Občan za dverami 13.12.2015

By | december 25, 2015

Vyberať si mohli z 2 kandidátov. Vtedajšieho zástupcu riaditeľa a učiteľa 2. stupňa základnej školy. Požadovali vzdelanie pedagogický zamestnanec s 1. atestáciou, prípadne s druhou. Jablkom sváru sa na dlhé roky stala práve 1. atestácia mladšieho kandidáta. Do výberového konania môže ísť len kandidát, ktorý spĺňal 1. kvalifikačnú skúšku, resp. 1. atestáciu po novom. A on tú atestáciu nemal. Starostu na chýbajúci stupeň kvalifikácie jedného kandidáta upozornil aj vtedajší riaditeľ ZŠ. Napriek tomu nebol vylúčený, ale bolo výberové konanie, tuším, prvýkrát zrušené a potom preložené. Zisťovali sa podrobnosti okolo toho, že prečo áno, prečo nie. Pán starosta, z vôle našich zákonodarcov zriaďovateľ, napísal do výberového konania podmienku 1. prípadne 2. atestácie kandidátov na post riaditeľa. Prečo? To vie iba on sám. Zamestnávateľ nemôže od uchádzača o funkciu riaditeľa ZŠ vyžadovať absolvovanie 2. atestácie. Starosta zostal stáť pred otázkou, čo s kandidátom, ktorý má iba 2. atestáciu. S rébusom mu neporadila ani rada školy a tak napísal list na ministerstvo školstva. V odpovedi sa dozvedáme, že kandidát 2. atestáciou a titulom PhD. môže vykonávať funkciu riaditeľa ZŠ. Ministerstvo sa ale v liste nezaoberalo tým, že kandidát nemá priznanú 1. atestáciu. Keby vtedy vzalo do úvahy túto absurdnosť, dospelo by k inému záveru. AK uchádzač o funkciu riaditeľa ZŠ nevykonal 1. atestáciu, ani nezískal jej náhrady podľa predpisov platných do konca októbra 2009, nespĺňal jeden z predpokladov na výkon funkcie riaditeľa ZŠ. Súčasný riaditeľa ZŠ je presvedčený, že jeho kvalifikácia bola pred 5 rokmi v poriadku.12-13_Občan za dverami[(020860)13-47-10] V čase výberového konania som bol zaradený ako pedagogický zamestnanec s 2. atestáciou. 1. atestácia je obsiahnutá v 2. atestácii, myslím logicky. V písomnom stanovisku pán Košík ďalej uviedol, že podmienka získania 1. atestácie pre priznanie druhej, nebola vtedy legislatívne vymedzená. 2. atestáciu môže vykonať len ten, kto vykonal 1. atestáciu. Aby sa mohol pedagóg prihlásiť do výberového konania na riaditeľa ZŠ, bolo pred 5 rokmi potrebné mať práve tú 1. atestáciu. Podľa právnych predpisov, ktoré boli platné do konca októbra 2009, získanie titulu PhD. po 5 rokoch pedagogickej praxe nebolo náhradou 1. atestácie. Pán Naď, neúspešný kandidát na riaditeľa je tiež presvedčený, že protikandidátovi chýbala 1. atestácia, preto napísal na súd návrh o určenie neplatnosti vymenovania súčasného riaditeľa do funkcie. Okresný súd Partizánske žalobu zamietol a krajský súd v Trenčíne rozsudok potvrdil. Ani jeden zo súdov sa však nezaoberal meritom veci. Žaloba bola právoplatne zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Súdy by sa mali čím zaoberať, keby neopomenuli skutočnosť, že protikandidát nemal 1. atestáciu, čo bola podmienkou v čase, keď sa hlásil za riaditeľa. A keby sa pozerali na priebeh výberového konania. Na súde to povedal aj právnik ministerstva školstva, že ten kandidát nemohol ísť do výberového konania, lebo nemal 1. atestáciu a starosta nemal zrušiť výberové konanie, keď je viac účastníkov. Takýto postup bol nezákonný, lebo riadne výberové konanie sa malo uskutočniť s druhým prihláseným kandidátom a ak by tento nebol zvolený, až vtedy mohol zriaďovateľ vyhlásiť nové výberové konanie. V