Halali 2.4.2017

By | apríl 6, 2017

Jarné spevy lásky sú v plnom prúde, pretože kurovité vtáky už tokajú. Dnes vám predstavíme tetrova a jariabka. Boli ste už niekedy na chovateľskej prehliadke poľovníckych trofejí? Ak nie, možno vás inšpiruje reportáž, ktorú sme nakrúcali na Liptove, kde kvalita jelenej zveri stále stúpa. Na výlet sa vyberieme do poľovníckeho múzea, v ktorom vystavovali trofeje zveri ulovenej v štiavnických lesoch. Reportáž o hlucháňovi zaujala mnohých divákov. Spolu s M. Sanigom sme sa preto vybrali za bratrancami hlucháňa, tetrovom a jariabkom. Tetrov vstáva trochu neskôr, nemusíte za ním stúpať za tmy. Stačí ísť, keď sa rozvidnieva. U tetrova je to veľmi krásne, pretože tam prilieta viac samičiek. To, ako tetrov vyzerá na horskej lúke nad hornou hranicou lesa, prípadne iná populácia, ktorá je v údolnatých dolinách, tak je to krásne, keď ráno máte červené zore. Zafarbí sa celá obloha z oceľovo modrej, odrazu vystupuje červené zore a zrazu počujete tetrova. (napodobňuje tetrova) Do toho príde škovránok, trilkovanie, tak už viete, že tetrovy začali svoje rituálne tance. Keď zbadáte tetrova v čiernom fraku, ako keby išiel na svadbu, na sobáš, už chýba len chorál, ktorý nás sprevádza, keď ideme oddávať dvoch ľudí a keď v čiernom fraku roztvorí chvost a pod ním mu zasvietia biele podchvostové krovky, našuchorí perie na krku, odúva mu brada a pampúšiky, ktoré má nad očami, poľovníci to nazývajú červené ruže, ktoré sú v extáze veľmi prekrvené a ešte mu narastú, zväčšia objem, aby bol pre samičku ako prvotriedny ženích pripravený na svadbu. Keď začnú poskakovať, podletovať, bublať, tak mi to pripadá, ako keby poskakovali lopty. Ako rytieri, ktorí proti sebe vychádzajú na súboje. Sme v oblasti Krížnej vo Veľkej Fatre. Subalpínske lúky nad hornou hranicou lesa. Je to druhotne vytvorený biotop, pretože v 12. a 13. storočí keď sem prišli ľudia, aby mohli niekde pásť dobytok a kosiť preň, tak museli vyklčovať lesy a tetrovovi sa vytvoril veľmi vhodný biotop, pretože sa tu teraz prelínajú hlúčiky stromov s lúkami. Lúku potrebuje na pasenie a stromy n a úkryt. Tento biotop je až ukážkový, vzorový pre populáciu tetrova hoľniaka v tejto oblasti nad hornou hranicou lesa. Práve to, čo tu naši predkovia realizovali, že sa tu lúky kosili a prepásali ovcami a miestami aj dobytkom, tak to tetrovovi prospievalo. Ak to zanedbáme, že to necháme len na prírodu a sú aj také názory, že to nechajme len na prírodu, tak sa to môže samočinne zalesniť, lúky zmiznú a biotop sa začne tetrovovi strácať. Ak nemá voľné lúky, tak v biotope nenachádza svoje miesto a populácia by sa vytratila, čo by bolo na škodu. Pokiaľ nie sú výkyvy počasia spojené s extrémnym návratom chladu v jarnom období, ktorý môže ovplyvniť vývoj mláďat, je populácia tetrovov na Slovensku stabilizovaná. Medzi jeho prirodzených nepriateľov patria orly, sokoly a krkavce. Na okraji lesa aj kuny a líšky. Rodinu kurovitých bratrancov hlucháňa a tetrova dopĺňa jariabok. Jariabok je z týchto troch bratrancov, ak to môžem povedať tak ľudovo, najlepšie na tom, pretože biotop, ktorý jariabok obýva, nie je taký úzky ako u hlucháňa. Hlucháň je viazaný výlučne na staré lesy, ktoré boli málo dotknuté, ale