Universum – Tajomstvá čmeliakov

By | august 7, 2016

Niet pochýb, čmeliaky nám azda ako jediné z ríše hmyzu vyčaria úsmev na tvári vždy, keď ich vidíme. Či už je to na lúkach so zvyškami snehu, alebo v centrách našich miest. Všade, kde poletujú čmeliaky, budú naisto i kvety. Denné svetlo využívajú naozaj naplno. Počas celého leta lietajú asi osemnásť hodín denne, sú teda oveľa pracovitejšie ako ich príbuzné včely. Kto však pozná aj ich temnú stránku, ich tajné úkryty v tmavých hniezdach kdesi pod zemou? Čmeliaky, či odborne čmele, môžu lietať v horách až do nadmorskej výšky 6 tisíc metrov. Niektoré druhy sa vyskytujú iba v alpských oblastiach, iné sú pre nás zahalené tajomstvom. Až dosiaľ nejestvovali zábery z ich hniezd. No čmeliaky majú aj nepriateľov. Niektorí sú pestrofarební, iní chlpatí. Nie všade sa čmeliakom dostáva priateľského prijatia. No v prípade potreby sa vedia brániť a používajú pri tom svoje účinné žihadlo. Ak sa postavíte čmeliakovi, ľahko sa môže stať, že prehráte. V tomto filme budeme počas jedného roka sledovať osudy mladej čmelej kráľovnej, aby sme sa dozvedeli viac o živote týchto chlpatejších príbuzných včiel. Náš príbeh sa začína koncom zimy. Alebo skôr na samom začiatku jari, keď už cítiť, že sa dni predlžujú a slnko opätovne naberá na sile. Vedľa posledných zvyškov snehu sa objavujú prvé kvety na konároch drieňa obyčajného. Len čo teplota vystúpi tesne nad bod mrazu, otvárajú sa prvé púčiky. Teplé slnečné lúče zároveň lákajú von muchy. Pre väčšinu hmyzu, ktorý počas chladnej jesene neuhynul, je ešte priskoro. Kde sa však skrýva nová generácia, ktorá vyletí do sveta a bude krúžiť a bzučať všade navôkol? Čmelie kráľovné prežili zimu v hĺbke 20 centimetrov pod vrstvou snehu a hliny. Ich kolónie na jeseň vyhynuli. Kráľovné tu ležia zmrznuté, kým ich neprebudí slnko. Mráz im nemôže ublížiť vďaka tomu, že ich krv obsahuje etylénglykol. Keď však odmäk prichádza pomaly a na tele sa im tvoria kvapky vody i ľadové kryštáliky, nevydržia dlho. Táto kráľovná sa potrebuje súrne zohriať, aby úspešne dokončila fázu hibernácie. Je ešte neistá a unavená, no snaží sa dostať tam, kde je svetlo a teplo. Uplynulo šesť mesiacov od chvíle, keď sa uložila na dlhý zimný spánok, a teraz sa konečne prebudila. Jej prvou úlohou je vyčistiť si charakteristické žlto čierne ochlpenie. Čmele pôsobia ako pokojný a mierumilovný hmyz. Vedcov však dokážu neustále prekvapovať svojím správaním. Ani zďaleka sme neodhalili všetky ich záhady. Čmeliaky začínajú vylietať, keď teplota stúpne na dva stupne nad nulou. Nerobí im ťažkosti preletieť ponad veľké snehové polia, no neustále pri tom hľadajú kvety a potravu. Naša kráľovná je hladná, rýchlo si potrebuje doplniť energiu. Šťastie jej však nepraje. Nestihla zosilnieť a teraz sa ocitla v ešte väčších ťažkostiach. Ak sa rýchlo nedostane k brehu, čoskoro uhynie. Naša čmelia kráľovná žije v podhorí Álp. Klíma je tu drsná a neposkytuje práve ideálne podmienky. Iba niekoľko kráľovien prežije prvých pár dní. O niekoľko sto metrov nižšie sú teploty priaznivejšie. Tu sa už jar blíži k svojmu vrcholu a hmyz