Umenie 22.6.2017

By | jún 27, 2017

“Mesto Leónia sa deň čo deň obnovuje. Ľudia sa tam každé ráno prebúdzajú v nových prikrývkach, obliekajú si nové župany, z najnovšieho typu chladničky vyťahujú ešte nedotknuté plechovky, počúvajú najnovšie šlágre z posledného modelu rádia. Na chodníkoch napratané v nových plastových vreciach, čakajú zvyšky včerajšej Leónie na smetiarske auto. Blahobyt Leónie sa väčšmi než predmetmi deň čo deň vyrábanými, predávanými, kupovanými meria predmetmi, čo sa deň čo deň vyhadzujú, aby urobili mesto novým. Až sa napokon ponúka otázka, či je skutočnou vášňou Leónie, ako tvrdia jej obyvatelia, naozaj užívať potešenie z nových a odlišných vecí. Čím viac vecí Leónia vyhadzuje, tým viac ich hromadí, šupiny jej minulosti sa zlievajú do pevného kruniera, ktorého sa nemožno zbaviť. Pritrafilo sa ti niekedy vidieť mesto, ktoré by bolo podobné tomuto?” Noci literatúry má za úlohu 3 veci. Propagovať súčasnú európsku literatúru, ktorá je aktuálne v slovenskom preklade a odhaľovať krásy mesta. Ďalší bonus je, že môžete stretnúť svojich obľúbených hercov. (číta) “V r. 1993, keď Soborkaj letel cez Atlantik do New Yorku, pripadal si ako vo sne. Čert vie do čoho také podujatie vyústi. To, čo pre iných je bežná každodenná rutina, on vníma ako stlmený rozmazaný film, v ktorom sa cíti byť cudzincom. A zasa to, čo iným pripadá ako neskutočná, nedosiahnuteľná, nebezpečná udalosť, napríklad let do Sao Paula, jemu prichodí ako čosi všedné. Kiež by mohol všetko vrátiť naspäť. Kiežby mu všednosť znovu zovšednela a exotické podujatia by znovu získali punc dobrodružstva. Letieť odkiaľkoľvek kamkoľvek, to už dnes nikoho neohúri. Svet znovu začína obdivovať tých, ktorí sa do ďalekých krajov vyberú na bicykli.” Ten nápad vznikol v Prahe, bol to nápad centrály všetkých českých centier. Nie je to len bratislavské podujatie. Najskôr to celoeurópske, ale rozširuje sa to aj na ďalšie kontinenty. My ako České centrum sme supervízorom toho celého. Ale ďalšie kultúrne európske inštitúty, ktoré majú svoje sídlo v Bratislave, alebo aj niektoré ambasády, sú tými, ktorí vyberajú svoju knižku. Čiže vedia o tom, že vyšiel slovenský preklad autora z ich krajiny. Tak to vyskladáme, vyberieme knihy a potom začneme hľadať miesta, aby to tam sedelo. Snažíme sa napasovať text s atmosférou toho miesta. ČĺTA TEXT V ČESKOM JAZYKU ČĺTA TEXT V ČESKOM JAZYKU ČĺTA TEXT V ČESKOM JAZYKU ČĺTA TEXT V ČESKOM JAZYKU Každý to má trochu inak. Niekto sa posadí a začne čítať a nechá pôsobiť na ľudí len samotnú literatúru a niekto do toho viac vloží seba. Niekedy to môže byť rušivé, ale niekedy to môže byť aj na osoh, lebo viac to dostane ľudí do deja. Lebo naozaj vybrať úryvok zo 600 stranového románu, ktorý má povedať ľuďom, že je to dobré, aby si to kúpili. Je to o prekliatí jedného ženského rodu. Kliatba, ktorá bola uvrhnutá na ten rod, bola v tom, že tie ženy vždy zažijú obrovskú lásku, ale bez manželského a partnerského naplnenia a po tej láske im vždy ostane dieťa a vždy je to dcéra. Každá matka sa snažila inak vychovávať to dievča, aby sa jej to už nestalo. V dome sa práve nachádza milenec najmladšej dcéry, je to francúzsky maliar, ktorého stretla v Paríži na štúdiách a ten sa začína stretávať s temnotou ich ženského rodu. A netuší, že všetko čo robí, že za to vôbec nemôže. (číta) ” V to ráno