Separé 22.6.2017

By | jún 27, 2017

Dnes je prvý letný deň a ja vás srdečne vítam pri prvom tohtoročnom letnom Separé. Hurá, budú prázdniny. Prázdniny aj dovolenky. Kam chodia žaby na dovolenku? Ja najradšej k vode. Že ma to vôbec neprekvapuje. Bola si už aj na sklenej pláži? Taká neexistuje. Existuje a napriek tomu, že je celá posiata úlomkami skla, dá sa po nej krásne naboso chodiť bez toho, aby sme sa porezali. Ak chvíľu vydržíš, tak ti ju ukážem. Horím zvedavosťou. Milí diváci, ak ste aj vy zvedaví, hlavne ekologicky naladení, zostaňte s nami. Tu je dnešná ponuka. Tisícky skiel zo starých vozidiel dostávajú na Spiši svoju druhú šancu Originálne technológie v Hanušovciach pomáhajú recyklovať nebezpečný odpad. Na myjavských kopaniciach menia staré autosedačky na ekologický izolačný materiál. Zapojte sa aj dnes do našej súťaže a vyhrajte skvelý Separé balíček. Sľúbil som vám ukázať pláž zo skla. Nech sa páči, tu je. Ide o pláž Fort Bragg v Kalifornii, na ktorej sa ešte pred pár rokmi vŕšila skládka odpadu. Keď sa ju v roku 1960 rozhodli zlikvidovať, našli pod ňou takéto sklené črepy. Za roky pôsobenia morskej vody sa z nich stali krásne, dohladka vybrúsené kamienky. Z pláže nazývanej skládka, je dnes sklená pláž, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie na svete. To je krása. Vieš, čo ma na tom fascinuje najviac? Že príroda si so sklíčkami poradila úplne sama. Ukáž. Tieto sklíčka nie sú z kalifornskej pláže. Tieto sú zo Spiša. Práve tam sa totiž pustili do recyklácie špeciálnych skiel. Tisícky čelných a bočných skiel z vyradených starých vozidiel, to sú stovky ton skleného odpadu, ktorý každý rok prechádza rukami autorizovaných spracovateľov a treba otvorene povedať, že len máloktorý z nich si práve s autosklami dokáže poradiť. Ide o kombináciu skla a plastu. Ich recyklácia nie je jednoduchá. Čo s nimi? Tento problém trápil aj spracovateľov starých vozidiel v Spišskej Novej vsi. Preskúmal som viacero spracovateľov, všetko boli veľkokapacitné technológie. Konečne som objavil technológiu, ktorá bola minimálna na naše potreby a potreby nášho trhu. S pomocou Recyklačného fondu sme túto technológiu zakúpili, prevádzkujeme ju a snažíme sa ju rozšíriť a zmodernizovať. Toto zariadenie dokáže spracovať všetky druhy skiel, z automobilov, drôtené sklá, sklá zo slnečných kolektorov, obyčajné sklá zo starých okien a dverí. Recyklačná linka si s nimi hravo poradí. Spracováva sa rozličnými typmi drvičov, kde dochádza k omieľaniu, otupovaniu hrán a oddeľovaniu mechanických častíc. Mechanické častice sa oddeľujú pomocou rozličných merných hmotností, pomocou ventilátorov a magnetickej separácie. Výsledný produkt je sklený granulát, ale jeho hlavné využitie nie je v sklárňach. V zahraničí je už bežné jeho používanie v záhradníctve na mulčovanie, ale aj v boji proti slimákom. Dá sa použiť na plnenie bazénových filtrov, alebo ako akvarijný štrk, či piesok pre mačky, ale aj pri budovaní detských ihrísk, či tenisových kurtov. Zostáva veriť, že sklený granulát sa podobného uplatnenia v praxi dočká aj u nás na Slovensku. To by bola paráda. Doteraz sme hovorili najmä o špeciálnych druhoch skla. V domácnostiach sa stretávame skôr s obyčajným obalovým sklom, ako sú fľaše a poháre. Ich púť sa zvyčajne končí v zelených kontajneroch. Podľa štatistických údajov 6 8 % v komunálnom odpade je sklo. To znamená, že z množstva komunálneho odpadu 6 8 % skla je 120 000 140 000 ton disponibilného množstva skla za rok, ktoré je pripravené na vyzbieranie a následne zhodnotenie. Na Slovensku je jediný recyklátor skla a množstvo skla, ktoré zhodnotí, je 60 000 ton, čiže to množstvo sa percentuálne pohybuje od 48 55 %. Odpadové sklo je pre naše sklárne veľmi zaujímavé a to najmä z hľadiska ekologického, pretože týmto spôsobom šetríme prírodné zdroje surovín, je to najmä sóda, vápenec živec a piesok. Šetríme aj energiu, ktorá je potrebná na utavenie skloviny a znižujeme množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia. Dobrá správa je, že v SR máme aj vďaka podpore Recyklačného fondu dostatočne vybudované recyklačné kapacity na