STALIN VO FARBE

By | júl 19, 2016

Oslava víťazstva na Červenom námestí v Moskve. Červená armáda oslavuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom pred sovietskymi vodcami. Vojaci, rovnako ako za čias Rímskej ríše, hádžu vlajky porazeného k nohám premožiteľa. Muža, ktorý porazil Hitlera, Josifa Vissarionoviča Stalina. Vodca Sovietskeho zväzu sa po 20 tich rokoch osobnej moci ocitol na vrchole slávy. Básnik o ňom napísal: Stalin, ty prevyšuješ všetko vo vesmíre, teba prevyšujú už len tvoje myšlienky, a tvoj duch žiarivosťou prevýši aj slnce. Volajú ho “milovaný otec ľudu” a v očiach sveta predstavuje nádej na lepšiu spoločnosť. No v skutočnosti to bol jeden z najväčších zločincov v dejinách ľudstva. Vraždil vlastné obyvateľstvo. Popravili milión ľudí. STALIN: Bez ľútosti zničíme každého, kto svojimi skutkami alebo v myšlienkach ohrozí jednotu štátu. 18 miliónov ľudí uvrhol do otroctva. Musíme sa zbaviť každého záškodníka v strane a ochrániť ju pred infekciou a chorobami. Na vidieku umelo vyvolal hladomor, zomrelo najmenej 7 miliónov ľudí. Smrť vyrieši každý problém. Nie je človek, nie je problém. Pre moc obetoval aj vlastnú rodinu. Pravý boľševik nemá rodinu. Narodil sa ako syn obuvníka a napokon patril medzi najmocnejších ľudí sveta. Tento muž vyhlasoval, že bude slúžiť svojmu ľudu, napokon sa z neho stal megaloman a jeden z najkrutejších tyranov v dejinách ľudstva. Január 1924. Moskva uprostred dlhej ruskej zimy. Práve zomrel Vladimír Iľjič Lenin, otec boľševickej revolúcie. Pozeráte sa na jedny zo záberov, kde sa Stalin objavuje po prvý raz. Spolu s ďalšími vysokopostavenými straníkmi nesie truhlu. Má 46 rokov a ako generálny tajomník komunistickej strany len obmedzenú moc. Máloktorému zo súdruhov by napadlo, že obávaného a rešpektovaného Lenina nahradí a počas necelých 10 tich rokov ich prakticky všetkých dá zlikvidovať. Ešte si neuvedomujú, kto je v skutočnosti Stalin. Pre súdruhov to bol len bezvýznamný človek. Stalin je najvýraznejší priemer v strane. Stalina sa neobávame. Keby si začal o sebe priveľa namýšľať, zbavíme sa ho. Stalin sa od začiatku pretvaroval. Vlastným menom sa volal Josif Džugašvili. Narodil sa v roku 1878 za cárskeho režimu, ktorý sa zakladal na nerovnosti a úplnej podriadenosti panovníkovi. Prežil chudobné detstvo, otec bol násilník a alkoholik. Študoval v pravoslávnom seminári.07-19_Stalin vo farbe[(038939)14-05-06] Veľmi mladý sa zapojil do ozbrojeného povstania proti cárovi a zmenil si meno. Stalin znamená muž z ocele. V roku 1917 sa zapojil do boľševickej revolúcie, ktorú viedol Lenin. Po zvrhnutí cára zrušili všetky privilégiá a moc odovzdali do rúk ľudu. Stalin čakal v Leninovom tieni na svoju príležitosť. Tou príležitosťou bola Leninova smrť. V roku 1924 sa mu politickým taktizovaním podarilo odstaviť vplyvného súpera Trockého, aby ho napokon dal vyhostiť zo Sovietskeho zväzu. V priebehu niekoľkých mesiacov si upevnil moc a presťahoval sa do Kremľa, sídla ruských panovníkov. Spolu s niekoľkými oddanými stúpencami, ktorí