Občan za dverami 19.3.2017

By | marec 27, 2017

Základom vzťahu občanov k štátnym inštitúciám a súdom je dôvera, to pripomína portál vlády. No koľkí sú presvedčení, že máme pravidlá, ktoré platia naozaj pre všetkých a štátne inštitúcie, ktoré dohliadajú aj na ich dodržiavanie? Sťažovatelia z našich 3 reportáží medzi nich zrejme nepatria. Opäť je tu Občan za dverami, vitajte. Exekútor vzkriesil 4 roky právoplatne zastavenú exekúciu. Nemal poverenie na vykonanie exekúcie. V r. 2013 ho vrátil súdu. Mestskí úradníci od nich žiadajú dokument, ktorý má podľa zákona zaobstarať mesto. Táto úloha je pre fyzickú osobu nesplniteľná. Pred 5 rokmi súd právoplatne zastavil jednu exekúciu. Exekútor vrátil súdu poverenie na jej vykonanie. Prešli 2 roky a zrazu exekúcia opäť ožíva. Prečo ju exekútor vyťahuje z archívu a prečo sociálna poisťovňa koná len na základe jeho oznámenia? Ako je to možné? Podrobnosti zisťovala A. Švecová. Nemal poverenie na vykonanie exekúcie. V r. 2013 ho vrátil súdu. Slovenská komora exekútorov prešetrovala túto sťažnosť. Nezistila tam žiadne porušenie zákona. Toto sa nám javí rozporné s exekučným poriadkom a so zásadami profesijnej etiky. Manželia Ivaničovci patria k státisícom dôchodcov, ktorí mali na krku exekútorov pre pôžičky z nebankoviek. Exekúcia bola právoplatne zastavená v novembri 2012. Exekučný spis bol uložený do archívu. O pár rokov však exekúcia opäť ožila. V júni 2016 som volala na Sociálnu poisťovňu, aby som zistila stav depozitu. Malo tam byť 2 600 eur. Bolo tam len 1 000 eur. Depozit tvoria zrážky na inú exekúciu Jaroslava Ivaniča. Voči nej podal námietky a súd o nej zatiaľ nerozhodol. Sociálna poisťovňa ich zráža na základe upovedomenia, ale odkladá ich do depozitu. Povinní, manželia Ivaničovci, sa od Sociálnej poisťovne dozvedeli, že po exekútorke, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, “zdedil” exekúciu ďalší exekútor. Pracovníčka z toho bola nervózna, začala hľadať v dokladoch a povedala, že to odoslali exekútorovi. Spýtala som sa akému. Dubovcovi? Nie, Gasperovi. A to je kto? Nikdy sme o ňom nepočul. Exekúciu z roku 2008 voči obom manželom sprevádzalo od začiatku viacero pochybení. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Ten bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože povinná, pani Ivaničová, bola v tom čase už v konkurze. Momentom vyhlásenia konkurzu sa všetky súdne a iné konania týkajúce sa majetku prerušujú. Rozhodcovský rozsudok nemal byť voči nej vydaný. Bol nezákonný. Nemohol byť exekučným titulom. Či účinky prerušenia súdneho alebo rozhodcovského konania nastávajú aj voči manželovi, o tom sa malo rozhodnúť. V tomto bode je podstatné preskúmať či je medzi nimi nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Týmto sa nikto nezaoberal. Už súd urobil chybu, keď vydal poverenie. Súd nevedel, že bol konkurz. Občan má vedieť, ale súd nie. Veď je to v Obchodnom vestníku. Vám povedia, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Toto tolerovať nebudem. Pani Ivaničová na skutočnosť, že je v konkurze exekútorku upozornila. Exekúcia pokračovala zrážkami z dôchodku jej manžela, povinného v druhom rade. Na pána Ivaniča sa začala exekúcia v r. 2008. Strhávala sa do r. 2010. Vtedy bolo Sociálnej poisťovni doručené uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote o tom, že na majetok menovaného bol vyhlásený bankrot. Znamená to automatické zastavenie exekúcie. Sociálna poisťovňa dostala rozhodnutie súdu, že aj pán Ivanič je v konkurze a zrážky zastavila. Súd si však pomýlil otca so synom, ktorý bol v tom čase naozaj v konkurze. To bola druhá chyba. Oprávnený okamžite toto uznesenie napadol. Uznesenie bolo zrušené a exekúcia voči druhému povinnému mala pokračovať v podobe zrážok. Sociálna poisťovňa však zrážky z dôchodku pána Ivaniča neobnovila. Došlo k chybe ľudského faktoru. Boli prijaté systémové opatrenia na to, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Aj preto manželia Ivaničovci žiadali odškodnenie od ministerstva spravodlivosti. K ich nárokom sa musel vyjadriť aj exekútor zdedenej exekúcie. Spis vytiahol z archívu. Vtedy zistil, že Sociálna poisťovňa naozaj urobila chybu, keď v r. 2010 prestala vykonávať zrážky na základe neprávoplatného uznesenia. Po 5 rokoch exekútor preukázal, že Sociálna poisťovňa bola uvedená týmto oznámením do omylu. Exekútor si uplatnil nárok na vyexekuované peniaze, ktoré ešte nešli veriteľovi, ale z procesného dôvodu boli peniaze v depozite. Sociálna poisťovňa poslala exekútorovi 1 600 eur z depozitu pána Ivaniča. On ako povinný tvrdí, že peniaze v depozite sa týkali inej exekúcie a nie tejto. Boli vyplatené peniaze na exekúciu, ktorá bola uplatňovaná v prvom slede. Taký je zákon. Keby si to mal pán Ivanič predstaviť, jemu bolo strhávané na inú exekúciu do depozitu a vy ste z tých “nasporených” peňazí vyplatili exekúciu, ktorá bola v prvom rade. Áno. Nemal poverenie na výkon exekúcie. Vrátil ho v r. 2013 súdu. Krokmi, ktoré poisťovňa urobila, nebol pán Ivanič poškodený v tom zmysle, že by exekúciu mohol splatiť skôr, alebo že by zaplatil viac, ako dávajú súčet jeho dve exekúcie, na ktorých je exekuovaný. Podala som trestné oznámenie. Nemal poverene na výkon exekúcie. Súdu ho v júni 2013 vrátil. Trestné konanie začalo. Bolo začaté ako trestné stíhanie. Záhadne bolo zastavené, lebo skutok sa nestal. Vyšetrovateľ v Rimavskej Sobote zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Prokurátor zamietol sťažnosť podanú proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, pretože sa stotožnil so závermi vyšetrovateľa v tom smere, že v danom prípade sa nepodarilo preukázať úmysel súdneho exekútora získať pre seba či pre iného neoprávnený prospech porušením svojich povinností. Dali sme podnet na GP. Tá to postúpila krajskej prokuratúre. Tá sa stotožnila so závermi orgánov činných v trestnom konaní. Súdny exekútor sa nedopustil prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Pani Stupavská sa v mene svojich rodičov sťažovala aj na Slovenskej komore exekútorov. Slovenská komora exekútorov sťažnosť prešetrovala. Nezistila žiadne porušenie zákona. Po právoplatnom zastavení exekúcie neexistuje žiaden právny dôvod, ktorý by ho oprávňoval v tejto veci opätovne vykonávať žiadne kroky. Ak tak urobil, konal bez mandátu. Prečo exekútor skôr neprišiel na to, že peniaze neboli dozrážané? Nemal ako na to prísť. Máte 10 000 spisov a v jednom vám prestanú chodiť peniaze. Nevedel dôvod prečo neprišli. Nekontroloval, že mu ich neodviedli. Peniaze neprišli, bolo doručené rozhodnutiu