STRÁŽCOVIA PRĺRODY

By | august 5, 2014

Tu, v kostarickom dažďovom pralese, skúma biológ Detlef Kelm tropické netopiere. Jeho cieľom je pomôcť mimoriadnemu projektu: obnove zlikvidovaného dažďového pralesa. Tieto netopiere sa živia hlavne ovocím. Rozptyľovaním semienok pomáhajú vysádzať nové rastliny, a tak prispievajú k prirodzenej regenerácii dažďového pralesa. Odborník na netopiere Detlef Kelm ich považuje za svojich hlavných pomocníkov. NETOPIERE ZÁCHRANCOVIA Detlef Kelm mieri do práce v kostarickej rezervácii La Selva. 1 600 hektárov lesa leží severne od hlavného mesta San Jose. Kelm pochádza z južného Nemecka a 6 mesiacov ročne prežije v dažďovom pralese, aby tu uskutočňoval svoj výskum. Výskum a ochrana citlivého ekosystému, známeho ako dažďový prales, sú dôležité pre ľudí a živočíchov z celého sveta. Dažďové pralesy zadržiavajú obrovské množstvo oxidu uhličitého a produkujú kyslík, čím významne ovplyvňujú ovzdušie na celom svete. Sú aj domovom nespočetného množstva rastlinných a živočíšnych druhov. V Kostarike má svoj prirodzený domov vyše 100 druhov netopierov. V tomto lese majú svoje tajné skrýše, hlavne v dutinách starých stromov. Netopiere sú mimoriadne citlivé na vyrušovanie, preto Detlef Kelm rozpráva veľmi potichu. Poďte ďalej. Vidíte, ako netopiere lezú po stenách? To sú upíry. Tento druh robí ostatným netopierom zlé meno, lebo pije cicavcom krv. Najhoršie je, že môže aj prenášať choroby, z ktorých najvážnejšia je zrejme besnota. Teraz si štebocú.06-08_11-15-01_STV2_tmag[(002804)21-39-31] Je pravda, že upír občas uhryzne aj človeka, no stáva sa to málokedy. Pohrýzli niekedy aj jeho? Keď s nimi pracujete, môže sa to stať. No pre jeho prácu nie sú dôležité upíry, ale iné, neškodné druhy. KELM VYDÁVA ZVUKY Na to zareagujú vždy. Vrešťany z rezervácie La Selva si na Kelmovu prítomnosť na svojom území už zvykli a nevšímajú si ho ani iné tvory, napríklad táto rodinka nosáľov. V rámci zalesňovacieho projektu Kelm buduje na určitých miestach betónové hniezdiská pre netopiere, ktoré sa živia ovocím a nektárom. Ide mu hlavne o to, aby sa v nich zahniezdili tie druhy, ktoré rozptyľujú semená rastlín, vhodných na odlesnené územia. Bude to prvý krok na ceste k obnove lesného porastu. Na týchto malých konárikoch ešte ostalo pár semiačok. Ak je niekde nablízku strom, ukážem vám aj jeho plody. Aha, tam je! Tento strom patrí do čeľade pieprovité. A takto vyzerá plod. Zvieratá si ho odnesú do skrýše. Netopiere vylietajú za potravou von a vracajú sa s ňou do skrýše, aby ju tam zjedli. Prirodzene, veľa semiačok im popadá. Netopiere živiace sa ovocím tak hrajú dôležitú ekologickú rolu pri rozptyľovaní semien väčšiny tropických rastlín na veľké vzdialenosti. Táto vlastnosť vnukla Kelmovi nápad: keby sme netopiere vylákali na odlesnené územia, semená rastlín by ostávali v ich výkaloch a položili by základy nového lesa. Detlef Kelm je skalopevne presvedčený o výhodách prirodzeného zalesňovania. Netopiere nechcú za svoju prácu odmenu, službu poskytujú bezplatne. No v prvom rade ide o prirodzenú obnovu lesa. Lebo stále nie je jasné, ako by mohol les prirodzene regenerovať, keby tento proces riadil človek. Napríklad, ktoré