mu zostali verní takmer 30 rokov, chce zmeniť beh dejín. My, boľševici, sme kovaní zo zvláštnej látky. Nemáme súkromné záujmy. Súdruhovia, verte a nepochybujte, pre záujmy robotníckej triedy som odhodlaný obetovať každú kvapku svojej krvi. Stalin chce vymazať minulosť. Nemilosrdne likviduje stopy starého Ruska, ktoré za revolúcie ušetrili. Vyhlási, že cirkev a náboženstvo sú v rozpore so záujmami ľudu. Po celej krajine odstraňujú symboly predošlého režimu. Namiesto nich ponúka radikálnu zmenu. Ponúka komunizmus. Ideálnu spoločnosť bez bohatých, aj bez chudobných. Spoločnosť, kde všetko patrí všetkým a každý má rovnaké možnosti. Zdravotná starostlivosť a vzdelanie je dostupné všetkým. Vyzerá to ako ideálna budúcnosť pre Sovietsky zväz. Staré Rusko vždy porazili, lebo bolo zaostalé. Nesmieme spomaliť, lebo zase zaostaneme. Každého, kto zaostane, porazia! My, obyvatelia Sovietskeho zväzu, už nechceme byť porazení! Po celej krajine sa rozbehne obrovská výstavba, stavajú sa výškové budovy, metro, železničná sieť, priehrady. Stalin chce modernizovať Rusko za každú cenu, má to byť raj pre robotníkov. Každý bude zamestnaný, každý konečne zabezpečí slušný život svojej rodiny. My, pionieri veľkej vlasti, pod ochranou strany vždy družní. VŠETCI: Ďakujeme súdruhovi Stalinovi za všetko, čo robí pre naše blaho. Stalin sa stal žiarivým príkladom pre komunistov. Jeho portrét visí všade. Každý sovietsky občan si ho musí za každých okolností ctiť. Pre každého musí byť dokonalý, lebo stelesňuje symbol komunizmu. Stalin je však v skutočnosti úplne priemerný. Meria len meter šesťdesiat. Nosí topánky so zvýšenou podrážkou. Často používa drevenú podnožku, aby sa zdal vyšší. Dobre sa pozrite. Takúto mal pokožku, zjazvenú po kiahňach, ktoré prekonal ako 7 ročný. Nový vodca v Kremli však zostáva pre ostatných záhadou. Čas trávi zavretý v kancelárii a úzkostlivo si stráži súkromie. Zachovalo sa zopár fotografií manželky Nadeždy. Dcéra jeho priateľa boľševika Alilujeva bola od Stalina o 22 rokov mladšia. Dala mu dve deti. Vasilija a zbožňovanú dcéru Svetlanu. Na týchto vzácnych záberoch vidíme Stalina oddychovať, keď v lete zobral rodinu aj so sprievodom k Čiernemu moru. Jekaterina Vorošilovová, žena jeho spolupracovníka, spomína: Stalin rád chodil do prírody. Odviezol nás niekam k rieke, tam sme si rozložili oheň, opekali mäso, zabávali sa a spievali. Boli to pekné časy. Od začiatku sa však kopili problémy. Stalinova politika neprinášala želané výsledky. Kvalita života sa začala zhoršovať. Sústredil sa na priemyselný rozvoj, každodenný život zanedbal. Počet obyvateľstva rástol, bytov sa však nestavalo dosť. Rodiny žili spolu v stiesnených priestoroch. Pozeráte sa na zábery, tajne nakrútené na moskovských uliciach. Zachytávajú obraz biedy, typický pre začiatok 30 tych rokov. Nafilmovala ich bohatá Angličanka lady Mountbattenová, keď navštívila Moskvu. Všade sú ľudia trpiaci podvýživou. Povedali mi, že tento starec, ktorý vyberá smetné koše, je bývalý šľachtic. A tento tu bol za