nachádza dostatok potravy, aby si doplnil zásoby energie.08-03_Universum  Tajomstvá čmeliakov[(035365)08-12-07] Motýle, ktoré prežili zimu, ako napríklad táto babôčka zubatokrídla, nachádzajú nektár v kvetoch lykovca. Všade navôkol rastú vŕby, obsypané žltými jahňadami. V tejto oblasti sa vyskytuje okolo sto druhov vŕb. Na okrajoch zatiaľ holých lesov svietia doďaleka ako pochodne. Jahňady predstavujú na jar najvýznamnejší zdroj potravy pre hmyz. Toto je takzvaná včela murárka, vzdialená príbuzná čmeľov. Zdá sa, že si peľom upchala cuciak. Dokáže si ho stočiť. Pomáha jej pri zbieraní nektáru a iných tekutín. V prípade čmeliakov sa dĺžka cuciaka líši v závislosti od druhu a jeho špecializácie. Pre hmyz, ktorý vyletel tak skoro, predstavujú kvety vŕby rakytovej dôležitý zdroj potravy. Prvé včely medonosné sa lačno vrhajú na nektár, ukrytý v jahňadách vŕby. Vráťme sa však do hôr k našej čmelej kráľovnej. Sem jar ešte nedorazila. Skokany hnedé už majú náladu na milostné hry, ale nie všetky živočíchy dobre znášajú taký chlad a vlhkosť. A najmä nie hmyz. Naša kráľovná prežila nehodu a pád do ľadovej vody. Pomohlo jej ochlpenie, ktoré ju chráni pred chladom. Teraz si konečne môže vychutnať trochu slnka a potravy bohatej na živiny. V kvete čemerice našla zdroj energie. Je ním nektár, ktorý teraz hltavo pije pomocou cuciaka. Keď nabrala sily, zameria sa na svoj ďalší cieľ. Kdesi v tomto jarnom kráľovstve si musí nájsť nový domov na celú nasledujúcu sezónu. Ideálna by bola nora, ktorú opustilo nejaké iné zviera. Naša čmelia kráľovná sa vydáva na dlhý prieskumný let. Musí nájsť dieru v zemi, ktorú by si mohla pretvoriť na hniezdo. Čmeliaky sa rozmnožujú pod zemou. Obsadzujú skrýše a hniezda, ktoré opustili myši, vtáky, či lasice. Podobné nory sú pre ne dokonalé. Sysle si hĺbia brlohy a žijú v nich. Čmeliaky nemajú vôbec v obľube. Vedia, že sledujú jediný cieľ: votrieť sa do ich nory. Hlodavce to pokladajú za trúfalosť a vedia, ako sa jej brániť. Vchod do svojej skrýše zatarasia vlastným telom. Väčšie hranostaje si zvyknú v zemi hĺbiť úzke nory, ale len samy pre seba a na to, aby zapôsobili na svoje vyvolené. Naša čmelia kráľovná sa objavila rýchlejšie, než by ste čakali. Zacítila príležitosť. Ale hranostaj sa mal na pozore. A hľadanie sa môže začať odznova. Ďalším miestom, ktoré môže poslúžiť ako skrýša, sú vtáčie búdky. Niektoré sú však obývané. Tu sa usadila rodina žltochvostov a niet tu miesta nazvyš. Zvlášť pre podnájomníčku. Párik sýkoriek belasých sa presťahoval do pohodlného domčeka pred pár týždňami. Je v suchu a dobre ukrytý. Rodičom a šiestim mláďatám dokonale vyhovuje. Vchod je veľmi malý. Má v priemere nanajvýš 3 centimetre, čo je skvelé. Žiadne väčšie zviera dovnútra neprekĺzne. Nepriatelia sýkoriek zostanú predo dvermi. Naša kráľovná poletuje po okolí. Samozrejme, že ju hniezdna búdka láka, najmä onen malý otvor, ktorý tvorí vchod. Sýkorka tuší, že sa blíži čosi zlé. Kráľovnú priam magicky priťahuje malý otvor i to, čo je za ním. Samička musí vletieť do búdky pred čmeľou kráľovnou, aby svoje mláďatá ochránila. Silný inštinkt zachrániť