SVET ZVIERAT – NAJVÄČŠIE SLONY AFRIKY

By | jún 2, 2015

Krugerov národný park v Južnej Afrike je jedným z najväčších na čiernom kontinente. Kto chce na vlastnej koži zakúsiť život zvierat vo voľnej prírode, musí prísť práve sem. Stovky druhov našli na území Krugerovho národného parku posledné útočisko. Národný park má rozlohu vyše 54 tisíc štvorcových kilometrov. Siaha od Krokodílej rieky na juhu až po rieku Limpopo na severe. Je tu zachovaná pôvodná, človekom nepozmenená krajina, ktorá poskytuje veľkým čriedam priestor na migráciu a pohyb. Ako napríklad gazelám alebo zebrám, pštrosom a čriedam bylinožravcov sú v pätách dravce. Stromy si tu vytvárajú svoj vlastný ekosystém, ktorý niektoré zvieratá obývajú a iné ho potrebujú ako zdroj potravy a miesto, ktoré poskytuje tieň. Očarujúca rozmanitosť, kam sa len pozriete. Odborníci na slony Johan Marais a Joe Nkuna sa dnes vybrali popri rieke Letaba na expedíciu trochu iného druhu. Hľadajú mimoriadne veľkého slona s obrovskými klami, nazývaného aj “Tusker”. Správca tejto časti národného parku, Joe, si robí starosti kvôli stavu stromov v jeho obvode. Pri sloních chodníkoch popri rieke sú škody dosť rozsiahle. Pozri, toto spravil slon. Trel sa o strom, aby sa zbavil kliešťov. Áno, slony sa rady trú o stromy. Podobné stromy, o ktoré sa trú, majú popri celej rieke. Joe a Johan sa zhodli, že tieto škody musel zapríčiniť mimoriadne veľký slon. Niekto podobného kalibru ako Hlanganini. Ale ten to byť nemohol, pretože je už niekoľko rokov mŕtvy. Áno, Hlanganini zomrel v roku 2008, zabil ho iný slon zo žiarlivosti, lebo všetky slonice chceli Hlanganiniho a nie jeho. No ten, ktorý tu vyvrátil tieto stromy, musel byť tiež starý a mocný samec.05-28_Svet zvierat III[(017338)21-14-02] Tieto exkrementy patria starému slonovi. Množstvo potravy, ktoré skonzumoval, už poriadne nestrávil. Žeby to bol Machangán? Keď pije vodu dolu pri rieke, vyzerá vcelku mierumilovne. Teda aspoň z diaľky. Ale čo sa stane, keď príde bližšie? Šesť a pol tony živej váhy s námahou kráča hore brehom. Blíži sa rovno k Joeovi a Johanovi. Ťahavými krokmi prechádza Machangán krížom cez cestu. Robí to s úplnou samozrejmosťou. Predtým nemal zlomený kel, možno sa pobil so svojim rivalom. Johan sa radšej stiahol do auta. Je už skúsený a vie, ako ďaleko môže zájsť. Johan pozná všetky veľké slony. Pravidelne je na cestách po Krugerovom národnom parku, aj po ďalších chránených územiach, kde hľadá ich stopy. Pomocou šošovky fotoaparátu si veľkých slonov priblíži až na úplne malú vzdialenosť a pozoruje každý ich detail. Slony, ktoré označujeme v angličtine ako “big tuskers” sú výnimočné v každom ohľade. Sú to najstaršie, najmocnejšie samce s obrovskými klami. Za “big tuskera” môžeme označiť takého slona, ktorého každý kel váži vyše 50 kilogramov. Pri takejto hmotnosti dosahuje dĺžka kla aj dva a pol metra. Kly slonom rastú celý život. Je to pomerne veľká záťaž, ale aj nebezpečná zbraň. Na tento účel ju však používajú veľmi zriedka. Vráťme sa späť do roku 2009. Team správcov tu s pomocou helikoptéry hľadá jedného z najznámejších sloních obrov Krugerovho národného parku, Dukea. Duke má rád fotoaparáty a preto je hviezdou medzi slonmi. Veterinár pripravuje uspávaciu zbraň, aby Dukeovi uštedril dávku, ktorá ho uspí. Manipulovať so zbraňou v takej výške na palube vrtuľníka nie je úplne bez rizika. Dávka, ktorá uspí slonieho samca, môže totiž zabiť desiatich ľudí. Profesionál však mieri presne a cieľ zasiahne. Ešte skôr ako vrtuľník pristane, panuje okolo spiaceho Dukea hektická aktivita. Celý zástup zručných pomocníkov sa o neho stará a skúma ho. Duke dostal vysielač signálu, ktorý sa podobá kravskému zvoncu. V budúcnosti sa bude Duke pohybovať vo svojom revíre aj v mene vedy. Správcovia tvoria zohraný team, každý pohyb má svoj význam. Čo najrýchlejšie mu podajú