cárskych čias známy profesor. Ten chlapček je úplne sám. Výklady obchodov sú takmer prázdne. No najhoršie sú nekonečné rady pred obchodmi. Niektorí ľudia stoja aj celý deň v rade a nakoniec nedostanú kúpiť nič. Komunistický sen sa v Sovietskom zväze začína rúcať. Čoraz viac roľníkov na vidieku odmieta odovzdať pôdu štátu a vstúpiť do kolchozu, čo sú kolektívne hospodárstva, kde je všetko spoločné. Stalin okamžite urobí odvetné opatrenie. Vyšle na vidiek aktivistov, aby zhabali úrodu. Majú absolútnu moc, nezastavia sa pred ničím, keď hľadajú skryté zásoby. Patril medzi nich aj Lev Kopelev. Zúčastnil som sa na plnení tejto úlohy. Prezerali sme dlážky, hľadali sme skrýše, vyprázdňovali sme komory. Donútil som sa nevnímať plač detí a fňukanie žien. Všetko bolo dovolené: ničenie, klamstvo, znásilňovanie. Účel svätil prostriedky. Naším cieľom bolo nastoliť celosvetový komunizmus. Rok 1933, Ukrajina. Stalinova násilná kolektivizácia priniesla tragické následky, na Ukrajine vypukol hladomor. Už po druhý raz, v 20 tych rokoch celú oblasť vydrancovali za Lenina. Tentoraz však počet mŕtvych dosiahol nepredstaviteľné rozmery. Jeden otec napísal synovi: Drahý synu. Píšem ti, aby som ti oznámil, že tvoja matka zomrela. Zomrela od hladu po dlhých mesiacoch utrpenia. Mne už tiež veľa života neostáva. Niektorí členovia strany si neuvedomovali, že Stalin o hladomore veľmi dobre vie. Dožadovali sa nápravy. Vie súdruh Stalin a ostatní členovia politbyra, čo sa deje na Ukrajine? Priblížim vám to. Vlak, plný mŕtvych tiel, práve dorazil do Kyjeva. Tie mŕtvoly pozbierali len po ceste! Stalin sa rozhodol, že s Ukrajincami si to vybaví raz a navždy. Hladujúcim roľníkom zakázal opustiť dediny a odísť do miest za stravou, čím odsúdil najmenej 5 miliónov ľudí na smrť. O jednej z najväčších tragédií 20. storočia sa dlho mlčalo. Vodca v Kremli medzitým úspešne riadil propagandistickú kampaň. Novinári a filmári nemali opisovať realitu, aká bola, ale aká by mala byť. Žatva sa nevydarila? Nakrúťte filmy o veselých roľníkoch na nádherných poliach. Priemyselná výroba nie je uspokojivá? Píšte o prikrášlených výsledkoch. A tak vymýšľali hrdinov, preslávil sa najmä baník Alexej Stachanov. Dosiahol rekord v rúbaní uhlia, 14 krát prekonal stanovenú normu. Bol to však stranícky podvod, ďalšia urážka ruských pracujúcich. Stalin považoval komunistický systém za dokonalý. Za každým neúspechom videl sabotáž svojej politiky. Za hospodárske problémy mohli členovia strany, zodpovední za ekonomiku. To bol aj prípad Nikolaja Brjuchanova, ministra financií, ktorého Stalin kritizoval za neschopnosť. Nakreslil jeho nelichotivú karikatúru a na okraj napísal: Za všetky dnešné a minulé hriechy treba Brjuchanova obesiť za gule. Ak gule vydržia, treba ho považovať za oslobodeného, ak nevydržia, utopte ho v rieke. Stalin žartoval len naoko. V roku 1930 vynašiel metódu, ako stanoviť vinu.07-19_Stalin vo farbe[(051860)14-05-11] Politický proces. Inžinieri, vedci, vysokí úradníci, všetko to boli kvalifikovaní odborníci, Stalin