jariabok obýva všetky typy lesných porastov, od mladín až po starý vysokokmenný les. Neprekáža mu ani drevinové zloženie, žije v ihličnatom lese, zmiešanom, dokonca aj na lúčkach, ktoré zarastajú lieskami. Je to pre neho ideálny biotop. Jariabok sa od nich odklonil a ide vlastnou cestou. Je jediný monogamný, čiže žije so samičkou verne. Jariabky sa už párikujú v septembri a októbri a spolu prežívajú zimu vo svojom teritóriu, ktoré má 10 15 ha. Na jar, keď už je zväzok upevnený a môžu sa spoľahnúť jeden na druhého, lepšie sa im žije vo dvojici ako jemnému, tak založia potomstvo. Jariabok sa krásne dvorí samičke. Keď prídete do teritória a začnete napodobňovať jariabka (napodobňuje jariabka) tenkým pískaním, tak samček je taký agresívny, že na vás naletuje. Jariabok, tetrov i hlucháň patria medzi vzácnu rodinu živočíchov. V súčasnosti, predovšetkým ľudia, môžu svojou činnosťou ovplyvniť ich ďalší vývoj a zachovanie pre budúce generácie. Chovateľské prehliadky trofejí zveri ulovenej v ostatnej poľovníckej sezóne sa organizujú v zmysle zákona o poľovníctve v každej regionálnej či obvodnej organizácii Slovenskej poľovníckej komory. Poľovníci transparentne komunikujú a výsledky prezentujú aj verejnosti. Každá chovateľská prehliadka, ktorá sa organizuje v SR, má už aj svoj spoločenský a aj výchovno vzdelávací aspekt. Naši odborníci sa snažia vysvetľovať predovšetkým mládeži, že poľovníctvo je cieľavedomá činnosť, ktorá je zameraná na dlhodobé hospodárenie a dlhodobú udržateľnosť všetkých druhov zveri v našej krásnej prírode. HUDBA Táto hudba patrí na takýto typ podujatia. Hrali sme tu zvláštnu skladbu, ktorá je hymna liptovských poľovníkov. Bola špeciálne napísaná pre náš liptovský kraj pre našu okresnú organizáciu a obvodnú poľovnícku komoru v Liptovskom Mikuláši. Jej autorom je bývalý študent lesníckej školy a súčasný člen klubu trubačov B. Nezbeda. Na chovateľskej prehliadke v Liptovskom Hrádku sme stretli všetky generácie. Boli tu deti i ženy, ktoré nepoľujú. Nie ste poľovníčka. Má tu čo obdivovať aj laik? Áno. Je tu čo pozerať, hlavné trofeje, ktoré sú najlepšie, alebo rarity, kuriozity. Z laického pohľadu je to pastva pre oči a keďže tomu aj trochu rozumiem, tak odsledovať, či je to správne, nesprávne. Výstavu navštevujeme už niekoľko rokov a môžem zhodnotiť, že úroveň je stále lepšia a lepšia. Kvalita trofejí na Liptove stúpa, čo potvrdili viacerí. Starostlivosť o revíri na Liptove je na vysokej úrovni. Naši mladší kolegovia sa začínajú pekne starať o revíri, čo vidieť aj na výsledkoch, trofeje dosahujú veľmi dobrú kvalitu. Prajem im, aby zažili v mladosti to, čo sme zažili my. Chovateľské prehliadky nič po desaťročia nestratili na svojej atraktívnosti. Poľovníci dokonca pochopili zmysel chovateľských prehliadok a navštevujú ich vo väčšom počte. Máme tu nielen trofeje, ktoré boli ulovené, ale aj zhody, vývojový rad, ktorý dokazuje, že jeleň v 14 rokoch má najväčší počet bodov a päť rokov predtým boli zhody nižšie. Nemôžeme hovoriť až tak o kulminácii v 9 alebo 10 rokoch, keď vidíme, že jeleň aj v 14 rokoch dosahuje najlepšiu trofejovú produkciu. Chodím sem 40 rokov. Po prvýkrát je tu toľko zlatých jeleňov. Za tých 40 rokov ich ešte nikdy toľko nebolo. Chovateľské