Halali 4.9.2016

By | september 4, 2016

Priatelia prírody, vitajte opäť po prázdninách pri sledovaní Halali. V dnešnej relácii budeme trochu cestovať. Navštívime Vysoké Tatry, Vydrovskú dolinu pri Čiernom Balogu a Čergovské pohorie na východnom Slovensku. Vysoké Tatry, to nie sú iba skaly a stromy, ale i lúčne spoločenstvá, o ktoré sa treba starať, teda kosiť ich ručnou kosou. V tomto tradičnom umení súťažili tatranskí lesníci spolu s kolegami z Poľska, ČR a Ukrajiny v Bielovodskej doline. Naše podujatie má viacero významov. Stretnú sa tu kolegovia, priatelia zo Slovenska aj zo zahraničia. Máme tu lesníkov z Ukrajiny, ČR a Poľska. Je to teda aj spoločenská akcia. Chceme aj verejnosti prezentovať, že lesník nie je len starostlivosť o les, ale staráme sa aj o lúčne spoločenstvá. Tým, že ich pravidelne kosíme, zachovávame vysokú biodiverzitu. Zabezpečujeme, aby lúky s bohatou kvetenou nezarástli a slúžili k prospechu hlavne verejnosti, ktorá tieto oblasti navštevuje. Produkcia z týchto lúk je využívaná, či už pre lesnú zver v podobe sena, ale tiež ako krmivo pre huculské kone, ktoré Štátne lesy Tanapu chovajú. Starostlivosť o horské lúky je veľmi dôležitá a ak si spomeniete na pár zabudnutých po vojne opustených lúk, tak les to prevalcoval. Je potrebné to udržiavať v kondícii sekaním, tak aby slabšie druhy trávneho spoločenstva neprevalcovali agresívnejšie druhy a bola tak bohatá druhová skladba. VÝSTREL ODŠTARTOVAL PRETEKY HRÁ ĽUDOVÁ HUDBA Aké sú pravidlá tejto súťaže? Čo všetko súťažiaci musí dodržiavať?09-04_Halali[(014370)15-59-51] Na akých dlhých úsekoch súťažíte? Pravidlom je kosiť na čas. Čo najrýchlejšie, ale pri dodržaní požadovanej kvality, čo potom hodnotia kolegovia “kvalitári”. Kvalita sa musí snúbiť s rýchlosťou kosenia. V súťaži dvojíc musia byť odkosené 3 metre na šírku zo 4 metrov. Výška pokosu môže mať maximálne 10 centimetrové strnisko. V súťaži jednotlivcov je to podobné s výškou strniska, ale šírka je 1,5 metra. Ako sa vy osobne na túto súťaž pripravujete? Moja príprava začala dávno, keď sme na horárni chovali dobytok. Ja som si s kosou v ruke skutočne odžil dosť na horárni. Dnes je to už sporadickejšie. Doma kosím trávnik kosačkou, ale na horských lúkach sa mi ešte 2, 3 krát podarí kosiť ručne. Takže stále s tým pracujem. Ale ťažím možno z niekdajšej prípravy. V prvom rade je to pripomenutie si historických tradícií, ktoré lesníctvo malo, lebo môj starý otec bol vedúci polesia. Stará mama bola lesná robotníčka. Pamätám si, že vždy v takomto období, keď som prišiel na prázdniny, obaja vstávali ráno o 4.00 h aj s lesnými robotníkmi a išli kosiť, hrabať, sušiť seno na lesných lúkach. Je to historická tradícia. Nerobilo sa to len tak. Potrebovali to pre zvýšenie úživnosti poľovných revírov, bola to potrava pre kone. Preto je dôležité pripomenúť si to. Spomínate starých rodičov. Videl som vás, že kosa nie je pre vás nástroj neznámy. Ako často sa dostanete k tejto práci? K takejto ručnej kose sa dostanem možno už len na takýchto podujatiach raz do roka. Používam modernejšie kosy. Na čas to nebolo dobré, ale kvalita sa podarila. Kde sa ľudia stretávajú, sa vytvárajú aj dobré