Občan za dverami 19.6.2016

By | júl 11, 2016

Úrady ignorovali ich námietky v stavebnom konaní. Za pravdu im dal až súd. Načo sú nám úrady, keď aj tak problémy musíme riešiť my ako daňoví poplatníci? Pred necelým rokom sme vysielali reportáž o dvoch sťažovateľoch, ktorí si kúpili byt od developera, riadne zaň zaplatili, no ten nesplnil to čo mal a na bytoch ostala ťarcha v prospech banky, ktorá developerovi požičala na výstavbu. Naši vtedajší sťažovatelia nakoniec mali šťastie, no fakt, že tento medializovaný prípad je len špičkou ľadovca, dokazujú sťažnosti ďalších obyvateľov z toho istého domu, ktorí sa nám ozvali a tvrdia, že developer si z nich “strieľa”. Pripomeňme si, o čo pred rokom išlo. Rozhodli sa kúpiť si novú nehnuteľnosť v Pezinku a podpísali zmluvu s developerom. Vyplatil som celú nehnuteľnosť na účet v Tatra banke, plus som zaplatil províziu realitnému maklérovi. V zmluve bolo napísané, že do 60 pracovných dní bude nehnuteľnosť uvoľnená z blokácie, ktorú má UniCredit Bank. Šesťdesiat dní prešlo ako voda a už je to vyše roka, čo majitelia bytov čakajú, kedy developer splní to, čo sľúbil. Banka vždy uvoľní záložné právo, keď developer zaplatí kúpnu cenu bytu na účet banky. Na naše otázky, na čo developer použil peniaze klientov a prečo nedodržal zmluvu, konateľ spoločnosti OBK Instal Profi D. Orth nereagoval. Hrozí mi nebezpečenstvo, že UniCredit Bank na to siahne, lebo je tam záložné právo. Naši sťažovatelia nakoniec mali šťastie. Ešte pred vysielaním reportáže developer zareagoval chlapsky a splnil to, čo mal, no len v týchto dvoch prípadoch. Ďalších 11 majiteľov bytov nechal “v štichu”. Máme stále záložné právo, pretože developer sľúbil, že záložné právo vymaže na všetky byty po vašej reportáži, čo sa nestalo. Chcel nám vysvetliť, prečo to nebolo vyplatené. Dôvod bol údajne taký, že na jeho úverovom účte v deň splátky, kedy mala odísť, boli peniaze, ale banka si vraj neoprávnene stiahla z úverového účtu peniaze na kontokorentný účet. Tvrdili nám, že sa idú s bankou súdiť, že si to neoprávnene stiahla a bude sa to riešiť. Odvtedy prebehli ďalšie, už pomaly dva roky a stále sa nič nerobí. Medzi tým však konateľ D. Orth stihol firmu premenovať z OBK Instal Profi na Instal 2 a presťahovať ju do Žiliny. Pán Orth, my sme spolu komunikovali asi pred rokom, keď sme riešili problémy so záložným právom v bytovom dome Garzoniera. Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Na osoby konajúce v mene OBK Instal Profi je podané aj trestné oznámenie Prípadom sa zaoberá Útvar spôsobilosti okresného riaditeľstva PZ v Pezinku. Vzhľadom na súčasný stav konania nie je možné poskytnúť bližšie informácie. Právna kvalifikácia tohto skutku doposiaľ nie je presne určená. Ľudia si kúpili byty, developerovi všetko riadne zaplatili. Dva mesiace po podpísaní zmluvy sa on mal postarať o zrušenie záložného práva, to mala na byty banka, ktorá developerovi na výstavbu požičala. Prečo sa tak nestalo, respektíve čo bolo v zmluve medzi developerom a bankou, nikto z kupujúcich nevie a vraj ani nesmie vedieť. Je tam celá reťaz súvislostí, ktoré hovoria, podľa môjho názoru, o tom, že to nie je s dobrými mravmi, čo sa tam deje. Situácia sa obyvateľom nielenže nezmenila, ba práve naopak, ešte viac sa skomplikovala. Banke zrejme došla trpezlivosť a zlého úveru sa zbavila. Banka je povinná zodpovedne spravovať peniaze svojich klientov a systém je nastavený tak, aby peniaze, ktoré banka požičia, sa jej vrátili späť. Za týmto účelom a v takýchto prípadoch môže banka odpredať svoju pohľadávku, čím dôjde k vráteniu požičaných peňazí. UniCredit Bank predala pohľadávku ďalšej firme, o čom nás informovala, až keď pohľadávku predala. Klient by mal mať možnosť vyjadriť sa k tomu, mal by byť