Občan za dverami 17.4.2016

By | apríl 24, 2016

Nemáte verejnú kanalizáciu? Nemáte dokonca ani vodu? Potom ste na správnej lodi v Občanovi za dverami. Spolu sa vydáme po prúde kalných vôd slovenskej byrokracie. Tak ahoj! V dedine, kde chýba verejný vodovod, jej sused splaškami znečisťuje vodu. V zime sa dá používať ako úžitková voda, ale v lete by ste si ani ruky neumyli, tak strašne zapácha. Pitnú vodu nemajú často, no vodárne odmietajú prezradiť, kedy staré potrubie vymenia. Opravia jeden kúsok, o mesiac, dva praskne niekde inde. Nedávno sme si pripomenuli Svetový deň vody. Podľa údajov z úradov, ktoré sa zaoberajú problematikou vody, nemá prístup k čistej vode 748 miliónov ľudí a 2,5 miliardy nemajú verejnú kanalizáciu. Ak si myslíte, že ide o problém rozvojových krajín, pozrite si reportáž P. Navrátila. Som tu už ôsmy rok a stále chodím k susedom na vodu. V lete si prinesiem v 15 litrovom vedierku vodu, idem do sprchového kúta a polievam sa hrnčekom. Ale v tej vode treba prať, umyť riad. Na riad musím všetku vodu prevárať. Ten, kto to neskúsi, nevie ako to je, ako sa takto ťažko žije. Veď nežijeme v stredoveku. Začiatok boja M. Laurincovej o právo na čistú vodu začal pred 8 rokmi, keď si v obci Košický Klečenov kúpila pozemok. Chcela som postaviť najprv chatku, ale prehovorili ma, že v malom domčeku môžem celoročne bývať. To, že s vodou nebude všetko v poriadku, zistila hneď po vykopaní studne. Voda bola kalná, smradľavá a plná koliformných baktérií. Voda tečie normálna, len sa nedá užívať. Podľa jej tvrdenia, a opiera sa o hydrogeologický posudok a pravidelné hygienické rozbory, vodu v jej studni znečisťovali susedia z horného pozemku, ktorý obsah žumpy vypúšťali priamo do svojej záhrady. Pozemok sa zvažuje k nám, tak všetky fekálie presakovali do spodných prameňov, ktoré napájajú všetky studne, ktoré sú pod nimi. Obec nemá kanalizáciu ani vodovod. Všetci by mali mať žumpy alebo septiky, tak je to vo VZN. Najprv sa pokúsila o dohovor. Sú toho názoru, že na svojom pozemku si môžu robiť čo chcú. Tá pani mi veľmi škaredo nadáva. Nebavíme sa s ňou, je na hlavu. Čo chce? Keď vyjdem von a ona tiež náhodou vyjde von, tak toto ma čaká. Keďže jej susedia vo vypúšťaní splaškových vôd zo žumpy do svojej záhrady nevideli nič zlé, veď tak robili dlhé roky predtým, než sa ona prisťahovala, s dohovorom nepochodila, preto o pomoc požiadala bývalú starostku obce. Odniesla som jej prvý rozbor vody, ktorý bol katastrofálny, bolo tam 70 % koliformných baktérií. Povedala, že to bude riešiť, no nič sa neudialo. Ako nová obyvateľka obce nechcela robiť rozruch a riešiť to sťažnosťou na Odbor starostlivosti o životné prostredie. Pitnú vodu si kupovala a tú zo studne vďaka viacerým filtrom používala len ako úžitkovú a to len v zime. V zime má studňa určitú konštantnú teplotu, čiže dá sa používať ako úžitková voda, ale v lete by ste si ani ruky neumyli, veľmi zapácha. Pred 2 rokmi ju viera, že obecný úrad situáciu vyrieši prešla a okresný úrad predsa len oslovila. Bolo vykonané miestne šetrenie za prítomnosti vtedajšej starostky, pána Slivku, pani Laurincovej a zástupcov orgánov Štátnej vodnej správy, kde sa zistilo, že podnet je opodstatnený. Podľa zákona o vodách uložili úradníci susedom pokutu. Sused dostal pokutu 90 eur a to bolo všetko. Keďže žumpa nie je vodná stavba a na uloženie opatrení nie je príslušný orgán Štátnej vodnej správy, v liste bola upovedomená o tejto skutočnosti aj obec, kde bola usmernená, že nakoľko je stavebným úradom a príslušná na ukladanie opatrení vo veci objektu žumpy, obec bola povinná uložiť pánovi Slivkovi opatrenie na zabezpečenie vodotesnosti žumpy, prípadne vybudovania novej žumpy o patričnom objeme, aby postačoval potrebám rodinného domu pána Slivku. Urobil tak obecný úrad? Podľa našich informácií obec ako príslušný stavebný úrad takéto