Smrť Jurija Gagarina

By | apríl 5, 2016

Každý rok sa 27. marca stretávajú v malom ruskom mestečku Kiržač tisícky ľudí. Smerujú k pamätníku z červenej a čiernej žuly. Symbolizuje plameň, šľahajúci z hlbín čierneho krátera. Je to symbol strašnej katastrofy z roku 1968, ktorá vzala život prvému kozmonautovi planéty Jurijovi Gagarinovi a jeho veliteľovi Vladimírovi Serjoginovi. Dodnes je v tomto príbehu veľa nejasností. Stále trvajú spory o tom, čo sa v ten pochmúrny, jarný deň na oblohe vlastne stalo. Možno je v nepriedušne uzavretých nádobách v kryte jedného z utajených vedecko výskumných ústavov kľúč k objasneniu. Či skôr usvedčujúce dôkazy, ktoré pomôžu odhaliť pravdu. Navyše ešte žijú tí, ktorí vedia ako to bolo. Vedia a môžu hovoriť. A dnes už máme k dispozícii unikátne, najnovšie výdobytky vedy, ktoré môžu toto tajomstvo celkom reálne vyriešiť. JURIJ GAGARIN: NEODVOLATEĽNÁ SMRŤ 27. marec 1968. Výcviková stíhačka MIG 15, ktorú pilotovali plukovník Jurij Gagarin a plukovník Vladimír Serjogin sa zrútila za záhadných okolností 65 kilometrov od základne na letisku Čkalovskij. Tento let nebol plánovaný a to je prvá okolnosť v reťazci podivných náhod, ktoré viedli k smrti pilotov. 7 ROKOV PRED SMRŤOU 12. apríla 1961 uskutočnil Jurij Gagarin prvý let do vesmíru. Predbehol Američanov, ktorí mu dýchali na chrbát. Aj Spojené štáty sa ponáhľali vyslať svojho kozmonauta na obežnú dráhu. A tak sa z obyčajného leteckého dôstojníka stal Gagarin svetoobčanom, človekom zahrnutým slávou, najobľúbenejším a váženým pozemšťanom. Naozaj bol veľmi príjemný, príťažlivý, pri kontakte s ľuďmi usmievavý, dobrý, pravdaže bol trošku prefíkaný, nebol to žiadny hlupáčik, ale v styku s ľuďmi bol veľmi príjemný a láskavý, s vľúdnym úsmevom.03-30_Smrť Jurija Gagarina[(028513)07-32-40] Mali ho radi všetci na celom svete. Cestoval po mnohých krajinách a všade ho doslova nosili na rukách. Vďaka svojmu hrdinskému činu sa stal verejne činným a hlboko osamelým v svojej osobnej tragédii. Stretnutia, oficiálne návštevy, recepcie, porady, služobné cesty. Pred očami mu defilujú tváre prezidentov, premiérov i obyčajných ľudí. Tváre biele, čierne, žlté. Život letí kozmickou rýchlosťou, Gagarin žil akoby v oblakoch. Dokonca ani hlavný veliteľ letectva mu nemôže naplánovať prácu. Jeho čas, ba i jeho život teraz riadia až tí celkom hore. Je poslancom Najvyššieho sovietu, člen Ústredného výboru Komsomolu. Od apríla 1961 Gagarinovi už nedovolili lietať. Ako človek už patril štátu. Chránili ho ako oko v hlave. Potrebovali ho na mnohých spoločenských podujatiach. Veď to bol človek, ktorý, nebojím sa to povedať, mohol otvoriť dvere hociktorého prezidenta v ktorejkoľvek krajine. Gagarinovi sa nepáčilo, keď musel vystupovať ako významná osobnosť. Nekonečné podujatia ho odvádzali od toho hlavného, od možnosti lietať. Akýmsi neuveriteľným spôsobom to všetko dokázal spojiť so štúdiom na Akadémii Žukovského, kde si mimochodom vybral tajnú a perspektívnu tému diplomovej práce “Spôsoby