úsilie sa prejavilo asi teraz. Čo hodnotíte? Hodnotím najlepšie trofeje a nesprávny odstrel. Musia platiť aj nejaké pravidlá. Poľovníci sa riadia zásadami selektívneho odstrelu a kritériami chovu. Ak poľovník uloví jedinca, ktorý mal ešte žiť a mal produkovať nejaké hodnoty, tak sa označí ako chovný alebo vhodný na ďalší chov. Pravidlá selektívneho chovu sú pomerne prísne a je sympatické, že poľovníci otvorene priznávajú aj svoje chyby. Tie však našťastie nie sú v takom množstve, aby dramaticky ovplyvnili hlavný zmysel selektívneho lovu. Nedeľné predpoludnie tu strávili aj manželia Šebovci. Obaja poľujú. U nás sa poľovníctvo dedí. Na prehliadky som chodila už so starkým. Je dobre vedieť, aký máme genofond, čo sa uloví, čo je v jednotlivých združeniach. Je to aj o stretnutí s kolegami, poľovníkmi, z iných združení. To je pravda, stretli sa tu poľovníci z rôznych častí Liptova. L. Zvara zaúča do poľovníckeho kumštu aj svojho vnuka Adama. Má veľký záujem o prírodu, chodí so mnou aj na posedy. Pri ňom zatiaľ nelovím, venujeme sa fotografii. Chce ísť na lesnícku školu, tak mu vysvetľujem kategórie, prečo je to lovné a prečo chovné, výradové a podobné veci. Beriem to pozitívne. Baví ma to, ako už povedal dedo. Páči sa mi príroda, ako ju môžem pozorovať, nafotiť si ju. Okrem Adama navštevujú takéto prehliadky trofejí deti s rodičmi i organizované školské skupiny. Má význam deťom takto otvorene hovoriť aj o tom, že zver v prírode je potrebné regulovať? V nejakom smere určite áno. Môžem to posúdiť z pozície učiteľa. Viem, čo deti láka, čo by chceli vidieť, čo je potrebné im dať vedieť. Svoje poznatky a skúsenosti z poľovníctva spracoval do podoby videofilmu aj miestny poľovník. Narodil sa síce na Morave, ale liptovská príroda ho očarila. No nielen príroda. Som z Moravy, ale v Liptovskom Mikuláši som od roku 1978. Som tu dosť dlho. Prečo Liptov? Našiel som si tu manželku a zakotvil som tu. Film nie je o poľovačkách, ale o práci ľudí, ktorí celý svoj život zasvätili prírode, pomoci vyrovnať sa s negatívami všetkých ľudských činností. Je to taký sociálne ladený príbeh. Túto prácu neberú poľovníci ako nejakú povinnosť, ktorá je pre nich ako nejaké nutné zlo. Sú tu mladí chlapci, rodinní príslušníci. Berieme to ako nejakú spoločenskú udalosť. Radi sa tu stretneme, porozprávame. Filmový príbeh vznikol, keď sme raz išli čistiť poľovnícky chodník. Bolo to vysoko, až v pásme kosodreviny. Človek už nie je najmladší, tak padali aj ostrejšie slová, keď išiel človek s motykou a krompáčom. Vyšli sme hore spotení a povedali sme si, sem je problém vyjsť a nie ešte robiť a tej chvíli ako keby sa zapálil nejaký plameň a presne som vedel, aký film mám urobiť. O tom, čo ľudia nepoznajú. Bola to spoločná myšlienka predstavenstva Obvodnej poľovníckej komory v Liptovskom Mikuláši. Film hovorí o osvetových akciách, ktoré robíme počas roka. Začíname chovateľskou prehliadkou, poľovníckym bálom, pokračujeme cez kontrolné streľby, majstrovstvá okresu v streľbe, venujeme sa práci s mládežou, krúžky priateľov poľovníctva. V minulosti sme robili aj celoslovenskú súťaž krúžkov mladých priateľov poľovníctva. V jesenných mesiacoch začíname s kynológiou. Je tam zachytený prierez