ZVIERACĺ CHRÁNENEC

By | jún 27, 2017

V schönbrunnskej zoo je čas kŕmenia. Návštevníci práve obdivujú tohto uškatca patagónskeho. Opatrovateľ zvierat Ludwig Fessl je vo svojom živle. On aj jeho kolegovia pre zvieratá doslova žijú a majú s nimi veľmi blízky vzťah. Táto zoo je pre ich zverencov arénou a archou zároveň. MôJ Schönbrunnská zoo v hlavnom meste Rakúska, vo Viedni, je najstaršou zoologickou záhradou na svete. Nachádza sa v parku Schönbrunnského zámku a poskytuje domov viac než 600 druhom zvierat, o ktoré sa stará 350 zamestnancov. Zoo pritiahne každoročne niekoľko miliónov návštevníkov. No schönbrunnská zoo je viac, ako len zlatá klietka. Jej činnosť v oblasti zachovania druhov a prírody má veľký dosah aj ďaleko za jej hranicami. Schönbrunn je výnimočným miestom pre ľudí i zvieratá. Kŕmenie geparda. Svoju korisť si musí uloviť zo simulátora podobným spôsobom ako vo voľnej prírode. Vďaka tomu je táto veľká mačka stále fit. Gepardy lovia v rámci krátkych šprintov, kedy dosahujú rýchlosť až 90 kilometrov za hodinu. Opatrovateľ Andreas Eder sa o svoje veľké mačky stará už 20 rokov. PĺSKA Poď sem! No tak! Poď ku mne! Čo sa deje? Prečo tak vrčíš? Gepardy sú vo voľnej prírode vzácnosťou. Kedysi sa pohybovali po celej Afrike, v časti Blízkeho východu a v Indii. Dnes ich nájdete už len v prírodných rezerváciách v Afrike. Do úsilia zachovať tento živočíšny druh sa zapájajú aj zoologické záhrady. V Schönbrunne plánujú uviesť do gepardieho výbehu samicu v nádeji, že bude mať potomstvo. “Lemury kata” majú svoj pôvod na Madagaskare. O tieto opičky sa stará Alfred Mayer. Hej, moje maličké! Filmovanie sa skončilo, je čas jesť. Nesiem vám raňajky. Alfred si spoločnosť svojich lemurov doslova užíva. Už ste určite veľmi hladné. Alfred má na starosti aj ďalšie druhy opíc. So všetkými má priamy kontakt, okrem orangutanov. Ich hrozivá sila z nich robí nepredvídateľné, a teda pre človeka nebezpečné zvieratá. No napriek tomu má aj s nimi blízky vzťah. Ako fungujú primáty? Ťažko povedať. Najprv by sme sa mali spýtať, ako fungujú ľudia? Tak sa dostaneme k odpovedi bližšie, pretože primáty a predovšetkým veľké opice majú vlastné nálady, výstrednosti a špecifiká tak ako ľudia. Jedna opica môže byť v dobrej nálade, iná deprimovaná. V tomto ohľade sa od ľudí vôbec nelíšia. Keďže každé zviera má svoj vlastný charakter, opatrovateľov vzťah ku každému jedincovi sa výrazne líši. Vždy však balansuje na hranici medzi blízkosťou a nezávislosťou. Pracovný deň riaditeľky zoo Dagmar Schratterovej sa vždy začína jazdou po jej kráľovstve. Schönbrunnská zoo bola vyhodnotená ako najlepšia v Európe z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je vyše 70 opatrovateľov, ktorí sú tu zamestnaní. Riaditeľka zoo, ktorá je zároveň zoologička, biologička a bývalá opatrovateľka zvierat, si môže vyberať spomedzi najlepších. Na každé uvoľnené miesto opatrovateľa prichádza zakaždým až 300 žiadostí. Väčšina opatrovateľov, hlavne tá dobrá, sú tak trochu čudáci. So svojimi zvieratami doslova žijú. V súvislosti s prácou sa hovorí, že v tom, čo robíte, ste naozaj dobrý