druhy rastlín treba vysadiť ako prvé? Živočíchy to robia úplne prirodzene. V Kostarike sú dodnes rozsiahle územia s nedotknutými pralesmi. Skoro štvrtina krajiny je chránená zákonom. Napriek viacerým existujúcim programom na ochranu prírody sa však obrovské plochy odlesňujú. Banánové koncerny zakladajú veľké plantáže a drobní farmári potrebujú pasienky pre dobytok. Keď sa po pár rokoch pohnú ďalej, ostáva za nimi poľnohospodárska púšť. Keďže dnes je pre krajinu hlavným zdrojom príjmov ekoturistika, Kostarika vynakladá veľké úsilie na obnovu dažďových pralesov. No vysádzanie stromov je drahé. Aj iné krajiny Strednej a Južnej Ameriky sa usilujú spojiť roztrúsené zvyšky dažďových pralesov do zelených pruhov a zalesniť obrovské oblasti. Kelm dúfa, že aj tu zohrá významnú úlohu jeho nízkonákladový spôsob zalesňovania pomocou netopierov. Je tesne pred západom Slnka a z hniezdisk na stromoch začnú o chvíľu vylietať prvé netopiere. Detlef chce niekoľko z nich chytiť. Nemecký biológ už dávno prispôsobil svoj biorytmus netopierom a v noci skoro nespí. Echolokačný systém umožňuje netopierom zbadať a obísť aj tie najmenšie prekážky. Špeciálne siete, ktoré im nastavuje Kelm, sú príliš jemné, aby ich netopiere zaznamenali, ale nepoškodia ich krehké blanité krídla. Tento drobec sa trochu jeduje. Označkovali sme ho minulý rok modrou deviatkou. Zatiaľ si ho dám do vrecka. Prvý výlet zaznamenal o 5:57. Kelm chce týmto spôsobom preskúmať najmä letové dráhy netopierov a ich preferencie pri hniezdení. Toto bude zložitejšie. Niektoré druhy vylietajú za súmraku a vracajú sa až ráno, no tento zvykne čakať v hniezde na dážď. Je nepríjemné loviť netopiere, ktoré vylietajú presne vo chvíli, keď začína pršať. Toto je samec. Tento bylinožravec patrí k druhu, ktorý Kelma zaujíma. Umelé hniezdisko musí čo najvernejšie napodobniť prirodzené prostredie, ktoré tieto druhy uprednostňujú. Len tak priláka tie druhy netopierov, ktoré treba na zalesnenie. Až na počasie ide operácia podľa plánu. Kelm nedovolí, aby ho vyrušil dážď. Živočíchy treba odvážiť a odmerať. Tento má 12 gramov. Je to slušný priemer a značí, že v oblasti je dosť potravy. Toto je netopier listonosovitý. Nos v tvare listu mu pomáha vysielať a prijímať ultrazvukové vlny. Kelm dúfa, že označkovaním netopierov získa ďalšie informácie: ktoré druhy tu žijú trvalo a ktoré sa často sťahujú. Bádateľovi to napovie, ktoré druhy budú ochotnejšie osídľovať umelé hniezdiská. Keď dávam netopierovi krúžok, som veľmi opatrný. Napríklad vidím, že tento je príliš tesný. Preto mu ho dám dole a číslo krúžku vyčiarknem zo zoznamu. Ešte mu skontrolujem krídla. Tohto asi neoznačím, je príliš malý. Nie je ešte dospelý. Keby som mu dal krúžok, nedržal by a mláďa by ho stratilo. No keby som krúžok zmenšil a zviera by vyrástlo… Nechám ho radšej neoznačeného. Určité druhy tropických netopierov sú špecialisti na vysávanie nektáru. Niektoré rastliny sa prispôsobili biorytmu netopierov a otvárajú sa len v noci. Vydávajú jemne stuchnutý zápach, ktorý netopiere láka. Keď sa netopiere kŕmia, prenášaním peľu z kvetu na kvet navštívené rastliny opeľujú. Z tohto hľadiska hrajú niektoré druhy netopierov