včas informovaný. A predať pohľadávku, to je ďalšia vec. Bez vedomia v takomto prípade by sa to nemalo vôbec udiať. Banka postupovala veľmi citlivo a zodpovedne s ohľadom na koncových užívateľov bytov.06-19_Občan za dverami[(016570)20-36-34] Všetky kroky banky viedli k tomu, aby sa vyhla realizácii záložného práva pre koncových užívateľov. Pre banku je to tiež isté pohodlné zbavenie sa rizika aj za cenu, že nie celú výšku úveru dostane späť. Záložné právo na byty má teraz firma LAMBY z Bratislavy. Podľa portálu finstat zisk spoločnosti sa v rokoch 2012 2015 pohyboval od zhruba 500, po vyše 5 000 eur. Za koľko a z čoho firma pohľadávku kúpila a aké sú jej plány, netušíme. S.r.o. nemá telefón, ani vlastnú webovú stránku. Spoločnosť LAMBY sídli v bytovom dome v lukratívnej časti Bratislavy. Na náš list, ktorý sme vhodili priamo do ich schránky, zareagovala konateľka. Podľa informácií z kataster portálu s.r.o. LAMBY už začala s výkonom záložného práva na nehnuteľnosť v obci Štefanová, neďaleko Pezinka. To kúpila na základe rovnakej zmluvy ako záložné práva na byty našich sťažovateľov a z nich sa stali rukojemníci tých, ktorí si svoj biznis vyšpekulovali lepšie. Za najkratší koniec ťaháte vy, čo ste všetko zaplatili. To je smutné. Čakáme, čo sa stane, ako budú s nami pokračovať, či nás dajú do dražby, alebo predajú pohľadávku inej firme. V reportáži minulý rok odznela aj jedna rada. Ak je vo vašej zmluve číslo účtu inej ako financujúcej banky, zbystrite. Treba zvýšiť opatrnosť a zaujímať sa, akým spôsobom nastane odstránenie záložného práva. Prípad pani Reginovej však ukázal, aj keď pošlete peniaze priamo do financujúcej banky, problémom sa nemusíte vyhnúť. Platili sme to priamo na účet UniCredit Bank. Právnička kontaktovala UniCredit Bank, odpísali jej, že sa to týka bankového tajomstva a pohľadávku už predali. Keď sme zisťovali situáciu, banka už nebola taká odmietavá, ale ani priama. Či účet patril k danému developerskému projektu, sme sa nedozvedeli, no zdá sa, že sa na prípad pani Reginovej pozrú ešte raz, tak uvidíme, ako to dopadne. Čo sa týka sťažovateľky, banka sa z dôvodu zachovania bankového tajomstva nemôže vyjadrovať ku konkrétnym záležitostiam jednotlivého prípadu, avšak môžeme ubezpečiť, že banka poskytne plnú súčinnosť pri preverovaní jednotlivých podnetov v rámci zákona a tak to bude aj v tomto prípade. Diváčka môže podať podnet na NBS, vec prešetríme a dáme jej stanovisko k výsledku šetrenia. NBS už riešila podobné podnety, prešetrila ich. Nakoľko je dohľad zo zákona aj výsledky neverejný, nemôžem o tejto veci informovať. NBS môže udeliť pokutu až do výšky 700 000 eur, pri opakovaných porušeniach až dvojnásobok a v prípade hrubého alebo opakovaného porušenia zákona môže až odobrať licenciu. Treba objektívne povedať, že tento prípad nie je jediný, takýchto prípadov bolo a je v SR viac a väčšinou ide o neschopnosť developerov dotiahnuť projekt do úspešného konca. Alebo, že by to mali dopredu naplánované? Pozrime sa, ako vo všeobecnosti zrejme funguje developerský biznis. Dopredu upozorňujeme, že podobnosť s konkrétnym developerom alebo bankou je čisto náhodná. V dobre fungujúcom vzťahu by financujúca banka mala mať dokonalý prehľad o celom toku peňazí a zvyčajne všetky peniaze by mali ísť cez účty tej konkrétnej banky. Banky si kontrolujú celý priebeh výstavby, kontrolujú výstavbu a rozostavanosť projektu, ako aj zazmluvnenosť bytov, to znamená bytov a kontrolujú si to napríklad tak, že developer musí predkladať kópie zmlúv o budúcej kúpe banke a banka tým pádom vidí, koľko percent bytov už je predaných a koľko nie. Ako je potom možné, že v týchto medializovaných prípadoch developer uvádzal účet inej banky a banka mu neklepla dostatočne skoro po prstoch? Ťažko