Halali 23.4.2015

By | apríl 29, 2015

Dominik z Bardejova začal filmovať zver vďaka televíznej relácii Halali Na festivale amatérskych filmov vyhral v kategórii Domáce video. Začalo to vašou reláciou asi pred 7 rokmi, videl som tam nejaké zábery zveri. Sme radi, že inšpirujeme aj mladých. Ak máte menej ako 40 a chcete sa stať farmárom či farmárkou, tak ako študentka Nikola z Michaloviec, poradíme práve vám. Študujem posledný, 5. ročník na manažmente na ekonomickej univerzite Po štúdiu by som sa chcela venovať práve tomu, moja rodina sa tomuto venovala, takže mám k tomu bližší vzťah. Jedľa z pralesa, stará horáreň, kaplnka z dreva, ale aj živé diviaky Kde je takéto miesto? Vydrovská dolina je jedinečná, nájdu tu pokoj, krásne prostredie. Už o chvíľu vám povieme, kde na Slovensku vyštudujete VŠ prírody za 2 hodiny príjemnej prechádzky po lese. Sledujte Halali a dozviete sa viac. Príroda dokáže vždy prekvapiť a zároveň aj zaujať. Dôkazom sú tieto zábery P. Juríka, ktorý so svojim filmom Poézia prírody najviac zaujal porotu festivalu filmov o prírode a poľovníctve. Ďalší filmár, D. Kapec, objavil poéziu prírody v lesoch Čergova. Jeho film zvíťazil v kategórii Domáce video, filmové začiatky. Veľmi rád si spomínam na nepravidelného štrnástoráka, ktorého som stretol minulý rok v čase vrcholiacej ruje. Tohto jeleňa som pozoroval na vzdialenosť 20 30 metrov. Zvláštnosť jeleňa bola v tom, že keď chcel zaručať, nadýchol sa, zahol hlavu a s mohutným parožím namiesto hromového hlasu kráľa z neho vyšlo len akési fučanie. Začalo to vašou reláciou asi pred 7 rokmi, videl som tam zábery zveri. Snažím sa točiť čo najbližšie. Používam jednoduché maskovacie prostriedky, kukla, rukavice. Jeleň bol odomňa asi 20 metrov. Cenu redakcie Halali získal v tomto roku B. Molnár. Jeho film, Vo vetre kopýt, hovorí o muránskych koňoch. Sú jedinečné, v Európe majú polodivoké kone Francúzi, niečo sa pasie na Ukrajine, v Poľsku v menších skupinkách, ale na Slovensku, aj celkovo v strednej Európe, je to unikát, aby sa sto koní páslo v lese. Je to nádhera. Dnes môžeme povedať, že bez koňa by nebola Muránska planina Muránskou planinou. Vzrástol s touto krajinou. Ovplyvnil jej výzor aj ľudí, ktorí sa o neho starajú a ktorí tu žijú. Pritom história chovu Norika muránskeho nie je dlhá. Chov koní na Muráni sa začal v 50. rokoch minulého storočia. Cieľom bolo zabezpečiť kone pre potreby armády a lesného hospodárstva. Medzi jednotlivými údoliami sú náhorné planiny s rozsiahlymi lúkami a ideálnym zastúpením bylín, vhodných na pastvu. Slovenskí poľnohospodári starnú a mladých práca na poli či v kravíne veľmi neláka. Priemerný vek takmer prekračuje 60 rokov, aj preto nám EÚ schválila v rámci PRV podporu pre mladých farmárov. V prípade mladého poľnohospodára nás viedla snaha nájsť zamestnanie pre mladých absolventov stredných a vysokých škôl poľnohospodárskeho, potravinárskeho, lesného, veterinárneho zamerania. Títo ľudia majú obrovské problémy nájsť si zamestnanie po skončení školy. Podali sme pomocnú ruku. EÚ nám umožnila vyčleniť na to prostriedky z priamych platieb, ale aj z PRV a štát pridal novú pridanú hodnotu do tohto systému, umožní prideliť začínajúcemu poľnohospodárovi