o zastavení exekúcie, počkal kým je právoplatné a ďalej nekonal. Exekútor len zisťoval dôvod prečo Sociálna poisťovňa neodviedla peniaze, ktoré už zrazila. Zákon zveruje niektorým osobám, ako sú notári, exekútori, výkon verejnej moci. A to je veľká zodpovednosť. Som verejný činiteľ a môžem konať len v rámci zákona. Napr. príslušník polície je počas služby verejným činiteľom. Neviem si predstaviť, že by si policajt vyzliekol uniformu a chodil by po ulici a správal sa ako policajt, lebo by žil v domnení, že vykonáva verejnú moc. Prečo on v r. 2014 vstupoval do právoplatne zastavenej exekúcie? Exekúcia už neexistovala. Podali sme to na ministerstvo spravodlivosti. To vníma konanie exekútora inak, ako jeho stavovská organizácia. Exekútor až v r. 2015 už bez poverenia na vykonanie exekúcie žiadal Sociálnu poisťovňu, aby vyplatila sumu z exekúcie, ktorú súd zastavil v r. 2012. Toto sa nám javí ako rozporné s exekučným poriadkom a so zásadami profesijnej etiky. Podľa exekučného poriadku mal do 15 dní od právoplatného zastavenia exekúcie informovať všetky osoby, ktoré požiadal o súčinnosť, teda aj Sociálnu poisťovňu, o tom, že došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie. Ak práve naopak vykoná aktívny krok, ktorým akoby chcel exekúciu oživiť, na toto neexistuje žiaden právny podklad a exekučný poriadok to nepozná. Konanie exekútora napĺňa znaky závažného disciplinárneho previnenia a v tejto veci bude ministerke spravodlivosti predložený návrh, aby voči danému exekútorovi bolo začaté disciplinárne konanie. Robil nátlak na Sociálnu poisťovňu. Z listu sa to dá vyčítať. On im dal najavo, že ak to nevyplatia, tak povie oprávnenému, aby si vymáhal škodu. Ak takáto situácia nastala, mal to riešiť oprávnený žalobou voči Sociálnej poisťovni. Mal to riešiť inak, ale nemalo to byť na ťarchu povinného. Nebol žiaden právny mandát na to, aby exekútor opätovne túto vec riešil. Aj keď mohol dodatočne zistiť, že sa nestalo všetko tak, ako sa malo stať. Zákon mu zviazal ruky tým, že vrátil poverenie a exekúcia bola právoplatne zastavená. Neexistuje, aby túto vec opätovne otvoril a robil akékoľvek kroky. Či už vo forme výziev, listov. To neexistuje. Sťažovateľka sa môže obrátiť na ministerstvo spravodlivosti so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Jej žiadosť bude posúdená a vyhodnotená. Ak by došlo k neuznaniu nároku, stále má poškodený možnosť domáhať sa nároku žalobou na súde. Ivaničovci už v r. 2014 žiadali ministerstvo o náhradu škody za nesprávne vedenú exekúciu. Nedostali ani cent. Preto sa odvtedy súdia. K tejto žalobe doplnili nové skutočnosti o vzkriesení exekúcie. Beží súdne konanie o náhradu škody na Okresnom súde v Rimavskej Sobote. Voči štátu. Ale kto je štát? Občania. Zasa nebudú postihnutí tí, ktorí škody páchajú. Zasa to zaplatia iba občania zo svojich daní. Mne sudkyňa či exekútor urobí škodu. Oni si dali zákon, ochranu, oni sú nepostihnuteľní, za právny názor nemôžu byť trestaní, ani súdení. Porobia chyby a potom povedia, veď si to vymáhajte od štátu. Kto mi zaplatí škodu? Vy, vy, vy. Nie oni. Plánujete nový rodinný dom? Postavte si ho načierno. lebo ak budete postupovať ako slušný občan, ktorý si ctí zákony, nič nedosiahnete. Takto vníma prístup primátora a úradníkov z Nového