Halali 25.6.2017

By | jún 27, 2017

Ako sa trúbi na lesnom rohu? Tajomstvo tejto záľuby odhalíme na Československej súťaži lesničiarov. Hľadáte zaujímavé tipy na letné prázdniny? Spoznajte s nami významné lesnícke miesta. Slovensko opäť na stupni víťazov. Máme majstra Európy vo vábení jeleňov. Príjemné sledovanie relácie Halali, dotknite sa prírody. HUDBA Na dvore Ľudovíta XVI. pôsobili dvorní skladatelia. Marquis de Dampierre mal na starosti lov, ale boli tam skladatelia, muzikanti, dvorný kapelník a tí pre kráľa aj účely na lov skladali rôzne skladby. Zatiaľ, čo vo Francúzsku vývoj hry na lovecký roh ustrnul, ostatok Európy sa vybral iným smerom. Vznikla technika krytia a začala sa hrávať celá stupnica, nielen alikvotné tóny. Neskôr sa pridala chromatická klapková zostava a postupne vznikol lesný roh. Aj poľovníci na Slovensku využívajú lovecké signály na poľovačkách alebo na spoločenských podujatiach a tak sme na Česko Slovenskej súťaži trubačov, ktorá sa konala v Hronseku začiatkom júna, nemohli chýbať. Je to krásne podujatie. Dokázali sme spojiť to, čo bolo pred niekoľkými rokmi rozdelené, Slovákov a Čechov aspoň v takýchto nádherných záujmových činnostiach ako je poľovnícka hudba. SPEV Česká lovecká hudba má veľmi bohatú históriu. Siaha až do obdobia vlády Karla IV. Vďaka nadštandardným vzťahom medzi slovenským a českým klubom trubačov, sa slovenskí trubači pomaly doťahujú na úroveň našich západných susedov. Na Slovensku ste urobili obrovský pokrok. Vítam, že máte vlastné slovenské signály od pána Andrašovana. Je to nádhera, v Európe je takých vecí málo. Existujú len nemecké, české a slovenské fanfáry. Robí mi to veľkú radosť z hľadiska skladieb a z hľadiska interpretácie, hranie na samotné nástroje ste sa posunuli tak, že si to sami ani neuvedomujete. Trubači veľmi dobre ovládajú nástroje a teraz sa už zaoberajú len tým, či robia hudbu lepšie alebo horšie a to je obrovský pokrok. HUDBA Čo nás samozrejme veľmi teší. Víťazom celoslovenskej súťaže trubačov sa tento rok stal J. Badrna, študent Lesníckej fakulty vo Zvolene. Každý deň trénuje minimálne 30 minút. Nácviky sú rôzne, podľa toho, koľko je času, 30 60 minút. Ako malý chlapec som hrával na poľovačkách. Snažím sa presadiť, aby na každej poľovačke bola hra na poľovníckom rohu alebo lesnici. Tradícia je stará, veď na Slovensku dávno už trubači boli. Dôkazom toho je aj fakt, že v Hronseku sa konal už 40. ročník celoslovenskej súťaže trubačov. Spomenúť si 40 rokov dozadu, je úžasné. V časoch, keď sa zrodili slovenské poľovnícke signály, naše lesničiarstvo takmer neexistovalo. Keď P. Poruban s T. Andrašovan zložili slovenské poľovnícke signály, dostalo sa to aj ku mne. HUDBA V šľapajach skúsených trubačov vykračujú aj deti. Otec a syn Kolejákovci zahrali signál špeciálne iba pre našu kameru. Nikdy predtým ho spoločne nehrali. HUDBA Nielen muži hrajú na lesných rohoch, čo robí radosť aj prezidentke klubu slovenských poľovníčok. Som hrdá, že dievčatá hrajú stále viac a pomaly dobiehajú mužov. Používanie poľovníckych signálov oceňujú aj poľovníci v praxi. Poľovnícke signály pri poľovníckych akciách zaznievali len sporadicky v minulom období a v posledných rokoch nadobúdajú poľovnícke signály a hudba čoraz väčší význam. Žiadna poľovnícka akcia, či sú to spoločenské, kultúrne alebo poľovnícke akcie, spoločné poľovačky, skúšky psov, strelecké súťaže, sa už dnes nezaobídu bez poľovníckych signálov. Pre mňa ako radového poľovníka to má význam, viem, čo signál znamená. Viem, čo mám robiť, čo nemám robiť. Usmerňuje to chod poľovníckej akcie. 