sa mi vyjadruje k tomuto konkrétnemu prípadu, ale v zásade šikovný developer pokiaľ chce, tak podľa môjho názoru má priestor na to, ako konať neférovo. A banka je teda mimo obliga, keď zistí, že jej klient neplní zmluvu tak ako má? To už je zrejme vysoká hra. Tam je otázka, aké sú väzby medzi developerom a bankou. Všetky tieto vzťahy u nás fungujú nie vždy celkom na normálnej komerčnej báze, ale že sú tam aj iné vplyvy. Developer pokiaľ robí veľké obraty, to je tiež dôležitý klient pre banku, aby mu ona vychádzala v ústrety tým, že toleruje takéto nevyvážené zmluvy, to tiež nie je fér. Finančné inštitúcie nás do svojej kuchyne vpustiť veľmi nechceli. Niektoré z oslovených sa vyjadrili v tom zmysle, že kupujúcemu vydajú potvrdenie o tom, že po úhrade celej kúpnej ceny na bankou určený projektový účet sa vzdajú záložného práva, ale na to si musíte dohliadnuť, milí budúci kupujúci, už sami a to najlepšie ešte pred podpisom akejkoľvek zmluvy. Banka by mala byť predsa len serióznejšia, mala by upozorniť klienta, prípadne navrhnúť také klauzuly v zmluve, ktoré by riziko z klienta odoberali, pokiaľ si plní svoje povinnosti. Platil som ešte v roku 2013 a tí, čo prišli po nás, sú odblokovaní, majú to zrušené a my, čo tu bývame najdlhšie, to odblokované nemáme. Nerozumiem tomu. Banka si na svoje príde vždy. Banka má záloh na celý projekt, aj na všetky byty. Banka má do veľkej miery chránené svoje riziko. Klient je pre ňu ten, ktorým si ošetruje vzťah medzi developerom a ňou. Je to ako záloha. Všetko je to nakoniec aj o veľkej serióznosti a morálke. Sú ľudia u nás nemorálni? Vo veľkej miere. Stalo sa to dokonca istou módou. To je svojrázne chápanie aj podnikanie a úspešnosti atď. Stáva sa takéto správanie developera a banky mustrou? Je to štandardný postup, nie je to náhodné a ojedinelé dianie. Veci sa vyvinú tak, že to dopadne zle. Nie to je v podstate zákonitý pohyb od začiatku do konca, ktorý ide jedným smerom a programovo prináša ten istý výsledok. Nemala by banka sama trvať na tom, že bude uzatvárať takéto trojstranné vzťahy, že zaviaže developera, aby jednoducho s tým budúcim kupujúcim, s budúcim majiteľom bytu uzatvoril presne takúto trojstrannú zmluvu? Banka môže, ale nemusí, pre ňu je dôležité, aby došlo k uspokojeniu jej pohľadávky. Viacerých komerčných bánk sme sa pýtali, či sú ochotné podpisovať takéto trojstranné zmluvy. Kupujúci, developer, banka. Nielen kupujúci by mal istotu. V konečnom dôsledku aj samotná banka. Odpoveď sme buď nedostali, prípadne sa jej banky vyhli, alebo s tým nesúhlasia. Trojstranné zmluvy by mohli situáciu do veľkej miery riešiť, avšak v tomto momente neviem vyhodnotiť a posúdiť, či tomu nebránia iné dôvody. Určite by to bol opäť jeden krok k zvýšeniu pravdepodobnosti, že ten človek nebude oklamaný, ale stále je to tom, že istota tam nie je. Závisí to od poctivosti zúčastnených. Banky majú mnoho šikovných ľudí, ktorí keď chcú, tak by to vedeli podľa môjho názoru bez problémov ošetriť. Komu táto situácia vyhovuje najviac? Je to developer, banka? Situácia rovnakou mierou vyhovuje developerovi aj bankám. Sú to dve strany na jednej lodi, s podobnými záujmami a s podobnou realizáciou záujmov. Čo to znamená, že banka z pohľadu kupujúceho je tiež neseriózna? Nemyslím si, že väčšina bánk, ktoré sa pohybujú na našom trhu, je seriózna. To je samozrejme subjektívny názor, ale rozhodne si nemyslím, že bankári si nejaká ctihodná spoločnosť, ktorá koná, len a výhradne s dobrým úmyslom. Stále mi nejde do hlavy, že za niečo zaplatím a nie je to moje. Zrejme je asi zlý systém. V našom štáte je zle nastavené všeličo, je to o právnom poriadku, ktorý modelovo je vytváraný tak, aby bol ústretový voči podvodníkom. Aj v tomto prípade si myslím, že štát