potomstvo sýkorku núti ignorovať hrozbu, že ju veľký hmyz poštípe, či pohryzie. Čmeliaky sú húževnatí protivníci a len tak sa nevzdávajú. Mladá čmelia kráľovná znova prehrala, ale našťastie sa nezranila. Keby prišla o jedno z krídel, bol by to jej koniec. Čmeliaky sú odolné a zvládnu aj tvrdé súboje. No teraz si už naša kráľovná musí súrne nájsť domov. Bez hniezda sa nebude môcť rozmnožovať a to je pre prežitie rozhodujúce. Toto môže byť jej posledná šanca. Myšia diera. Niekoľko minút okolo nej krúži a skúma ju. Odváži sa obzrieť si ju zblízka? Áno, už sa rozhodla. Vliezla dovnútra, do “jamy levovej”. Pôsobí nervózne. Je to zrejmé podľa toho, že sa opakovane čistí. Myšie diery zvyknú byť dlhé 20 až 30 centimetrov. V tejto kráľovná až na konci zistí, či je obývaná. Opäť sa ukazuje, že jej šťastie nepraje. Myš je tu zabývaná a nechystá sa svoj domov opustiť. Akoby čmeliu samičku v poslednej chvíli opustila odvaha. A teraz myš spozorovala votrelkyňu. Kráľovná si to rozmyslela. Bude bojovať. Je odhodlaná tentoraz to nevzdať. Dvíha nohy a dáva tým najavo: “Ak sa priblížiš, prejdem do útoku.” Myš ustupuje. Má rešpekt pred čmelím žihadlom i mohutnými čeľusťami. Kráľovná využíva príležitosť a vchádza do myšej obývačky. Súboj sa tým však rozhodne neskončil. Myši sú zdatné bojovníčky a vyštvať ich z vlastného hniezda je náročná úloha. Pre obe strany by mohlo ísť o boj na život a na smrť. Náhle to myš vzdáva a kráľovná si pripisuje víťazstvo. Uspela vďaka svojej agresivite. Myš opúšťa svoj vlastný domov. Po tejto vysiľujúcej bitke si musí čmelia samička oddýchnuť. Rozhodujúce však je, že sa jej podarilo zahnať hlodavca, ktorý bol stokrát väčší než ona sama. Hniezdo odteraz patrí len jej. Získala tak príležitosť založiť si vlastnú kolóniu. Neďaleko sa v starej vtáčej búdke usadila kolónia čmeľov druhu Bombus hypnorum. Vo vývoji sú už o krok ďalej, pretože tu vidieť množstvo robotníc. Vyliahli sa počas niekoľkých uplynulých dní. Kráľovná je spomedzi nich najväčšia a tróni uprostred. Počet jedincov v hniezde bude až do leta stúpať, napokon ich tu bude žiť približne sto. V porovnaní so včelami medonosnými ide o veľmi malé spoločenstvo. V jednom úli zvykne žiť až 80 tisíc včiel. Teraz musí naša kráľovná čo najskôr priviesť na svet potomstvo. Pripravila si takzvaný “medový hrniec”, komôrku z vosku, ktorú naplnila nektárom. Sú to jej zásoby, z ktorých môže čerpať, keď jej počasie nedovolí vyletieť von. Čmele nevytvárajú plásty. Hniezda si upravujú iným spôsobom. Vystielajú ich voskom, ktorý vylučujú zo žliaz na zadočku a prenášajú na hryzadlá. Potom z neho formujú malé komôrky. V ďalšej fáze si kráľovná zaistí potomstvo. Vajíčka kladie do malých pripravených buniek. K ich oplodneniu došlo ešte minulú jeseň, skôr než sa kráľovná uložila na dlhý zimný spánok. Do každej komôrky znesie päť až pätnásť vajíčok. Z každého vajíčka sa vyliahne larva a po 20 tich dňoch sa zakuklí. Čmelia kráľovná je prekvapivo starostlivou matkou. S jednotlivými vajíčkami narába veľmi opatrne a kontroluje, či nie sú poškodené. Potom malé komôrky zapečatí. Teraz sa vajíčka