opatrenie neuložilo. Hoci obecný úrad v tejto veci nekonal, mútne vody, smradľavé a plné baktérií sa po pokute od úradu životného prostredia predsa len trochu rozvírili. Výsledkom bola čistiareň odpadových vôd, ktorú si susedia pani Laurincovej dali vybudovať. Na prvý pohľad sa zdá, že problém tým vyriešili a ich suseda tak konečne bude mať v studni čistú vodu, no naozaj len na prvý pohľad. Čistiareň postavili bez stavebného povolenia a kolaudácie, sú do nej zvedené okrem splaškových vôd aj hnojovka a močovka z chlieva a vodu z nej opäť vypúšťali do záhrady. Je tam čistička a od nej vedie rúra až k tej hline. Výsledky poukazujú na skutočnosť, že vypúšťané vody, ktoré vsakujú sčasti povrchom terénu a sčasti pod povrchom terénu, vsakujú až na hladinu podzemnej vody a ovplyvňujú kvalitu. Biológia a mikrobiológia poukazuje na to, že voda je znečistená fekálnym znečistením.04-17_Občan za dverami[(016757)08-38-54] Za realizáciu stavby bez stavebného povolenia sme uložili pánovi Slivkovi pokutu. Dostala som list, že dostal pokutu 97 eur. Následne začal úrad konanie o dodatočnom povolení stavby a vlastníci načierno postavenej čistiarne dostali polročný termín na doloženie príslušných podkladov. Kým nemá dodatočné stavebné a kolaudačné rozhodnutie, nemal by ju užívať. Bol informovaný, že prečistenú vodu nesmú ani po kolaudácii vypúšťať do záhrady, ale odpadovým potrubím odvádzať do potoka. Nevyjadrujeme sa, s nami rozhovor nerobte. Vybavujeme si to cez životné prostredie, do 22. apríla máme povolenie. Dovidenia. Konanie je prerušené, lehota na predloženie dokladov trvá do 24. 4. Ak by pán Slivka nepredložil doklady, ktoré sú uvedené vo výzve, Orgán štátnej vodnej správy nariadi odstránenie vodnej stavby. Do vydania dodatočného stavebného povolenia si mali Slivkovci za čistiareň dočasne osadiť nádrž na prečistenú vodu a tú vyvážať fekálnym vozom. Či tak robia, nikto nekontroluje. Či vypúšťa zo žumpy ako predtým, o tom nemáme vedomosť. Riešiť by to mala obec. Na rozdiel od čistiarne odpadových vôd totiž podľa zákona žumpa nie je vodná stavba a tak na jej fungovanie a vyprázdňovanie by mal dohliadať nový starosta obce. Má si vytvoriť nádrž, do ktorej by mal splašky dávať a následne vyvážať vodohospodárskou firmou. Robí to tak? Neviem. Takže, kde aktuálne končia splaškové vody Slivkovcov, nikto nevie. Mikrobiologické rozbory zo začiatku apríla ale opätovne potvrdzujú, že voda v studni pani Laurincovej pitná nie je. Ak by ale k vypúšťaniu nedochádzalo, voda by mala byť v súlade s normami. Vody by tam mali byť v poriadku. Ak má pochybnosti o tom, alebo je presvedčená, že dochádza k ďalšiemu vypúšťaniu aj v súčasnosti, dať ďalší podnet, alebo prípadne náš úrad by mohol vykonať kontrolu z vlastného podnetu. Kontrolu ste doteraz neurobili? Neurobili, pretože sme v konaní, konanie je prerušené, čo sa týka dodatočného povolenia vodnej stavby. Ale on funguje ďalej ako rodina. Splašky sa produkujú naďalej. Niečo s nimi robiť musí. Pani Laurincová tvrdí, že fekálny voz tam nechodí. Nie je pravidlom, aby sme pravidelne kontrolovali jednotlivé žumpy. Je to v plnej kompetencii starostu obce. Kam to vypúšťa? Kedy? Bavíme sa o aktuálnom stave. Nemám informáciu, kam to vypúšťa. Dá sa povedať, na Slovensku štandardná situácia. Štátny úrad v intenciách zákona niečo nariadi, no to, či sa jeho nariadenie dodržiava, často pre nedostatok úradníkov, tak ako v tomto prípade, už nekontroluje. Podľa polície, ktorú pani Laurincová tiež požiadala o pomoc, konanie jej susedov nenaplňuje znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. Škodu, ktorú jej susedia doteraz spôsobili, si má vraj vymáhať na súde. A odvolávanie sa na to, že dbať na čistotu odpadových vôd v obci je povinnosťou miestnej samosprávy, je číry alibizmus alebo naivita. Vyberte si. V obci nemáme vodu, plyn ani kanalizáciu. Keďže sa starosta obce do budovania základnej infraštruktúry nehrnie, napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, väčšina z takmer 280 občanov je v tomto smere odkázaná len na seba. Pán starosta mi povedal, že môj problém je neriešiteľný a nebude sa ním zaoberať. Nemám informáciu, že to nebudem riešiť. Takže ste jej to nepovedali? Nie. Termín na doloženie potrebných dokladov pre vydanie dodatočného stavebného povolenia uplynie 24. 