MEDZI DELFĺNMI

By | jún 22, 2017

Študovať delfíny zblízka je takmer nemožné. Tie, ktoré žijú v otvorených moriach celého sveta, sú plaché tvory, ktoré sa človeku vyhýbajú. Stretnutia potápačov s delfínmi sú zvyčajne veľmi krátke. Vo väčšine prípadov zvieratá veľmi rýchlo odplávajú. Len hŕstka ľudí bola schopná vytvoriť si zvláštny vzťah s voľne žijúcimi delfínmi. Patrí medzi nich švajčiarska biologička Angela Ciltenerová a v Egypte žijúci inštruktor potápania Michael Staderman. Podarilo sa im odhaliť také rodinné tajomstvá delfínov, ktoré neboli nikdy predtým zdokumentované. Hurghada pri Červenom mori je jedným z najväčších egyptských turistických rezortov. Pred 30 timi rokmi bolo toto veľké mesto iba osadou, kde žila hŕstka rybárov. Okrem súčasnej populácie približne 160 tisíc obyvateľov prídu ročne do Hurghady stovky tisíc návštevníkov. Dnešok je pre Angelu Ciltenerovú začiatkom nového životného obdobia. Dala výpoveď v práci a odišla z postu biologičky vo švajčiarskej zoo, predala byt a natrvalo sa presťahovala do Hurghady. Zvyšok svojho života chce zasvätiť štúdiu delfínov v Červenom mori. Mesto, ktoré na Angelu Ciltenerovú pôsobí cudzo a exoticky, bude odteraz jej novým domovom. Angela však nový život nezačína sama. Ahoj, Michael! Vitaj! Michael Staderman vlastní v Hurghade školu pre potápačov. Angela bude s ním a s jeho tímom úzko spolupracovať. Všetci sú nadšení milovníci delfínov. Práve preto spojili svoje sily so švajčiarskou biologičkou, aby sa pustili no nového typu projektu. Angela presne vie, ako sa má vedecky pracovať. Teraz však musí dokázať, že je schopná na niekoľko rokov motivovať celý tím ľudí. Michael večer rozpráva úžasný príbeh jedného hurgadského delfína. Pred niekoľkými rokmi kotvil spolu so skupinou potápačov pri neďalekom útese. A vtedy tam došlo k nezvyčajnému stretnutiu s delfínom. Priplával k lodi a zotrval pri nej dokonca aj vtedy, keď Michael a ostatní potápači zostúpili do vody. Celé popoludnie boli vo vzájomnom blízkom kontakte. Potápači dali delfínovi meno Ferdinand. Ferdinand mal pre svoje nezvyčajné správanie dôvod: bol zranený. Na pravej strane sa zdal byť celkom v poriadku, až na chrbtovú plutvu, ktorú mal mierne ohnutú. No na ľavej strane mal hlbokú ranu, očividne výsledok žraločieho uhryznutia. Oslabený delfín stratil kontakt so zvyškom kŕdľa. A tak zatúžil po spoločnosti inej skupiny, hoci aj ľudskej. Michael sa čas od času s Ferdinandom stretával niekoľko týždňov. Rana sa mu postupne zahojila a Ferdinand jedného dňa odplával. Lenže on sa vrátil, tentoraz aj s ďalšími delfínmi. Keďže sa celkom vystrábil, dokázal sa znova pripojiť k svojej skupine. Stále sa dá ľahko identifikovať, pretože jeho ohnutá plutva je nezameniteľná. Michael je presvedčený, že delfíny tolerujú blízkosť skupiny potápačov len vďaka jeho špeciálnemu vzťahu s Ferdinandom. Angela dúfa, že sa táto situácia nezmení, pretože po dlhých prípravách chce zajtra odštartovať svoj výskumný projekt. Každá potápačská expedícia si vyžaduje perfektné logistické zabezpečenie. Desiatky tlakových fliaš, potápačských oblekov, vedecké vybavenie a kamery. To všetko musí byť na lodi uložené tak, aby bolo v každej situácii rýchlo a ľahko dostupné. Súčasťou tímu je aj veterinár Pierre Gallego, biologička Sina Cricerová a fotografka Natalia Prianisnicová. Vedci dúfajú, že pozorovanie delfínov z