Manuelu nikto nesledoval, cítila ako do nej narážajú mŕtvolky hmyzu a zaťala zuby. Už sa na ne nechcela pozerať. Túžila sa dostať k Mattovemu hrobu, ale stratila sa v bludisku. Vydala sa nesprávnym smerom, zakázaným chodníčkom, ktorého tajomstvo poznala iba ona. Margarétka Lagúnová, s rozpustenými vlasmi, so zúrivým pohľadom a s prsami obťažkanými mliekom zbadala Piera, svojho milenca ako jazykom prechádza po matkinej jazve. Zábudkin chrbát pripomínal vlnu a dokonca sa zdalo, že na jej vrchu vytvorila morskú penu. Na Pierovej tvári sa odrážala matkina nahota. Zrazu vyľakane zdvihol hlavu od zvrátenej delikatesy, vo dverách zbadal Margarétku, no pozrel sa na ňu bez strachu. Margarétka vlepila Pierovi facku. “To je len umenie, drahá”, ohradil sa Francúz s očami ako hrob. Vedela, že klame, že miluje jej matku, že po nej túži.” Toto je jedno z mojich najobľúbenejších podujatí, cítim spriaznenosť s celou európskou kultúrou v tejto chvíli, pretože sa to odohráva vo všetkých európskych mestách a čítajú sa tie isté knihy. Mám pocit, že EÚ v tejto chvíli napĺňa svoj kultúrny rozmer v tom pravom zmysle slova, že na pár metroch štvorcových všetky krajiny prezentujú to najlepšie od svojich žijúcich autorov. Maďarský inštitút vybral úryvok z divadelnej hry P. Esterházyho a zároveň padlo dobre aj to, že D. Jamrich hrá aktuálne túto hru aj na doskách SND. (číta) Urobíme novú inventúru a izby, kde sú knihy, zapečatíme. “Hádam sa len súdruhovia neboja kníh”, hovorí knieža. Neuveriteľné, ako vyslovujete slovo súdruh, pán gróf. Už to samo o sebe dokazuje oprávnenosť našej revolúcie. “Vy komunisti prehráte, lebo ste vyhlásili vojnu najvyššiemu.” “Mať odvahu, pán veľkomožný, znamená mať celý svet a musím podotknúť, to je iba vrchol ľadovca. Už 15 rokov som z presvedčenia komunista.” “A ja som už 350 rokov z presvedčenia katolík.” Komunisti vždy hovoria o celku a detaily rozkradnú. “Čo by som bol schopný bez boha, čo by som dokázal spraviť? Ani krok. Pre mňa boh nie je filozofická konštrukcia, ale samotný život. Povedzte, nebojíte sa neviery?” Vôľa, aby bol 10. ročník, určite je taká všeobecná. Koľko sa nás zapojí, to sa uvidí, aké budú okolnosti každého jedného inštitútu. Ale myslím si, že asi to bude. Za nami sa nachádza divadlo Aréna na petržalskej strane Dunaja. Je to miesto, kde sa koná 4. ročník Bratislavského knižného festivalu. Zaujímajú nás hlavne imaginatívne, nové predstavy a hlavne možnosť, ako sa cez knihy dostať do iného fantazijného sveta. Ja si myslím, že dnes na svete toto spojenie nikto nereprezentuje ako osoba lepšie ako pán A. Manguel, ktorý je naším festivalovým hosťom. A. Manguel je riaditeľom Argentínskej národnej knižnice v Buenos Aires. Pozvali sme ho najmä ako extrémne zaujímavého autora, ktorý píše knihy o knihách ako Dejiny čítania alebo Knižnica v noci. Jeho esejistická a tvorivá autorská práca sa veľmi úzko dotýka mágie, ktorú pociťujeme, keď berieme do rúk knihy. A. MANGUEL HOVORĺ PO ANGLICKY (tlmočníčka) Skutočnosť, že dokážeme prejaviť zvuky, znaky do zrozumiteľného príbehu, to je to magické, to čarovné. Mňa vaše knižky nadchýnajú tým, ako viete nadchnúť človeka, ktorý to číta, len preto, že vie čítať. (tlmočníčka) Čo sa týka skúsenosti s čítaním, hoci sa veľmi často cítime, že ide o veľmi individuálnu záležitosť, ba až osamelú, skutočnosťou je, že proces