novom výberovom konaní by sa však terajší riaditeľ nemohol uchádzať o funkciu riaditeľa, keďže do začiatku nespĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie riaditeľa. Aj napriek tomu sa nového výberového konania zúčastnil a bol do funkcie riaditeľa ZŠ zvolený. Oslovili sme aj starostu, pána O. Sneženku, ktorý si pamätá 4 volebné obdobia a pred sebou má novú voľbu riaditeľa. Prečo vtedy zrušil riadne zvolané výberové konanie. Pán starosta nám napísal, že nechápe dôvod, prečo sa má s nami stretnúť a čo by sme na tom stretnutí mohli vyriešiť. Žijeme v demokratickej spoločnosti, v ktorej rozhodujú nezávislé súdy. A ďalej nám dal do pozornosti odôvodnenie krajského súdu, kde sa píše, že navrhovateľom požadované určenie neplatnosti vymenovania odporcu do funkcie riaditeľa školy nič nezmení na výberovom konaní ani na výsledku a že aj tak by musel akceptovať návrh rady školy a akceptovať súčasného riaditeľa. Ten k tomu laxne podotkol. Celý spor je vykonštruovaný a vyhrotený pánom Naďom preto, že nevyhral voľby. Môj klient podal v zákonnej lehote dovolanie na Najvyšší súd SR, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté. Od uskutočnenia výberového konania ubehlo už takmer 5 rokov a môj klient sa dodnes nedovolal spravodlivosti a žiadny štátny orgán sa doteraz nezaoberal nezákonnosťami, na ktoré môj klient poukazuje. V rade školy sú zástupcovia školy, rodičov, zriaďovateľa, okresného úradu, štátnej školskej inšpekcie. Všetci majú ctiť zákon. Ten popisuje aj to, čo urobí zriaďovateľ, keď mu doručia kandidáti svoje žiadosti. Zástupcovia rady školy s ním otvoria obálky a preveria, či kandidáti dodali všetky potrebné dokumenty. Následne sa vykoná posúdenie, či uchádzači spĺňajú kvalifikačné predpoklady. Spíše sa zápisnica a následne rada školy pozve záujemcov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výberové konanie. Demokraciu síce máme v zákonoch, ale nemáme ju v hlavách a vo vlastnom správaní. Aj v prípade rady školy je ten hlavný problém. Zriaďovateľ je politicky volená funkcia a vždy bude robiť tlak na školu, aby sa správala tak, ako by sa správať podľa jeho predstáv mala. Práve aj to, ako sa má voliť, aby voľby boli spravodlivé a demokratické. Ani sa to nedostalo do obsahu vzdelávania a už vôbec nie do toho, ako tá škola funguje, ako komunikujú učitelia s riaditeľom, ako riaditeľ riadi celý ten proces. Takže celý problém je v tom, že on nie je dostatočne pripravený na pozíciu, na ktorú sa prihlásil. Je možné riešenie, ako je to všade vo svete, lebo toto je dôležité, okrem SR aj v ČR, Maďarsku, dokonca Bulharsku. Vo Francúzsku je to bežné, v Nemecku a v USA, Británii. Všade, kde si viete predstaviť, to funguje tak, že existuje štúdium obvykle magisterské na univerzite, či vysokých školách pedagogických. Inými slovami ani prvá ani druhá atestácia ešte nerobia riaditeľa kvalitným riadiacom pracovníkom. O demokratickom spôsobe riadenia nehovoriac. Snívajú o tom celé zástupy učiteľov. My sa snažíme to robiť medzinárodne, teda ťaháme ľudí, ktorí sa touto problematikou zaoberajú v iných krajinách a ukazujeme, aké tie možnosti sú. To nejde bez toho, aby sa ľudia naozaj ponorili do toho procesu, niečo pre to robili a nie čakali, ako to dopadne, resp. nezaujímali sa o to dianie na škole v tom zmysle, že čosi tam robí ten riaditeľ, ale to nie je moja vec. No