SMOKY MOUNTAINS

By | jún 27, 2017

Kraj modrého dymu. Tak kedysi nazývali indiáni z kmeňa Cherokee kopcovitú krajinu na východe Spojených štátov, kde sa rozprestiera národný park Great Smoky Mountains. Začiatkom roka sa tunajšie čistiny stávajú dejiskom urputných súbojov. Morky divé, ktoré sú predkami našich zdomácnených moriek, vychádzajú z lesa a zhromažďujú sa. Žiarivo sfarbenými kožnými lalokmi a hudravými zvukmi dávajú moriaky na známosť, že sú pripravené na boj. Samce vytvorili súrodenecké skupiny, aby sa zistilo, ktorý z nich je najsilnejší. Ak je pomer síl medzi dvoma bratmi na pohľad vyrovnaný, dochádza ku konfrontácii. Dovolené je všetko, vrátane úderov krídlami, ďobania a kopov. Až kým sa napokon nevyjasní, kto získa právo na párenie. Čistiny a voľné priestranstvá zaberajú iba časť územia Smokies. Národný park pokrývajú z 95% lesy. Štvrtinu z nich tvorí nedotknutý prales s pozoruhodne rozmanitou flórou. Keď sa na jar teploty udržia nad nulou, spod zeme sa tlačia von hlavičky kvetov a jemné lístky. Žlté trojlisty a krvavčeky patria k najnápadnejším jarným kvetom. Škrabance na kmeni starého ľaliovníka vedú až k otvoru v 10 metrovej výške. Má priemer basketbalovej lopty a predstavuje vchod do zimného brloha samice medveďa baribala. Začiatkom roka priviedla na svet tri mláďatá. Od minulého novembra, kedy zaliezla do starej dutiny stromu, neprijíma potravu, nepije a nevylučuje moč ani trus. Vďaka mlieku bohatému na tuky medvieďatá výrazne podrástli. Na území Smoky Mountains žije 1 500 medveďov baribalov. Približne polovica z nich zimuje v dutinách stromov. Stromy v lesoch sú ešte holé a tak môžu slnečné lúče nerušene prenikať až k zemi. To sú ideálne podmienky pre noholisty. V prvom roku tvorí telo tejto rastliny jediný list v tvare dáždnika. Prostredníctvom zeleného farbiva, chlorofylu, si tvorí zásoby energie. Nasledujúci rok vykvitne na každej rastline jeden kvet. Má veľkosť vlašského orecha a sladko vonia, aby prilákal opeľovače. Skôr než sa lesná klenba uzavrie, jarné kvety sa veľkolepo predvedú v celej svojej kráse. V závislosti od polohy a zloženia podrastu dominujú v jednotlivých častiach lesa rôzne druhy, ktoré udávajú farebné tóny. Tu prevláda fialová farba floxov. Každoročne v apríli sa v parku Smoky Mountains koná Wildflower Pilgrimage. Púť milovníkov divých kvetov. Prichádzajú sem zblízka i zďaleka a obdivujú túto kvetinovú nádheru. Len čo sa lesný podrast premení na krajinu tieňov, jarné kvety uvoľňujú svoje semená. Mnohé pokrýva belavý olejovitý obal, bohatý na tuky a cukry. Má prilákať mravce, ktoré semená odnášajú do vzdialených hniezd a pomáhajú tak rozširovať rastliny po lese. Dve tretiny jarných lesných kvetov v Smokies využívajú na roznášanie svojich semien mravce. Great Smoky Mountains s rozlohou vyše 2 000 štvorcových kilometrov zaberá približne takú plochu ako pohorie Nízke Tatry a je druhovo najrozmanitejším národným parkom v Spojených štátoch amerických. Rastie tu vyše sto druhov stromov, čo je viac ako v strednej a v severnej Európe dohromady. Táto lesná cesta vedie k jednej z mála dominánt parku. Clingmans Dome je najvyšším vrcholom Smokies s vyhliadkovou vežou, ktorá