pôdu, ktorá je momentálne v správe Slovenského pozemkového fondu. Vytvorili sme veľmi motivujúci balík faktorov, ktorý by mal motivovať ľudí, aby neodchádzali z dediny, ale aby začali podnikať práve na vidieku. Teší nás, že toto opatrenie bolo zaradené do PRV. Teší nás aj to, že ministerstvo si vytvorilo celú koncepciu, teda myslí trochu ďalej, na čo sme celý čas upozorňovali, že mladý a začínajúci farmár potrebuje pôdu aj kapitál. Je tu snaha ministerstva. Mladí farmári získavajú aktuálne informácie o novom programe z rôznych zdrojov. Nedávno sme boli na konferencii, kde prišli skúsení farmári, ale aj začiatočníci. Študentka Nikola z Michaloviec tento rok končí VŠ a chce podnikať ako farmárka. Moja rodina sa tomuto venovala, preto mám k tomu bližší vzťah. V ktorej lokalite Slovenska by ste chceli pôsobiť? Chcela by som sa vrátiť na východ a pokračovať v tom, čo začal môj starý otec. Dúfam, že sa mi bude dariť. Nezlákal vás svet modelingu pred farmárčením? Nie. Ďalší farmár Milan prežil niekoľko rokov v ĺrsku. Vrátil sa na Slovensko a s manželkou založili malú farmu. Začíname, máme nejaké vízie a to je hovädzí dobytok na mlieko, vyrábať syry, nite, niečo také. Popri tom by sme chceli býky na mäso, ktoré by sme vedeli ponúknuť ďalej, do bitúnkov a podobne. Na konferenciu som prišiel preto, lebo by som chcel mať jasnejší prehľad o tom, čo je možné, ako je to možné, akú podporu môžem dostať od štátu a čo musím hlavne splniť, aby som to dostal. Spresniť si moju výzvu do budúcnosti, čo by som chcel robiť.04-27_21-30-01_STV2 (slo)_VAT[(004308)07-43-25] To je dôležité, pretože jednou z podmienok získania dotácie je vypracovať podnikateľský plán, ale poďme pekne po poriadku. Aké sú konkrétne podmienky na získanie dotácie? Mladý poľnohospodár nesmie mať viac ako 40 rokov. AK nemá príslušné vzdelanie, musí absolvovať 18 mesačný kurz. Teraz podstatná časť, štartovný kapitál. Mladý farmár dostane až 50 000 eur. Vyplatenie tejto čiastky je podmienené predložením podnikateľského plánu na 5 rokov. Ak nemá vlastnú pôdu, môže si ju prenajať od štátu. Mladý farmár navyše dostane platbu na hektár o 60 eur vyššiu ako klasický poľnohospodár a bodové ohodnotenie pri projektoch na technológiu či výstavbu bude o 10 20 % vyššie. Mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a nemajú možnosť zamestnávať sa na agrárnych podnikoch, kde potrebujú v dnešnej dobe už len málo pracovníkov. Keď sa pozrieme na štatistiky za posledných 10 rokov, z agrárnej sféry odišlo vyše 2/3 pracovníkov, čo predtým pracovalo v poľnohospodárstve. Vynára sa mi otázka, prečo? V dnešnej dobe moderná technológia a technika na veľkovýrobnej báze nevyžaduje toľko pracovníkov. Je otázne, či sme všetci spokojní s tým, že Slovensko vyrába iba veľkotonážne plodiny, venuje sa iba takým komoditám a celý PRV z predchádzajúceho obdobia bol viac menej nastavený pre túto sféru, alebo či by sme tu chceli vidieť mladých ľudí, na vidieku takých farmárov, ktorí dokážu vypestovať, vychovať a spracovať svoju produkciu, zachovať tradície na vidieku a ponúkať spestrenie jedálnička. Lesnícky skanzen je odpoveďou na mnoho otázok. Verejnosť ich vyslovuje vo vzťahu k najväčšiemu prírodnému