pristávania lietajúceho zariadenia na mnohonásobné použitie”. Sníval o lietaní na Buranoch, sovietskych raketoplánoch. Letové majstrovstvo preňho neboli len prázdne slová, ale možno jediná vášeň a najväčší sen. Predsa len chcel ďalej lietať na stíhačkách, pretože bol pilot. A pilot sa len ťažko zrieka možnosti lietať, o to viac, že iní kozmonauti lietali a jemu to nedovolili. V roku 1963 vymenovali Gagarina za zástupcu veliteľa Centra prípravy kozmonautov v Zvjozdnom. No lietať nemal právo. Absolvoval pozemné preškolenie a zložil všetky skúšky na výbornú. Teraz bolo na ňom, aby potvrdil svoju schopnosť lietať. Jurij Gagarin dostal ponuku viesť Centrum prípravy kozmonautov keď mal 34 rokov a bol už dospelý, seriózny človek a plnohodnotná osobnosť. Jurij Gagarin si dal podmienku. Najprv musí obhájiť svoju prácu na Akadémii Žukovského. Práve ju končil a obhajovať prácu mal vo februári. A potom mal pokračovať v lietaní. Povolaním bol stíhací pilot. Chápal, že riadiť organizáciu, v ktorej je taká silná skupina letcov, kozmonautov, skúšobných pilotov, musí človek, ktorý dokáže lietať na moderných lietadlách. Gagarin musí najprv absolvovať povinné lety s inštruktorom a až potom si môže sadnúť sám za knipel bojovej stíhačky. DVE HODINY PRED SMRŤOU Streda 27. marca 1968. Zima, nízke, ťažké oblaky sa tisnú k zemi. V také dni je nálada, ako sa hovorí, na bode mrazu. Všetko je ako vždy. Práca s kozmonautmi vo výcvikovom centre, prednášky, semináre. Ale najprv lety. Lety, na ktoré Gagarin tak dlho čakal. Do vzduchu mal štartovať trikrát. Raz s veliteľom pluku Serjoginom a dvakrát samostatne. Serjogin bol veliteľ, ktorý dozeral na techniku pilotáže. Pritom pilotuje Gagarin a on ho kontroluje zo zadnej kabíny. Takéto kontrolné lety sa v letectve praktizujú veľmi často. 8 hodín ráno, kontrolné stanovisko vojenského letiska Čkalovskij. Gagarin prišiel ako vždy včas, nemal vo zvyku meškať. A až pri bráne si uvedomil, prvý raz v živote si zabudol priepustku. Bude sa musieť vrátiť a to je zlé znamenie. Napriek tomu to stihne takmer načas. Predletová rutina. Lekárska komisia, letová príprava. Štart je naplánovaný na desiatu hodinu ráno. Čaká ho povinný pilotážny program. Otočka s náklonom, let strmhlav, výkruty. Nič, čo by sa vymykalo z bežnej rutiny. Čo má Jurij Gagarin robiť a Serjogin kontrolovať? Musí doletieť do zóny, kde je zamračené, teda v zložitých podmienkach urobiť otočku doľava, otočku doľava, otočku doprava s uhlami 15, 30 stupňov, 15 stupňov. Potom otočky s uhlami 35, 45 stupňov, otočka doľava, otočka doprava, ďalej sviečku, piké, teda let strmhlav, sviečku, pikovanie, sviečka. Takáto zostava dávala celkovú predstavu o umení daného človeka pilotovať lietadlo, keď nevidí zem. Nič viac ani nebolo treba. O niečo neskôr sa ukáže, že veliteľ Vladimír Serjogin mešká. V minulosti bojoval na fronte, je skúšobný pilot najvyššej triedy, Hrdina Sovietskeho zväzu. Serjogin, tento dôsledný muž s bezúhonnou povesťou, z nejakého dôvodu meškal. Ako sa ukáže, bol na veliteľstve na “koberci”. Odtiaľ sa Serjogin vracia očividne rozrušený. Je možné, že generál Kuznecov, ktorý sa pokúšal veliteľa pluku pred letom usmerniť, vedel viac ako iní. Možno ho dokonca upozornil, že ten let je nežiaduci. Ozajstná príčina konfliktu tak ostala neznáma. Tak či onak, pred letom sa pokarhania neudeľujú. To je zlé znamenie. 