ich však obvinil zo sabotáže sovietskeho hospodárstva. Prosím prítomných, vstaňte! Stalin bez váhania vymenoval za sudcu svojho verného stúpenca Andreja Vyšinského a vopred rozhodol, ako bude znieť rozsudok, jednoducho, smrť zastrelením. Otváram zasadnutie špeciálneho súdu Zväzu sovietskych socialistických republík. Aby sa zachovalo zdanie dôveryhodnosti, obvinení sa museli k zločinom priznať. Preto ich predtým mučili a veľmi na výber nemali. Ako som už predtým vysvetlil, vždy som zastával kontrarevolučný postoj voči sovietskej moci. Priznávam, že si zaslúžim najprísnejší trest. Pre prokurátora to bola hračka. Vláda vás považuje za vinných a žiada smrť zastrelením! O niekoľko dní sudca oznámil rozsudok. Ivan Andrejevič Kalininkov, podľa paragrafu 583, 584, 586 a 5811 trestného zákona ZSSR sa odsudzuje na najvyšší trest: smrť zastrelením a konfiškáciu majetku. Trest často zmenili na 10 rokov odňatia slobody, ale posolstvo bolo jasné: Kto sa postaví Stalinovi, bude zničený. Stalin bol krutý aj k svojim najbližším. Najmä vzťah s najstarším synom Jakovom z prvého manželstva bol poznačený trpkosťou. Keď sa Jakov pokúsil o samovraždu, Stalin neprejavil ani štipku súcitu. Nevie ani poriadne mieriť! My dvaja nemáme nič spoločné. Stalinovi sa rozpadáva i manželstvo. Nadežda bola veľmi krehká. Roky zlého zaobchádzania ju psychicky poznačili. Často sa hádali a keď ju raz Stalin urazil, stratila nervy. Všetkých nás týraš! Týraš vlastného syna, svoju ženu aj ruský ľud. S tebou sa nedá žiť! Po štrnástich rokoch spoločného života toho mala dosť. V novembri 1932 oslavovali v Kremli 15. výročie revolúcie. Na večierku sa znova pohádali, Nadežda odišla do svojej izby a zastrelila sa. Pravdu o jej smrti tajili 60 rokov. Vydali vyhlásenie, že zomrela na zápal slepého čreva, lebo pre komunistických funkcionárov bola samovražda zradou. Odsúdila ju dokonca aj priateľka Polina Molotovová: Nemala opustiť Stalina v takej ťažkej chvíli! Stalin sa na pohrebe nezúčastnil, otriaslo to ním. Och, Naďa. Ako ťa ja aj deti potrebujeme. Odišla si odo mňa ako od nepriateľa. Zničila ma. Zničila mi život! Začiatkom 30 tych rokov sa Sovietsky zväz zmenil na policajný štát, Stalinova tajná polícia mala všetko pod kontrolou. Masovo zatýkali a deportovali podozrivých. Milióny mužov, žien a detí deportovali na neznáme miesta, ďaleko od domova. Gulagy, ruské pracovné tábory, boli vlastne koncentračné tábory. Stalin ich zakladal oveľa skôr ako nacistické Nemecko. Väznili tam nepriateľov revolúcie. Boli to obyčajní ľudia, významné osobnosti alebo veriaci. Nespravodlivo obvinení nevinní ľudia sa dostali na okraj spoločnosti. Stratili všetky práva. V strane sa v súvislosti s tábormi hovorí o prevýchove prácou. Sú na ne hrdí. Takto sa porátali s kontrarevolučnými živlami. V skutočnosti z ľudí urobili otrokov. V táboroch na severe teplota niekedy klesla až na mínus 50 stupňov. Píše o tom jeden z väzňov: Človek sa nesmie prestať hýbať. Musím si stále šúchať ruky a zatínať päste. Stačí sa dotknúť holou rukou