavby stavebný úrad reagoval, že nesúhlasí so súhlasom na ohlásenie drobnej stavby, ale že je potrebné vybaviť stavebné povolenie. To však nebolo možné dostať bez stanoviska obce Rudina, ako miestneho orgánu pre miestne komunikácie, lebo obec ho nevydala. Na základe oznámenie boli pracovníci vyslaní na odborný dozor na prenesený výkon štátnej správy na obec Rudina, kde konštatovali pochybenie obecného úrady s tým, že nereagoval na žiadosti, tá žiadosť tam bola dávaná v septembri 2014 a do februára proste nereagovali. Pani Kuricová bola opäť vyzvaná, že doložila doklady, ale bez prílohy vyjadrenia SPP. V tej žiadosti mali doložené všetky doklady. Tam bol súhlas alebo vyjadrenie SPP. V bode 4 je napísané: “V prípade križovania betónového základu oplotenia s plynovým potrubím je potrebné plynovod osadiť do ochranných rúrok. Pripomíname, že manželia Kuricovci dostali súhlasné stanovisko od SPP a že v bode 4 sa hovorí o oplotení s betónovým základom, ktorý oni stavať nebudú. Je to len poučenie pre všetky možné varianty. Plyn je tak hlboko v zemi, že žiadna z tých nosných tyčí zamýšľaného oplotenia by nezasahovala do technickej podstaty rozvodu. Ako obyčajne, aj tento prípad dokazuje, že je najvyšší čas opustiť ideu, že by obce mali byť stavebnými úradmi a nebodaj špeciálnymi stavebnými úradmi. Celá éra asi 10 rokov, čo to vykonávajú, je plná dôkazov o tom, že to bola najväčšia chyba, ktorej sme sa dopustili. Isto čakáte na rozuzlenie. Čo myslíte, dostali manželia Kuricovci súhlas na postavenie jednoduchého pletivového plotu? Vyjadrila sa tak, že súhlasí s hradením, ale za takých podmienok, na ktoré my nikdy nepristúpime. Vzhľadom na to, že vie, že táto miestna komunikácia nespĺňa šírkové parametre a vlastne je to slepá ulica, kde je jediný prístup k rodinnému domu suseda, vydala súhlasné stanovisko s tým, že toto oplotenie by mal vlastník realizovať 60 cm smerom do jeho pozemku. To je jednoznačne nezákonné. Na to nemá stavebný úrad právo. Platí zásada, že rozhodnúť treba o tom, o čo bolo požiadané. Podmienky, ktoré menia líniu oproti žiadosti znamená, že povoľuje inú stavby, než o akú bolo požiadané. Že musí strpieť všetky problémy, ktoré by nastali so zimnou údržbou. Bez nároku na finančné odškodnenie za prípadné škody na majetku, ako sa píše v rozhodnutí. Keď raz viem, že sa tam tou technikou nemôžem dostať bez toho, aby som poškodil cudzí majetok, tak tam nemám čo chodiť a nemôžem niekoho nútiť, aby strpel škodu, že niekto nevie organizovať upratovanie inak, ako technikou, ktorá sa tam nehodí. To je jasný dôkaz, že osoba, ktorá to rozhodnutie pripravila a podpísal, nepatrí jej do ruky takéto rozhodovanie. Nie je zodpovedná a nezodpovední by mal ísť s verejných funkcií preč raz a navždy. Je jasné, že proti takému stavebnému povoleniu sa manželia Kuricovci odvolajú, takže hora papierov bude rásť. Odporúčam žiadateľke uplatniť náhradu škody za nezákonné rozhodnutie aj za nesprávny úradný postup. To je to, čo odvolací orgán priznal, že nekonala, hoci mala konať. A náhradu škody zaplatia a zosobnia. Tak by to malo byť podľa správnosti. Je najvyšší čas prestať byť mäkký voči tým, ktorí nám ničia životy len preto, že dostali príležitosť zastávať nejaký úrad a zneužívajú svoju právomoc. Veľa áut, málo miesta na parkovanie. Realita snáď v každom našom meste. Za parkovanie v centre si zvyčajne treba aj zaplatiť. Stačí zbehnúť k najbližšiemu automatu. No beda, ak nemáte drobné. Vtedy sa môže parkovanie pekne predražiť. Tým, že tieto automaty nevydávajú drobné, priplácame za situácie, kedy potrebujeme zastaviť na 15 30 minúť. Nepraktický a obmedzujúci spôsob kúpi lístka za parkovanie cez parkovacie automaty znepríjemňuje život vodičom. Presvedčili sme sa o tom v Nitre, Trnave i Bratislave. Keby