Mesta nad Váhom naša sťažovateľka. Niet sa čo čudovať. Ako zistil M. Čabák, už tretí rok od nej požadujú dokument, ktorý má zo zákona zaobstarať samotné mesto. Pani Slezáková sa musí dohodnúť s vlastníkmi ostatných pozemkov na urbanistickej štúdii. To nespadá pod stavebný zákon. Znie to ako zneužitie právomoci verejného činiteľa. Mám obavu, že to vyrieši až súd. A vyrieši to? Pani Slezáková zdedila v Novom Meste Nad Váhom po rodičoch dom s veľkým pozemkom. Dom bol pomerne starý. Rozhodla som sa ho predať. Väčšiu časť pozemku s prístupovou cestou si nechala. Plánovala tam postaviť bungalov. Vypracovanie projektu a zabezpečenie povolení zverila do rúk odborníkovi s dlhoročnou praxou. Overil si to a nevidel žiadne prekážky. Je to inžinier s bohatými skúsenosťami. Všetky vyjadrenia vyžiadané stavebným úradom boli kladné. Medzi nimi aj záväzné stanovisko primátora. V septembri 2014 pani Slezáková zastúpená architektom požiadala o vydanie územného rozhodnutia pre svoj dom. Nečakali sme negatívnu odpoveď. Na základe konania sme urobili záznam, vydali rozhodnutie, resp. napísali rozhodnutie a až keď došlo na podpis k primátorovi, vtedy povedal, že to je v rozpore s územným plánom. Zastavilo sa to. Primátor vydal ďalšie rozhodnutie, v ktorom pôvodné kladné rozhodnutie zamietol. Záväzné stanovisko, ktoré mesto vydalo v roku 2014 bolo nesprávne. Známe “slovo robí chlapa” tu neplatí. Stanovisko primátora si primátor v tomto prípade píše sám sebe. Ako šéf stavebného úradu podpisuje rozhodnutia. A čo má vlastne vedenie mesta voči stavebnému zámeru pani Slezákovej? Veď podľa územného plánu je táto lokalita určená rodinnej výstavbe. Územný plán hovorí, že to je rozvojové územie, nie stabilizované. Aby tam mohla začať bytová výstavba, je nevyhnutné spracovať územno plánovaciu dokumentáciu, ubranistickú štúdiu. Je to podrobnejší plán celej lokality. Z hľadiska dopravy, umiestnenia a charakteru domov i technickej infraštruktúry. Mesto tvrdí, že túto štúdiu má urobiť pani Slezáková. Je to zakotvené v záväznej časti územného plánu mesta. Je to zakotvené vo všeobecnom nariadení mesta, kde sa určuje záväzná časť územného plánu mesta. Mestský úrad sa odvoláva na paragraf stavebného zákona, podľa ktorého urbanistickú štúdiu spravidla robí mesto, no môže ju obstarať aj ten, kto o jej existenciu prejaví záujem. V praxi ide o veľkých developerov a investorov, nie o malú stavebníčku. Nemôžeme ju niekomu prikázať. Urbanistická štúdia neexistuje ako povinnosť. Ani ako povinnosť z územného plánu. Stavebný zákon nič také nepozná. O urbanistickej štúdii tam nie je nič. To je meritum veci. Táto lokalita má 10,5 ha. Je tam viac ako 30 parciel. A je tam viac ako 40 vlastníkov. Pani Slezáková sa musí s nimi dohodnúť na urbanistickej štúdii. Tá určí ďalší rozvoj tohto územia, aby bol v súlade s územným plánom. Toto je pre fyzickú osobu nesplniteľné. Pani Slezáková sa obrátila aj na prokuratúru. Tá podala proti rozhodnutiu stavebného úradu protest. Dôvodom bolo porušenie stavebného zákona stavebným úradom. Obstarať územno plánovacie podklady je povinný orgán územného plánovania Ak neboli spracované, zákon ukladá stavebnému úradu povinnosť obstarať iné podklady v nevyhnutnom rozsahu na vydanie stavebného rozhodnutia. Touto povinnosťou nemožno