11 MINÚT PRED SMRŤOU 10:19. Posádka 625 ky Gagarin Serjogin povolenie na štart dostala. Krátko predtým letel Serjogin smerom na Kiržač v zlom počasí a ledva to dotiahol na záložné letisko. Aj keď vedel, že problémy sa môžu zopakovať, vzal na palubu dve palivové nádrže navyše. A to je pol tony paliva navyše. Lietadlo malo dve závesné nádrže po 260 litrov. V inštruktáži pre pilotovanie tohto lietadla vo dvojici bolo uvedené, že je zakázané vykonávať náročnú a vyššiu pilotáž a tiež vývrtky s týmito prídavnými nádržami. Môže sa vykonávať iba obyčajná pilotáž. Serjogin, hlavný skúšobný pilot MIG u 15, pozná pri týchto dvoch nádržiach, o ktorých ešte bude reč, všetky ich klady a zápory. Skoro všetky. Vie, že schopnosť týchto strojov manévrovať s pridanou váhou prudko klesá. MIG štartuje a prudko naberá výšku. ŠESŤ MINÚT PRED SMRŤOU Zóna letov je oblasť v rozsahu niekoľko sto štvorcových kilometrov. Tu lietajú lietadlá z letiska Čkalovskij a testujú nové stroje UKB Suchova a Mikojana. Vedľa sú útvary protileteckej obrany. Na základni si ešte neuvedomili, prečo s nimi vysielačkou komunikuje Gagarin a nie inštruktor, ako je pravidlom. Je pravdepodobné, že v určenej výške začínajú piloti vykonávať stanovený program. Podľa všetkých noriem to môže trvať 15 minút. Ale iba o 5 minút, teda o 10:29 Gagarin vysiela na základňu žiadosť o povolenie k návratu. Nečakané ukončenie letu a návrat na letisko. Ako sa to dá objasniť? Ide o to, čo sa stalo na palube, prečo sa chceli nečakane vrátiť. Riadiaci dôstojník letov musel spozornieť. Ale správal sa pokojne. Veď na palube bol veliteľ pluku, mal právo konať samostatne. A ak bude treba, aj skrátiť lety. Dobre, vráťte sa. 625 rozumel, vykonám. To boli posledné Gagarinove slová. V tom istom čase, necelých 10 kilometrov odtiaľ, vykonáva ešte jedna skupina Centra prípravy kozmonautov parašutistické zoskoky. Kozmonauti sa pripravujú na Lunárny program. Medzi nimi sú Alexej Leonov a Pavel Popovič. Ešte som povedal Ľjošovi Leonovovi, vravím mu, Ľjoša, tuším počujem nadzvukové lietadlo. Povedal, že na nadzvukové sa to nepodobá. Zrazu sme začuli dve veci. Jeden výbuch, a druhý to bol sprievodný zvukový efekt, ktorý sprevádza prelet nadzvukového lietadla. Takto to vyzeralo na nákrese. Toto je intenzita zvuku, tam je čas a tu dva zvukové efekty, výbuch a nadzvukový efekt. Tento jav delilo časovo poldruha až dve sekundy, teda sa to prakticky stalo súčasne, zároveň. Neskôr sa s tým grafom ešte stretneme. Zapamätajme si tento detail. Medzi dvoma explóziami prejdú len dve sekundy. Kozmonauti to uvedú vo svojich písomných hláseniach. Hlásenia parafujú a priložia k písomnostiam o prípade. 