vzťahy. Komunikácia je základ vytvárania dobrých vzťahov. Sú tu lesníci z Poľska, Ukrajiny. Myslím, že má zmysel, že sa stretávajú, lebo si majú čo povedať. Poliaci majú podobné problémy ako my, Ukrajinci možno trochu iné. Ale tiež stojí za to, vymeniť si s nimi skúsenosti. Je dôležité povedať, že sa zúčastňujeme na podujatí v národnom parku v Poľsku. Pomáhali sme aj s kalamitou v r. 2004. Väzby sú nielen pracovné, ale aj neformálne. Kosenie tatranských lúk má veľký význam pre zachovanie biodiverzity tohto územia. Vďaka tomu, že lúky kosíme, pomáhame mnohým vzácnym rastlinám. Preto nám tu rastú najrozmanitejšie druhy. Navyše sa zachovávajú tradície a nepriamo aj rozvoj zabudnutých remesiel, vďaka ktorým sa vyrábali kosy. Víťazom súťaže sa stal lesník Štátnych lesov Tanapu J. Majerčák z ochranného obvodu Zverovka. Kosím vždy s kvalitnou kosou. Mám “rakúšanku”. Oni v tom majú tradíciu dlhé desaťročia, možno storočia. Možno vidno posun medzi kolegami v kosiskách. Niektorí majú odľahčené. Ja som si zvykol na klasické drevené javorové kosisko. Ale nie je tam čo vymyslieť. Je to tradičné. Pomáha to aj rozvoju fyzickej sily, ohybnosti, zdatnosti? Kosenie je fyzicky náročné. Myslím si, že keby človek kosil tak ako naši predkovia, že tu bol 4 krát do týždňa, tak to by mohlo mať vplyv na vyšportovanosť. V našom prípade, kedy kosíme len pár hodín, to asi veľa nezmení. Ale je to fyzicky náročné. ĽUDOVÁ MUZIKA Okrem kosy ovládajú lesníci aj varechu, čo potvrdili v rámci podujatia Špica guláš. Kvalitu ich kuchárskeho umenia ocenil aj známy šéfkuchár tatranské hotela. Prípravu horárov a súťažiacich, ktorí majú skôr dočinenia s prácou v lese, hodnotí veľmi pozitívne, nakoľko som tu bol už viackrát. Ich prácu poznám. Ich pristúp je zodpovedný, pracujú čisto, a chuť ich gulášov je veľmi dobrá. Čo by nemalo chýbať v dobrom poľovníckom guláši? Základom sú kvalitné suroviny. Dobrý základ na dobrej cibule, zelenine a kvalitnom mäse by nemal chýbať. Ale zároveň, ako sa hovorí, niekedy menej je viac. Čiže kombinácií by nemalo byť veľmi veľa. Lebo keď sa to prekombinuje vo veľkej snahe vytvoriť niečo úžasné, tak sa to častokrát pokazí. Tými z rôznych kútov Slovenska si teda zmerali sily aj vo varení gulášu. Veselo bolo najmä pri stánku Slovenskej lesníckej komory. Prezraďte nám nejaký recept, z čoho bude guláš? Aké mäso ste zvolili? A kto je v tíme? V tíme je predsedníčka Oblastnej lesníckej komory Košice, teda ja. Podpredseda, Ing. Staško. A šéfredaktor P. Gogola. Z čoho varíme, to je tajné. Myslím si, že horári majú jedno špecifikum. Sú to ľudia, ktorí sú spätí s prírodou. To je niečo, čo ich vyčleňuje z dnešnej spoločnosti, ktorá je uponáhľaná a konzumná a hľadí na osobné benefity. Ľudia, ktorí chcú byť blízko prírode, sú trochu iní. A to je to, čo ich spája. Divina je prírodné čistejšie mäso, prospešné pre človeka. Dávno sa vie, že čo zjeme, nechá na nás stopu. Takže keď je divina v takomto krásnom čistom prostredí, je len prospešná, samozrejme je chutná. Niekto na ňu nie je zvyknutý, ale nie je to niečo nejedlé. Je to veľmi dobré, je to vhodné a prospešné pre človeka. A čo je ešte pre človeka dôležité? Predsa