19. ročníka ME vo vábení jeleňov sa zúčastnil aj náš redaktor. Výprava zložená z vábičov a organizačného štábu Slovenskej poľovníckej komory si cestu do Francúzska spríjemňovala aj online komunikáciou cez sociálnu sieť a tak sme všetci na Slovensku mali aktuálne informácie o súťaži i o prostredí, kde sa konala. Tohtoročné ME sa konali vo Francúzsku v Sainte Croix. Mali sme možnosť vidieť chov jelenej zveri typický pre nížinné oblasti v určitých močariskách alebo biotopoch lužných lesov. Prostredie bolo veľmi príjemné, súťažiaci mali možnosť vidieť aj iný svet, kde zver žije. Vábiči z 12 štátov Európy predviedli skvelé výkony. V 1. kole imitovali starého jeleňa v ruji, ktorý vládne háremu jeleníc (imitácia starého jeleňa v ruji) V 2. disciplíne súťažiaci imitovali hlas jeleňa po vyhratom súboji. (imituje hlas jeleňa po vyhratom súboji) Tento rok tam bolo viac štátov, jednak starých, osvedčených, ktoré zakladali túto históriu alebo tradíciu ME, tam sú výkony už tradične dobré. Z ostatných štátov to už nie je nejaký amaterizmus, ale sú to ľudia, ktorí už niečo napočúvali, niečo videli a hlavne videli, čo na súťažiach rozhodcovia chcú počuť a už sa to blíži kvalitou k špici. Medzi 18 najlepších vábičov postúpili dvaja Slováci. J. Mlynárik a L. Kuric. R. Štanceľovi chýbali k postupu dva body. V poslednej disciplíne sa váži predstavili v úlohe dvoch rovnako silných jeleňov. S 96 bodmi z troch disciplín získal titul majstra Európy J. Mlynárik. Radosť z jeho úspechu mala celá výprava. Jaroslav Mlynárik. Lovu zdar! Sú to neopísateľné zážitky a pocity. Je to niečo neskutočné. Mne sa tým splnil sen v oblasti poľovníctva, čo som chcel vždy docieliť. Vďaka moderným technológiám sme sa o Jarovom úspechu dozvedeli niekoľko minút po vyhlásení výsledkov. Potešil sa aj pán, ktorý stál pri zrode tejto súťaže a dodnes ju organizuje na celoslovenskej úrovni. Dostal som sms od Š. Engela, máme majstra Európy. Volal som kolegom a aj do Francúzska, pozdravil som celú delegáciu. Bol som rád. Ťažko sa to takto vysvetľuje. Veľmi som sa potešil, pretože pre zdravotné problémy som nemohol chodiť na všetky ročníky. Š. Engel prevzal štafetu. J. Mlynárik sa venuje vábeniu zveri už desať rokov. Vybrali sme sa za ním do jeho rodnej dedinky učupenej pod majestátnym Chočom. Nachádzame sa vo Valašskej Dubovej, okres Ružomberok. Za nami vidíme Choč. V tejto oblasti poľujem. Je tu Poľovné združenie Likava Choč. Majster Európy vyrastal v prostredí, ktoré ho výrazne formovalo. Jarov otec je poľovníkom už 24 rokov. Chodili sme spolu na poľovačky. Páčilo sa mu počúvanie jeleňov počas jelenej ruje. Neviem, čo sa v ňom vtedy zlomilo, povedal, musím to vyskúšať. Prvé vábenie začal na plastovej vodovodnej rúrke. Toto prostredie zapôsobilo veľmi pozitívne na jeho výsledky. Niet nad originál počuť jeleňa. Aká by bola tvoja dobrá rada pre tých, ktorí by a chceli venovať tejto záľube? Treba byť trpezlivý, skúšať čo najviac, chodiť do hory. Dnes máme veľkú možnosť zvukových nahrávok a literatúr. Študovať a získavať prax aj chodením na súťaže. Úspech sa určite dostaví. Inšpiráciou pre tých, ktorí hľadajú nejakú záľubu, možno bude informácia o tom, že vo Svätom Antone sa v roku 2018 uskutoční 20. ročník ME vo vábení jeleňov. Slovensko budú reprezentovať prví traja súťažiaci z celoslovenskej súťaže. Tá sa tradične koná počas Dní svätého Huberta. Tento rok budú Dni svätého Huberta 2. a 3. septembra a práve 2. 