5 MINÚT PO TRAGÉDII Leonov a Popovič sa vysielačkou okamžite spoja s velením letiska. Hlásia mu, čo počuli a dozvedia sa, že 625 ka sa neozvala. Posádka mala pred štyrmi minútami dokončiť obrat na navádzací maják letiska a oznámiť začatie klesania. Letový veliteľ sa opäť pokúša o kontakt. 625 ka mlčí. Všetky lietadlá v tejto oblasti dostanú rozkaz, aby sa spojili s 625 kou. Bezvýsledne. O 30 minút, či dokonca menej sme boli blízko letiska Čkalovskij. Plukovný inžinier hlási: Súdruh plukovník, palivo sa minulo pred 45 timi minútami. Jurij Gagarin sa na základňu nevrátil. Keď bolo jasné, že sa posádke minulo palivo, všetci znervózneli. Po vydaní rozkazu odštartovali vrtuľníky. Minúty sa vlečú ako hodiny. Po polhodine jedna z helikoptér hlási. “Na juh od osady Novoselovo horí les.” Zreteľne je vidieť veľký kráter, dym a požiar. Rozkážu mu zosadnúť a prezrieť miesto nehody. Nakoniec sa ozvala vysielačka. Všetci počuli to, čoho sa báli najviac. “Urýchlene vyšlite záchrannú skupinu!” Záchranári sa dostanú na miesto až večer. Bola to asi 6 metrová jama. Snažili sa odtiaľ dostať a vytiahnuť všetko, čo sa dalo. Bolo vidieť, že lietadlo tam dolámalo stromy a tam to vybuchlo. Hneď objavili kúsky bundy Vladimíra Sergejeviča Serjogina. Mal na sebe sezónnu bundu. A našli Gagarinov chránič kolena, viac nič, ale možno sa Gagarin katapultoval. No stopy po katapultovaní sa nenašli. To, čo našli bolo oveľa hroznejšie. Prápor vojakov chodil po lese celú noc, volali, hľadali, no nič nenašli. Našli dáke kúsky balónu, ešte čosi, čo nemalo k veci žiadny vzťah, všetci zbierali… Zbierali akési fakty. Čosi. A len ráno objavili stopy Jurija, jeho koženej bundy, aj časti tela. Hneď po nehode je vytvorená vládna vyšetrovacia komisia, sú v nej predstavitelia Ústredného výboru Komunistickej strany, ministerstva obrany, KGB, vedci z vedeckých a lekárskych ústavov. Na jej prácu dozerá tajomník Ústredného výboru strany Dimitrij Ustinov, budúci minister obrany. Dôkladné preskúmanie úlomkov MIG 15 určilo jednoznačne iba to, ako sa lietadlo zrútilo. Ukázalo sa, že ubehla menej ako minúta, 45 sekúnd, plus mínus 10 sekúnd od momentu, keď celkom pokojne požiadal o zmenu kurzu 320, do nárazu na zem. Vedci tú situáciu simulovali a určili, že stratiť výšku zo 4,5 tisíca metrov, v ktorej približne boli, mohli iba vo vývrtke, pretože pri lete strmhlav by bola rýchlosť oveľa vyššia. Ak by išlo o nejaký iný manéver, trvalo by to iný čas. Preto sme vychádzali z toho, že sa lietadlo dostalo do vývrtky a našou úlohou bolo iba objasniť, prečo sa do nej dostalo. Za štyri mesiace bolo zhromaždených 29 zväzkov dokumentov. Ale vyšetrovanie sa dostáva do slepej uličky. Z poldruha desiatky verzií ani jedna s istotou nerieši čo sa stalo, alebo prinajmenšom neodpovedá na hlavné otázky, ako mohla pri normálnom lete vzniknúť taká havarijná situácia? Prečo sa vyvíjala tak rýchlo? Prečo sa piloti nekatapultovali? Aj keď komisia vydala oficiálne vyhlásenie, no