to vydával, bolo by lepšie. Musel som hodiť euro a nevydalo mi to. Keď mám pri sebe 2 eurá, tak jednoducho musím zaplatiť 2 eurá. Zdá sa, že vždy pripravený a vybavený drobnými mincami by mal byť vodič, ak potrebuje zaplatiť parkovanie cez automaty a nechce prerobiť, lebo ako v Bratislave, tak Nitre i Trnave sú automaty, ktoré vám mince jednoducho nevydajú. Nemôžem nemať drobné. Nosím so sebou kopec drobných. Mal som šťastie, že som mal presne. Ceny sú odstupňované podľa rozličných zón mesta. My sme sa pohybovali v centrách 3 rôznych miest. Minimálne parkovné v 1. okruhu centra Nitry je na hodinu 50 centov. V Trnave si v zóne A pripravte tiež 50 centov na hodinu a v centre Bratislavy v 1. zóne zaplatíte takisto 50 centov, ale za 30 minúť parkovania. Cieľom platenia za parkovanie v mestách je to, aby sa regulovalo množstvo áut, ktoré do tých centier prichádza, aby každý, kto príde, mal možnosť zaparkovať, aby v každom momente bolo x % miest prístupných. A keď už ledva nájde voľné miesto a do automatu hodí mincu vo vyššej nominálnej hodnote, ako je 1 či 2 eurá, zatlačí zelené tlačidlo, tak dostane lístok s dlhšou parkovacou dobou, aj keď tam tak dlho nepotrebuje parkovať. Dosť by ma to nahnevalo, ale čo spravím. Radšej idem do obchodného domu. To je systém, ktorý je daný a ten občan by niektoré veci mal rešpektovať. Nehovorím, aby mal pripravené mince, ale musí zniesť riziko, že pokiaľ nemá iné, tak doba parkovania, ktorú si zaplatil, nebude podľa jeho predstáv a automat mu nevydá mince. Kšeft je kšeft. Musia nejako zarobiť. Služba občanovi taká, aká je. Nič s tým nenarobíme. 90 % toho, čo tie automaty ponúkajú, postačuje koncovému užívateľovi. Stále máte možnosť ísť do obchodu a zmeniť si tú mincu. Často ani tie prevádzky, keď tam príde človek poprosiť, aby rozmenili na drobné, tak nemajú, lebo predtým tam bolo 50 takých istých. To, čo mesto poskytuje ako službu občanom a považuje ju za potrebné spoplatniť, tak nech to spraví tak, aby to mali občania komfortné. Treba vidieť to, že parkovací automat, ktorý vydáva mince, je asi 2 krát taký drahý, ako automat, ktorý nevydáva mince. Teda je to ekonomicky nerentabilné pre mesto osádzať také automatu. Aj priestorovo sú iné. To vnútro automatu je úplne inak nastavené. Máme v Trnave 2 také automaty. Sú v zóne C, kde sú iba tieto automatické pokladnice. Tie prijímajú bankovky, aj vydávajú z bankoviek alebo vyšších nominálnych hodnôt mincí. Hlavný rozdiel medzi týmito 2 typmi je okrem bezpečnosti v obstarávacej cene. Dostávame sa asi na 28 30 tisíc eur za 1 kus. Cena parkovacieho automatu od tohto výrobcu aj s inštaláciou je asi 5500 eur. Ja by som rád upozornil na iné zaujímavosti, ktoré neviem, ako v iných mestách, ale v Nitre je špecialita napr., že sa platí za parkovanie v sobotu. Neviem, aký zmysel má parkovanie od 8:00 12:00, ktoré chceme oživiť. Mali by sme ľuďom platiť za to, že tam prídu a nie ešte od nich pýtať peniaze. Takže to vidím ako veľký problém. Lebo to parkovanie si aj v tých doobedňajších hodinách soboty vyžaduje nejakú reguláciu. V Bratislave a v Trnave je v sobotu parkovanie na vyhradených miestach pre verejnosť zadarmo. Spoplatnené je len počas pracovných dní. Napr. v centre Bratislavy od 8:00 do 16:00, v Trnave od 8:00 do 18:00. Ja sa tomu nebránim, aby napr. boli sobotu a nedele bezplatné, len nestretli sme sa doteraz s tým, že by sa voči tou vzniesla nejaká vlna kritiky. To, čo riešime, by mala byť hlavne služba občanom a myslím, že aj tie nastavenia, pokiaľ na tom nechce niekto zarábať, by sa dali urobiť tak, aby to bola skutočne služba občanom a nie zdieranie občanov. Keďže v každom z 3 navštívených miest je obsluha automatov podobná, podľa zodpovedných je to len na občanovi, ako sa rozhodne. Potvrdením toho