brlohárskych skúšok, skúšok malých plemien, predbežných skúšok farbiarov a duričských skúšok. Činností, ktoré poľovníci počas roka na Liptove vykonávajú, je veľa, no rozhodujúcou aktivitou je starostlivosť o voľne žijúcu zver. Okrem poľovníckych združení tu pôsobia aj profesionálni poľovníci, zamestnanci Štátnych lesov. Lesníci vždy tvorili gro vedomostnej úrovne, čo sa týka progresu poľovníctva. V tomto smere aj odštepný závod Liptovský Hrádok aktívne sa zúčastňuje cez svojich zamestnancov v okresnej poľovníckej organizácii v Liptovskom Mikuláši, tak isto aj v Ružomberku, kde jednotliví zamestnanci sú zaradení v komisiách okresných organizácií. Vždy sa to týka nejakých odborných komisií. Z hľadiska kvality trofejovej hodnoty a manažovania na Liptove by som hodnotil túto chovateľskú prehliadku za veľmi úspešnú. Historicky by som povedal, najúspešnejšia sezóna, ktorá bola na Liptove odprezentovaná. Máme tu ulovených desať jeleňov nad 200 bodov, z toho tri jelene majú hodnotu nad 220 bodov a priemerná hodnota týchto desiatich jeleňov dosahuje 214 bodov. Máme šesť zlatých diviačích trofejí. Z odprezentovania 30 trofejí je 30 ohodnotených medailou. Čo sa týka podielu percentuálneho udelenia medaile pre jeleniu zver, je tu 27 %, čiže skoro každý tretí, štvrtý jeleň, ktorý sa nachádza na tejto chovateľskej výstave, dosahuje nejakú medailu. Dnes sme počas chovateľskej prehliadky mali milý zážitok, kedy sa uviedlo do života DVD Poľovníctvo na Liptove. Poskytujú revíry, ktoré obhospodarujú Štátne lesy, priestor aj na fotografovanie, filmovanie prírody? V rámci našich alternatívnych aktivít pravidelne umožňujeme fotenie voľne žijúcej zveri, tak isto filmovanie voľne žijúcej zveri a rôzne iné aktivity. Nielen aktivity, čo sa týka priamo výkonu práva poľovníctva ako poľovnícky hosť, ale aj v rámci agroturistiky, návštevy poľovníckych zariadení, ale z hľadiska rekreácie, cykloturistiku, rybolov. Celý komplex aktivít, ktoré smerujú k tomu, aby naši občania mohli plnohodnotne využívať voľný čas v revíroch a v priestoroch, ktoré obhospodarujú Lesy SR. Revír Nízke Tatry má výmeru viac ako 20 000 hektárov. Každoročne sa tu organizuje chovateľská prehliadka zhodov i trofejí pod holým nebom priamo v prírode. Minuloročnú prehliadku sme navštívili aj s kamerou. Od začiatku vyhlásenia chráneného poľovného revíru naše ciele boli obhospodarovať jeleniu zver s trofejovou hodnotou okolo 200 bodov, čo sa nám každoročne pravidelne darí. Chceli sme do toho vniesť aj trochu kvality, čo sa týka manažmentu. Každoročne sa v týchto priestoroch uskutočňuje výstava jeleních zhodov, kde dokumentujeme živý materiál, ktorý sa nachádza v danom časovom horizonte v tomto revíri. Úlohou veľkoplošných revírov je, aby pomerne kvalitný genofond a hlavne, čo sa vyskytuje v okolitých revíroch, nedostatok starších jeleňov, suplovali cez migráciu jeleňov z našej oblasti. Stáva sa to a okolité združenia lovia jelene, ktoré sú hraničné, ktoré majú tak priestor ako u nás tak u nich. Je dobré, že sa populácia rozširuje do okolitých revírov. Dnes sme sa zúčastnili chovateľskej prehliadky trofejí v regióne Banskoštiavnická. Bola na území múzea vo Sv. Antone, konkrétne v sýpke. V sýpke preto, že už sa trofeje