sem láka davy návštevníkov. Po prvýkrát po piatich mesiacoch zacítil kojot nezvyčajný pach. Sú to medvieďatá. Ich prvý kontakt s okolitým svetom sa začína lezeckým výkonom. Medvede baribaly obývajú dutiny stromov aj v 20 metrovej výške. Pokiaľ vieme, nikdy sa nestalo, aby nejaké mláďa spadlo na zem. Matka trpezlivo čaká, kým budú mať všetky tri medvieďatá pod nohami pevnú zem. Prvá prieskumná cesta v tomto roku sa môže začať. Už pred svitaním sa v lese rozliehajú prenikavé hudravé zvuky. Najhlasnejšie sa ozývajú v okolí čistiny. V údolí Cades Cove mali kedysi loviská Cherokeeovia, neskôr sa tu usadili belošskí farmári a dnes tu majú svoj revír morky divé. Na strome, kde hradujú, sa tieto najväčšie vtáky parku stretávajú s najmenším, s čmeľovcom červenohrdlým. Tento moriak prežil ako jediný z väčšej skupiny bratov. Morky jeho pózy nijako zvlášť nezaujali. Osamelého samca automaticky pokladajú za pristarého. Akokoľvek sa snaží vystavovať na obdiv svoje skvostné perie, samice dávajú prednosť mladším ctiteľom. Cades Cove je domovom mnohých živočíchov. Nie nadarmo tu indiáni z kmeňa Cherokee žili až do 18. storočia. Malé mláďatá medveďa baribala už vážia viac než tri kilá. Bez matky by sa stali ľahkou korisťou kojotov alebo rysov. V húštine medzi odumretými stromami nachádza medvedia rodinka pokoj a bezpečie. Kopa konárov chráni aj hniezdo morky. Počas zimného spánku medvedica celé mesiace nežrala a ani teraz jej les ešte neposkytuje veľa potravy. Stratila už tretinu svojej telesnej hmotnosti. Napriek tomu sa jej v tele ďalej tvorí mlieko s päťkrát vyšším obsahom tuku, ako má kravské. V roku 1934, keď bol národný park založený, tu žilo 150 medveďov. Dnes ich je desaťkrát toľko. Nikde inde v Amerike sa nevyskytuje viac medveďov na štvorcový kilometer ako tu. V susedstve zahrieva svoju znášku samička lelka hlasného. Medvede obľubujú na raňajky vajíčka. Ale najprv by ich museli nájsť. Samička lelka čaká, kým pominie nebezpečenstvo. Až potom sa vracia k svojej znáške. Teraz budú vajíčka opäť v teple a dokonale maskované. Na miestach, kde rastie veľa dubov a borovíc, sa darí výnimočnej rastline. Je to črievičník druhu Cypripedium acaule. V slnečných lúčoch jeho kvety doslova žiaria. To láka opeľovače. Čmele mimoriadne obľubujú ružové kvety. Tento sa prešmykol pomedzi okvetné lístky tvoriace pysk a lezie smerom nahor. Aby sa dostal von, musí sa pretlačiť cez úzky otvor. Na chrbte čmeľa sa pritom zachytili peľové zrnká. Keď navštívi ďalší kvet, prenesie ich naň a splní si tým úlohu opeľovača bez toho, aby za odmenu získal čo i len kvapku sladkého nektáru. Lesy Smoky Mountains poskytujú domov stotisíc druhom zvierat a rastlín. Mnohé z nich sa radia k takzvaným špecialistom a pozoruhodne sa prispôsobili svojmu prostrediu. Na slnkom zaliatych stráňach, kde pomedzi stromy presvitajú holé skaly, rastie silenka virgínska. Mnoho jej príbuzných sa vyskytuje aj v Európe, ale žiadna netvorí na jar také veľké á krikľavo červené kvety. Väčšina druhov hmyzu nedokáže rozoznať červenú farbu. Aj usporiadanie tyčiniek svedčí o tom, že sa rastlina nespolieha na opelenie prostredníctvom čmeľov a včiel. Červená je obľúbenou farbou čmeľovca