môžu začať vyvíjať. Vonku práve vrcholí jar. Rozvilo sa nespočetné množstvo púčikov, ktoré lákajú rôzne druhy hmyzu na svoj žltý peľ. Ale to, čo nám pripadá ako snehobiela rozprávková krajina, vnímajú čmeliaky úplne inak. Podľa vedcov vidia svet v takýchto modrastých farbách. Je apríl a lákadlu rozkvitnutých ovocných stromov sa nedá odolať. Výnimočnú hostinu ponúkajú najmä marhule a jablone. Pre čmeliaky nastali idylické časy. Ovocné sady v pahorkatinách pod Alpami ponúkajú zásoby čistej energie. Najnovšie výskumy naznačujú, že čmele zrejme dokážu rozoznať farby najrýchlejšie spomedzi všetkých živočíchov. Trvá im to rádovo milisekundy. Táto včela si užíva kúpeľ v púpavovom peli. Usilovnosť včiel je priam príslovečná, ibaže čmele navštívia denne päťkrát viac kvetov. A vynikajú aj spôsobom, akým opatrujú svoje potomstvo. Kráľovná vajíčka znova a znova zahrieva, až kým nedosiahnu teplotu okolo 35 stupňov Celzia. Žiaden iný druh hmyzu neprejavuje takú starostlivosť. O dvadsať dní neskôr prichádza veľká chvíľa. Liahnu sa mladé čmeliaky. Na začiatku života sú ich telá krehké a bez typického sfarbenia. Tejto samičke sa ešte nerozvinuli krídla. V bezpečí hniezda jej rýchlo uschnú. Teplota sa tu pohybuje okolo tridsiatich stupňov Celzia. Z kukiel sa postupne liahnu samičky. Všetko to budú robotnice. Kráľovnina kolónia sa postupne rozrastá. Počas leta v nej môže žiť až 500 jedincov. Odteraz bude kráľovná iba klásť vajíčka. Už nikdy neopustí hniezdo. Jar vystriedalo leto. Pľúcnik lekársky navštevujú rôzne druhy hmyzu, napríklad i čmeľ roľný. No nie všetky tvory sú tým, čím sa zdajú. Chlpačka veľká vyzerá na prvý pohľad ako čmeľ. No nie je to tak. Patrí medzi dvojkrídlovce ako muchy a má extrémne dlhý cuciak. Táto chlpačka si dôkladne čistí ústne ústroje a krídla. Pre lietajúci hmyz je takáto starostlivosť nesmierne dôležitá. Nákaza parazitmi by mohla rýchlo viesť k smrti. Chlpačky majú husté ochlpenie, podobné srsti. Špecializujú sa na kvety s dlhšími korunkami presne ako čmeliaky. Ich mimikry im poskytuje obrovskú výhodu, pretože majú veľmi málo nepriateľov. Nik nenapadne tvora, ktorý vyzerá ako čmeliak pri honbe za nektárom. To však nie je všetko. Rovnakú taktiku volí aj pestrica čmeľová. Tá sa snaží pripodobniť čmeľom aj sfarbením. Z diaľky je takmer nemožné rozoznať, či ide o čmeliaka alebo tohto dvojkrídlovca. No ani to najlepšie maskovanie nemusí byť účinné. Nik totiž neoklame takého špecialistu, akým je včelárik. Tieto pestro sfarbené vtáky obľubujú oblasti s miernou stredomorskou klímou. Hniezdia v pieskových, alebo ílových stenách. A živia sa najmä veľkým lietajúcim hmyzom. Včeláriky zostávajú verné svojmu menu: najradšej majú včely a čmeliaky. Čmeliaky lovia za letu do silného zobáka. Dokážu hmyz veľmi šikovne stlačiť, aby odstránili žihadlo. Takto pripravený a rozdrvený čmeliak sa stáva vynikajúcou pochúťkou. Kvetinová záhrada nie je pre včeláriky ideálnym prostredím. No čmeliakom sa tu darí výborne. Nachádza sa tu hojnosť kvetov, ktoré sú plné nektáru. Niektorí záhradníci nie sú nikdy spokojní s počtom čmeliakov na svojich