zaťažiť účastníkov konania. Prokuratúra zároveň upozornila, že vyjadrenie primátora k plánom sťažovateľky je neopodstatnené. Dôvod sme už povedali. Primátor si vyjadrenie píše sám sebe. O názor sme požiadali aj Slovenskú komoru architektov. Pre nás to bolo kladné vyjadrenie. Ale len čiastočne. Stavebný úrad si stojí za svojim. Zákon umožňuje územno plánovaciu dokumentáciu nahradiť riadnymi územnými konaniami pre jednotlivé parcely. Tam sa však môže stať, že posledný stavebník sa nedostane k ceste, že bude slabo navrhnutá kanalizácia a podobne. Preto sa stavebný úrad s protestom vyrovnal po svojom. Do nového rozhodnutia napísal, že v územnom konaní sa bude pokračovať ak mesto, alebo stavebníčka urobí urbanistickú štúdiu. Akoby nevedel komu má vyhovieť. Zákonu, teda staviteľke, alebo mestu ako svojmu zamestnávateľovi. Mesto má dostatok lokalít na výstavbu rodinných domov, preto neuvažuje o spracovaní tejto urbanistickej štúdie. Mesto svojej obyvateľke odkazuje, že ak chce stavať na vlastnom, má urobiť štúdiu. Ak nie a chceš stavať dom, kúp si iný pozemok. Tam, kde štúdiu už máme. Pani Slezákovej odporúčate, aby obehla 40 vlastníkov. Neodporúčam jej vôbec nič. Opakujem, pokiaľ sa má na tomto území začať s výstavbou domov, tak je nevyhnutné spracovať územno plánovací podklad. Minimálne urbanistickú štúdiu, ktorá bude prerokovaná na orgánoch mesta. Na základe tejto štúdie bude pani Slezáková vedieť ako má postupovať. Čo bráni mestu zvolať vlastníkov? Tak nech prestanú platiť dane, nech ukážu ako sa vedia uživiť radami, ktoré nestoja za nič. Naša sťažovateľka sa proti zamietavému rozhodnutiu stavebného úradu odvolala na okresný úrad a aj ten jej dal za pravdu. Obstarávateľom územno plánovacej dokumentácie je obec či mesto. Zároveň je aj jej schvaľovateľom. Toto platí aj pri obstarávaní územno plánovacích podkladov nižšieho stupňa. Tam patrí aj zastavovacia štúdia. Rozhodnutia okresného úradu sú pre prvostupňový stavebný úrad záväzné, ale bez sankcií. A tak to aj dopadlo. Stavebný úrad rozhodnutie nadriadeného okresného úradu mal, no aj tak územné rozhodnutie v prospech pani Slezákovej nevydal. Ak by mesto súhlasilo a do svojho vyjadrenia jej dalo podmienky, budeme to akceptovať a dáme to do podmienok územného rozhodnutia. My vydávame rozhodnutie na základe stanovísk dotknutých orgánov. Dávame to dokopy do jedného rozhodnutia. Stavebný úrad elegantne prehodil zodpovednosť na mesto a primátora. Je to ako kolotoč. Aj keď to akceptujú, stále to požadujú. Takto sa to môže zopakovať niekoľkokrát bez toho, aby existovalo zákonné rozhodnutie a nikto nebude postihnutý. Prokuratúra nenájde odvahu, aby to s civilného postúpil na trestné, aby tam skúmali trestnosť takéhoto správania sa. A okresný úrad nenájde odvahu, aby v 2. stupni zmenil rozhodnutie a vyhovel žiadosti. Stálo ma to nemalé finančné prostriedky. O čase ani nehovorím. Mám obavu, že to vyrieši až súd. A vyrieši to vôbec? Istou nádejou sú komunálne voľby na budúci rok. Súčasné vedenie posiela jasný odkaz. Názor prokuratúry, okresného úradu, odborníkov a jedného občana nás vôbec nezaujíma. Stojíme na mieste, kde by mal byť raz váš dom. Dúfam, že bude. Kto má dobrú predstavivosť, vidí ho tu. Ja ho tu vidím.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.