protilátku. A potom sa Duke znovu zobudí. Sedem ton živej váhy sa stavia na vlastné nohy. O dva roky neskôr v auguste 2011 Správca tejto časti národného parku, Niels, hľadá Dukea pomocou zameriavacej antény. Je to náročná činnosť, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti a koncentrácie. Niels je síce skúsený, ale aj preňho platí to, čo pre ostatných: najdôležitejšia je bezpečnosť. Nikdy nejde do terénu sám, každá hliadka pozostáva aspoň z dvoch ťažko ozbrojených správcov. Pri každej akcií treba zvážiť jej úžitok a potenciálne riziko. Staré slony sú náladové a často nevypočítateľné. Hoci sa sústredia predovšetkým na hľadanie Dukea, jeden z nich musí vždy dávať pozor aj na ostatné nebezpečenstvá číhajúce v okolí. Pokiaľ bolo ich zameriavanie správne, Duke sa nachádza v okruhu 200 metrov. Dôležité informácie nám poskytujú aj guľôčky trusu. Odborník vidí, že by mohli patriť práve Dukeovi. A tam stojí, ukrytý v kroví, Duke. Jeho skutočnú veľkosť môžeme zatiaľ iba predpokladať. A v jeho blízkosti sú aj iné samce. Vybrať sa k nemu pešo by mohlo byť nebezpečné. Takže naspäť k jeepu. Bolo to správne rozhodnutie, keďže sa blíži aj niekoľko ďalších samcov. Premyslený sociálny systém slonov funguje tak, že mláďatá mužského pohlavia síce vyrastajú v čriede svojej matky, ale keď sú dosť veľké, oddelia sa a pohybujú sa v skupinkách s inými samcami. Tam sa učia od ostatných slonov a najmä od najstaršieho z nich. Čím sú slony staršie, tým sú viac samotárske a náladové. Tentoraz sa však slon iba predvádza. Vyzývavo máva ušami. “Len poď bližšie, som silný”, naznačuje. Zvedavo kráča okolo jeepu. Medzičasom obkolesilo vozidlo desať slonov. Slony sa predvádzajú, hrajú, bojujú a tak testujú svoju silu, aj keď v tomto prípade o nič nejde. A potom sa zjaví Duke, najstarší, najväčší a najznámejší slon. Prirodzená autorita. Aj keď práve teraz až tak impozantne nevyzerá. Oba kly má zlomené. Pri dĺžke vyše dvoch metrov a tomu zodpovedajúcej váhe sa to jednoducho stáva. Dovedna žije v Afrike štyridsať “tuskerov”, z toho päť v Krugerovom národnom parku. Duke pozdraví svojho správcu Nielsa. Pri porovnaní Dukea s jeepom niet pochybností o tom, že Duke je najmocnejší samec v revíri. So zlomenými klami vyzerá menej nebezpečne, ale kly opäť dorastú. Preto nie je dôležitá iba dĺžka a váha klu, ale aj jeho obvod. U Dukea je to 50 centimetrov. Čím sú kly dlhšie a ťažšie, tým skôr s nimi slon do niečoho narazí, alebo ich niekde zasekne. Známy Duke napríklad stratil jeden zo svojich impozantných klov pri pokuse vytrhnúť strom, ktorý mu stál v ceste. V tomto prípade bol strom jednoducho silnejší. Ak je hlad príliš veľký, aj slony sa niekedy stavajú na zadné nohy. No to je skôr výnimka. Pokiaľ si však slon vyberie primeraný strom, zlomí ho ako zápalku. A keď nič iné nepomáha, pomôžu si chobotom a čelom. Škody, ktoré pri tom vznikajú, sú obrovské. Opätovné zalesnenie si vyžaduje financie a veľa času. A je tiež rozdiel, aký strom si slony vyberú. Johan a Joe sú na ceste k baobabu, ktorý je silno poškodený. Táto cestička spája rieku za mnou a tento baobab. Johan, pozri sa. Tento baobab slony ťažko poškodili. To je neuveriteľné, v tom strome spravili úplnú dieru! A pokračujú ďalej, pozri, ničia toho stále viac. A pôsobia tu aj termity, ktoré svojou činnosťou tiež ničia strom. Slony dokonca dočiahli až tam hore. Výšku slonov môžeme odhadovať aj podľa toho, v akej výške sú spôsobené škody na stromoch. Na miestach, kde slony strom poškodili, sa vytvoria na dreve jazvy. Príroda škody napraviť nevie. Napriek tomu, strom ešte stále rodí plody. Podobajú sa na nadrozmerné hrušky, sú žlté a šťavnaté. Tento strom nazývame aj supermarketový strom. Vytvára vhodné prostredie pre mnohé druhy bezstavovcov, hniezdia tu vtáky a my môžeme jesť jeho plody. Baobaby sú stromy s obrovským obvodom. Trvá