pozemkoch. Včelári už tisícky rokov chovajú včely v úľoch, aby od nich získali med. No až v 21. storočí vídame vylietať zo škatúľ podobných úľom aj čmeliaky. Westerlo je malé mestečko v Belgicku.08-03_Universum  Tajomstvá čmeliakov[(052394)08-12-10] Chovajú tu čmele hájové. Záhradníci sú radi, ak sa u nich usadia čmeliaky, pretože sú usilovné a namieria si to vždy priamo ku kvetom. Skôr, než týmto malým tvorom umožnia rozmnožovať sa, v laboratóriu skontrolujú, či netrpia chorobami alebo parazitmi. K rozmnožovaniu dochádza v kontrolovanom prostredí. Každá kráľovná má vlastnú kolóniu. A každá kolónia zas vlastný box. Sú ich tu stovky, tisíce, státisíce. Len čo sa vyliahnu prvé robotnice, kŕmia ich peľovými granulami. V umelom prostredí im poskytujú toľko energie na vývin ako v najlepších prírodných podmienkach. Ide o priemyselný chov čmeliakov. Kupujú si ich ako opeľovače veľké záhradnícke a pestovateľské firmy, ktorým čmelie kolónie zaručujú pravidelnú úrodu. Aj ovocinári čoraz častejšie využívajú čmeliaky, keď počas chladnej a vlhkej jari nevyletí dosť včiel. Čmele v plastových hniezdach ako domáce zvieratá? To je pre mnohých ešte stále dosť zvláštna predstava. Vyliahli sa prvé mladé jedince. Hniezdne boxy sú im už primalé. Kolónie čaká sťahovanie. Už sú vo väčšom boxe a červené svetlo ich upokojuje. Napokon čmeliaky dostanú zásobu tekutej potravy na dlhú cestu, ktorá ich čaká. Každoročne sa po Európe rozšíri približne 400 tisíc mladých čmelích spoločenstiev, ktoré pochádzajú z tejto chovnej stanice v Belgicku. Jedince z týchto prenosných kolónií opelia milióny úžitkových rastlín po celom kontinente. Ak o včelách tvrdíme, že pracujú usilovne, čmeliaky sú ešte usilovnejšie. Peľ zbierajú až 18 hodín denne. Každý deň pri tom navštívia tisíc kvetov. Aj v skleníkoch uprednostňujú pestovatelia pri opeľovaní rastlín čmeliaky. Skleníkové paradajky v súčasnosti rodia od marca až do októbra. A to práve vďaka čmeliakom. Prišlo leto. Kolónii našej kráľovnej sa dobre darí. Všetky robotnice sa vracajú s peľovými košíčkami naplnenými až po okraj. To je veľmi dobré znamenie. Peľ ukladajú do malých komôrok vyrobených z vosku. Zásobami peľu a nektáru sa bude živiť celá kolónia. Uprostred rušného hniezda sedí kráľovná. Jej povinnosťou je klásť vajíčka. Stále viac a viac a viac. Pre mnohé živočíchy predstavujú vysoké hory neprekonateľnú prekážku. Nie však pre čmeliaky. V Indii ich pozorovali v nadmorskej výške 6 tisíc metrov. A v európskych Alpách ich často vídať na ľadovcoch. Niektoré druhy sú extrémne odolné vďaka svojmu ochlpeniu. Príkladom môže byť čmeľ zemný. Tento druh si zakladá kolónie až do nadmorskej výšky 2700 metrov. Čmeliaky sú rozšírené na celej severnej pologuli. Dávajú však prednosť oblastiam s miernym až chladnejším podnebím. Na vysokohorských lúkach aj ďaleko nad hornou hranicou lesa žije mnoho druhov hmyzu, ktoré sem láka široká paleta divých kvetín. Alpská klíma je chladná a vlhká. Niektoré čmeliaky sa s týmito podmienkami vyrovnali dobre a zostali tu natrvalo. Príkladom je tento čmeľ úhorový. Mnohé druhy čmeliakov sa prispôsobili životu v