popravde, mnohým expertom ani dnes neznie presvedčivo. Vo vyhlásení bolo: Lietadlo urobilo prudký manéver súvisiaci s vyhnutím sa postrannému cieľu, v zátvorke balónu, kŕdľu husí, a pritom lietadlo narazilo do zeme. Posádka zahynula. VERZIA PRVÁ: VTÁCI Čo sa teda mohlo stať na oblohe nad Novoselovom? Jedna z prvých hypotéz bola zrážka s kŕdľom vtákov. Také niečo sa už v dejinách letectva stalo a neraz. Vtáka vsalo do trysky stíhačky, motor sa zasekol a stroj prestal fungovať. Vták v tejto výške, a k tomu v oblakoch? Tam sa vtáci nedostanú, to sa stať nemohlo. To, že MIG u mohol vysadiť motor, je celkom pravdepodobné. Príčina? Konštrukčná chyba, zásah bleskom, dokonca UFO. V správe komisie je výpoveď svedka, ktorý videl ráno okolo 10:30 v zóne pohybu 625 ky zvláštny svietiaci objekt. Ale o tom neskôr. Obaja stratili vedomie. Gagarin aj Serjogin sa podľa všetkého prebrali už neskoro. Pochopili, že katapultovať sa už nedá. Nedá, lebo sú presne stanovené výšky, kde sa katapultovať dá. No aj tak sa rozhodli dostať lietadlo z letu strmhlav. Z výšky 4 kilometrov do kontaktu so zemou prešla skoro minúta. Keď sa letci prebrali, znovu nahodili motor. Lietadlo sa už dostalo z hustých mrakov a oni okamžite pochopili, že im chýba niekoľko sekúnd a nejakých 200 metrov. Ale prečo stratili piloti vedomie, to Pavel Popovič vysvetliť nedokáže. VERZIA DRUHÁ: METEO SONDA Ja som vtedy na zasadaní komisie predložil verziu, ktorá mimo chodom ostala jediná.03-30_Smrť Jurija Gagarina[(069066)07-32-46] Predpokladal som, že urobili vo vzduchu prudký manéver. Prečo to tak mohlo byť? Predpokladal som, že tam mohli byť balónové sondy, ktoré vypúšťali meteorologické stanice na kontrolu teploty vo výškach a tak ďalej. Je to neveľký balón, ale má zavesené ako prívesok prístroje, ktoré vážia asi tri kilogramy, takže mohli naraziť do toho balóna. V oblasti havárie lietadla našli desiatky balónov s priemerom od 8 do 16 metrov. Ibaže v záznamoch meteorológov bolo, že čas vypustenia balónov sa nezhodoval s časom katastrofy. Meteorologická sonda, aj keby ju zbadali, nevyhneš sa jej, letí rovno na teba. Pravda, týchto meteorologických sond sa tu v lese povaľuje veľa. Teda, predtým sa povaľovali. Sami sme nejaké našli, ideš na huby a vidíš, hompáľa sa tu škatuľka. Ale meteorologická sonda? To je málo pravdepodobné. VERZIA TRETIA: ZDRAVOTNÝ STAV 27. marca 1968 mali Gagarin aj Serjogin dôvody na obavy. Serjogin sa pred letom pohádal s velením. A Gagarinova žena sa dostala do nemocnice. Doma ostali celkom malé dcérky. Stres, napätie niekoľkých dní mohli vo vzduchu vyústiť do infarktu. Koniec koncov, piloti sa mohli katapultovať a zachrániť nikto by im to nevyčítal. Pritom podľa inštrukcií ako prvý musel stlačiť páku katapultu Serjogin. Keďže vedel o následkoch, nemohol v tom nechať Gagarina samého. Neskôr expertíza ukáže, že katapultových pák sa piloti ani nedotkli. V inštruktáži pilotáže to máme napísané tučným písmom. A toto bolo napísané krvou. Chápete, ak stroj padá a do výšky 