by mohol vynaložiť, alebo mal vynaložiť väčšie úsilie ako vynakladá. Väčšina našich daní ide na financovanie úradov, obecných, samosprávnych či štátnych. Kvalita služieb, ktoré za svoje peniaze dostávame, často pokrivkáva. Potvrdili to aj skúsenosti ďalších sťažovateľov, ktorí stavebné úrady upozorňovali na pochybenia a obchádzanie zákonov, no zodpovední ich námietky ignorovali, za pravdu im dal až súd, no pocit, že štát neefektívne využíva naše peniaze, však ostáva.06-19_Občan za dverami[(026628)20-36-43] Došlo k toľkým pochybeniam, že to hraničí až so znakmi korupcie. Zákon nie je zlý, ale chyby robia ľudia a niektorí ľudia robia cielené chyby. Verdikt v prospech našich sťažovateľov vyriekol súd len dva dni pred nakrúcaním našej reportáže. Makarovičovci sa žalobou domáhali preskúmania stavebného povolenia na cestu, ktorá končí pri ich plote. Našim jediným šťastím v tejto celej situácii je, že sme dvaja ľudia, ktorí nemajú radi principiálnu nespravodlivosť. Takto Makarovičovci zdôvodňujú svoj dvojročný boj s úradmi. Tie ignorovali ich pripomienky k tomu, kde stečie špinavá dažďová voda zo spornej prístupovej cesty. Pôda a podložia sú tu značne nepriepustné. Nechceli sme skončiť tak, aby bol náš pozemok podmočený. Rovnako sa obávali o pitnú vodu vo svojej studni, ale aj celej lokalite Voda obsahuje ropné látky, oleje. Je to kontaminovaná voda nečistotami. Keď ju nechajú vsakovať do podloží, tak nám priamo ohrozuje zdroj pitnej vody. Hoci podľa súdu úrady nepostupovali správne, chybu si pripúšťajú len niektoré. Poďme ale po poriadku. O ceste najprv rozhodoval prvostupňový stavebný úrad, obec Višňové. Po prvých námietkach Makarovičovcov vyzval stavebníkov, by vypracovali odborný posudok a doriešili spôsob odvádzania dažďovej vody z cesty. Podľa doplnenej dokumentácie mala voda končiť vo vsakovacej studni. Vždy sme povedali, je to vodná stavba, malo by prebehnúť vodoprávne konanie, malo by sa zhodnotiť, či podložia, ktoré tu sú, budú vôbec niečo vsakovať. O vodoprávne konanie mala obec požiadať Štátnu vodnú správu. Stavebný úrad vedel, že nie je oprávnený rozhodnúť o tej časti odvádzania odpadov v tekutej podobe a preto bol povinný konanie prerušiť a iniciovať rozhodnutie oprávneného orgánu vodnej správy. Neviem, prečo sa nerealizovalo. Stavebné povolenie vybavovala Ing. I. Moravčíková. Povedala nám, že tam pracuje 30 rokov a vodný zákon dobre pozná. Tvrdím, že toto nie je v súlade so zákonom, je to vodná stavba. Ako to mám inak dokazovať, ako tým, že si ten, komu námietku smerujem, prečíta literu zákona, kde je vyjadrená vôľa zákonodarcu. Aký ďalší dôkaz mám o tom predložiť? Odborné úlohy stavebného úradu pre obec Višňové v tom čase zabezpečoval spoločný Obecný úrad v Žiline. Ten 11. 3. 2015 vydal aj stavebné povolenie. Pani Moravčíková pripravovala len materiál, ale v konečnom dôsledku stavebné povolenie vydáva štatutár obce, v tomto prípade pani starostka, ktorá je zaň aj zodpovedná. Čo sa týka zodpovednosti za vypracovanie stavebného povolenia, obec Višňové nepripúšťa nejaké pochybenia zo strany obce, nakoľko prenesený výkon Štátnej správy nám robia osoby s odbornou spôsobilosťou. Vysvetlili sme jej, že nemáme nič proti rodinným domom. Vysvetlili sme jej, že technické riešenie prístupovej komunikácie, jej odvodnenie, je niečo, čo nevyhovuje legislatíve. Čakali sme, že ona ako doktorka práv, či už písomne alebo ústne upozorní stavebný úrad. Starostka je štatutárnym orgánom a rozdáva úlohy. Má právo odmietnuť každý návrh, ktorý pripraví akokoľvek deklarovaný odborník. Je to tzv. právo posledného pera. A to pero, keď sa nestotožňujem s rozhodnutím, na papier nepoložím a nepodpíšem. Nikde nie je povedané, že musí existovať spoločný stavebný úrad. Makarovičovci sa proti