konkrétnych prostrediach. Napríklad i čmeľ druhu Bombus wurflenii, ktorý obľubuje vyššie položené a exponované alpské regióny. Sivobiely Bombus mucidus sa v Nemecku a Rakúsku vyskytuje iba v Alpách. Okrem špecifického sfarbenia sa vyznačuje aj nápadne štetinatým ochlpením. Tento druh dodnes skrýva mnoho záhad. Jeho kolónie majú len zriedka viac než sto jedincov. Dívate sa na vôbec prvé zábery hniezda týchto čmeľov. Schopnosť žiť vysoko v chladných horách je výsledkom veľmi dlhej evolučnej adaptácie. Srsť chráni aj ďalších obyvateľov horských oblastí. Toto sú medvede hnedé. Hoci sa živia zväčša vegetariánskou potravou, s obľubou vyhľadávajú aj hmyz. A aj tie najväčšie a najsilnejšie medvede majú jednu slabosť. Milujú med. Píše sa o tom v mnohých knihách a rozprávkach. A je to pravda. Divé včely najčastejšie obývajú dutiny stromov. Medvede majú veľmi citlivý čuch. Med dokážu zacítiť na stovky metrov. No zdrojom tohto príjemného pachu nemusia byť vždy len včely. Aj z hniezd čmeliakov sa šíri vábivá vôňa medu. Keď sa raz medveď rozhodne, už ho nič nezastaví. Neodradia ho ani bodnutia žihadlom priamo do hlavy. Práve naopak, zdá sa, že ho to ešte viac povzbudzuje. Veľké pazúry na silných labách slúžia ako skvelý nástroj pri rozhrabávaní podzemných hniezd. Čmeliaky postihla totálna skaza. Teraz musia svoje hniezdo opustiť. Medveď si berie do úst veľké kusy a požiera ich vcelku. Spolu so sladkým nektárom prehĺta aj larvy, kukly a samotné čmeliaky. Zdá sa, že si vďaka tomu na hostine ešte viac pochutnáva. Pomaly odchádza, je spokojný a žihadlá ho nijako nevyviedli z miery. Žeby už zacítil, kde sa nachádzajú ďalšie zásoby medu? Niekoľko čmeliakov sa mu zachytilo na srsti. Môžu sa mu tak pomstiť za jeho skazonosné vyčíňanie. Niektoré druhy čmeliakov patria medzi skutočných špecialistov a adaptáciu povýšili na novú úroveň. Toto je čmeľ druhu Bombus gerstaeckeri. V Alpách sa vyskytuje len v nadmorskej výške od 800 do 2 500 metrov, a má najdlhší cuciak spomedzi všetkých európskych poddruhov. Využíva ho, keď sa chce napiť vody z malých kalúžok. O najlepšie miesta sa ľahko strhnú bitky. Také pôsobivé ústne orgány sa mu však vyvinuli z celkom iného dôvodu. Súvisí to s kvetmi istej rastliny. Prilbice. V alpských oblastiach rastie niekoľko jedovatých zástupcov rodu Aconitum. Nie je ťažké domyslieť si, prečo táto rastlina dostala meno prilbica. Pri pohľade zblízka pripomínajú jej okvetné lístky malé prilby. A čmeľ druhu Bombus gerstaeckeri sa špecializuje na zbieranie nektáru práve z týchto podivne tvarovaných kvetov. Aby sa k nemu dostal, musí preliezť cez tyčinky. Nektár sa nachádza až na opačnom konci kvetu. A dokonca aj tam sa ho čmeliak môže napiť vďaka svojmu dlhému cuciaku. Čmeliaky tohto druhu sa živia takmer výlučne nektárom z týchto rastlín a naopak, prilbica je od nich závislá, pretože ju opeľujú. Iné druhy hmyzu sa do jej kvetov nedostanú. Ide o učebnicový príklad koevolúcie, v rámci ktorej sa u dvoch na seba viazaných druhov vyvíjajú špecifické vlastnosti. Dokonalá synchronizácia má však aj svoje riziká. Ak jeden druh vyhynie, ten druhý je