úsmev. A ten tomto ročníku Tatranskej kosy a Špica gulášu nechýbal. Prečo? Hádanka. Každý správny horár má pri sebe 33 vecí. Ktoré to sú? Nevieme. Môžem ich vymenovať. Ostrý nožík a mariášové karty. V druhú júlovú sobotu sa vo Vydrovskej doline v lesníckom skanzene pri Čiernom Balogu stretli lesníci a priatelia lesa na jubilejnom 15. ročníku Dňa stromu. Lesnícky skanzen a program, ktorý lesníci pripravili, prilákal tento rok 17 tisíc návštevníkov. Sadil sa aj strom roka, ktorým bol tento rok topoľ osikový.09-04_Halali[(023534)15-59-54] Chceme ukázať verejnosti, čo v tej hore lesníci robia, ako to robia. Je nesporné, že lesy Slovenska patria k jedným z najkvalitnejších v Európe a som presvedčený o tom, že je to vďaka tomu, že stáročia sa lesy obhospodarujú lesníkmi. Títo ľudia sú odborníkmi, vedia to. Aj vo Vydrovskej doline je vidno, čo je za nimi. Ja som tu bol ako študent pred 50 rokmi. Je zázrak, čo tu tí ľudia spravili. Okrem toho, môj vzťah k lesom a stromom je asi taký, že si sám sadím na Záhorí svoj vlastný les. Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! Tieto lesy a hory okolo nás sú našou vlasťou a spôsobom nášho života. Slová Ľ. Romana potvrdzuje aj autor publikácie Dejiny lesníctva na Slovensku. Slovensko bolo súčasťou európskej mocnosti Rakúsko Uhorska. V tom období bolo lesníctvo v Uhorsku na vysokej úrovni. Podobnú úroveň mali napr. Nemci, Švajčiari. Ale v Rakúsko Uhorsku práve končila hranica západnej sféry. Na východ ďalej o žiadnom lesnom hospodárstve nemôže byť reč. Slovenská lesnícka komora každý rok na Dni stromu udeľuje cenu Jozefa Dekreta Matejovie, a to za významný prínos k rozvoju lesníctva. Tohtoročným laureátom ceny sa stal vysokoškolský pedagóg a propagátor prírode blízkeho obhospodarovania lesov profesor Milan Saniga. Pre mňa to znamená veľa. Vychádzam z obsahu tej ceny a jej názvu. Je to meno Jozefa Dekreta Matejovie. Bol to jeden z najväčších lesníkov v histórii Slovenska, ktorý dokázal aj napriek ťažkým časom ísť svojou cestou, bol tvrdohlavý a dokázal postupne prebudiť ľudí k tomu, že len netreba len devastovať, ale aj obnovovať, aby bol aj v budúcnosti. Jeho životné krédo “zanechať lesy potomstvu” celý život skutočne rešpektoval. Hlavne za obdobie posledných 20 rokov, keď bol komorným lesmajstrom, sa v maximálnej miere snažil tieto veci dávať do popredia. Uľahčoval napr. robotu drevorubačom tým, že zaviedol “štubňanky”. Takto sa snažil svoj život zmysluplne napĺňať a myslím si, že vyoral hlbokú lesnícku brázdu, ktorú doteraz žiadne neduhy nezaviali a to je pre mňa vzor aj pre súčasných lesníkov do budúcnosti. Zelenou nádejou budúcnosti je aj Lesnícky skanzen pri Čiernom Balogu. Celý areál počas Dňa stromu ožil ukážkami remesiel súvisiacich s lesom a drevom. Veľký záujem vzbudili ukážky približovania dreva volským záprahom. Tieto voly denne dokážu priblížiť v závislosti na závislosti od 10 do 20 kubíkov dreva. Môj otec aj starý otec mali voly, tak som dodržal tradíciu. Začíname, keď majú 2 roky s ľahšími prácami doma, na poli. Potom sa pomaly dávajú do hory. Najprv ťahajú ľahšie drevo a postupne sa vytrénujú a narastú, tak ťahajú aj hrubšie