alebo stav čítania je niečo, čo majú spoločné všetci čitatelia na celom svete, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, v akej sú kultúre, v akom jazyku komunikujú alebo čítajú. V každej spoločnosti čitateľ predstavuje menšinu a zároveň istú elitu. Avšak do tejto menšiny, alebo elity sa môže zaradiť ktokoľvek, kto sa rozhodne stať sa čitateľom. Čitatelia majú obrovskú moc a práve pre túto moc sa väčšina spoločnosti čitateľov bojí. Ja môžem na vás tlačiť, aby ste sa stali čitateľom, dokonca vám môžem uviesť 40 dôvodov, prečo sa ním máte stať, ale ak vy si nenájdete knihu, ktorá vás osloví, tak žiaden z mojich argumentov nebude nič platný. To, čo hovorím väčšinou mladým čitateľom je, že v každej knižnici je určite niečo, čo bolo napísané presne pre vás. Z Paríža k nám pricestuje J. M. Guenassia. Je to slávny francúzsky spisovateľ, ktorý sa uviedol aj do slovenského literárneho prostredia najmä cez jeho slávny román Klub nenapraviteľných optimistov. Je to román, ktorý tak trochu hovorí aj o nás, keďže rozpráva príbeh východoeurópskych imigrantov v prostredí Paríža, Francúzska v období 50. A 60. rokov. Je to román, ktorý výrazne pracuje s témou kníh, čítania, cez postavu rozprávača, mladého človeka, ktorý si nachádza svoju životnú cestu. Klub nenapraviteľných optimistov je krásny v tom, že vytvára opäť nejaký priestor za zrkadlom, nejakú paralelnú realitu a v tomto románe má podobu zadného traktu jednej z parížskych kaviarní, kde sa východoeurópski exulanti stretávajú a kde prežívajú svoju veľmi svojskú a autonómnu realitu. HOVORĺ PO FRANCÚZKY (tlmočníčka) Ide o to, že názov Klub nenapraviteľných optimistov mi vnukol M. Kundera, osoba, ktorá pochádza neďaleko odtiaľto. Hovoril o ľudových demokraciách, teda režime, ktorý tu zavládol v strednej a východnej Európe, kde v období pred nejakým časom prestalo byť náboženstvo dominantnou zložkou a dnešným náboženstvom je niečo iné a je to optimizmus. Lebo aj keby sme dnes prišli do obchodu a našli prázdne regály, dostali sa do situácie, že musíme niečo, aj tak by sme museli tvrdiť, že je dobre, musíme byť optimisti. To je dnešné náboženstvo. Je pre nás veľmi dôležité, aby na festivale boli fyzicky prítomné knihy autorov, ktorých pozývame. Bude to tak prostredníctvom vydavateľov, ktorých sa opäť na Braku zíde viac ako 30 z celej strednej Európy. Ale doplnili sme tieto zásoby aj o tituly, ktoré tu vydavateľov mať nebudú a nemusia sa naši návštevníci báť, že by sa mohlo stať, že by knihu, ktorú by si napr. chceli nechať podpísať, na Braku nenájdu. Bratislavský knižný festival bol od začiatku koncipovaný ako podujatie pre malých vydavateľov. Malí vydavatelia sú veľmi dôležití, hoci tvoria menšiu časť celého predajného koláča, ak hovoríme o knižnom trhu. Ale už niekoľko rokov sa nám zdá, že tvoria asi najzaujímavejšiu a najodvážnejšiu časť slovenského vydavateľského spektra. Pri malom knižnom vydavateľstve si často treba predstaviť jedného človeka, alebo dvoch ľudí, v niektorých prípadoch malú rodinu, veľmi úzky okruh spolupracovníkov. My sme prišli ako Fotopondelok. Sú to stretnutia fotografov, ktoré sa konajú každý mesiac v SNG v Berlínke, kde sa snažíme vždy pomocou jednej stanovenej témy o to, aby sa fotografi a ľudia zaujímajúci sa o fotografiu, navzájom stretávali, mohli sa porozprávať, pýtať sa, vidieť na