bezprostrednej blízkosti im poskytne nové informácie o ich spôsobe života a vzorcoch správania sa v rámci skupiny. Celá posádka lode “Morská dúha” netrpezlivo čaká na výsledky prvých pozorovaní. Očakávania sú vysoké. Angelin prvý výskumný ponor: moment, na príprave ktorého pracovala veľmi tvrdo a dlho. No hoci sú delfíny nablízku, blízky kontakt sa nedarí. Ak ony o kontakt s človekom nestoja, musia sa dokonca aj skúsení potápači zmieriť s faktom, že sa k nim jednoducho nedostanú. Naši výskumníci majú šťastie. Onedlho ich obkľúčilo niekoľko delfínov. Michael okamžite zistil, že zvieratá patria do Ferdinandovho kŕdľa. Po frenetickom zvítaní sa všetko zasa upokojuje. Až teraz sa môžu výskumníci naplno sústrediť na správanie delfínov. Od tejto chvíle sa už správajú viac menej prirodzene. Ich prejavy neovplyvňuje prítomnosť potápačov. Angele sa darí držať tempo s delfínmi. Využíva nezvyčajný štýl delfínieho plávania, ktorý ju naučil Michael a vďaka tomu môže úspešne držať krok s celou skupinou dlhší čas. Toto je veľmi neštandardná situácia: zvieratá akceptujú Angelu a Michaela v strede vlastnej skupiny, akoby aj oni dvaja boli delfínmi. Objavuje sa starý známy, Ferdinand s ohnutou chrbtovou plutvou. Angela, keďže je biologička, si všimne, že toto meno delfínovi vôbec nesedí. “Ferdinand” je totiž v skutočnosti mladá dáma. Keď delfíny plávajú v skupine, neustále sa dotýkajú a strkajú do seba. Každá medúza zažíva v ich blízkosti krušné chvíle. Ony totiž medúzy s obľubou žujú a tieto pružné tvory využívajú ako svojskú morskú žuvačku. Tento delfín má za lubom niečo špeciálne. Medúzu, ktorú práve chytil, zastrčil do diery v koralovom bloku. O malú chvíľu medúzu zasa vytiahne von. Angela je z toho zmätená. Hrá sa delfín nejakú hru? Alebo ide o nejakú doteraz neznámu metódu chytania určitého typu rýb? A možno je to niečo úplne iné. Angela fotografuje každý špecifický rys všetkých zvierat: chrbtové plutvy, zafarbenie a jazvy. V budúcnosti tak bude môcť každého jedinca lepšie identifikovať. Niekedy sa zdá, akoby delfíny vedeli, čo chce, pretože pózujú priamo pred fotoaparátom. Je to nezmysel, samozrejme, no v každom prípade, budia taký dojem. Po chvíli plávajú delfíny zasa svojou cestou. Zdá sa, že napredujú pomaly, no potápači majú problém plávať zarovno s nimi. Dokonca aj keď delfíny spia, tak plávajú rýchlejšie ako človek v stave plnej bdelosti. Vyčnievajúci koral je skvelým prostriedkom pre starostlivosť o pokožku. Náhle výrazné uvítacie pískanie je znakom, že sa k nim čoskoro pripojí ďalšia skupina. Vyše 140 hurghadských delfínov netvorí jeden veľký kŕdeľ, ale niekoľko menších skupín. A hoci sa ich zloženie neustále mení, mnohé delfíny majú stabilných spoločníkov, s ktorými trávia takmer celý čas. Zvieratá niekoľkokrát denne vyhľadávajú miesta, kde sa môžu poškrabať. S pôžitkom sa vyvaľujú v morskej tráve. Škrabanie je očividne ich naliehavá potreba. Preto sa Angela zlostí, že väčšina delfinárií má nahladko vykachličkované bazény, ktoré zvieratám nedávajú žiadnu príležitosť poškrabkať sa. Delfíny sa potrebujú aj hrať. Ako hračku používajú čokoľvek, čo im more ponúka. Napríklad tohto nafúknutého štvorzubca. Slúžiť ako lopta pre potešenie delfínov môže byť dosť úmorné. Napokon vďaka tomu, že sa ryba naplnila vodou, prežila svoj trpký údel bez ujmy. Hra sa o niekoľko minút končí a delfíny plávajú