9. na nádvorí kaštieľa budú slovenské majstrovstvá vo vábení jeleňov halali a z týchto majstrovstiev prví traja postúpia na európske, ktoré tu budú o rok. Sme radi, že sme pri takomto dianí. História lesníctva na Slovensku je veľmi bohatá. Priekopníkom racionálnej starostlivosti o lesy bol J. Dekret Matejovie, ktorý žil v 18. storočí. Ako prvý v strednej Európe začal vysádzať stromy a to aj na miestach, kde dovtedy nerástli. Zalesňoval spustnuté plochy, ale aj ťažko prístupné miesta. Pamätník Jozefa Dekreta stojí vedľa hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly v osade Jelenec. Právom patrí medzi významné lesnícke miesta. Významné lesnícke miesta vyhlasuje Štátny podnik Lesy SR na lokalitách, ktoré sa zapísali do histórie nielen lesníctva, ale vo všeobecnosti Slovenska, pretože pred 200 rokmi veľká časť hospodárstva bola práve o lesníctve. Tam vznikali najdôležitejšie stavby a udalosti, ale nebolo to iba pred 200 rokmi. V niektorých prípadoch aj v poslednom čase. Jedno z významných lesníckych miest vidíme za sebou. Je to budova Štátneho podniku Lesy SR, je to historická budova, ktorá tu stojí už vyše sto rokov. Je to budova bývalého Kammerhofu, ktorý sa zaoberal aj lesným hospodárstvom. Vyhláseniu významného lesníckeho mieste predchádza jeho výskum a dokumentácia. Často je potrebné danú lokalitu či stavbu opraviť alebo vyčistiť. Obracajú sa na nás kolegovia z odštepných závodov s veľkou sumou vedomostí o tom ktorom mieste, potom je už práca uľahčená, ale niekedy prídu podnety aj mimo štátneho podniku. Robíme výskum, snažíme sa zohnať dokumentáciu. Pomáhajú nám aj pracovníci odštepných závodov, ale aj kolegovia z miestnych múzeí. V súčasnosti je vyhlásených 46 takýchto miest. Na informačných tabuliach nechýbajú ani texty v angličtine. Bola vydaná kniha, kde bolo prvých 50 takýchto významných lesníckych miest zaevidovaných. Prioritou je táto kniha. Snažíme sa verejnosti sprístupniť miesta, ktoré už boli takto knižne publikované. Pripravujeme 2. časť, kde bude 30 lokalít. Máte v rukách aj mapu. Je to turistický sprievodca s významnými lesníckymi miestami, kde nájde čitateľ lokality, v ktorých sa nachádzajú. Väčšinou sú lokality označené tabuľou s jednotným vizuálom, je tam logo významných lesníckych miest. Nedávno sme podali žiadosť na úrad priemyselného vlastníctva, kde žiadame o ochrannú známku tohto miesta. Významné lesnícke miesta odkrývajú našu históriu a zároveň príjemne spestria turistiku. Významných lesníckych miest je veľa, najviac ma zaujal historický teplotný rekord, ktorý máme vo Vígľaši, teplota 41 st. Celzia na strednom Slovensku bola výnimočná. Máme tam osadený pamätný kameň. Čo sa týka nejakých priestorov, pre mňa je najbližší zámok Topoľčianky a park v Topoľčiankach. Práve v Topoľčiankach bolo pred 10 rokmi vyhlásené prvé významné lesnícke miesto. Umocňujú ho sochy od A. Štróbla. Slávnostné vyhlásenie významného lesníckeho miesta je vždy prístupné širokej verejnosti. Z času na čas sa organizátorom podarí zinscenovať aj príbeh, ktorý účastníkov vnesie do dávnej doby. FANFÁRY Cesta z Viedne mi ubehla akosi rýchlo, milý Štróbl. Iste preto, že je stále o čom s vami sa rozprávať. Ste pozoruhodný človek. Ste talent, ktorý sa len tak hocikde nenarodí. Ako sa volá vaša rodná dedina? Kráľova lehota, výsosť. Je to najkrajší, najmalebnejší kút našej monarchie. Naša vila stojí na brehu Váhu. Odtiaľ vidno na jedny i druhé Tatry. Poďme sa pozrieť na tento zámok a park, čo ho obklopuje a najmä na tie vaše sochy som veľmi zvedavý. Som rád, že práve tu na vidieku niektoré moje sochy ostali a dostali tu svoj domov. Nemôžu byť všetky len v Pešti alebo vo Viedni. Práve tu na našom krásnom hornatom Slovensku mnohé našli svoj domov. Socha zhasínajúceho jeleňa mala tiež pohnutý osud. Najskôr bola umiestnená na nádvorí Stupavského zámku. Ten bol neskôr prebudovaný na vojenské kasárne a tak sochu previezli do Zvolena, kde ju však nestihol lepší osud. Pri rekonštrukcii zámku sochu vyhodili. Objavili ju poľovníci. Najskôr bola na výstave v Bratislave, odtiaľ cestovala do arboréta v Tesárskych Mlyňanoch a až odtiaľ sa dostala do Topoľčianok. Štróbl je autorom aj sochy poraneného diviaka so psom. Ďakujem za to, ako ste si na Slovensku uctili pamiatku môjho starého otca 80 rokov po jeho smrti. Ešte žije päť jeho