kovového náradia a strhnete si kožu z mäsa. Politická väzenkyňa Maria Loffe vysvetľuje: V našej skupine sú samí intelektuáli. Kto však zistí, že sú tu huslisti, harfistky, vedci a vedkyne? Všetci sme úplne otupení a vyčerpaní. Stalinov prieplav, 2. augusta 1933. V tento deň slávnostne otvorili 227 kilometrov dlhú vodnú cestu, spájajúcu Baltské a Biele more. Ďalšie svedectvo o krutosti a absurdnosti komunistického systému. Na stavbe ručne, len s krompáčmi pracovalo 300 tisíc väzňov. Stalin sa rozhodol, že ponesie jeho meno a stane sa symbolom úspechov Sovietskeho zväzu. Mal to byť technický výdobytok, postavený oveľa rýchlejšie ako Panamský prieplav. Dokázali to však len za cenu ďalšej tragédie. Počas stavby zahynulo okolo 30 tisíc väzňov, úmrtnosť bola teda 10 percentná. Navyše zomreli zbytočne. Ťažko sa tomu dá uveriť, ale aby stihli termín, vykopali kanál síce za 22 mesiacov, ale len do hĺbky 5 metrov, a tak bol pre väčšinu lodí nevhodný. REVOLUČNÁ HUDBA Každý rok prichádzali do Moskvy komunisti zo zahraničia, omámení propagandou, aby preukázali poctu milovanému otcovi ľudu. Prichádzali sa pozrieť na najlepších robotníkov na svete. Boľševickej strane a jej vodcovi Stalinovi hip hip, hurá! Pochopte, súdruhovia, že určitý čas komunistickí robotníci nevedeli, ako obhajovať fabriky, ako sa brániť pred výčitkami a rôznymi obvineniami. Dnes sú však hrdí, odpovedajú, vedia diskutovať, ich slovo sa berie do úvahy. Veríme vo víťazstvo, lebo sme v rukách veľkého kapitána, ktorý je pri kormidle lode, milovaného, vzácneho Stalina. Stalina však už dávno zaujímalo niečo iné. Išlo mu len o upevnenie vlastnej moci. Rozhodol sa, že zlikviduje celú generáciu, ktorá ho zatieňovala. Spomeňte si, kto v roku 1924 niesol truhlu na Leninovom pohrebe. Väčšinu z nich čakala smrť. Kamenev a Zinoviev, popravení. Tomskij, dohnaný k samovražde. Rykov, popravený. Radek, zavraždený. Ako keby Stalina tešilo robiť z ľudí okolo neho mučeníkov. Vyber si obeť, dôkladne priprav útok, uhas túžbu po pomste, a môžeš ísť do postele. Na svete nie je nič sladšie. Paranoidný Stalin sa rozhodol, že vyčistí celú spoločnosť. Generálnu čistku mal vykonať Nikolaj Ivanovič Ježov, šéf sovietskej tajnej polície, prezývaný “trpaslík”. Možno som malý vzrastom, ale ruky mám mocné, lebo sú to ruky Stalinove. Začíname rozsiahly útok proti nepriateľovi. Budú aj nevinné obete. Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Stalin mu určil presné počty popráv. Ako dôkaz slúži tento hrôzostrašný dokument. V prvom riadku je uvedený názov sovietskej republiky. Tu je napríklad Azerbajdžan. Nasledujú tri stĺpce čísel. Jeden na popravy, druhý na deportácie, a tretí ako súčet. Mená tu nie sú, obete mala nájsť strana, aby splnila stanovené počty. Spis sme iba náhodne vybrali z archívu tajnej polície. Meno, Sidorov. Majetok, drevený dom 8 krát 8 metra, jedna krava, 4 ovce, 2 prasce. Obžaloba, Sidorov má kontrarevolučné názory na moc sovietov. Povedal, že Stalin dal zabiť veľa ľudí, ale keď o tom bude niekto hovoriť, pošlú