červenohrdlého. Väčšina červených kvetov v národnom parku využíva ako opeľovače práve tieto drobné vtáčiky. Svojím pomocníkom sa za to odvďačujú nektárom. Pri lete čmeľovec opisuje krídlami osmičky. Tento pohyb šikovne využíva na vytvorenie vztlaku. Vďaka tomu môže letieť aj dozadu, alebo sa vznášať na mieste. Samička potrebuje v tomto ročnom období veľa energie. Musí sa starať o mláďatá. Čmeľovce kladú vždy dve vajíčka. Keď sa mláďatá vyliahnu, kŕmia ich kvetným nektárom a drobným hmyzom. Malé medvieďatá dobre prospievajú vďaka neustálemu prísunu materského mlieka. Ich matka to však stále nemá ľahké. Potrvá týždne, kým dozrejú prvé plody. Až dovtedy bude jej potrava chudobná. Denne sa kŕmi hmyzom, trávou a listami, no namiesto toho, aby priberala, ďalej chudne. Smoky Mountains tvoria súčasť Apalačských vrchov. Toto zalesnené stredohorie na východe Severnej Ameriky sa tiahne v dĺžke vyše 2400 kilometrov od Kanady až po Alabamu. Pre mláďatá je apalačský prales školou aj ihriskom zároveň. Po odvážnom skoku je jasné, že akýsi potok medveďa nezastaví, aj keď ide iba o polročné mláďa. Na dne potoka žije prefíkaný podvodník. Na jar veľmi verne napodobňuje pohyb malej rybky, aby prilákal dravce. Ide o unio, po slovensky korýtko. Ostrieže čierne sa živia rybami. Sú však veľmi nedôverčivé. A právom. V útrobách samičky tohto lastúrnika čakajú na príležitosť stovky lariev. Ich cieľom je, aby ich ostriež preniesol vyššie, proti prúdu potoka. Korýtko pokračuje v trhaných pohyboch, až kým sa jeden z ostriežov nedá oklamať. Namiesto ryby mu však v ústach končí množstvo malých lariev. Časť z nich ostriež hneď vypľuje. No väčšina lariev sa mu zachytí v žiabrach, parazituje na jeho telesných tekutinách a v tele nedobrovoľného hostiteľa sa vydáva na púť. Potom sa na inom mieste potoka uvoľnia do vody a vyvinú sa z nich dospelé lastúrniky. Júnové noci sú teplé a dusné. V tomto období sem s vetrom prúdi tropický vzduch sponad Karibiku. Keď sa zotmie, budí sa nenápadný hmyz. Vyše tucet druhov svetlušiek sa svetlom, pripomínajúcim malé lampášiky, snaží zaujať partnerov. Desiatky tisíc samčekov sa zhromažďujú a začínajú synchronizovane svietiť. Svetelné vlny, ktoré pulzujú lesom, majú prilákať veľké počty samičiek. Sotvakde na svete žije viac svetlušiek ako tu. Studené svetlo začína vyžarovať aj pňovka. Nie je však známe, prečo táto malá huba v noci svieti. Za svitu mesiaca sa na cestu vydáva tvor, ktorého má šancu zazrieť len veľmi málo návštevníkov národného parku. Jeho nemecké meno v preklade znamená “bahenný čert”. Veľmlok americký, neškodný a veľmi vzácny obojživelník, ktorý neobľubuje bahno a nemá v sebe ani nič diabolské. V Smoky Mountains žije viac ako tridsať druhov mlokov. Nikde inde sa ich nevyskytuje viac, preto túto horskú oblasť prezývajú “svetovým hlavným mestom mlokov.” Obojživelníky majú veľa nepriateľov. Aj takých, o ktorých by ste to nepredpokladali. Napríklad medvede. Najviac mlokov žije v okolí nespočetného množstva potokov, ktoré národným parkom pretekajú. Počas dňa sa ukrývajú pod skalami. Medvede to vedia a v období, keď na kríkoch a na stromoch ešte nedozrievajú plody, chodia s obľubou loviť