vnukov, z toho traja sme prišli do Topoľčianok. Je to veľmi veľká udalosť. Pokúsil som sa tlmiť emócie. Môjho starého otca som nepoznal a netušil som, že ho dnes môžem symbolicky objať. Okrem hlavných atrakcií ako je veľký zámok a poľovnícky zámoček, je tu veľa prvkov drobnej architektúry, ktoré tu páni počas existencie Topoľčianok tu vybudovali. Je tu vzácna oranžéria, v ktorej sa nachádza vyše 200 ročný cykas, sú tu tri jazierka, ktoré tu boli založené, labutie jazierko, jazierko pri kaplnke a tzv. medvedie jazierko, pôvodne zámocké kúpalisko. Medzi najvýznamnejšie klenoty Topoľčianok patria už sto rokov aj zvernice. Priekopníkom ich zakladania bol gróf K. Forgáč. Najskôr začal chovať danieliu a jeleniu zver. Keď sa privezené jelene prispôsobili, v roku 1868 priviezol novú, exotickú zver muflóny. Rohy muflóna boli v tej dobe viac cenené ako jelenie parožie a mäso považovali za najjemnejšiu pochúťku. Čo sa týka Forgáčových danielov, aj tým sa darilo. Po 1. svet. vojne ich stavy výrazne klesli. Významnou osobnosťou bol aj arcivojvoda J. A. Habsburg, ktorý bol majiteľom topoľčianskeho veľkostatku. Vybudoval zvernice pre jeleniu i danieliu zver, ale chovali tu úspešne aj diviaky, srnčiu i mufloniu zver. Osobitnú pozornosť si zaslúži zubria zvernica. Bola vybudovaná v 60. rokoch 20. storočia. Doteraz sa v nej narodilo viac ako 120 mláďat. Oficiálne vyhlásených významných lesníckych miest je 46. Po dokončení 2. knihy ich bude opísaných už viac ako 80 a vraj to stále nie je všetko. Vzhľadom na lesnícky charakter tohto územia je to nesporné, v talóne je veľa takýchto miest. Výskum určí, do akej miery budú hodné zaradenia, ale tohto by som sa nebála. Celé Slovensko je posiate takými lokalitami, kde nejakým spôsobom zasiahlo lesníctvo do spôsobu života obyvateľov, kde podmienilo ich spôsob obživy a kde zaznamenalo mnohé pozitívne udalosti, ktoré ovplyvnili aj kvalitu života na tomto území. Patrí aj Lesnícko drevárske múzeum vo Zvolene medzi významné miesta? Patrí, naše múzeum má korene ešte v medzivojnovom období. Svoje dejiny píše od roku 1927. Prešlo mnohými peripetiami, ale dnes už máme na čo nadviazať. Môžeme nadviazať na prácu našich predchodcov, ťažíme z ich dokumentácie, výskumov a dobre ju rozvíjame. Aký je váš tip na výlet počas letných prázdnin? Návštevníkom prírody by som odporučila jedno z budúcich významných lesníckych miest, napríklad Sihlu, kde máme sídlo lesnej správy s veľkou históriou, alebo už vyhlásené významné lesnícke miesto na Kyslinkách. Je to malebné prírodné miesto. Z Poľany je to len cez kopec do Čierneho Balogu. Tu sa nachádza jedinečný lesnícky skanzen so svojím Dňom stromu. Bude tradične druhú júlovú sobotu, v tomto roku to vychádza na 8. 7. Celodenný kultúrny program, prehliadka skanzenu po chodníku Lesného času, vyše 30 stanovíšť lesnej pedagogiky, kde sa zabavia dospelí aj deti. Získajú informácie, je to dobrý tip na výlet. Dúfame, že nám počasie vydrží. Lesnícky skanzen je niečo fantastické, úžasné. Celá lesnícka Európa nám to závidí. Obrovská vďaka lesníkom Slovenskej republiky, Lesnému závodu v Čiernom Balogu. Nie je to otázka len projektu, vybudovania. Dnes sme svedkovia toho, že sa vybuduje krásne dielo a nechá sa napospas času a to treba udržiavať. Údržba lesníckeho skanzenu stojí ročne obrovské peniaze. Obrovská vďaka práve tejto inštitúcii, ktorá to má pod palcom. Želám jej, aby to vydržalo, pretože akýkoľvek laik sem príde, a čo je dôležité, deti zo škôl, hlavne z mesta, ktoré nemajú poňatia o tom, ako práca lesníka a lesného robotníka vyzerá. Tu to všetko dostanú. Je to úžasná školská pomôcka. To už bola posledná informácia dnešnej relácie Halali. Ďakujeme vám za pozornosť. Lesu a lovu zdar, priatelia!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.