2,5 tisíca metrov sa nedostane z neriešiteľnej situácie, treba sa katapultovať. Z lekárskeho hľadiska nemali v Letovom centre ku Gagarinovi ani Serjoginovi žiadne výhrady. Dôkladná prehliadka a prísna predletová kontrola vylúčili akýkoľvek odklon od normy. No je možné, že nejaké zdravotné problémy sa im podarilo zatajiť. Pilot sa k tomu nikdy neprizná, hlavne v tom veku, v ktorom bol Serjogin, nikdy by to lekárom nepovedal. Chce lietať, musí lietať. Bohužiaľ Serjogin mal veľký zdravotný problém. Žalúdočný vred vo veľmi zlom stave. Neviem, ako sa to povie odborne, ja to poviem jednoducho, ako letec. Keď mám lietať s nádchou, hore a dolu, je to to isté. Môže sa to prejaviť hocikedy. Strata vedomia, mdloby, šok. Počas letu dostal záchvat bolesti z toho vredu. To ho prinútilo nečakane ukončiť plnenie úlohy, zmeniť smer a klesať, a počas klesania smerovať k letisku. Technická expertíza jednoznačne potvrdila, že posádka MIG u bojovala do konca. Po páde na zem bol trup lietadla na povrchu, nezaryl sa do hĺbky, ako sa to stáva pri nekontrolovateľných pádoch. Technici tvrdili, že lietadlo sa rozbilo na konci vývrtky. Posledné chvíle lietadla ukazujú, že mu chýbalo asi 900, 600 metrov. Skoro ho z toho dostali, podľa všetkého sa Serjogin prebral, ale rýchlosť bola taká veľká, že sa im to nepodarilo a zrútili sa. O Gagarinovi hovorili, že sa narodil pod šťastnou hviezdou. Do toho osudného dňa mohol zahynúť neraz. Vtedy, 12. apríla 1961, sa k nemu smrť dostala na dosah. Vostok 1 vystúpil na vyššiu obežnú dráhu skôr, ako bolo vypočítané. Návrat z nej mohol trvať 2 mesiace. Potom sa pristávací modul oddelil len s ťažkosťami už v pozemskej atmosfére a dlho sa neotvárala vzduchová klapka. Neskôr, keď si v roku 1967 osvojovali novú kozmickú loď Sojuz, Gagarina určili iba za náhradníka. Štart Sojuzu 1 sa nepodaril. Pilot lode Vladimír Komarov zahynul. Gagarinovi nadobro zakázali lietať. Stálo ho veľa námahy, aby dosiahol povolenie samostatne pilotovať nový MIG 17. 27. marca sa mal konať prvý taký let. Ako spomínajú očití svedkovia, vojaci v komisii sa všetkými pravdivými i nepravdivými tvrdeniami pokúšali zachrániť česť uniformy. Vyšetrovanie plynule nasmerovali do polohy posádka prostredie. To znamená, vinní sú piloti alebo akési prírodné anomálie. O tom, že mohla zlyhať technika, či bola porušená bezpečnosť letov, sa v záveroch komisie síce hovorilo, ale akosi len tak mimochodom. VERZIA ŠTVRTÁ: STĺHAČKA Počas vyšetrovania objavili v príprave a zabezpečení letov na letisku Čkalovskij nedostatky. Meškanie štartov, chyby pri radarovom navádzaní. Už po prerušení spojenia so 625 kou navádzali z veliteľského stanovišťa akési lietadlo. Aké? Lietadlo v mrakoch Gagarina nevidelo a dostalo sa k nemu na vzdialenosť 15 20 metrov prakticky nadzvukovou rýchlosťou o jeden a pol, dve sekundy. Pritom sa jeho lietadlo prevrátilo a dostalo do hlbokej špirály. To je pre lietadlo s takými nádržami typické. Povedal som, že s nádržami po 260 litrov je zakázané