vtedy, ak je to aj vaším poslaním. Zoo plní v súčasnosti niekoľko úloh. Neponúka zvieratá len na obdiv. Je tiež centrom pre výskum, plemenný chov a zachovanie druhov. A môže vám ovplyvniť život. Stačí len, ak sa dáte očariť. Školský výlet do pavilónu motýľov. Rupert Kainradl sa presne pri takejto príležitosti, ale pred 15 rokmi, zamiloval do motýľov. Svoje prvé stretnutie s tropickými motýľmi dnes popisuje ako “osudovú explóziu farieb” a ako príčinu svojho neskoršieho rozhodnutia stať sa chovateľom zvierat v zoo. Rupert Kainradl prežil detstvo v rakúskych Alpách, na úpätí masívu Rax. V tomto prostredí sa vyskytuje jeden z najväčších a najskvostnejších motýľov v Európe: jasoň červenooký. V rozpätí krídiel dosahuje až 5 centimetrov. Vášeň pre motýle Ruperta Kainradla neopúšťa ani vo voľnom čase. V okolí svojho rodného mesta pravidelne vyhľadáva jasone červenooké. No postupom rokov je nútený ísť stále vyššie a vyššie do hôr. Vývoj v oblasti pôdneho hospodárstva a poľnohospodárskych monokultúr majú za následok redukciu motýlích biotopov. Hrozí im vyhynutie a jasoň červenooký je teraz prísne chránený. Rupert Kainradl presvedčil obyvateľov svojho mesta, aby vytvorili pre motýle lúky s kvetmi plnými nektáru, ktorým sa motýle a ich húsenice živia. On sám rozmnožuje vidlochvosta, ktorý je najväčším druhom motýľa alpskej oblasti, a potom ho pustí do prírody. Je to jeho osobný príspevok k ochrane živočíšnych druhov. Povinnosti Niny Reinstadlerovej sa na sklonku pracovného dňa v zoo nekončia. Je šťastná, ak si môže vziať prácu aj domov. V Schönbrunne je zodpovedná za pavilón s dažďovým pralesom. Jej láska k netopierom siaha až do detstva. Tento drobček bol vytrhnutý zo zimného spánku a v studenom ročnom období by neprežil. Nina sa oňho stará, aby ho na jar mohla vypustiť do voľnej prírody. Dovtedy je na dennom programe tréning lietania v obývačke. Aj zvieratá v zoo potrebujú neustálu pomoc Niny Reinstadlerovej. V kuchyni sa zotavujú choré kalone. Majú tu svoj pokoj, ticho a priestor na zavesenie. Keď už sú netopiere v plnej sile, vrátia sa do svojho teritória do pavilónu s dažďovým pralesom. Držíte sa poriadne? Tak poďme! Neli, samička kaloňa, práve porodila. Ahoj, srdiečko. Ako sa dnes má moja Neli? Nina Reinstadlerová dáva Neli vitamíny, aby mala dosť energie postarať sa o svoje prvorodené mláďa. Nina vychovala Neli vlastnoručne. Matka ju celkom maličkú odvrhla. Takže Nina je nadšená z toho, že Neli je takou milujúcou matkou. Starostlivá práca opatrovateľov v zoo má vplyv na rozvoj množstva jedinečných stvorení, pretože ich detstvo, tak ako u ľudí, má rozhodujúci vplyv na život v dospelosti. Je si toho vedomý aj Alfred Mayer. Sám vychoval tieto 2 “lemure vari” a neskôr ich integroval do skupiny. So svojím opatrovateľom budú mať už navždy výnimočný vzťah. No Alfred Mayer musí najskôr dobre spoznať guerézy kráľovské. V schönbrunnskej zoo sú nové a on starostlivo študuje ich správanie. Ako opatrovateľ zvierat potrebuje mať istotu, že mocenská štruktúra v rámci skupiny zostáva vyvážená, lebo len tak dokážu zvieratá v zoo koexistovať v mieri. V