ho na 25 rokov do tábora. Rozsudok, smrť zastrelením a konfiškácia majetku. Nazývalo sa to “Veľká čistka”. Od roku 1937 dal Ježov denne popraviť v priemere tisíc ľudí. Silno udri! Likviduj bez výberu. Radšej zájdi príliš ďaleko, ako by si nemal zájsť dosť ďaleko. Život plynul ako predtým aj uprostred Veľkej čistky. Vo Veľkom divadle v Moskve sa hralo Labutie jazero od Čajkovského. Bol to Stalinov obľúbený balet a nevynechal ani jedno predstavenie. Podľa svedkov každý večer po návrate do Kremľa podpisoval pripravené rozsudky smrti. Občas pripísal aj komentár. Tohto si poriadne podajte! Vymláťte z neho dušu! Musíte mať ostré zuby! Obeťou teroru sa nakoniec stal aj samotný šéf tajnej polície. Ježova obvinili z vlastizrady, mučili ho a popravili. Odstránili ho aj z oficiálnych fotografií. V roku 1938 sa Stalin konečne zbavil všetkých svojich nepriateľov, skutočných aj údajných. Postupne ich nahrádza novou generáciou radikálov, ktorí mu vďačia za všetko. Vytvára sa nomenklatúra, nové stranícke funkcionárske kádre, na ktoré sa Stalin môže spoľahnúť. Rozdelili si majetok obetí čistky a nasťahovali sa do vyprázdnených bytov. Rok 1938. Počas Veľkej čistky sa na moskovskom letisku a v uliciach mesta zhromaždil dav, aby privítal ruské lietadlo, ktoré letelo do Ameriky ponad severný pól a späť. Odvážny čin pilota Valerija Čkalova, v strede, bola veľká udalosť. Stalin sa rozhodol urobiť z neho nového sovietskeho hrdinu. V ten deň Čkalov vyjadril svoju vďačnosť najvyššiemu vodcovi. Som pripravený položiť za Stalina život. Keby potreboval naše pľúca, dáme mu naše pľúca, keby potreboval naše srdcia, dáme mu naše srdcia. V ten deň obyvatelia Ruska netušili, že to najhoršie ich ešte len čaká. 22. jún 1941. Tri roky po čistkách Sovietsky zväz postihla nová pohroma. Krajinu napadlo Nemecko. Pri prekvapujúcom útoku prekročilo východné hranice tri milióny vojakov. Za niekoľko dní prenikli hlboko do vnútrozemia prakticky bez odporu. Začala sa operácia Barbarossa. V roku 1939 Hitler so Stalinom síce podpísali pakt o neútočení, ale Hitler sa rozhodol, že zničí takzvaný židoboľševizmus. Stalin útok vôbec nepredvídal, zdrvený sa zavrel v Kremli. Všetko je stratené. Lenin založil náš štát a my sme ho zničili. Zanechal nám úžasné dedičstvo a my sme ho premrhali. Stalin si zo všetkých najlepšie uvedomoval, že armáda vôbec nie je pripravená na boj. Počas čistiek dal popraviť 20 tisíc dôstojníkov. Hŕstka veteránov, ktorých vidíte na záberoch z roku 1934, o vedení modernej vojny nevedela takmer nič. Ako napríklad Semion Buďonnyj, ktorý rád vyhlasoval: Mňa neprinútite zmeniť názor. Keď vypukne vojna, každý bude žiadať: “Zavolajte jazdectvo!” Moskva, október 1941. Od útoku na Sovietsky zväz ubehli 4 mesiace a situácia vyzerala beznádejne. Na Moskvu každý deň dopadali bomby a nemecká armáda bola už len pár kilometrov od hlavného mesta. Verná suita na Stalina v panike naliehala, aby vydal rozkaz na evakuáciu. Urobil však historické rozhodnutie. Rozhodol sa zostať a obrátil sa s výzvou na vojakov. 