polená. Lesnícky skanzen, to je niečo fantastické, pretože si myslím, že nám to celá Európa závidí. Takže obrovská vďaka Lesom SR, lesnému závodu v Čiernom Balogu. Lebo to nie je len otázka projektu, vybudovania. Dnes sme svedkami toho, že sa vybuduje krásne dielo a nechá sa napospas času. Treba to udržiavať a údržba takéhoto lesníckeho Skanzenu stojí ročne obrovské peniaze. Preto obrovská vďaka práve tejto inštitúcii, ktorá to má na starosti. Želám im, aby to vydržalo, pretože lesnícky skanzen je výborný pre laikov, detí zo školy, hlavne z mesta, ktorí nevedia ako práca lesného robotníka vyzerá. Tu sa to všetko dozvedia. Úžasná školská pomôcka pre deti. Má to obrovský zmysel, nielen pre dospelých, ale hlavne pre deti, aby vedeli v čom vyrastajú, v čo je dôležité, aby žili v živote. Príroda je mocná čarodejka, zaslúži si veľkú pozornosť a hlavne vďaku a úctu, nielen dospelých, ale hlavne detí. Toto je jedna z krásnych ukážok toho, ako deťom ukázať, že majú mať radi prírodu a majú sa o ňu starať. Ministerka pôdohospodárstva tu zasadila strom roku 2016. A tým je topoľ osikový. Máte nejaký svoj top strom? Mám, je to breza bradavičnatá. Ja mám obľúbený strom ešte z minulosti, limbu. Pre mňa ako človeka z východného Slovenska je top strom buk. Ja som zo Záhoria. U nás sú top stromy borovice. Borovice tam krásne rastú a krásne voňajú. A keď si večer sadnete do borovicového lesa v lete. Piesok je rozhorúčený, vtedy je tam naozaj cítiť borovicovú vôňu. Vtedy mám pocit domova. (spev) Stromy, pokorné ramená prichýlia s láskou vtáčí spev, vždy zabolí vetva zlomená odpustia pýchu aj všetok hnev. Horou sa stopy stratia ľudský pach vdýchne kôra stromov. Horou všetko onemie divoké srdce len tam cíti domov. Strom je pre mňa symbol života. Strom nám dáva skutočne kyslík. Strom nás určitým spôsobom chráni, strom nás hreje, keď je zima. Takže strom predstavuje život človeka od jeho zrodenia až po jeho smrť. Pre mňa je strom základný bod v živote, keď aj niečo riešim, alebo keď sa mám rozhodnúť, tak vždy sa určitým spôsobom orientujem na to asi kde som vo veku stromu, a čo si môžem dovoliť. A v poslednej reportáži budeme opäť medzinárodní. Počas letným prázdnin sa v Čergovskom pohorí pri Sabinove stretli deti zo Slovenska, Ukrajiny a Nórska, v rámci projektu Lesy bez bariér. Tento projekt má za cieľ cezhraničnú spoluprácu, podporu lesnej pedagogiky a podporu turizmu v lesoch. V rámci vychádzok deti navštívili aj karpatské lesy, kde sa hlavne deťom z Nórska páčili jedle, pretože sa u nich nevyskytujú. V horskom rekreačnom stredisku Drienica, v hoteli Javorná sa v dňoch 4. 11.7.2016 stretli deti z Ukrajiny, Nórska a SR, ktoré boli účastníkmi lesného tábora. Cieľom tohto medzinárodného podujatia bolo poskytnúť 40 deťom a 10 dospelým priestor pre vzájomné spoznanie sa, nadviazanie nových priateľstiev, spoznanie špecifík lesníckej práce, spoznanie lesa ako jedinečného ekosystému a krás slovenskej prírody. Dorozumievacím jazykom bola angličtina. Aktivity tábora boli realizované certifikovanými lesnými pedagógmi. Lesný tábor pripravilo Národné lesnícke centrum v spolupráci projektu Lesy pre spoločnosť, lesy bez bariér, ktorý je podporený z grantov nórskeho finančného mechanizmu. Správcom programu cezhraničnej spolupráce je Úrad vlády SR. Cieľom projektu je podpora cezhraničnej spolupráce. Ako formu podpory sme si vybrali krásne lesy na slovenskej ukrajinskej strane. Snažíme sa podporiť lesoturistiku, lesnú pedagogiku, aby verejnosť poznala krásy slovenských a ukrajinských lesov. Jedným z výstupov je aj letný lesný tábor. Sú tu deti zo SR, Ukrajiny a Nórska. 