súčasnosti žije vo voľnej prírode viac ako tisíc gueréz kráľovských. No skutočnými hviezdami pavilónu opíc, a vlastne aj celej zoo, sú surikaty. Návštevníci zoo ich zvolili za najpopulárnejšie zvieratá v Schönbrunne. Gepardy sú samotári a v divočine sa stretávajú len v čase párenia. V zoo sa iniciatívy musí chopiť človek. Zo susedného Nemecka práve doviezli mladú gepardiu samicu. Potenciálni partneri sa vyberajú v zoologických záhradách po celom svete, aby sa predišlo incestu. Samec geparda si značí svoje teritórium močom, čo je jasným signálom pre nováčika, ktorý sa práve pokúša o prvú prieskumnú cestu po neznámom území. Opatrovateľ Andreas Eder vie, že treba byť trpezlivý. Zvieratá sa najskôr potrebujú oňuchať. Na začiatku sa musí priamemu kontaktu zabrániť za každú cenu. Zatiaľ čo samica skúma svoj nový domov, samec odchádza do svojho útočiska a znovu si uvedomuje, že sa niečo zmenilo. Samica už zachytila pach druhého geparda. No stretnutie v tomto ranom štádiu by aj napriek tomu mohlo mať fatálne následky. Samica je tá, ktorá rozhodne o tom, kedy je správny čas na párenie. Samec musí čakať, kým nebude pripravená akceptovať jeho spoločnosť. Všetko závisí od toho, ako dobre si tu zvykne a či tí dvaja budú spolu dobre vychádzať. Gepardy kladú veľký dôraz na súkromie. Andreas Eder za 20 rokov praxe opatrovateľa zvierat vlastne ešte nikdy nebol svedkom párenia gepardov. Bude to tentoraz inak? Na rozdiel od gepardov, levy sú zvyknuté na spoločnosť. Sú to stádovité zvieratá. V rámci svorky existuje jasná hierarchia, najmä pokiaľ ide o kŕmenie. Alfa samec si nárokuje prvú pozíciu. No levice ho šikovne predbiehajú. Zatiaľ čo ony sa už kŕmia, samce stále riešia záležitosti okolo hierarchie. Z bitky medzi otcom a synom vychádza mladý lev ako druhý najlepší. Vo voľnej prírode by musel svorku opustiť. Lenže v zoologických záhradách platia iné pravidlá. Mladého leva nie je možné umiestniť niekam inam. Takže otec musí svojho potomka tolerovať. Andreas Eder nekŕmi svoje levy každý deň, pretože by stučneli a upadli do letargie. Mnohí opatrovatelia zvierat v Schönbrunne majú skončenú vysokú školu s kvalifikáciou biológ, zoológ alebo veterinár. Každý z nich je zodpovedný za niekoľko druhov. Ich práca okolo zvierat zahŕňa aj rutinné úlohy, ako je táto. No Andreas Eder svoju prácu opatrovateľa zvierat aj tak vníma ako skvelý job. Človek si musí byť vedomý toho, že treba urobiť množstvo špinavej práce, pretože zvieratá v zoo žijú v relatívne obmedzenom priestore a ten musí byť čistý. Je to nevyhnutná podmienka pre ich dlhý a spokojný život. Väčšine z nich sa darí neuveriteľne dobre aj bez výrazného pohybu. Často im stačí len cítiť “vietor vo vlasoch”. Plameniaky žijú vo veľkých kolóniách a živia sa riasami a kôrovcami. Svoje ružové perie získavajú práve vďaka špecifickej strave. V prvých mesiacoch života sú mladé vtáky sivé. V Schönbrunne je za plameniaky zodpovedný Gregor Hirsch. Vtáky, ktoré unikli zo zoologických záhrad, tvoria na hranici medzi Nemeckom a Holandskom najsevernejšiu populáciu plameniakov na svete. Gregor Hirsch musí plameniakom