je to vždy naša vec. A tiež to nemôžeme nechať len na učiteľov. Alebo na jednom neúspešnom kandidátovi, ktorý 5 rokov volá po zákonnom postupe pri voľbe riaditeľa ZŠ v SR. Jeden starý vtip hovorí: “Operácia sa podarila, len pacient zomrel.” Bohužiaľ, ešte aj dnes vystihuje cynický postoj niektorých lekárov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keď lekár pochybí, myknú plecom. Priznanie chyby? Vyvodenie zodpovednosti? Prevencia? Komunikácia s pozostalými alebo dokonca médiami? Načo? Počkajme si na verdikt súdu. Teda v prípade, ak pozostalí budú mať peniaze a silu na niekoľkoročný súdny spor. Zdravotná starostlivosť nebola zo strany Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach poskytnutá správne. Ak teda ten záver má byť taký, že tam nebola vyvodená trestná zodpovednosť, tak si myslím, že je to zlý koniec prípadu. Ak to takto funguje, tak sme v tejto spoločnosti prehrali všetci, lebo je len otázkou času, kedy sa toto zopakuje. Pred vyše 5 rokmi, v piatok 30. júla 2010 sa pán Peter, partner pani Mravíkovej, sťažoval na bolesti brucha. Prišiel celý bledý, že mu je zle, začal zvracať. Ja som hneď zavolala sanitku, lebo mal veľké bolesti. Sanitka prišla, odviezla ho na pohotovosť. Mňa nezobrali, lebo vraj nemôžu. Kým som ja prišla na pohotovosť do nemocnice, tak som tam Petra nenašla. Myslela som si, že je hospitalizovaný. V tom mi Peter zavolal, že je už doma. Že nejde o nič vážne, že ide len o žalúdočné problémy, tak že mám prísť taxíkom. Hlavne som bola rada, že nejde o nič vážne. Mal nariadenú diétu. Injekcie proti bolesti a proti zvracaniu, ktorú mu lekár na urgentnom príjme naordinoval, vykonali svoje. Subjektívne mu problémy ustúpili. Diétny režim, čaj, voda, sucháre. Pokyny lekára dodržiaval celý víkend a v pondelok ráno prišiel na vyšetrenie. Opäť tak, ako rozhodol ošetrujúci lekár. Mu zobrali krv a hneď nás lekárka zavolala, že je to veľmi vážne a pozerala na nás s tým, že je to veľmi vážna diagnóza. Ona už vedela, lebo ten stav už v pondelok ráno bol veľmi zlý.12-13_Občan za dverami[(011243)13-47-08] Neboli to žalúdočné ťažkosti, ale bola to akútna pankreatitída. Je to v podstate nebakteriálny zápalový proces, teda nie je to nejaký mikrób, ktorý by to spôsobil, ktorý ale môže spôsobiť zápal nielen na samotnom orgáne, teda na pankrease, ale môže postihnúť aj iné tkanivá a orgány. nasledovala okamžitá hospitalizácia na Jednotke intenzívnej starostlivosti a neskôr na ARO. Na ARO sme ho presunuli po týždni z JIS. A tam to už skutočne bola obetavosť, to bola profesionalita, úcta. Tí lekári urobili asi aj viac, ako bolo v ich silách. Neviem, či im stačí úprimné ďakujem. Asi ani nestačí. Ale úprimne ďakujem za tie posledné Petrove chvíle. Už sa im ale, žiaľ, nepodarilo zvrátiť ten stav. V pitevnej správe sa konštatuje, že príčinou smrti boli dôsledky základného ochorenia, zápalu podžalúdkovej žľazy, teda pankreasu. Keď sa pozostalí spamätali zo šoku, začali sa pýtať. Naozaj musel 49 ročný Peter zomrieť? A prečo ho ošetrujúci lekár na urgentnom príjme v inkriminovaný piatok poslal domov? Ako je možné, že nezistil tak vážnu diagnózu, keď sme prišli okamžite, keď začali zdravotné ťažkosti? Tak nejako automaticky som si myslel, že bude v nemocnici aspoň na pozorovaní. Chcela som vedieť, prečo nezistil tento lekár správnu diagnózu. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach na základe vykonaného dohľadu skonštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi zo strany Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach poskytnutá správne, teda Úrad uzavrel podnet ako opodstatnený a teda Úrad zistil porušenie zákona. Je jasné, že kedy vieme zadefinovať, že pacient má takéto ochorenie. Keď má 2 z nasledovných vecí, o ktorých hovorím. Jedna je bolesť brucha, ale tú môže, ale nemusí mať. Ďalšia je zvýšené laboratórne markery a to sú tzv. amylázy a lipázy. A tretie je výsledok zobrazovacích vyšetrení. To sú rontgen, sonografia, CT. Čiže máme 3 veci a 2 z toho musí spĺňať. Každý sme na tom svojom mieste, ktoré robíme, aby sme adekvátne daným poznatkom v danej dobe vypomohli tým pacientom, teda inými slovami, toto by mal v dnešnej dobe kolega, ktorý slúži na oddelení urgentného príjmu, teda ten prvý kontakt, ktorý je v tomto prípade ten najdôležitejší, lebo ten rozhoduje o tom, či nájde tú diagnózu. A zároveň, keď sa mu podarí odlíšiť tú ľahkú či ťažkú formu, tak môže veľmi pomôcť, alebo aj nie úplne pomôcť pacientovi. Na základe žiadosti ústredie Úradu v Bratislave opakovanie prešetrilo poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientovi. A teda ústredie Úradu v Bratislave sa stotožnilo so záverom pobočky úrady v Košiciach, teda išlo o nedostatočné vyšetrenie zo dňa 30. júla 2010 na chirurgickej ambulancii urgentného príjmu, kedy pacientovi neboli vykonané všetky dostatočné a potrebné vyšetrenia. Teda tam bol porušený zákon, konkrétne paragraf 4, odsek 3 zákona 576. Ale ostatný postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bol správny a v súlade so zákonom. Postup od pondelka, keď pána Petra hospitalizovali na JIS ke, teda už Úrad nespochybňuje. Naozaj je možné tak neznesiteľne ľahko oddeliť nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť a správne riešenie jej následkov? Mi príde ako alibistické rozdeľovať zdravotnú starostlivosť na 2 celky. 1 celok pohotovosť, druhý celok to, čo sa dialo neskôr, teda 2. augusta. Vzhľadom na to, že ide o jedného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o to viac. Mne to príde, že nie je možné to oddeliť, ale musíme sa na to pozerať ako na systém. Lebo zdravotná starostlivosť sa deje v nejakom systéme, alebo mala by sa diať v nejakom systéme. A fungovanie systému ma zabezpečiť to, aby sme z nemocnice odchádzali viac zdraví a menej chorí, ako sme do nej vošli. Sme zistili, že tento lekár hrubo porušil povinnosti. Ja toto nepovažujem za nejaké pochybenie, lebo ak by urobil všetky vyšetrenia a výsledky by neboli jednoznačné, alebo by poukazovali na viac chorôb, alebo by sa bol pomýlil, že môže to byť toto, tak toto je pochybenie. Ale toto je podľa mňa arogantné odoslanie pacienta na smrť. Už aj preto, lebo tento lekár uvažoval, že tu môže ísť o pankreatitídu, počítal s touto možnosťou, čo je vo výpovediach jednoznačne preukázané. Úrad uložil za zistené nedostatky poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti finančnú pokutu vo výške 500 eur a Úrad vždy výšku pokuty určuje podľa závažnosti zistených nedostatkov a následkov. Tam musí začať tá liečba okamžite. Musí to byť v prvých hodinách, lebo ten pankreas môže odumrieť aj počas prvých hodín, takže tam je to veľmi vážne. A závažné je ešte to, že musí byť úplne vylúčený príjem