obojživelníky. Tomuto sa tesne podarilo uniknúť. Ide o neškodného mločíka. Mnohí jeho príbuzní vylučujú jedovaté sekréty. Medvede však presne vedia, ktoré druhy môžu zožrať a ktoré nie. Labám medvedice už padli za obeť stovky mlokov. Voda priťahuje mnohé tvory. Tieto dva vidlochvosty sa tu stretli, aby predviedli rituálny tanec pri párení. Voda pôsobí magicky príťažlivo aj na nás, ľudí. Tieto neveľké vodopády sem lákajú množstvo turistov. Národný park Smoky Mountains je najnavštevovanejším v USA. Každoročne sem zavíta takmer desať miliónov ľudí. Vodopády Laurel Falls patria k obľúbeným cieľom ich ciest. Vodné toky sa parkom tiahnu v dĺžke 3 400 kilometrov. Potoky a rieky tu neznečisťuje poľnohospodárstvo ani ľudské sídla a tak je voda v nich mimoriadne priezračná. Žijú v nich mnohé pozoruhodné živočíchy. Napríklad nokomisy, ktoré si zo štrku stavajú hrady. V období trenia sa samčekom na hlave vytvorí hrboľ s typickými tŕňovitými výrastkami a pery im zhrubnú tak, aby dokázali v ústach udržať hladké kamene. Skalný hrad je pre vajíčka ideálnym miestom. Má množstvo štrbín a cez ne môže ľahko prúdiť voda bohatá na kyslík. Máloktorá ryba dokáže pre svoje potomstvo postaviť taký prvotriedny úkryt ako nokomisy. Mnohé ryby, vrátane malých čereblí, si život uľahčujú. V húfoch plávajú v riekach hore dolu a hľadajú neresiská nokomisov. Hradný pán má zrazu bohatú spoločnosť. Tvoria ju jalce, rôzne čereble rodu Notropis a ďalšie ryby. Odborníci poznajú vyše 20 druhov rýb, ktoré v čase trenia vyhľadávajú takéto skalné hrady. Najnápadnejšie sú čereble, drobné kaprovité ryby, ktoré putujú v húfoch z hradu na hrad, aby tam nakládli vajíčka. Krátko pred trením nadobudnú pestré sfarbenie, priam ako koralové rybky. Ide o signál pre ich súkmeňovcov, že sa čochvíľa pôjde na vec. Čím viac rýb sa tu zhromaždí, tým lepšie pre všetkých zúčastnených. S množstvom nakladených vajíčok v skalnom hrade sa zvyšuje aj šanca pre potomstvo jednotlivých rýb, že ho nenájdu a nezožerú zlodeji. Potom začnú čereble náhle vylučovať vajíčka a spermu a pestrý húf rýb sa opäť roztratí v šíravách prúdu rieky. Začiatkom leta tu vládne takmer tropická klíma. Teplo a dostatok vlhkosti umožňujú dozrieť prvým plodom. Pre medvede sa začína obdobie hojnosti. Smoky Mountains sa radí medzi pohoria s najvyšším množstvom zrážok v Spojených štátoch amerických. Ročne tu napadne 2 200 milimetrov, toľko ako v tropickom pralese a takmer štvornásobne viac ako v Berlíne. Rastliny a živočíchy, ktoré žijú v týchto horách, sa musia vedieť vyrovnať s prívalovými dažďami. Platí to aj pre medvede. V lese vyhľadávajú čremchy, ktoré sú teraz obsypané plodmi. Ak chce dospelá medvedica, ktorá váži 60 kíl, obrať aj vonkajšie konáre, nesie to so sebou isté riziká. Ale samica si vie poradiť a mláďa, ktoré priviedla na svet minulý rok, ju pozorne sleduje. Časom sa však dostáva na konáre, ktoré sú príliš tenké a mohli by sa zlomiť. Keď medvede oberú plody v blízkosti hrubších konárov, vyriešia to prefíkane. Nahryznú vetvu v časti bližšie pri kmeni, aby sa dala zlomiť. Potom si ju postupne priťahujú k sebe a dostávajú sa tak k vytúženej pochúťke. Plody čremchy sú pre medvede dôležité. Len