ďalej. Spoločné plávanie so skupinou delfínov umožňuje Angele a Michaelovi realizovať jedinečný vedecký výskum. Jeho súčasťou je aj analýza vzoriek exkrementov. Tento mimoriadne prchavý materiál sa dá odobrať jedine v tesnej blízkosti delfínov. Na pevnine vzorky vyhodnocuje biologička Sonia Clinercová. Pri pohľade cez mikroskop je jasné, že zažívací trakt delfínov obsahuje eko systém, ktorý zahŕňa prekvapujúcu rozmanitosť druhov. Tím už objavil viac než 21 rôznych mikroorganizmov. Napriek tomu delfíny nevyzerajú choré. Naopak, vedci dokonca predpokladajú, že niektoré z mikróbov majú pozitívny vplyv na zdravie delfínov žijúcich v otvorenom mori. Aj črevné červy zohrávajú podobnú úlohu, hoci vo veterinárnej medicíne sa zvyčajne považujú za škodlivé. Pri pohľade cez elektrónový mikroskop vyzerajú niektoré červy ako nebezpečné príšery. Život na lodi Morská dúha nepozostáva len zo vzrušujúceho potápania. Angela a Sina musia neustále spracúvať nové údaje. Pravidelne pozorujú delfíny z lode a zaznamenávajú každého jedinca, ktorý sa objaví. Chrbtová plutva je taká jedinečná ako ľudský odtlačok prsta. Umožňuje včasné stanovenie presného profilu pohybu a analyzovanie dynamiky každej skupiny jednotlivo. Je to zdĺhavá a jednotvárna práca, ale predstavuje dôležitý základ pre presnú kategorizáciu pozorovaní, ktoré sa realizujú pod vodou. Angelin projekt je v porovnaní s ostatnými jedinečný v tom, že je bezprostredne blízko pri “svojich” delfínoch. Každý deň pozoruje nové a nezvyčajné formy ich správania. Tento delfín si cieľavedome otiera pravú hornú stranu o koralovec vejárovník. Robia to aj ostatné delfíny. Prečo? Vetvičky koralovca sú také jemné, že ich delfíny takmer necítia. Napriek tomu si nikdy nedajú ujsť príležitosť preplávať cez ne. Angela má podozrenie, že niektoré koralovce uvoľňujú pri dotyku chemické látky, čo je zrejme aj prípad vejárovníka. Možno sú tie substancie účinné proti parazitom a hubám. Angele sa pošťastí sledovať mláďa, ktoré kopíruje správanie svojej matky. Maličký delfín sa vrtí a otáča, ale vejárovníkového koralu sa sotva dotkne. Mláďa pozorne sleduje, čo mu dospelí predvádzajú. Musí sa naučiť aj to, že je neslušné tlačiť sa dopredu. Ďalší pokus. No mláďa má stále problémy. A tak mu to mama demonštruje znovu. Mladík sa nabudúce určite zlepší, ale teraz sa razantne hrnie na hladinu, aby sa nadýchol. Chemické analýzy potvrdia, alebo vyvrátia predpoklad, či koralovec vejárovník uvoľňuje medicínsky účinné chemikálie. Angela využíva príležitosť na ďalšie pozorovania. Ukázalo sa, že jej predchádzajúci predpoklad bol správny. Ferdinanda, teda samica, ktorá bola roky považovaná za samca, je evidentne tehotná. Delfíny sa dali do pohybu. Aby ich Morská dúha nestratila z dohľadu, musí ich nasledovať v diskrétnej vzdialenosti. Večer spúšťa loď kotvu a výskumníci sa pripravujú na záver dňa. Nasledujúce ráno nevidieť žiadne delfíny. A tak si Pierre pripravuje mikrofón pod vodou. Delfíny sa dajú lokalizovať aj vtedy, keď nie sú v dohľade a to podľa zvukov, ktoré vydávajú. No zdá sa, že dnes ráno sa v okolí nič zvláštne nedeje. Pierre počuje len cvakanie. Lenže scéna pod vodou vypovedá o niečom inom. Objavuje sa väčšia skupina približne 30 tich delfínov a o Angelu alebo ostatných členov tímu neprejavuje ani minimálny záujem. Zvieratá teraz po nočnom love spia. Delfíny sa kvôli dýchaniu