potravy a tekutín ústami. Keď ja som začal v rámci gastroenterológie s medicínou, tak pri tomto ochorení sa hýbala úmrtnosť okolo 20 30 %. To boli hrozné čísla. A to bolo tak, že keď každý lekár zbadal pacienta s ťažkou pankreatitídou, tak už zalamoval rukami. Na druhej strane vývoj ukázal, že keď postup je od bodu nula taký, ako je a viac odborníkov sa musí pri pacientovi denne stretávať a doslova pomaly každú hodinu meniť liečbu, ale tento postup vie v konečnom dôsledku zabezpečiť, že na pracovisku, kde to robia, majú úmrtnosť menej ako 5 %. Takže taký postup výrazne pomáha. Asi sa všetci zhodneme, že nemocnica by sa mala snažiť, aby na jej pôde bola poskytovaná zdravotná starostlivosť správne. Čo na ňu týmto smerom vytvára tlak? Použijeme vylučovaciu metódu. Úrad pre dohľad to nie je. Alebo si snáď niekto myslí, že pokuta 500 eur je dostatočná motivácia? Pozostalí sa obrátili aj na políciu. Chceli, aby lekár niesol trestnoprávnu zodpovednosť. Vyšetrovateľ získal znalecké posudky, výpovede zainteresovaných. Záver? Trestné stíhanie zastavené. Jednoznačne znalci sa vyjadrujú, že všetky úkony, či je to krv či CT, že mali byť vykonané a viedli by k správnej liečbe. Polícia odporuje všetkým znalcom, že aj tak by výsledky nič neukázali, takže. Ale je to zákonný postup. Ja tomu nerozumiem, ale v podstate nás krajský prokurátor presvedčil, že je to zákonné. Tento lekár pri výpovedi povedal, že manželku som vyslovene použil, ako sa mám správať. Ale ja som pri vyšetrení nebola, preto bolo toto klamstvo vyvrátené. A potom aj samotný lekár zmenil výpoveď, že si už nepamätá, kto bol pri vyšetrení, nepamätá si ani pacienta. Vychádza len zo zdravotnej dokumentácie. Ale okresný prokurátor sa stále opiera o toto klamstvo, argumentuje ním, že veď lekár poučil manželku. Môj advokát to napadol v sťažnosti, ale generálny prokurátor to zaslal späť do Košíc na to isté pracovisko a krajský prokurátor to vyhodnotil, že takýto postup polície je zákonný. Mne to vyplýva ako hrubé porušenie základných princípov a v tomto prípade, ak ten záver má byť taký, že tam nebola vyvodená trestná zodpovednosť, tak si myslím, že je to zlý koniec prípadu. Určite. Vypracovávali sa ešte tie sťažnosti, boli písané, takže všetky možnosti sme vyčerpali, ktoré boli. Môj advokát hlavne poukázal v poslednej sťažnosti generálnemu prokurátorovi na to, že vo všetkom polícia odporuje znalcom. Generálna prokuratúra teraz koná o opakovanom podnete poškodenej, o čom bola aj ona upovedomená. Doposiaľ o tomto podnete nebolo rozhodnuté, lebo generálna prokuratúra si vyžiadala spisový materiál, ktorý musí najskôr preskúmať a potom môže byť rozhodnuté o tomto podnete. My máme právne inštitúty, ktoré majú zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti. To vyvodenie má nielen represívny charakter potrestať konkrétneho vinníka, ale má mnohokrát ešte dôležitejší preventívny charakter, že vychováva. Túžbou pozostalých a účelom tejto reportáže nie je vidieť lekára za mrežami. Cieľom je zistiť, či pochybenie lekára, na konci ktorého je smrť pacienta, znamená v našej spoločnosti síce bolestivé, ale predsa len zlepšenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pokračujme v našej vylučovacej metóde. Úrad pre dohľad tlak týmto smerom nevyvolal. Zatiaľ ani polícia. Lekárska komora na lekára už dosah nemá, keďže je na dôchodku. Zostáva