v trópoch tú úlohu, akú majú v iných častiach sveta včely. Aj tieto druhy majú pre Kelmov zalesňovací projekt veľký význam. Dnes Detlefa sprevádza Mauricio Gaitan. Gaitan sa narodil tu, v severnej Kostarike. Pozná miestnych ľudí a pomáha Kelmovi nadviazať kontakt s drobnými farmármi. Takmer všetci majú neobrábané polia, ktoré by sa hodili na zalesnenie. No projekt má šancu len vtedy, keď farmári dovolia vybudovať na svojich pozemkoch umelé hniezdiská. Túto rodinu netreba presviedčať. Vyrába betónové panely, ktoré sa používajú na stavbu hniezdisk. Ide o vítaný príjem do rodinného rozpočtu a Kelm kladie veľký dôraz na to, aby sa do projektu zapojili a ťažili z neho miestni obyvatelia. Panely sa vyrábajú ekologicky: betón sa mieša s pilinami, ktoré ho viažu.06-08_11-15-01_STV2_tmag[(004659)12-05-26] Tým sa zvýši životnosť betónových hniezdisk a netreba ich už nijako udržiavať. Pokiaľ ide o využitie prírodných produktov, Kelm sa môže stále učiť od farmárov. Je veľmi dôležité, aké drevo sa použije. Samozrejme, toto sú piliny z tropických stromov, no nie každý typ dreva je vhodný. Niektoré zložky dreva môžu cementu uškodiť, preto treba vopred rozhodnúť, aký typ dreva sa použije. Znamená to zapojiť všetky zmysly: vrátane chuti. Gaitan a Detlef mieria na susednú farmu, na ktorej sa pestujú banány. Územie bezprostredne susedí s dažďovým pralesom a je to ideálne miesto na postavenie hniezdisk. No veľa farmárov sa bojí, že by tak prilákali upíry na polia, kde sa pasie ich dobytok. Kelm hovorí o ich obavách celkom otvorene. Farmárom vysvetľuje, že upíry preferujú iné biotopy a v jeho betónových hniezdiskách sa ešte nikdy neusídlili. Pevne verí, že projekt pomôže ľuďom aj živočíchom. Tohto farmára jeho slová presvedčili. Čoskoro bude smieť postaviť na okraji jeho farmy hniezdisko. Malé, no významné víťazstvo. Gaitan a Detlef idú k hniezdisku, ktoré už istý čas stojí na kraji lesa. Sú zvedaví, či ho netopiere už osídlili. Hniezdisko je obývané netopiermi, ktoré rozptyľujú semená rastlín, vhodných na otvorené plochy. Vidíte tu veľa mladých rastlín. Všetky vyrástli zo semien, ktoré do hniezdiska priniesli netopiere. Nie je ťažké pochopiť, že keď si netopier nesie do úkrytu semiačka, tak cestou sem, či tam ich niekde musí aj rozptýliť. Na poľnohospodárskej pôde, na pasienkoch, všade vidieť malé rastlinky. A toto je v podstate cieľ projektu: chcem nájsť spôsob, ktorý mi umožní dostať netopiere, rozptyľujúce semiačka, do konkrétnych oblastí, ktoré by som rád nanovo zalesnil. Chcem rozptýliť najmä semená tých rastlín, ktoré predstavujú prvú etapu zalesňovania. Detlef Kelm žije vo výskumnej stanici La Selva, zriadenej s podporou amerických univerzít. Hoci stanica je uprostred dažďového pralesa, je dobre vybavená a tropickému bádateľovi poskytuje ideálne podmienky. Je jeho nocľahárňou, vedeckým pracoviskom a východiskom pre nočné výjazdy. Vyznačené chodníky vedú zo stanice rovno do dažďového pralesa: dôležitá pomôcka má Detlefovi zaručiť, že v tme nezablúdi. No jeho nočné výlety ani tak nie sú celkom bezpečné. Hustý porast je okrem iného domovom krovinára, jedného z najnebezpečnejších hadov na svete. Hrubé gumené čižmy poskytujú