7. novembra 1941, o ôsmej hodine ráno, za snehovej fujavice, sa na Červenom námestí na Stalinovu žiadosť zhromaždilo vojsko. Tanky prišli priamo z frontu. Nemci mohli každú chvíľu zaútočiť. RUSKÁ VOJENSKÁ PIESEŇ Obrancovia vlasti, díva sa na vás celý svet. Očakáva, že zničíme lúpežné hordy nemeckých votrelcov. Smrť nemeckým okupantom! Nech žije naša vlasť, sloboda a nezávislosť! Pod Leninovou zástavou vpred, k víťazstvu! Ruskí vojaci, povzbudení Stalinovou rečou, Moskvu ubránili. V podstate nemali na výber. Stalin totiž vydal rozkaz každého dezertéra zastreliť a jeho rodinu deportovať. Stalingrad, august 1942. V lete, už o necelých 10 mesiacov, sa odohrala najväčšia vojenská bitka storočia. Sme v Stalingrade. Tu nastal zvrat v druhej svetovej vojne. Keď sa Nemcom nepodarilo dobyť Moskvu, rozhodli sa obsadiť ropné polia pri Kaspickom mori. Do rúk im padlo 90 percent územia mesta, od víťazstva ich delilo len málo. Sovietsky ľud sa vypäl k hrdinskému odporu. Bol pri tom aj vojak Choziajnov. Počuli sme kroky a dych nemeckých vojakov, ale nevidel som ich, lebo všetko zahaľoval dym. Človek nevedel, kam mieriť. Napínal som sluch. V ušiach mi zvonilo. V zime 1943, za cenu pol milióna padlých a 600 tisíc ranených, sovietske vojská obkľúčili nemeckú armádu. Zajali poľného maršala Friedricha Paulusa. Bol to prvý nemecký maršal, ktorý sa vzdal. Pre Stalina to bol zázrak. Pred očami sveta práve on ako prvý porazil Hitlera. Ako prvý začal víťaznú protiofenzívu proti Nemecku. Po krutých bojoch dorazila Červená armáda v roku 1945 do Berlína. Pomocou vojenskej techniky, na ktorú bol Stalin taký hrdý, rozdrvila hlavné mesto Nemecka. Nacisti kapitulovali 8. mája 1945. Stalin sa stal vplyvným politikom, napriek zločinom voči vlastnému ľudu a napriek paktu, ktorý v roku 1939 podpísal s Hitlerom. Spojenci sa s ním stretli na konferencii na Jalte a po vojne v Postupime. Britský ministerský predseda Winston Churchill predniesol na jeho počesť prípitok. Stalinov život má pre nás nesmiernu cenu. Úprimne dúfam, že Sovietsky zväz sa bude tešiť zo svojho maršala ešte dlhé roky. Sovietsky ľud zaplatil za víťazstvo nesmiernu cenu. Vojna zničila 70 tisíc dedín, zahynulo 26 miliónov obyvateľov. V lete 1945 sa vojaci začali vracať domov k svojim rodinám. Spomína jeden z vojakov: Keď prichádzali vlaky, ľudia kričali, bežali a plakali. Muži sa objímali so ženami. Dvíhali do náručia deti, ktoré nevideli vyrastať. Hrdo ukazovali svoje vyznamenania, aj svoje zranenia. Po toľkom utrpení si každý želal mier. Spomienky na Stalinove zločiny časom vybledli. August 1945. Stalin je na vrchole moci. Na čele Sovietskeho zväzu stojí už 20 rokov. Na Deň víťazstva sa v Moskve koná veľkolepá vojenská prehliadka, do osláv sa zapojili tisícky komparzistov. Pricestoval dokonca aj americký generál Eisenhower. Stalin však pôsobí ako duchom neprítomný. Zhoršil sa mu zdravotný stav. Máva výpadky pamäti a prekonal niekoľko srdcových infarktov. Navyše, je sám. Počas vojny prišiel o syna Jakova. Jakov padol do nemeckého