stovky rokov, kým narastie do takej výšky a hrúbky. Až kým neprídu slony. Nad riekou sa rozprestiera ranná hmla. Všetko vyzerá byť pokojné, mäkké, zlatisté svetlo osvetľuje rieku a savanový les. Domovinu slonov. No v tento deň sa potvrdila jedna temná obava. Johan skúma mimoriadne veľkú sloniu lebku, ktorú tu našli. A naozaj, je to Machangán. Pred tromi mesiacmi ho Johan pozoroval a fotografoval, dnes z tohto giganta ostala už len lebka a zopár kostí. Do otvorov pre kly sa mu zmestí celá ruka. To hovorí o jeho veľkosti dostatočne jasne. Johan to ešte raz presne odmeria, kly museli mať obvod minimálne 30 centimetrov. Veľa nám prezradí aj chrup slona. Zuby sú veľmi opotrebované. Starý slon už nemohol svoju potravu poriadne požuť. To však nemôže byť jedinou príčinou smrti. Vo všeobecnosti sú náhle úmrtia veľkých slonov pre vedcov zväčša záhadou. Aj Machangánovi bude patriť čestné miesto v Letabskej sieni slonov. Nachádza sa v srdci Krugerovho národného parku a je venovaná africkým slonom. Môžeme sa tu dozvedieť niečo o biológií, vývine, správaní a ochrane slonov v Krugerovom národnom parku. Najväčšou zaujímavosťou sú kly ôsmich veľkých slonov. Sedem z nich patrí do “Magnificent Seven”, čo v preklade znamená “sedem veľkolepých”. Táto stavba je teda niečo ako sieň slávy sloních samcov. Dnes sem prišiel Johan, ale opäť prináša zlé správy. Kirsty, vedúca múzea, ho už čaká. V parku sa šepká, že zomrel ďalší z veľkých slonov. Johan videl jeho mŕtvolu so zlomenými klami.05-28_Svet zvierat III[(024857)21-14-04] Áno, je to pravda, Duke, najznámejší tusker, je mŕtvy. Pozri, ešte má naše vysielacie zariadenie! Bol to úžasný slon, viackrát som ho stretol a nikdy nebol agresívny. Odborníci odhadujú Dukeov vek na 50 rokov. To je úctyhodné. Príčina smrti ostane aj v jeho prípade záhadou. Svet je však o jedného veľkého starého slona chudobnejší. Slony v Krugerovom národnom parku. Pri poslednom sčítaní ich bolo vyše 13 tisíc to je o 5 percent viac, ako dva roky predtým. Rýchly rast populácie prináša starosti a nové otázky. Koľko slonov je pre Krugerov park ešte únosných? Koľko druhov by sa mohlo kvôli veľkému počtu šedých obrov a škodám, ktoré spôsobujú, ocitnúť v ohrození? Kedy sa naruší prirodzená rovnováha, ktorá poskytuje dostatok potravy a vody pre všetky zvieratá? To sú otázky, ktoré si človek musí zodpovedať s plnou zodpovednosťou za zvieratá žijúce na Zemi. Nádej, že Duke a Machangán majú nasledovníka, upútala pozornosť Johana Maraisa. Práve k nemu popri brehu rieky kráča Matulele. Má všetky predpoklady na to, aby sa z neho stal “veľký tusker”. Jeho stavba tela, tvar klov, veľa vecí potvrdzuje, že aj z neho by raz mohol byť jeden z veľkých a starých slonov. Táto otázka zostáva doposiaľ nezodpovedaná. Odborníci zatiaľ nevedia, prečo niektoré slonie samce dorastú až do takých obrovských rozmerov. Ich cielený chov preto ani nie je možný. Vedci predpokladajú, že stavbu tela a rast ovplyvňujú špecifické genetické vlohy. Johan sa v každom prípade na Matuleleho zameral. Bude sledovať jeho stopy a dokumentovať jeho vývin. Johanovým cieľom je zistiť, prečo niektoré slony do takých obrovských rozmerov narastú a iné nie. Slony sú zložité bytosti a my o nich máme zatiaľ iba malý zlomok informácií, tým si je Johan istý. Preto ich treba pozorne sledovať. Starosti mu prináša aj nárast populácie. V minulosti sa ukázalo, že slony na regulujúce opatrenia ako sterilizácia či presídľovanie reagujú veľmi citlivo. Všade, kde sa ľudia pokúšali znížiť stav slonov, začali byť slony veľmi podozrievavé a voči ľuďom niekedy aj agresívne. Posledným obrom slúžia ako útočisko už len národné parky. V Afrike je veľkých slonov čoraz menej a každú stratu “tuskera” ľudia na celom svete ľutujú, podobne ako nevyjasnenú smrť Dukea a Machangána.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.