jedince, ktoré budú teraz prijímať dostatok potravy, dokážu prežiť nasledujúcu zimu, ak by sa na jeseň neurodilo dosť orechov a žaluďov. Samice, ktoré sa plodmi poriadne vykŕmia, mávajú obvykle viaceré a zdravšie mláďatá. Čmeľovec sa aj napriek prietrži mračien hostí na kvetoch netýkavky. Ide o mladého samčeka, ktorý má už na krku tri rubínovo sfarbené perá. Po jedle si medvedica pospí, aby jej lepšie trávilo. Zdá sa, že jej neprekáža ani vytrvalý dážď. Náhle sa tu objavuje cudzí mladý medveď. Zrejme si spiacu medvedicu pomýlil so svojou matkou, ktorá sedí niekde na susednom strome. Medvede sú teritoriálne živočíchy. Samica okrem svojho potomka neznesie na strome žiadneho iného príslušníka svojho druhu. Cudzí medveď cúva. Samica sa zahnala labou a na zem padá, našťastie, len konár. Medvedica pozbierala zrelé plody a nasýtila sa. Opúšťa strom a už čoskoro sa vydá hľadať nový zdroj ovocia. Pre samčeka čmeľovca je životne dôležité, aby sa mu nepremočilo perie. Zato medvedica dokáže zo svojho kožucha naraz vytriasť aj niekoľko litrov vody. Čremchy s takýmito hrubými kmeňmi sú v národnom parku vzácnosťou. “Black Cherry” bolo v dobách drevorubačov, krátko pred založením parku, najviac ceneným ušľachtilým drevom. Podarí sa ešte tejto dvojici nájsť čremchu s takou bohatou úrodou? Na čistinách v ihličnatom lese práve kvitne monarda dvojmocná. Cherokeeovia ju používali ako liečivú rastlinu. Európski kolonisti si z vysušenej vňate varili aromatický čaj. Kvety monardy obsahujú veľa nektáru a tvarom i farbou sa prispôsobili opeľovačovi, ktorý sa v lete presúva z údolí do vyššie položených miest. Čmeľovec červenohrdlý letí vysoko do pásma ihličnatých lesov, aby sa tu nakŕmil. Váži len niekoľko gramov, krídlami mávne vyše 50 krát za sekundu a jeho maličké srdce udrie každú minútu 1 260 krát. Čmeľovce tohto druhu sú extrémne nespoločenské. Z územia, kde sa kŕmia, neodháňajú iba svojich súkmeňovcov. Útočia na všetky živočíchy, ktoré sú podobne veľké ako ony. Už zakrátko sa čmeľovec vydá na cestu do svojho zimoviska v Strednej Amerike. Drobného vtáčika čaká 800 kilometrový neprerušovaný let ponad Mexický záliv. Apalačské vrchy patria k najstarším pohoriam sveta. Pred 250 miliónmi rokov sa tu k nebu týčili strmé štíty. Poveternostné vplyvy skaly rozrušili a pripravili pôdu pre bujnú vegetáciu. K najväčším letným kvetom, ktoré rastú v národnom parku, sa radí ľalia Henryho. Aj jej kvety sa v priebehu miliónov rokov dokonale prispôsobili svojim opeľovačom. Hore sa nachádza nektár, ktorý je zdrojom energie. Dole sa na zadoček vidlochvosta prenáša peľ z tyčiniek. Ide o blízky vzťah s obojstrannými výhodami. Medvede baribaly už celé týždne zamestnáva zber plodov čremchy. Strom síce trochu trpí pod ťarchou neohrabaných návštevníkov. Ale fakt, že si na ňom plnia žalúdky, má aj isté výhody. Medvede si každú chvíľu robia prestávky. Uložia sa na tenkých konároch, akoby na svete neexistovalo pohodlnejšie miesto. Cikády, veľké ako päste, im spievajú uspávanku. O zvyšok sa postará poludňajšia horúčava a plné brucho. No zdá sa, že až také pohodlné to zasa nie je. Na miestach, kde medvede žerú a spia, po nich zostáva trus. Ten obsahuje semená