takisto odsúdený k zániku. Stále nemáme prehľad o všetkých týchto podmienených závislostiach, ale faktom je, že viacero druhov čmeliakov sa radí medzi ohrozené. Dá sa predpokladať, že ich vyhynutie by mohlo spečatiť aj osud určitého počtu dosiaľ nešpecifikovaných rastlín. Na začiatku leta pripomína väčšina lúk kvetinové more, ktoré hýri farbami. Tie majú iba jediný účel: prilákať opeľovače z ríše hmyzu. Včely, čmeliaky, či motýle. Keď leto dosiahne svoj vrchol, začne táto veľkolepá nádhera blednúť. Krajine teraz dominujú obilné klasy. Vlčie maky a nevädze už dávno odkvitli. Počas týchto chudobných čias, keď sa zásoby potravy rapídne zmenšujú, sa okraje polí menia na útočiská hmyzu. V polovici leta nastupujú na scénu aj kosy a kosačky. Keď ľudia lúky pokosia, pre hladný hmyz zostane ešte menej kvetov s nektárom. Lúky je však nutné kosiť, inak by nadvládu získali trávy. Lúky vznikli ľudskou činnosťou a v kultivovanej podobe na nich koexistujú traviny a byliny. Mnohí farmári, ktorí sa snažia pri hospodárení viac priblížiť prírode, začali lúky kosiť po častiach. Znamená to oveľa viac práce a nie vždy je to možné. No hmyz, ktorý opeľuje kvety, tak získa viac času a príležitostí vytvoriť si zásoby. Lúky môžu byť veľmi rozmanité. Rastú na nich stovky rôznych rastlín. Vytvárajú vzácne biotopy so širokou paletou živých tvorov, pričom niektoré z nich sú viditeľné len pod mikroskopom. Keď v lete ľudia pokosia rozľahlé lúky, výrazne stúpne konkurenčný boj medzi opeľovačmi. Čím pestrejšia a hustejšia vegetácia tvorí zostávajúce zelené plochy, tým vyšší počet jedincov i druhov z ríše hmyzu má šancu prežiť. Kvetinové záhrady tvoria ideálne biotopy. Aj koncom leta v nich neustále kvitnú kvety, ktoré sú pre opeľujúci hmyz životne dôležité. Dokonca aj v mestských komunitách sa začína klásť dôraz na spojenie s prírodou. V rakúskych “zelených” mestách môžu čmeliaky až na 70 tich percentách plochy nájsť v letných mesiacoch nové zdroje potravy. Ešte i mestské parky a okrasné záhony im slúžia ako “čerpacie stanice” so zásobami nektáru. V auguste začínajú ulice lemovať telá uhynutých čmeliakov. Pri citlivých zásahoch do krajiny je síce možné, že budú mať dosť potravy aj počas leta, ale teraz sa ich životný cyklus blíži ku koncu. Jedno z posledných záchranných lán pre ne predstavuje neskoro kvitnúca lipa striebristá. Jej drobné žltkasté kvietky kvitnú až do konca augusta. Hladné čmeliaky im skrátka nedokážu odolať. Kvety lipy striebristej obsahujú manózu, monosacharid, o ktorom sa dlho predpokladalo, že je pre čmeliaky smrteľný. Táto teória však bola mylná, či prinajmenšom príliš zjednodušujúca. V prírode to býva zložitejšie. S manózou či bez, čmeliaky lipový nektár milujú. Dlhé chudobné letné mesiace hmyz vysilili a konkurenčný boj je krutý. Čmeliaky spotrebujú viac energie na to, aby sa k vzácnemu nektáru dostali, než z neho dokážu získať. A tak hynú. Aby čmeliak prežil, potrebuje denne asi 150 miligramov cukru. Práve nedostatok nektáru na samom konci leta vedie k úhynu obrovského množstva čmeliakov, ktoré sa stávajú potravou pre mravce. Je tu však ešte ďalšia