4. Ak to Slivkovci stihnú a úrad im povolenie vydá, môžu začať inštalovať odpadové potrubie, ktorým odvedú vodu z čistiarne do miestneho potoka a následne, dvakrát ročne zasielať úradu rozbory, že púšťajú prečistenú vodu a čistiareň im funguje. Pani Laurincovej zostáva len veriť, že sa tak naozaj stane a voda v jej studni bude po rokoch konečne čistá a raz aj pitná. Výpadok vody vždy skomplikuje situáciu v domácnosti. Ak ju nemáte raz do roka, nejako to pretrpíte, ale ak vám chýba každý mesiac, pátrate po probléme. Keď ho objavíte, začína sa klasický boj slovenského občana s veternými mlynmi. Vodárne sa odvolávajú, že nemajú na to investície ani peniaze. Čo sa týka občanov a podnetov, je tu možno každý mesiac určitý podnet. Dlhodobejším riešením je výmena problémového vodovodného potrubia. Zničené chodníky, zaplátaná cesta a väčšie či menšie jamy. Takto nevábne to už niekoľko rokov vyzerá v niektorých častiach obce Most pri Bratislave. Dôvodom sú časté poruchy na vodovodnom potrubí. Opravia jednu časť a o jeden, dva mesiace praskne niekde inde. Vodovodné potrubie v obci Most pri Bratislave bolo budované v 60. rokoch, skolaudované bolo v roku 1965. Materiál na potrubie, ktorý bol použitý, bola oceľ a tzv. zelené PVC Z dlhodobého hľadiska použitie zeleného PVC sa javí ako problémové. Z technického hľadiska plastové potrubie nie je najvhodnejší materiál na výstavbu verejného vodovodu. V roku 2014 riešila Bratislavská vodárenská spoločnosť v Moste pri Bratislave 13 porúch. Rovnaký počet aj vlani. Tento rok evidujú zatiaľ 3 poruchy. Havárie sú najčastejšie na Bratislavskej ulici, ktorá prechádza cez obec a Nálepkovej, ktorá vedie do miestnej časti Studené. Poruchovosť je v porovnaní s inými oblasťami vyššia. Je to zapríčinené použitím krehkého materiálu. Ich prístup je z môjho pohľadu arogantný. Cisternu pošlú na druhý deň a stojí v centre obce. Keď sa spýtate, prečo neprišla do Studeného, povedia, choďte si ju zobrať tam. Poviem manželke, zober malého a 4 bandasky a choď si zobrať vodu. Keď bola veľká sťažnosť, poslali cisternu, ale prišla cez deň, keď ľudia nie sú doma a odišla. Povie, že robí len od do. Takúto skutočnosť neevidujeme. Ak je obec Studené bez vody, je tam k dispozícii cisterna BVS. Stávali sa prípady, že keď prišlo k poruche na vodovode, museli sme iniciovať, aby bola poslaná cisterna s pitnou vodou. Nebolo to riešené automaticky zo strany BVS. Riešením by bolo zrekonštruovať postupne celé potrubie. Pýtal som sa najprv na call centre, potom som komunikoval s pánom, bol to asi supervízor a ten mi povedal, že rekonštrukcia je ich obchodným tajomstvom a nepovie, kedy to bude robené. Z vecného hľadiska je zarážajúce, že argumentujú pri základných informáciách ako je počet odstávok vody, alebo investície do vodovodného potrubia, obchodným tajomstvom. Mestské alebo štátne firmy môžu niektoré informácie z tohto dôvodu neposkytnúť, aby nedošlo k ich ujme na trhu, ale v tomto prípade sa mi to zdá absurdné, pretože pri týchto službách a v tomto regióne je BVS monopolom a navyše tieto informácie neskôr bez problémov poskytla starostovi obce a aj vašej televízii. Čo sa týka časových koordinátov, tak počas roka 2016 by mala prebehnúť projektová príprava, celý inžiniering a v roku 2017 by mala byť realizácia výmeny problémového potrubia. Náklady očakávame vo výške približne 1,2 mil. eur. Obyvateľom sa to môže zdať