musia vynárať. A preto aj keď spia, je polovica ich mozgu bdelá. Takisto aj jedno oko zostáva otvorené, aby zaznamenalo prípadného nepriateľa. Pierrov hydrofón zachytáva niečo nezvyčajné. Tieto zvuky sa líšia od tých, na ktoré je zvyknutý. Pierre počuje množstvo delfínov vydávajúcich vzrušené zvuky. Niečo sa deje. Veľkou rýchlosťou sa približujú 4 samce. Angela ich nespoznáva. Títo cudzinci spôsobili mimoriadny rozruch. Angela sa stáva svedkom zúrivého súboja. Samce sa naháňajú a hryzú jeden druhého, udierajú sa chvostovými plutvami a narážajú do seba nosmi. Michael sa prvýkrát cíti ohrozený delfínmi blížiacimi sa vysokou rýchlosťou. V skupine zavládol zmätok. Bitka trvá 4 minúty bez prestávky. Potom sa táto nočná mora náhle skončí. Neuveriteľné! Úžasná scéna! Priblížili sa z lagúny, keď sa objavila úplne iná skupina. Pravdepodobne išlo o útok. Také zvuky som nikdy v živote nepočul. Boli takmer ako ľudské, ako sirény. Neuveriteľné! Boli sme s dvoma našimi delfínmi: Alisadom a Riou. Potom priplávali tí cudzinci. Útočili jeden na druhého. Fleki k nám niekoľkokrát priplával, akoby hľadal ochranu. Vracajú sa! Takže ideme znova! Plutvy! Kamera! Angeline a Michaelove delfíny sa vrátili. No Angela nevidí samicu s mláďaťom. Zdá sa, že útočné samce chceli ulúpiť samicu pre svoju skupinu. No deň v znamení rozruchu sa ešte neskončil. O najväčšie prekvapenie sa postarala vlastná skupina. Náhle sa objavuje Ferdinanda. A nie je sama! Michael ju pozorne sleduje. Nie si je istý tým, čo videl. Narodilo sa Ferdinande mláďa? Alebo ten novorodenec patrí inému delfínovi? Teraz je to už jasné. Ferdinanda, samica delfína, ktorou sa to všetko začalo, porodila. Matku a bábätko sprevádza pôrodná babica. Maličké je ešte neuveriteľne drobné a pravdepodobne je na svete len niekoľko hodín. Pre Michaela bola Ferdinanda vždy výnimočným delfínom. Uvedomuje si, že k nemu vedome pláva aj so svojím mláďaťom a tento moment je tým najúžasnejším v jeho potápačskej kariére. Celá posádka Morskej dúhy je dojatá a šťastná. Bolo neuveriteľne maličké! Ale bolo Ferdinandino. Oboplávalo ma v tesnej blízkosti asi 3 alebo 4 krát. Na dohľad nebol žiadny iný delfín. Muselo patriť jej! Potom sa zrazu zo všetkých strán vynorilo 12 delfínov. Bolo to dojímavé. Nedokázal som sa ani pohnúť. Ten maličký je už teraz veľmi rýchly, no aj tak je to najmenší delfín, akého som kedy videl. Možno preto, lebo ani jeho matka nie je veľká. Alebo prvé mláďatká delfínov sú vždy malé. Je to také nádherné! Ferdinanda je matkou! Nádhera! Na tú chvíľu sme čakali tak dlho! Konečne to prišlo. Úžasné! Nemôžem sa dočkať nasledujúcich dní. Stavím sa, že nás čakajú ďalšie skvelé stretnutia! Som doslova unesená! Som taká šťastná! Ferdinandino bábätko je maličký samček. Angela a Michael mu dali meno “Frodo”. Výskumný tím mal neuveriteľné šťastie. Hoci projekt odštartovali len pred niekoľkými týždňami, Angela Ciltenerová zaznamenala toľko špecifických vzorcov správania sa delfínov, aké sotva kedy predtým tento tím videl; o filme ani nehovoriac! A každý deň sa nesie v znamení nových objavov. Celý výskum by bol nezmyselný, keby z neho nemali úžitok samotné delfíny. Angela dúfa, že vďaka jej vedeckým záznamom bude v Hurghade vytvorená ochranná zóna pre delfíny. Až potom bude so svojimi výsledkami úplne spokojná.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.