čremchy. Aby mohli vyklíčiť, musia sa dostať do pôdy. Pomáha im pri tom myšica, ktorá v podzemnom hniezde chová mláďatá. Pravidelne opúšťa noru a zbiera orechy a semená, ktoré si zahrabáva v lese ako zásobu na zimu. Týka sa to aj semien čremchy. Keďže myšice na mnohé úkryty zabudnú, pomáhajú tak čremchám rozširovať sa. Lesné astry patria k posledným kvetom sezóny, ktoré v Smoky Mountains kvitnú. Predstavujú dôležitý zdroj nektáru pred príchodom zimy. Na jeseň už vrcholky hôr pokrýva ráno inovať. Vďaka tomu, že v národnom parku rastie vyše sto druhov stromov, sa lesy pýšia takou farebnou pestrosťou. Pozdĺž amerického východného pobrežia nastáva obdobie s typicky stálym jesenným počasím, ktorému sa hovorí “indiánske leto”. Ide o poslednú explóziu farieb predtým, ako sa budú k zimnej oblohe opäť týčiť len holé konáre. Sťahovavé vtáky, ako sú kondory morkovité, sa začínajú zhromažďovať. Spoločne sa vydajú na cestu na juh. Na pestrofarebnom prírodnom javisku sa ešte chystá niekoľko predstavení. Hamamel virgínsky kvitne až na jeseň, keď zhodí listy. A akoby už to nebolo dosť nezvyklé, v tom istom čase tvorí aj plody. Keď sa horná časť chlopní tobolky otvára, dolná čoraz viac tlačí na špicaté hladké semená. Tie z tobolky náhle vystrelia a letia vzduchom aj niekoľko metrov. Vďaka tejto stratégii sa môže hamamel v danej časti lesa rozširovať úplne sám. O zvyšok sa potom postará myšica. Nie každý rok prináša dostatočne bohatú úrodu orechov a žaluďov. Medvede baribaly sú v mnohom závislé od toho, koľko plodov, bohatých na tuky, sa im teraz podarí zožrať. Plody orechovcov a ďalších stromov sa lúskajú ťažko, ale vo vnútri čaká kalorická pochúťka. Medvede dokážu prežiť zimu len ak si vytvoria dostatočné tukové zásoby. Je načase porozhliadnuť sa po vhodnom príbytku na zimu. Keď si ho medveď nájde, neopustí svoj brloh dlhých päť mesiacov. Pre niektoré živočíchy sa najaktívnejšie obdobie začína až vtedy, keď sa lesy v Smoky Mountains pestro vyfarbia. Z čistín v údolí Cades Cove kedysi Cherokeeovia vyrážali na svoje lovecké výpravy. Neskôr do lesov prišli bieli poľovníci. Oboje malo za následok, že zo Smoky Mountains vymizlo mnoho druhov veľkých zvierat. Niektoré už navždy. Správe národného parku vďačíme za to, že od prelomu tisícročia tu opäť putujú malé jelenie stáda na lúky, kde si počas ruje merajú sily. Pôvodné jelene wapiti východoamerické tu vyhubili v druhej polovici 19. storočia. V roku 2001 do lesov vypustili wapiti manitobské, ktoré sa odvtedy úspešne rozmnožujú. RUČANIE Dnes prenikavé volania jeleňov počuť na mnohých miestach v parku. Americkí ochrancovia prírody bojujú za to, aby sa sem vrátili aj ďalšie druhy, napríklad bizóny. Odvahu im dodáva úspešný pokus s jeleňmi wapiti, ktorých súboje počas ruje tu môžeme pozorovať znova, po vyše 150 tich rokoch. Na čistinách sa opäť zhromažďujú morky. Samce, ktoré pochádzajú z jednej znášky, sa snažia zistiť, ktorý z nich je najsilnejší. Rok v Smoky Mountains sa chýli ku koncu. “Shakonohey Kraj modrého dymu” nazývali kedysi indiáni z kmeňa Cherokee tieto zvlnené kopce, ktoré my poznáme ako Great Smoky Mountains.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.