Detlefovi aspoň nejakú ochranu. Tento had je pomerne neškodný. Je to malá boa čakajúca na korisť. Prirodzene, v dažďovom pralese žijú aj menej príjemné tvory: veľké jedovaté hady, ktoré by človek nerád stretol uprostred noci. Tie noci, keď neprší, využíva Detlef Kelm na výskum, ktorý si vyžaduje použitie techniky. Pomocou malej kamery môže okrem iného skúmať aktivity zvierat. Samozrejme, v noci nie sú doma, preto ich inštalácia kamier nevyruší. Filmovať ich môžem neskôr, cez deň. Ako vidíte, niekto predsa len ostal doma. Toto hniezdisko obýva samec a niekoľko samíc. Kelmovi a jeho kolegom zo stanice sa pomocou infračervenej kamery podarilo natočiť správanie netopierov pri párení. Takto sa samec chystá na dvorenie za letu. Samica má vždy jedno mláďa a môže ho mať dvakrát ročne. Toto je veľmi cenný záznam pôrodu. Matka visí zo stropu na jednej nohe. Vedci dlho nechápali, prečo novonarodený netopier líže matkine ústa. Na zázname vidieť, že sa tak kŕmi, matka dáva malému netopierikovi nektár, ktorý nazbierala z kvetov. Detlef chce dnes postaviť nové hniezdisko na kraji pralesa. Nie sú tu asfaltové cesty, preto musí využiť iné formy dopravy. Len pred desiatimi rokmi tu bol nedotknutý dažďový prales, no vyklčovali ho, aby uvoľnil miesto prvým banánovým plantážam. Do oblasti sa sťahovalo čoraz viac farmárov. Dnes je väčšina polí zas nevyužitá a ležia úhorom. Kelm chce postaviť jedno hniezdisko na každom hektári pralesa. Keď sa mu podarí vytvoriť hustú sieť umelých hniezdisk, môže obnoviť celý pruh pralesa. No voly majú pre jeho zámery minimálne pochopenie. Veľmi ich nevycvičili, no iné som nezohnal. Najbližšie a naozaj dobré sú asi v susednej dedine, ale to je 10 kilometrov, tak si musím vystačiť s týmito. Dali sme si prestávku na raňajky. Potom, dúfam, budeme pokračovať. Voly to vidia inak. Chcú ísť domov. Nikdy som nevidel vola ujsť! Normálne sa ho netreba ani dotknúť, stačí mu dať signál a on urobí, čo chcete. Dobre, možno ho treba občas popohnať. Ale toto je príliš. Gaitam a Detlef musia panely odniesť sami. Pre hniezdisko vybrali miesto, ktoré pred niekoľkými rokmi farmári úplne odlesnili a tropické drevo rozpredali. Je to ideálne miesto na pokus o obnovu zničeného pralesa. Netopiere rozptyľujúce semená žijú na stromoch na kraji pralesa. Kelm je presvedčený, že umelé hniezdisko rýchlo objavia a nasťahujú sa doň. Kým muži stavajú úkryt, z diaľky počuť zvuk píl. Kúsok od nich farmári vytínajú ďalšie stromy. Na jednej strane ma to frustruje, ale zároveň povzbudzuje, lebo vidím, že moja práca má zmysel a časom bude ešte dôležitejšia. Stavba hniezdisk a môj výskum budú mať ešte väčší význam, no ako vidíte, je to drina. Klčovanie ide rýchlo, ale kým prales dorastie, prejde aj 20 rokov. Detlef Kelm bude svojimi umelými hniezdiskami ďalej prispievať k obnove lesa. Už dokázal, že netopiere sú dôležití pomocníci pri prirodzenej obnove tropického dažďového pralesa. Vďaka jeho článkom o fungovaní tejto zalesňovacej metódy môžu podobné projekty naštartovať biológovia z celého sveta. Kelm v rámci projektu teraz plánuje postaviť nové netopierie hniezdiská v Hondurase.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.