nezmestia do kaštieľa do výstavnej sály. Sme radi, že môžeme spolupracovať s Obvodnou poľovníckou komorou v Žiari nad Hronom a aj s odštepným závodom v Žarnovici. Sú úžasní ľudia, ktorí pochopili presne, o čom chovateľská prehliadka je. Je to aj žatva trofejí pre poľovníkov a aby to malo význam, aby sme posunuli kvalitu chovu ďalej, robia to vysoko odborne. Dokázať, že poľovníctvo nie je len o love, je to vysoká odbornosť, vysoká poľovnícka kultúra aj formou výstavy, srnčia zver, unikátne trofeje za ostatných 10 rokov. Sme radi, že môžeme takto prispieť. Jelene dosahujú medailové hodnoty, nie je nič výnimočné, že sú strieborné a čo sa týka muflonej zveri, tam je stopercentne predaný odstrel. Z tohto revíru sú každoročne medailové trofeje a pred 2 3 rokmi boli ulovené muflóny, ktoré mali hodnotu zlatej medaile. Zhodnocujeme poľovnícku sezónu za rok 2016/2017 za región bývalého okresu Žiar nad Hronom Žarnovica, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom. Aké chovateľské oblasti sa v tomto regióne vyskytujú? Máme štyri chovateľské oblasti a tri zverníky na chov danielej a muflonej zveri. Je to jedna z najúspešnejších a najvydarenejších chovateľských prehliadok, čo som videl v tomto roku. V tomto regióne by som ani iné neočakával, lebo sú tu ľudia, ktorí sa spojili v prospech poľovníctva, po odbornej, spoločenskej stránke, našli sa tu autority regiónu, ktoré sem prišli. Chodia sem celoslovenské autority. Videl som tu deti s mamičkami. Lesníci vedia na podujatiach, ktoré organizujú, uvariť dobrý guláš, pripraviť dobré pečené z diviačieho mäsa, aby sme si vedeli uvedomiť okrem iných produktov, čo nám poľovníctvo prináša, je aj divina a výrobky z nej, sú zdravé a chutia. Výsledkom je aj dnešná ochutnávka. Divina má vysoký podiel bielkoviny, energie, má dostatok zinku a železa, čo je nevyhnutné pri tvorbe červených krviniek v ľudskom tele. Divina je dietetická potravina, kde podiel bielkoviny sa pohybuje na hranici 23 %. V minulosti sa tradovalo, že divina je škodlivá potravina. Nie je tomu tak, ak sa konzumuje v rozumnej miere. Podiel purínov v divine a v bravčovom mäse je rovnaký. Najmenej purínnych látok má srnčie a králičie mäso. Zaujímavosťou na divine je, že jej mastné časti neobsahujú cholesterol. Chovateľská prehliadka ani ochutnávka diviny však nie sú stálou expozíciou v múzeu, no jedna pozoruhodnosť je v tomto roku veľmi aktuálna a trvalá a to je výstava trofejí bájnych srncov spod Sitna. Za posledných 10 rokov bolo odlovených krásnych 57 srncov. Na tejto výstave sa nám podarilo sústrediť 35 kusov trofejí. Sú to tzv. legendárne sitnianske srnce? Áno, majú schované gény v sebe a aj prezentácia, ktorá bola venovaná špeciálne srnčej zveri, tak v kontexte histórie od roku 1900 sme hľadali príčiny, poodhaľovali sme rúško tajomna o tom, čo je v týchto bájnych sitnianskych srncoch ukryté. Čím boli srnce také výnimočné? Je to v mohutnosti a kvalite parožia, krásne dlhé, vyzreté parožie, krásne perlovanie do výšky 2/3 parožia, mohutné ružice, farba, vzhľad, dojem tejto trofeje je výnimočný. To bola posledná informácia dnešnej relácie Halali. Ďakujeme za pozornosť a dotknite sa prírody, priatelia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.