tak posledná, no podstatná inštancia. Nemocnica. Veľakrát pacientom ide o tento moment, že sa niečo udeje, že sa niečo zmení. Mne z tohto prípadu ide presne ten istý moment. Oni prichádzajú s tým, že “pán doktor, mne to už nemôžeme, alebo môjmu synovi, manželovi, dcére. Ale ja nechcem, aby sa to zopakovalo znovu. Ja chcem, aby si tí zdravotníci na to dali pozor.” To je silný motív. Mne už ani nie je potrebné riešiť, aby konkrétne tento lekár bol nejako za to stíhaný. A to preto, že je na dôchodku, nelieči a už nikomu neublíži. Malo by nastať vyvodenie zodpovednosti a najideálnejšie by bolo, keby tú zodpovednosť vyvodil sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, lebo to by znamenalo, že sa priznáva, že niečo nastalo zlé a že sám hľadá riešenie, ako to vrátiť späť. Čo v tomto prípade už možné nie je, lebo pacient zomrel. Ale ako aspoň zmenšiť následky. Toto by bolo ideálne. Ako sa postavila k prípadu nemocnica L. Pasteura v Košiciach? Pýtali sme sa, aké opatrenia prijala smerom k lekárovi, či sa podobný prípad na jej pôde nemôže kedykoľvek zopakovať a ako komunikovala s pozostalými. A jej odpovede, či vlastne odpoveď?12-13_Občan za dverami[(032069)13-47-11] Tu je. Uvádzame ju v plnom zmení. Áno, pokračuje súdny spor. To však nemocnici nebráni konať ani komunikovať, ak by chcela. A teda prijať nápravno preventívné opatrenia. Pozostalí sa naozaj snažia o satisfakciu v zdĺhavom a finančne náročnom občiansko súdnom spore. O celom prípade informovali aj ministerstvo zdravotníctva, premiéra a prezidenta. Mali sme prvé pojednávanie, kde sa vypracovával znalecký posudok, ktorý už aj prišiel. Je tam jednoznačne potvrdené, že je tam vážne pochybenie s tým, že je tam príčinná súvislosti. Ale nakoľko nemocnica s tým nesúhlasí, tak dala to na prešetrenie ďalšiemu znalcovi. Oni potrebujú prežiť tú katarziu z toho, že vyriešilo sa to nejako. To potrebujú zažiť. A pokojne by sa to mohlo stať, že keď im to poskytne sám ten poskytovateľ v nejakej polohe, tak aspoň z časti sa to môže vyriešiť. No a pokým nenaučíme naše inštitúcie aj zodpovedných byť naozaj zodpovednými, človeče, pomôž si, ako len vieš. Ten pacient takisto musí pristúpiť k tomu tak, že síce ma vrátili domov, ale ja sa vrátim naspäť, lebo viem, že ma niečo bolí, že mám ťažkosti a preto musím mať adekvátnu odpoveď. Keď mi neviete nájsť príčinu, tak mi aspoň pomôžte od bolesti. AK vidia ľudia, že jednoducho ten prístup lekára je takýto, nech kričia. Nech kričia z plného hrdla. Lebo ak ho nezachránite, ak vám zomrie, je už koniec. Už nemôžete nič. A je to za nami. reportáže, ktoré ste dnes videli, boli posledné v tomto roku. Preto si na záver dovolím malý sumár. Od začiatku roka sme odvysielali presne 36 vydaní Občana za dverami. V nich vyše 90 reportáži, ktoré pri priemernej týždennej sledovanosti 207 000 divákov videlo vyše 7 mil. Naša sledovanosť rastie vďaka vám a vďaka tomu, že si nás opakovanie zapínate. Aj preto je Jednotka v našom vysielacom čase najsledovanejšou televíziou na trhu. Ďakujeme za vašu priazeň a podporu. Prosíme tiež o toleranciu, ak sa na vaše námety a príbehy, ktorých týždenne prichádza do našej redakcie niekoľko desiatok nedostalo a v budúcom roku prajeme všetkým menej problémov, ako v tomto roku. Prežite pokojné a veselé vianočné sviatky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.