pravidelne podstrihávať krídla, aby im zabránil lietať. Vtáky ho fascinovali už ako chlapca. Vo svojom voľnom čase riadi reintrodukčný program pre mladé pustovky obyčajné. Verí, že keď dospejú, pomôžu obyvateľom zbaviť sa holubov, ktoré ako škodcovia znepríjemňujú život obyvateľom domova pre seniorov. Kým sa tak stane, mladé pustovky budú príjemným spestrením života dôchodcov. Keď bol Gregor Hirsch malý chlapec, s otcom našiel v lese mláďa pustovky. Vychovali ho a chceli vypustiť do prírody. No vták si tak zvykol na ich spoločnosť, že odmietol odletieť. Dnes už Gregor vie, čo si takýto projekt vyžaduje. Pustovky sú synantropné vtáky. To znamená, že žijú v oblastiach ľudských sídiel spolu s človekom. Gregor Hirsch má v pláne vypustiť 5 mladých pustoviek na strechu domova dôchodcov. Práve im pripravuje priestor na hniezdenie. Mláďatá teraz musia dokázať, že sú schopné lietať, a teda dokážu aj loviť. Prvú zimu na slobode prežije iba jedna pustovka z dvoch. Takže vtáky majú málo času na to, aby na svoj boj o prežitie dostatočne zosilneli. Gregor Hirsch vzrušene sleduje prvé mávnutia krídiel svojich pustoviek na slobode. Vraciame sa ku gepardom, a to práve v rozhodujúcej chvíli. Po niekoľkotýždňovom prebývaní v susedstve dochádza medzi dvoma veľkými mačkami prvýkrát k priamemu kontaktu. Padnú si do oka? Samica je pripravená na párenie, inak by tesnú blízkosť samca neakceptovala. On musí využiť všetky dostupné finty, aby boli pytačky úspešné. Pokiaľ ide o beh, gepardy sú najrýchlejšie spomedzi všetkých suchozemských živočíchov. Párenie im však ide oveľa pomalšie. Predtým, ako si samec získa samicu, môže dvorenie trvať aj 3 4 dni. Ak mu to vôbec vyjde. Keď sa gepardy pária, kopulujú až 50 krát denne. Lenže v tomto prípade ide len o predohru. A tak Andreas Eder ešte stále nevie, či budú mať niekedy v Schönbrunne gepardie mláďatá. Spolu s okolitými parkmi je schönbrunnská zoo domovom množstva voľne žijúcich zvierat, vrátane netopierov, ktoré ožívajú za súmraku. Tie, ktoré Nina Reinstadlerová vychovala u seba doma, budú čoskoro vypustené na slobodu. V priestoroch zoo a celého Schönbrunnu rozvešali po stromoch 32 domčekov pre netopiere. Mnohí z ich obyvateľov sú zahrnutí do podobného projektu. Tak, moji milí, je čas rozlúčiť sa. Želám vám krásny a šťastný život. Dnes sú z bezpečia Nininho bytu vypustené 2 netopiere, ktoré sa tak stanú obyvateľmi zoo s neobmedzeným priestorom. Pre Ninu je to veľmi emotívna chvíľa. Rada by som vedela, ako sa im darí. No potom si poviem: musí im byť dobre! A to je ten správny prístup. Zoologické záhrady ako Schönbrunn sú tiež “strážcami druhov”. To znamená, že pomáhajú v prevencii pred vyhynutím zvierat a zvyšujú povedomie svojich návštevníkov. Na život v zoo majú rozhodujúci vplyv opatrovatelia zvierat. Sprevádzajú svojich zverencov takpovediac od kolísky až po hrob a pomáhajú im so všetkým, čo sa stane medzi tým. Nebyť ich obetavej práce so zvieratami, Schönbrunn by rozhodne nebol tým, čím je dnes: jednou z najlepších zoologických záhrad na svete.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.