zajatia. Pokúsil sa z tábora utiecť a skončil na plote nabitom elektrinou prevŕtaný guľkou. Hitler vraj ponúkol Stalinovi, že ho vymení za maršala Paulusa. Stalin však odmietol. Keby som Jakova vymenil, čo by na to povedali milióny otcov, členov strany, ktorých synovia tiež padli do zajatia? Keby som to urobil, už by som viac nebol Stalin. Aj jeho súkromný život sa ocitol v troskách. Mladšieho syna, pilota Vasilija, takmer nevídal. Stal sa z neho alkoholik a túžil sám preletieť ponad Červené námestie. Stalinova paranoja sa zhoršovala. Rozhádal sa aj so zbožňovanou dcérou Svetlanou. Nerozumel jej túžbe po zábave. Nevedel sa zmieriť s jej ľúbostnými vzťahmi, hlavne so židovským filmárom Alexejom Kaplerom. Okamžite ho dal poslať do gulagu. Nezmieril sa ani s jej manželstvom s Grigorijom Morozovom, tiež židovského pôvodu. Aj víťaz nad Hitlerom bol antisemita. Predchádzajúcu generáciu infikoval sionizmus. A teraz ovládajú mládež. Po skončení vojny Stalin s maniackou vervou obnovil kruté čistky. V gulagoch skončili viac ako dva milióny ľudí, mnohí z nich Židia. Ešte nikdy neboli také plné. Stalin na oslavu svojich narodenín 16. decembra 1949 pozval do Moskvy svetovú komunistickú elitu, predovšetkým Mao Ce tunga z Číny. Hviezdou programu sa však stalo 12 ročné dievčatko. Natália, dcéra Stalinovho osobného tajomníka Poskrebyševa, predniesla najvyššiemu vodcovi blahoželanie. Prebývaj v našej blízkosti, veď nás svojím plameňom, nech sovietska mocnosť prosperuje a nech každým dňom silnie. Prítomní odmenili jej dojímavý prednes búrlivým potleskom. A dievčatko v tej chvíli netušilo, že Stalin dal jej matku pred niekoľkými rokmi zastreliť. Milovaný otec mal 70 rokov a cítil sa nenahraditeľný.07-19_Stalin vo farbe[(069715)14-05-17] Čo si bezo mňa počnete? Budete ako slepé mačence, svojich nepriateľov nedokážete rozpoznať! A krajina zahynie, lebo nerozpoznáte nepriateľov. HÚKANIE RUŠŇOV 4. marca 1953 Stalin zomrel. V novinách neuviedli nijaké podrobnosti. Verejnosť sa o všetkom dozvie až neskôr. Stalin prežil dva dlhé dni v agónii, trápil sa v izbe sám. Nikto mu neprišiel na pomoc, ani lekári. Triasli sa od strachu, že ak urobia nesprávne rozhodnutie, dá ich zastreliť. Jeho telo vystavia v mauzóleu. Vrátil sa tam, kde spriadal plány na odstránenie priateľov. Členovia strany jeho smrť hlboko prežívajú. Učiteľka si nevie bez Stalina predstaviť život. Čo teraz bude? Ako budeme žiť? Čo sa stane s našou vlasťou? Na Červenom námestí rečnia funkcionári. Zavŕšil výnimočnú pozemskú púť náš učiteľ a vodca, najväčší génius ľudstva. Napriek masovým prejavom žiaľu, ďaleko od filmových kamier, sa tajne radovali milióny Stalinových obetí. Keď sa deportovaní v pracovnom tábore vo Vorkute za polárnym kruhom dozvedeli novinu, padli na kolená. Nech si diabol berie jeho dušu. Vďaka Bohu, že muž s fúzmi šiel do pekla. Počas svojej vlády sľuboval raj na zemi, namiesto toho spôsobil smrť 20 tich miliónov ľudí.

One thought on “STALIN VO FARBE

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.