vykonávať vyššiu a zložitú pilotáž. Dostali sa tesne k zemi. Stačilo by im poldruha, dve sekundy. Lietadlo sa blížilo k zemi. Lietadlo nenarazilo do zeme takto, ale takto. Vo vzduchu nad Križačom boli ďalšie stroje, veľa strojov. O niektorých sa vedelo hneď. Až neskôr svedkovia uviedli, že v zóne letov sa dialo čosi neuveriteľné. Ako sa ukázalo, neďaleko od 625 ky lietali nielen svoji, ale aj cudzí. A to je jedna z najzamotanejších a záhadných vecí. Podľa plánovacej tabuľky skúšobných letov sa v tom čase v tej oblasti nachádzalo super lietadlo tých čias, nadzvuková stíhačka SU 17. Ale mala letieť až v druhom slede, oveľa vyššie ako lietadlo Gagarina. Pilot porušil zadanie, klesol pod oblaky, pozrel sa kde sa nachádza, čo robia často, potom zapol forsáž a vrátil sa do svojej úrovne. SU 17 silným tlakom prevrátil Gagarinovo lietadlo. V Akadémii Žukovského sme na katedre aerodynamiky všetky varianty vymodelovali. Mali sme dva oporné body. Zem bola vzdialená 4 tisíc metrov a 55 sekúnd. Bola len jedna trajektória, to je hlboká špirála, do ktorej ho vohnali. On letel takto, takže ho prudký tlak prevrátil a on sa dostal do hlbokej špirály, urobil poldruha obrátky. To bolo pre posádku nečakané. Takmer po štyridsiatich rokoch po katastrofe sa znovu dostávame k svedectvám, ktoré si členovia komisie nemohli nevšimnúť. Nemohli, alebo nechceli. Tento človek vie veľa, mal prístup k tajnej dokumentácii. Má veľa dôvodov, aby si aj dnes zakryl tvár, pretože ho ešte nezbavili sľubu mlčanlivosti. Bolo to tak, že pred štartom Gagarinovho lietadla vzlietli dve stíhačky MIG 21, nadzvukové stíhačky, ktoré presahujú rýchlosť zvuku, dva machy, čo je 2 200 kilometrov za hodinu. Ešte odštartovali aj dve stíhačky SU 11, tiež lietajúce v priemere dvojnásobnou rýchlosťou zvuku. A tiež dve SU 15. Tieto stíhačky fakticky vyhnali stíhačku Gagarina zo skúšobnej zóny. Obyvatelia Novoselova tvrdili, že 27. marca ráno o 10:30 počuli výbuch a videli lietadlo. Ale letelo hore a nie dolu. Počas vyšetrovania som bol prítomný pri rekonštrukcii. Vypočúvali troch miestnych obyvateľov, každého zvlášť a každý z nich rozprával, že videli ako lietadlo, ktorému sa najprv začalo dymiť z chvosta, potom sa objavil oheň, odletelo do mrakov. Každý z nich jednotlivo ukázal na lietadlo. Pri rekonštrukcii vyrobili v zodpovedajúcej mierke 10 lietadiel. Všetci traja ukázali na SU 15. Toto lietadlo je charakteristické. Má taký zložitý prívod paliva, dvojité delta krídlo a líši sa od všetkých predošlých lietadiel. Práve ho testovali. Takto to vyzeralo. 625 ka vo svojom priestore, vo výške 4 tisíc metrov. V jeho bezprostrednej blízkosti sa objavilo nadzvukové SU 15. Pri forsáži prevráti 625 ku a odlieta. 