vydanému stavebnému povoleniu odvolali, zároveň predložili vyjadrenia dvoch súdnych znalcov k pôvodnému hydrogeologickému posudku stavebníkov. Znalci, páni Šarík a Minárik sa zhodli, že priepustnosť hornín je nízka a nie sú dostatočne preskúmané a zhodnotené riziká znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd. Keď sa neodvoláte v stavebnom konaní voči technickému riešeniu, ktoré stavebníci použijú, tak sa môže stať, že ste v očiach zákona považovaní za to, že ste s týmto riešením súhlasili, že ste si aj uvedomovali riziká buď poškodenia zdravia, životného prostredia svojho majetku. Na odvolanie a znalecké posudky Makarovičov už obec Višňové ako prvostupňový stavebný úrad nereagovala a celý spis presunula nadriadenému orgánu, Okresnému úradu Žilina. Druhostupňový správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie a určil zrealizovať vsakovacie moduly v snahe urýchliť konanie a odstrániť byrokratické prekážky. Domnieval sa, že aj odvolateľ bude spokojný, no pravdou je, že prekročil týmto svoje právomoci, lebo na vsakovacie moduly bolo treba vodoprávne povolenie, ktoré nebol oprávnený vydať. Prišlo mi zvláštne, že odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií sa vôbec vyjadruje k vsakovaniu, čo nie je ich kompetencia. Keďže proti rozhodnutiu okresného úradu už nebolo možné sa odvolať, Makarovičovci podali vlani v lete žalobu. Ako sme už spomenuli, súd v máji jeho rozhodnutie zrušil. Zrejme aj preto, že úradníci sa súdu priznali, že pochybili. Správny orgán mal rozhodnutie prvostupňového Špeciálneho stavebného úradu zrušiť a vec vrátiť obci na nové konanie a rozhodnutie, keďže nerešpektovalo závery znaleckých posudkov. Prečo okresný úrad nezrušil v celom rozsahu rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu? Existuje nejaká zásada procesnej ekonomiky a my v snahe urýchliť konanie, sme si mysleli, že pomôže ľuďom, že odbúrame nejaké byrokratické prekážky, len sme si neuvedomili, že tým narážame ešte na podmienky, alebo obchádzame podmienky ďalšieho zákona. Vo vyjadrení je úplná schizofrénia. Ak je raz niečo nezákonné, na zásadu procesnej ekonómie nemožno hľadieť. Čo sa bude diať teraz, po verdikte súdu? Ak sa voči nemu nikto neodvolá, okresný úrad bude musieť opätovne posúdiť pôvodné stavebné povolenie a námietky našich sťažovateľov. Dočkajú sa zrušenia rozhodnutia a neskôr aj nového vodného a stavebného konania? Ak sa účastník súdneho sporu prizná, že má vedomosť, že nie mohol, ale mal zrušiť, tak už mu ani logicky iné nevyplynie z toho, lebo by nastúpilo niečo, ako je pohŕdanie súdom. Marenie úradného rozhodnutia. Ďalšie kroky úradov a stavebníkov budeme so sťažovateľmi sledovať aj my.06-19_Občan za dverami[(035327)20-36-39] Sme totiž zvedaví, či kompetentní nájdu také technické riešenie odvodnenia cesty, ktoré nebude ničiť okolitú prírodu, spodnú vodu, ani susedské vzťahy. Dosiahli, že nezákonné rozhodnutie je zrušené a nemôžu z neho nastať právne účinky a z toho titulu neutrpia škodu. Ale, či dosiahnu v ďalšom konaní alebo v skupine konaní to, čo si predsavzali, želajú a čo im vyhovuje, je predčasné hovoriť. Načo sú nám úrady, keď aj tak problémy musíme riešiť my ako daňoví poplatníci? Dane platíme preto, lebo zákonodarca predpokladá, že realizáciu zákona zabezpečia čestní, zodpovední odborníci. Prax ukazuje, že táto predstava je veľmi idealistická. Pozerám sa na to veľmi citlivo, pretože som žila 11 rokov v zahraničí, vrátila som sa sem, lebo túto krajinu mám rada a bolí ma, keď si ju takto ničíme. Na dnes je to všetko. Nabudúce sa o.i. pozrieme aj na nekonečný príbeh o vyplácaní, respektíve nevyplácaní vyrovnávacích podielov bývalých členov jedného bytového družstva.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.