spracovanie celého disponibilného množstva odpadového skla. Tá horšia je, že ho triedime málo a preto ho aj náš jediný recyklátor musí pre svoje potreby dovážať. Ako to ale bude s triedeným zberom skla v nových podmienkach? Akým spôsobom si poradia zodpovedné organizácie, výrobcovia, mestá, obce s novým zákonom, bude závisieť od vyliečenia detských chorôb toho zákona a v konečnom dôsledku bude závisieť od orgánov štátnej správy, samosprávy a ministerstva životného prostredia, akým spôsobom sa dokážu s ťažkosťami, ktoré určite tento zákon prirodzene prinesie, vyrovnať. Treba pripomenúť, že nároky na triedený zber skla sa zvyšujú. Do roku 2018 by sme mali materiálovo zhodnotiť 60 % a v roku 2020 až 80 % odpadového skla. To bude fuška. Teraz niečo z vašich listov. Vo vašej relácii som zachytil, píše nám pán Gabriel, že sa staré vozidlá dajú zrecyklovať až na 95 %. Vieme, že karosérie a kovové časti idú do železiarní. Ale čo také autosedačky? Venuje sa tomu v SR niekto? Samozrejme, Myjavčania. Recyklačnú technológiu na spracovanie textílií zo starých vozidiel na Slovensku máme a už 3 roky úspešne funguje v Krajnom na Myjave. V každom osobnom vozidle je vyše 20 kg textilných materiálov. Sú z nich vyrobené nielen sedadlá, ale aj čalúnenie a koberčeky. Ešte donedávna zostávali textilné časti z autovrakov na skládkach. Situácia sa ale zmenila pred tromi rokmi, keď v Krajnom na Myjave dali do prevádzky unikátnu recyklačnú linku. Vďaka nej sa textilný odpad mení na zvukovo izolačný materiál. Okrem jeho využitia v stavebníctve sú aj ďalšie zaujímavé možnosti. Okrem vysokej pohltivosti má aj vlastnosť zadržať v sebe vodu. V horúcich letných dňoch Bratislava dostane nový rozmer koľajisko bude pôsobiť ako znižovanie tepelnej záťaže príslušnej MČ, kde bude uplatnené takéto zatrávnenie koľajiska. Vedeli by ste porovnať aj hlučnosť? Dnes vieme, že budeme dvakrát úspešnejší ako bežný trávnik. Predpokladáme, že prinesieme aj túto novú dimenziu pre tiché električky v našich mestách. Prvé takto riešené električkové koľajiská budú slúžiť Košičanom. Materiál z autosedačiek je zapracovaný aj do nízkych protihlukových bariér, ktoré úspešne lapajú hluk zo železničnej dopravy v Českej republike. Recyklačná prevádzka v Krajnom, ktorá vznikla aj s podporou RF, dokáže ročne spracovať až 3 500 ton textilných odpadov z automobilov, čo je viac, ako na Slovensku momentálne vyprodukujeme. Recyklácia sa vypláca. Súčasti vozidla, ktoré sa nezrecyklujú, končia na skládkach. Okrem toho, že to nie je zadarmo, je skládkovanie najneekologickejší spôsob nakladania s odpadom. Každý autorizovaný spracovateľ starých vozidiel preto hľadá spôsoby, ako z autovraku vyťažiť maximum. V Hanušovciach nad Topľou to riešia vymýšľaním a vyvíjaním vlastných, jednoúčelových zariadení. Pomocou nich recyklujú aj také časti autovrakov, s ktorými si inde nevedia poradiť airbagy. Toto zariadenie funguje nasledovne. Airbag sa dá do vnútornej časti, pevne sa uzavrie, spustí sa odsávací systém a na diaľku sa odpáli. Po odpálení vznikajú odpady ako je plastový mech, ochranný plast a kovová časť. Ako ste k tomuto nápadu prišli? Doba nás dotlačila k tomu, aby sme čo najlepšie a najkvalitnejšie recyklovali staré motorové vozidlá, aby odpady, ktoré vznikajú, boli realizované. Ponúkame to aj ostatným našim spracovateľom. Pri vývoji a realizácii svojich nápadov spolupracujú Hanušovčania s odborníkmi z vysokých škôl a z výskumno vývojových pracovísk. Zariadenia si konštruujú sami a následne ich certifikuje technická inšpekcia. Takto sa zrodilo aj zariadenie na spracovanie autoskiel, autokáblov, či molitanov z autosedačiek. Originálne vyriešili aj zhodnocovanie nebezpečného odpadu, akým je znečistený motorový olej. Táto mašinka mala slúžiť na výrobu kŕmnej plazmy. Upravili sme ju a dnes na nej recyklujeme, prečisťujeme odpadový olej z motorových vozidiel. Tento olej sa energeticky zhodnocuje v našom zariadení. Nielen odpadové oleje, ale aj všetky olejové a palivové filtre, pochádzajúce zo starých vozidiel spracovávajú na špeciálnom stroji.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.