veľká hrozba. Pre čmeliaky sú najnebezpečnejším parazitom vijačky.08-03_Universum  Tajomstvá čmeliakov[(068176)08-12-12] Ich larvy požierajú vosk, stočia sa a zakuklia v čmeľom hniezde a opustia ho až ako dospelé motýle. Keď dôjde k narušeniu hniezda, ľahko doň preniknú ďalšie motýle či roztoče. Roztoče rodu Parazitus sú pre čmeliaky užitočné. Čistia hniezdo a zbavujú ho odpadových látok. No zamorenie roztočmi prináša čmelej kolónii skazu. Keď sa roztoče premnožia, poškodzujú mladé jedince. Mnohé zostanú zmrzačené a nemôžu lietať. Nie je to pekný pohľad, keď sa roztoče prichytia na krk čmeliaka a začnú cicať. Čmeliaky sa týchto parazitov nedokážu zbaviť. Vráťme sa však k našej kráľovnej a jej kolónii. Na prelome ročných období sa čosi zmenilo. Kráľovná pôsobí apaticky a v hniezde vládne chaos. Minuloročná kráľovná sa snaží pokojne utiahnuť nabok, ale zrazu medzi jej poddanými vypukne vzbura. Začali na ňu útočiť jej vlastní potomkovia. Kráľovnú bodajú, hryzú a šklbú. Tá napokon umiera. Čmelia kráľovná prežila chladné zimné mesiace, vybojovala si hniezdo a založila kolóniu. A teraz ju zabilo jej vlastné potomstvo. Po šiestich namáhavých mesiacoch splnila svoje poslanie a tak sa jej zbavili. V čmelích spoločenstvách prebieha neľútostný cyklus generačných výmen. Krátko nato sa medzi robotnicami začne objavovať množstvo veľkých samičiek. Sú to nové kráľovné. Liahnu sa koncom leta, aby zaistili prežitie ďalšej generácie. Budúce kráľovné teraz opúšťajú podzemné hniezda a vydávajú sa na svoj prvý let, aby sa spárili. Trúdy, ktoré sú oveľa menšie, vyčkávajú na príležitosť, aká sa im naskytne len raz v živote. Prenasledujú mladé samičky v nádeji, že sa im podarí spáriť. Párenie môže trvať pol hodiny, ale aj viac. Jedna inseminácia stačí na to, aby si kráľovná mohla založiť novú kolóniu. To sa stane až na jar, po období zimného spánku. Nie všetky sa však toho dožijú. Keď sa začnú rojiť čmeliaky, dravce nikdy nie sú ďaleko. Táto dvojica je tak zabratá do milostných hier, že si nevšimla blížiacu sa modlivku. Budúca kráľovná, či nádejný nápadník? Ktokoľvek skončil v zovretí ostnatých predných nôh modlivky, je stratený. Modlivka zožerie svoju korisť do posledného zvyšku. Konečne prišla jeseň. Jesienky obyčajné vzdialene pripomínajú prvé jarné kvety a sú posledným pozdravom z kvetinovej ríše. Dni čmeliakov, ktoré sa teraz hostia na jesienkach, sú už spočítané. Prísľub peľu ešte láka čmeliaky na posledné kvety horcov, ale ich život sa chýli ku koncu. Keď začnú listy meniť farby, čoskoro prídu prvé mrazy. A spolu s listami padajú k zemi aj posledné vyčerpané čmeliaky. Farby jesene sú klamlivé. Už neupozorňujú na zdroje potravy. Opadané lístie ohlasuje príchod zimy. Teraz všetky kolónie vyhynú. Nárok na prežitie majú iba oplodnené samičky. Nájdu si podzemnú skrýšu pod machom a suchým lístím. Chráni ich ochlpený exoskelet a tak tu môžu nehybne prespať niekoľko mesiacov. S príchodom jari mladé kráľovné znova vyletia, aby založili nové kolónie a zohrali svoju úlohu v tomto nekonečnom prírodnom cykle.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.