zeleného tlačidla súhlasí s danou sumou a daným časom, ktorý má predplatený.05-31_ObĎcan za dverami[(050551)21-14-37] Alebo si môže následne vyhodiť tieto mince červeným tlačidlom von. Ja by som apeloval na to, aby ľudia čítali displej. Je to napísané, že automat mince nevydáva. To si nevšimnete, keď sa ponáhľate. Ale bohužiaľ vo viacerých mestách v SR nemá občan možnosť zaplatiť parkovanie aj inak, ako cez parkovací automat. Ak nemáte presnú sumu potrebnú na minimálny čas, vedzte, že výdavok nedostanete a prerobíte. Nie v každom meste totiž funguje aj alternatívna možnosť. SMS platby za parkovné. Nemáme a ja dúfam, že to mať budeme a verím tomu, že to bude tak, aby to bolo nastavené v prospech ľudí. Mesto sa snaží zaviesť SMS parkovanie, ktoré by malo na jeseň fungovať a kde si bude môcť užívateľ presne navoliť, odkedy, dokedy bude parkovať a presne mu to zoberie len tie financie, ktoré sa k tej dobre budú viazať. V Bratislave a Trnave možnosť SMS platby za parkovanie občania vítajú. Nemávam drobné a vôbec peniaze, takže preto to riešim SMS. Je to drahšie, ale pohodlnejšie. Presnú dobu parkovania si však v Bratislave ani Trnave nemôžete zvoliť. Je tiež daná. V Starom meste si môžete vybrať z 2 možností. Buď zaplatíte za 90 minút 1,50 eur, alebo za celý deň 7 eur. V centre Trnavy je to za hodinu 60 centov. Mesačne vodič zaplatia vyše 20 000 SMS. Podľa mojich informácií až 90 % tržieb z krátkodobého parkovania získava BPS Park cez SMS správy. Bratislava je jedným z mála miest, kde je prevádzkovateľom parkovacích automatov súkromná spoločnosť a nie mesto. Vyjadrenie pred kamerou od Bratislavskej parkovacej spoločnosti Park a.s., ktoré automaty prevádzkuje, nebudete vidieť ani počuť. Odmietla ho. Poslali len písomné vyjadrenie, kde konštatujú, ako funguje parkovací systém v Bratislave. Na naše otázky doteraz nereagovali. Zato od pána starostu sme sa dozvedeli, ako sa v minulosti súkromná spoločnosť k tomuto biznisu dostala. Vtedy bol pôvodný návrh, aby mestská časť mala v tejto s.r.o. 80 % a aby súkromný podnikateľ, ktorý bol predtým pracovníkom úradu na oddelení dopravy, mal 20 %. Rozhodovalo o tom miestne zastupiteľstvo. Na ňom sa postavil vtedajší poslanec pán Čiernik, neskorší starosta mestskej časti a navrhol, aby sa zmenil ten pomer z 80:20 na 20:80, teda 20 % mestská časť a 80 % súkromná osoba. Tak to poslanci schválil a tak vznikol zárodok prvej súkromnej parkovacej služby v SR. Z pôvodnej mestskej firmy sa stala firma súkromná a jej dohoda s mestom vyzerá viac ako výhodný. Základ je ten, že mestská časť na základe zmluvy spred 10 rokov prenajala parkovacie miesta za smiešne peniaze, za 100 eur za 1 parkovacie miesto tejto spoločnosti. Ide o 2500 parkovacích miest. Sú to smiešne peniaze v porovnaní s tým, že táto spoločnosť má ročné tržby takmer 2,5 mil. eur. Tak my máme 250 000 plus nejaké drobné z tržieb. V minulosti aj bola snaha nevýhodnú zmluvu s firmou zrušiť. Žaloba bola podaná, ale moja predchodkyňa kresle starostky stiahla túto žalobu a mimosúdne sa dohodla s firmou BPS Park. Zmluvu vyčistili, sporné veci odstránili a v postate zakonzervovali zmluvný vzťah na ďalších 10 rokov. Tie parkovacie automaty, pokiaľ viem, boli na žiadosť bývalej starostky. Tá to podmieňovala tým, že bez toho nie je ochotná dohodnúť sa na mimosúdnej dohode a stiahnutí žaloby, takže na základe toho jej to prisľúbili. A dnes máme v Starom meste plné chodníky automatov, ktoré sú podľa odborníkov zastarané, nie sú najmodernejšie a sú s tým spojené problémy, ľudia sa sťažujú, že im napr. nevydávajú peniaze. Ale mestská časť s tým nemôže nič robiť. Je to taký absurdný stav, že na našich pozemkoch súkromná firma podniká a my to nevieme ovplyvniť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.