15 slovenských, 15 ukrajinských a 10 nórskych vo veku 10 12 rokov. Toto je cieľová skupina, na ktorej si chceme otestovať lesnú pedagogiku, ktorú rozvíjame a chceme tieto veci preniesť aj našim kolegom na Ukrajinu.09-04_Halali[(034380)15-59-57] Tieto deti testujú naše postupy a tiež postupy z Nórska a Ukrajiny. Veľmi pekný bol úvodný program, kedy sme sa zoznámili a deti si už doma pripravili prezentácie o svojich krajinách. Každá skupina detí nám prezentovala svoju krajinu. Druhý deň sme spolu vytvorili originálne lesné trička. Pomocou makiet listov si deti vyfarbili svoje tričko. Potom sme sa hrali lesnú hru Hniezda. Večer sme mali spevácky a tanečný večer. Každá krajina nám zaspievala pesničku zo svojej krajiny vo svojom jazyku a snažili sa ju naučiť aj ostatné deti. Dokonca sme mali typický ukrajinský tanec. Včera sme navštívili Spišský hrad a Vysoké Tatry. Dnes bol lesný deň. Vybrali sme sa na vrch Lysá. Išli sme cez les, mali sme nejaké aktivity lesnej pedagogiky. Večer nás čaká blok hier z Nórska a opekačka. Potom navštívime projektového partnera Mestské lesy Košice. Okrem toho budeme mať bloky interaktívna hra v lese a nočná aktivita. Je to veľmi dobrý medzinárodný projekt. Učíme sa o lese navzájom v prekrásnej prírode Slovenska. Aktivity, ktoré robia slovenskí lesní pedagógovia sú ideálne pre deti. Podobne to robíme aj my v Nórsku. Lesnícke organizácie chodia do škôl, zoberú deti do lesa a tam im ukazujú praktické činnosti, ktoré treba vykonávať pre zachovanie prírody pre ďalšie generácie. Tento projekt sa mi veľmi páči, pretože je v ňom zakomponovaná aj lesná pedagogika. Na Ukrajine máme aj lesné školy, resp. školy v prírode, kde vyučujú učitelia aj lesníci. S národným lesníckym centrom sme už spolupracovali a darí sa nám aj v tomto projekte, v rámci ktorého deti učíme, že prírodu treba racionálne využívať i chrániť. Prečo ste vybrali práve túto lokalitu Čergovského pohoria? Nachádza sa v území, ktoré patrí k prihraničnému regiónu Ukrajina. Podmienkou projektu je, aby sa vykonával v týchto regiónoch. Národné lesnícke centrum spolupracovalo v minulých 5 6 rokoch s Ukrajinou. Tento projekt je pokračovaním projektu zameraného na celoživotné vzdelanie lesníkov. Nadviazali sme priateľské vzťahy s našimi partnermi a aj na základe toho vznikla táto prosba z ukrajinskej strany, že by radi preniesli naše skúsenosti z lesnej pedagogiky na Ukrajinu. Našli sme možnosť financovať to cez nórske granty, ktoré podporujú cezhraničnú spoluprácu. A to je na dnes všetko. Ako vidíte, i teraz v závere leta huby rastú. Tak sa za nimi vyberte do prírody. My sa stretneme o 2 týždne. Lesu a lovu zdar, priatelia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.