čom kto aktuálne pracuje. Na Brak sme prišli aj v rámci SNG s jednotlivými publikáciami a reprodukciami zo SNG. Oslovili sme jednotlivých autorov, ktorých sme za uplynulý rok prezentovali, aby nám poskytli svoje knihy. Môžete tu nájsť napr. publikácie B. Németha, J. Viazaničku, P. Breiera alebo pani Csáderovej. Sú stáli vydavatelia na Braku, ktorí sú s nami od začiatku, nevynechali ani jeden Brak. Každý rok sa nám ozvú vydavateľstvá, ktoré o nás počuli, ale mi sme nepočuli o nich a veľmi nás zaujala ich tvorba, takže sme ich pozvali. Novinkami sú pre nás vydavateľstvá Valal, Take Take Take a Parapet Books. Knižky vydávame preto, že chceme spopularizovať jednu národnostnú menšinu našich krajanov, ktorí žijú v Srbsku. Pochádzajú z východného Slovenska a vo východnej slovenčine vydávajú svoju literatúru už od konca 19. Storočia. Oni sami sa volajú Rusnáci. Vojvodinskí Rusnáci. Tí sú trochu iní ako naši Rusnáci. Nerozprávajú rusínsky, ale východoslovensky. Začiatkom 20. storočia si jeden ich národný buditeľ kodifikoval ten jazyka v tom vydával prvé poviedky. Tie poviedky sme vydali. Najnovšie sme vydali knihu súčasného mladého autora. Sú to satirické básne a eseje. Je tam aj hra, či poviedka. Musím vybrať nejakú slušnú. Lebo sú tu dosť ostré. Je to mladý autor, ktorý chce upozorniť, tak si občas nedáva pozor na jazyk, chce provokovať. ČĺTA TEXT VO VÝCHODOSLOVENSKOM NÁREČĺ ČĺTA TEXT VO VÝCHODOSLOVENSKOM NÁREČĺ Po prvýkrát organizujeme v spojitosti s Bratislavským knižným festivalom aj jednu cenu. Je to cena za najlepší projekt budúcej autorskej knihy. Je to výzva, ktorú sme nasmerovali napr. na študentov umeleckých odborov, ktorí študujú ilustráciu alebo grafické odbory a pripravujú aj v rámci štúdií svoje veľmi zaujímavé tituly. S tou cenou sa spája možnosť 6 týždňovej rezidencie v bratislavskej novej Cvernovke, ktorá je určená na to, aby projekt budúcej autorskej knihy tvorca dopracoval a priviedol do finálnej podoby s možnosťou prípadného vydania a posunutia do klasickej knižnej distribúcie. Naša edícia, ktorú tu vidíte “Co je nového”, je edícia kníh pre ľudí, ktorí nemajú čas, ale zároveň chcú vedieť niečo z iného odboru, ako je ten, v ktorom sa špecializujú. Takže vydávame knihy napr. o vzdelávaní, o estetike, o manažmente, o biológii. Pokračujeme ďalej filozofiou, umelou inteligenciou, sociológiou. Byť zvedavý je aj dospelácka vlastnosť. Chceme vedieť o svete, čo sa deje, čo nové o ňom vieme. Premýšľame o tom, ako lepšie by mohlo fungovať vzdelávanie, ako lepšie by sme sa mohli cítiť v práci. Snažíme sa, aby o tom boli naše knihy. Keby sme ich nerobili, tak nebudú. Keby ich čitatelia nečítali, tak nebudú, to je dôležitejší aspekt. Čo sa týka ilustrácie, sú to väčšinou mladí, súčasní autori. A čo sa knižiek týka, tak autori zo Slovenska, ale čo máme plagáty alebo pohľadnice, tak to sú autori aj z iných krajín: z Poľska, Španielska a Ukrajiny. Ale všetci sú mladí, snažíme sa podporovať mladú súčasnú ilustráciu. Tie knihy, ktoré mám rada, ktoré potrebujem, som nemala možnosť vo svojom okolí vydať, tak som ich začala vydávať sama. Či už to boli moje práce, ktoré mi nikto nechcel vydať, alebo to boli práce mojich priateľov, ktoré mi prišlo ľúto nechať v zásuvke. Improvizovať môžete tak, že si zoberiete napr. viečko a odtlačíte ho, vznikne vám koliesko. Môžete používať