dlho, ale pokiaľ chcete niečo obnovovať, tak musíte obnovu zaradiť už do investičného plánu spoločnosti, ktorý sa vypracováva na rok dopredu, musí byť schválený všetkými akcionármi, predstavenstvom v spoločnosti. Tam sa táto doba naťahuje. Pri výmene vodovodného potrubia v obci Most pri Bratislave by mal byť použitý materiál tvárna liatina. Je iné, keď využívate liatinové potrubie, tvárnu liatinu, ktorá má životnosť 80 100 rokov, alebo keď využijete plastové potrubie, tam sa životnosť pohybuje v závislosti od vonkajších podmienok medzi 30 až 40 rokmi. Obec sa o výmenu zastaraného vodovodného potrubia usiluje minimálne od roku 2010. Vždy sa hovorilo, dáme to do plánu investícií, ale nedošlo k tomu, až keď sme sa s Regionálnymi cestami Bratislava a BSK do toho pustili spolu, to nadobudlo reálne kontúry. Kraj má totiž v pláne tento rok opraviť cestu II. triedy v Moste pri Bratislave. Čo sa týka samotných rekonštrukčných prác, tak tie sú viazané na výmenu starého vodovodného potrubia umiestneného v telese tejto cesty, ktorého majiteľom a prevádzkovateľom je BVS. BVS nahráva aj obec. Z vlastného rozpočtu zafinancuje opravu chodníkov nad novým potrubím. Urobili sme ústretové gesto, pretože to podporí túto investíciu a bude zaradená do plánu investícií na rok 2016 v BVS.04-17_Občan za dverami[(025916)08-38-56] To, čo si rozkopeme, dávame do pôvodného stavu. Vnímate to ako ústretové gesto zo strany obce? Všetky subjekty, ktoré do tohto budú zainteresované a vyjdú si týmto spôsobom v ústrety, tak to bude iba pre prospech občana. Za kvalitu vodovodného potrubia zodpovedá len jej prevádzkovateľ. U nás sú to najčastejšie vodárenské spoločnosti. Medzi ich povinnosti patrí aj vypracovanie časových plánov, kedy sa ktorý úsek potrubia musí vymeniť. Vyhláška ministerstva životného prostredia je značne benevolentná. Podľa nej nemôže byť rúra staršia viac ako 60 80 rokov. Horšie je to s financovaním obnovy. Na obnovu vodovodných sietí dávajú peniaze len prevádzkovatelia, na to neprispieva štát, nemáme žiadne dotácie z eurofondov, tie sú len na výstavbu nových sietí. Vieme, že je treba obnovovať, ale sú to veľké finančné položky, na ktoré si vodárenské spoločnosti musia brať úvery, lebo zo svojich tržieb a ziskov nedokážu obnovu zafinancovať v plnom rozsahu. Kam môžu obyvatelia apelovať na to, aby sa poškodené vodovodné potrubia opravili? Prvoradý je prevádzkovateľ. Pokiaľ sa to týka obce s rodinnými domami, tak každý obyvateľ má podpísanú zmluvu s prevádzkovateľom verejného vodovodu, ktorý zabezpečuje dodávku pitnej vody a u neho by sa mal sťažovať. Ak má dojem, že je to málo, tak môže dať podnet aj na okresný úrad.04-17_Občan za dverami[(033126)08-38-58] Najjednoduchšie je získať peniaze zvýšením vodného a stočného. Stop predraženým nákupom, či zrušenie zlatých padákov pre manažérov? To už býva problém. rovnako ako ochota odpovedať občanom. Mnohé mestské a štátne inštitúcie pristupujú k infozákonu neochotne. Umožňuje im to aj výnimka, ktorá v infozákone pre takéto obchodné spoločnosti je a to je výnimka, že musia zverejňovať len informácie, ktoré súvisia s nakladaním s verejnými prostriedkami alebo majetkom, čo nie je v poriadku. Ako organizácia sme preto v niekoľkých prípadoch podali žalobu na súd a chceme, aby súdy rozhodli, ako v takomto prípade majú obchodné spoločnosti postupovať, aby to bolo jasné, lebo dnes je prax taká, kým niektoré spoločnosti infozákon takýmto spôsobom obchádzajú, iné nejakým zdráhavým spôsobom odpovedajú. Nájdu sa aj pozitívnejšie prípady, kedy sa občan pri verejnej kontrole dozvie to, čo chce. Rekonštrukcia je ich obchodným tajomstvom. Ak veríte na vodníkov, obráťte sa so svojimi problémami na nich, isto vám pomôžu rýchlejšie, než naši úradníci. Potom nám napíšte, radi sa pozrieme na váš príbeh.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.