bohatstvu našej krajiny k lesom. Ľudia sa pýtajú, prečo by sme mali vetrom vyvrátené stromy okamžite vyviezť z lesa, alebo má vôbec význam zalesňovať, teda vysádzať na holinách mladé stromčeky? Na viac ako 4 km chodníku lesného času sa dozviete odpovede na tieto dve a ďalších 77 otázok. Áno, pretože lesnícky skanzen má v súčasnosti 79 zastávok. Každá zastávka sa rovná jedna odpoveď. Je to akási otvorená kniha dejepisu starostlivosti o lesy na Slovensku. Bezpochyby aj kniha o prírode, rastlinách a zveri. To, že sa Vydrovská dolina pustila, takpovediac, a že sa z nej spravila nádherná kultúrna krajina, ale s prvkami zdravého a pôvodného lesa, to je vynikajúci počin, za ktorý patrí vďaka autorom myšlienky, aj všetkým, čo sa zúčastnili na jeho vybudovaní. Lesnícky skanzen je otvorený celý rok, 24 hodín denne. Symbolicky sa však sezóna otvára vždy 1. mája, príchodom Čiernohronskej lesnej železničky. Čo sa ti páčilo najviac? Vláčik. Ten vás sem nielenže dovezie, navyše sa bude pred vami aj predvádzať. Vláčik do Korytárskeho, čo je otočka pri vrtuľníku, bude chodiť bez cestujúcich. Možno to bude pre cestujúcich zaujímavejšie, pretože vláčik uvidia zvonka. Keď sedia vo vnútri, zážitok nie je taký veľký z parnej lokomotívy. Bude to novinka, všetkých pozývam, aby si to prišli vyskúšať. Môže sa niečo o lesníctve a prírode naučiť návštevník tohto skanzenu? Ak prejde celý skanzen, tak áno, je to veľmi pekný skanzen, je tam zachovaná história. Je tu čerstvý vzduch, pekne urobené aj pre deti, náučné chodníky, deti sú zvedavé. Čo sa ti tu najviac páči? Stromy, lebo voňajú. Zelené stromy naozaj prekrásne voňajú a nielen to. Dotýkať sa stromov, objímať ich, to je šanca načerpať tajomnú energiu. Aké stromy v skanzene a okolí rastú? Čierny Balog, odštepný závod sa nachádza v srdci Slovenska na ploche viac ako 30 000 ha, obhospodarujeme prevažne štátne lesy. Pred kalamitou prevyšoval smrek, v súčasnej dobe začína prevládať buk, smrek a jedľa. Jedliam sa tu naozaj darí. Vysoké, štíhle jedle. Štúrovci by z nich mali radosť. Aj preto je torzo jedle z neďalekého Dobročského pralesa od minulého roka súčasťou skanzenu. Parametre najväčšej jedle v strednej Európe, ktorá do roku 1964 rástla v Dobročskom pralese, sú výnimočné. Mala 500 rokov, bola vysoká 56 metrov a obvod v prsnej výške presahoval takmer 190 cm. Vďaka lesníkom a ochranárom sa môžete dotknúť torza tejto jedle v lesníckom skanzene v Čiernom Balogu. Toto torzo je dôkazom toho, že strom je odjakživa nielen príbytkom pre vtáky, ale v takomto strome by pokojne mohli bývať aj ľudia. Čo sa vám páčilo najviac, čo vás upútalo, keď hovoríte, že sem chodíte častejšie? Príroda, všetko je tu veľmi pekné, upravené, dá sa tu nabrať sila. To bola posledná informácia dnešnej relácie Halali, v ktorej ste sa okrem iného dozvedeli aj to, že na Muránskej planine chovajú lesníci kone vo voľnej prírode, čo zdokumentoval B. Molnár filmom Vo vetre kopýt. Podpora pre mladých a začínajúcich farmárov je aktuálna. Ak máte menej ako 40 rokov, aj pre vás. Ak hľadáte miesto, kde sa dá vyštudovať VŠ prírody za 2 hodiny, máme pre vás tip, lesnícky skanzen v Čiernom Balogu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.