aj niečo iné ako pečiatku. Dielne pre deti robím veľmi rada, ale nie som si istá, či je vždy také sústredenie, aby sme mohli uskutočniť naše ciele. V tomto prípade sme sa snažili inšpirovať dadaizmom a Tristanom Tzarom, ktorého mám veľmi rada. Hrali sme sa s písmenkami a so slovami. Pečiatky umožňujú písanie deťom, ktoré ešte písať nevedia. Vznikajú pri tom nové slová. Veľakrát aj ten nezmysel je krásny. Dadaisti to vedeli. Deti majú na to prirodzený talent, pretože sa ešte vedia hrať. Pri tejto príležitosti sme vytvorili formát Brakfast, ktorý sa v Goetheho inštitúte koná pravidelne každý mesiac a na festivale má trochu festivalovú podobu, je to formát, kde sa môžete nielen dobre naraňajkovať, ale kde sú hosťami vždy nejakí zaujímaví ľudia ako ilustrátori, knižní dizajnéri. Inak to nebude ani tento rok. Sobotný Brakfast bude s talianskym ilustrátorom M. Quarellom. HOVORĺ PO TALIANSKY (tlmočník) Jednou z mojich vášní je kinematografia a niekedy robiť ilustrácie pre knihy je ako robiť film. Keď sa zamyslíte, tak kniha je film, je to tiež sled obrazov, ktoré vytvárajú príbeh. Ja vidím prácu ilustrátora trochu ako režiséra filmu. Ale nielen režiséra, ale napr. aj scenáristu a štylistu. Zamyslite sa trochu, premýšľajte. Aké zviera si vyberieme? Premyslite si, aké zviera by ste vy chceli. (tlmočník) Stále sa venujem štúdiu dejín umenia, spoznávam nových spisovateľov, maliarov, režisérov, a preto je pre mňa určite prirodzené čerpať s týchto mojich poznatkov a meniť svoj vlastný štýl. Tento rok sa nám podarilo vo vydavateľstve Brak uviesť knihu nášho priateľa a spisovateľa D. Majlinga s názvom Ruzká klazika. Chcel by som tu privítať divadelného dramaturga, komiksového autora v tomto prípade aj knižného editora, zostavovateľa a prekladateľa D. Majlinka. Ahoj. Dobrý deň, ahojte. POTELSK Starší kolegovia v divadle mi povedali, neviem, či to mám aj tu hovoriť, že sa trochu podobám na Zoru Jesenskú. (smiech) Začal som kresliť komiks Rudo aj preto, lebo som nevedel kresliť a potreboval som sa “hecnúť”. Viacerí mi hovorili, či to nie je hendikep pri prekladateľstve, že človek neovláda jazyk. Normálny preklad robia tí, ktorí vedia jazyk a je umenie, keď neovládaš jazyk a v tom je umeleckosť umeleckého prekladu. Nedá sa povedať, že by som rusky vôbec nevedel, ja poznám napr. Spasiba, pažalsta, da, net. Ostatné som vyčítal nejako z kontextu. (číta) “Keď hlavná redaktorka veľkého petrohradského vydavateľstva Obzor Larisa Dmitrijevna Glodkovova slušne ale dôrazne odmietla vyznanie lásky Leva Ľvoviča, jedného z najväčších žijúcich ruských spisovateľov, videla ako sa tento velikán pred ňou v kancelárii doslova zmenšil. Hoci ju Lev fyzicky nikde nepriťahoval, za iných okolností by možno Larisa podľahla pokušeniu ukazovať sa na večierkoch s najobletovanejším žijúcim literátom, ale v momentálnej situácii nemohla inak, len jeho lásku odmietnuť.” Zavŕšime výpravným koncertom pražského telesa Agon Orchestra, ktorý zahrá kompozície, ktoré vznikli v inšpirácii grafickými partitúrami M. Adamčiaka, človeka, ktorý nás bohužiaľ nedávno opustil, a ktorý má momentálne veľkú retrospektívnu výstavu v SNG. Je to spojenie vizuálna, slova, významu, typografie a extrémne zaujímavého hudobného umenia. Je to výživný plnohodnotný intermediálny zážitok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.