20 rokov po tragédii Alexej Leonov so spolupracovníkmi z leteckého vedecko výskumného ústavu, pod vedením akademika Belocerkovského, vykonali vlastné vyšetrovanie. Tieto nákresy sú výsledkom rekonštrukcie katastrofy pomocou počítača a aerodynamického tunelu. Do počítača zadali špecifiká pohybu lietadla. Uhol dopadu 70 stupňov, tangens 150, kurz dopadu 120, náklon 35 stupňov, rýchlosť pádu pri vyvádzaní 750 kilometrov za hodinu. Znovu údaje expertízy hovoria o tom, že všetky systémy lietadla do dopadu na zem pracovali normálne. Nič strašné sa nedeje, keď sa dostanete do prúdu. Ten vzniká za lietadlom od motora, z lietadla, je to vlastne rozvírený vzduch. Ak sa dostanete do jeho prúdu, nespôsobí to žiadne veľké problémy, len to lietadlo hodí do strany, ale nestrhne ho do vývrtky. Áno, keď ho pretneš, nič strašné sa nedeje. Ale keď je to prúdenie paralelné s letiacim lietadlom, môže nastať hrozba katastrofy. Osobne som sa pri prelete popri nadzvukovom bombardéri M 4 na MIG 15 dostal do takéhoto prúdenia a z výšky 12 tisíc metrov ma hodilo na 10 tisíc. Kvôli niektorým spresneniam dovolili skupine vytiahnuť všetky archívne dokumenty. To, čo Leonov v týchto materiáloch objavil, ho šokovalo. Jeho správa o dvoch výbuchoch bola sfalšovaná. Namiesto intervalu 2 sekundy tam figurovalo celých 20 sekúnd. A tak to nemohlo byť. Potvrdilo sa najhoršie. V prípade Gagarina a Serjogina nie je všetko také čisté. Keď sme vytiahli svedectvá, nespoznával som to, čo som napísal. Moja výpoveď, ten dokument, ktorý som napísal ako člen štátnej komisie, celé to bolo prepísané. Ale to najhlavnejšie čo urobili, bol ten interval medzi výbuchom a nadzvukovým treskom. Nebol poldruha, dve sekundy, ale zvýšili to na rozpätie 15 20 sekúnd. A tu je ukrytá celá tá záhada. 20 sekundový rozdiel znamenal, že žiadne lietadlo v blízkosti Gagarinovho vôbec nebolo. Podľa všetkého to bolo tak, že letelo vo vedľajšej oblasti. Čo to bolo za lietadlo, že ho tak utajovali? Alebo neutajovali lietadlo, ale toho, kto ho pilotoval? Často na mňa útočili, vrátane známych skúšobných pilotov, dokonca Georgij Beregovoj. Tvrdil, že to nebolo tak. Pýtali sa: Skutočne tam v tom čase bola stíhačka SU 17? Naozaj tam to lietadlo bolo? Ďalej sa pýtali na meno pilota. Nikto toho pilota ani raz nemenoval. A ešte niečo. Kto sa mohol dostať k tajným materiálom a niektoré z nich sfalšovať? Pred Gagarinom sa vynorila stíhačka SU 15, dvojmotorová. Letel na nej jeden z vysokopostavených predstaviteľov vojenského letectva. Oni dokonca v tých časoch ani neupozornili, že budú vo vzduchu. V dôsledku toho muselo Gagarinovo lietadlo odletieť ešte ďalej z určenej zóny. A v susednej zóne boli ako naschvál tiež zlé podmienky. Konali sa tam lokálne protilietadlové streľby. Keď v jednej zóne lietajú lietadlá, nemali by sa v druhej konať takéto manévre. To znamená, že Gagarina mohli omylom zostreliť protileteckou raketou. Alebo sa jej pokúšal manévrovaním striasť a dostal sa do vývrtky. Po tejto katastrofe sa títo funkcionári báli, že budú nepriamo či priamo obvinení, že zapríčinili smrť národného hrdinu. A prídu takpovediac o kreslá. Preto tie dokumenty utajili. A tie tam ležali toľko rokov. VERZIA PIATA: ZÁVISŤ Jurij Gagarin, poslanec Najvyššieho sovietu, člen Ústredného výboru Komsomolu, bol aktívny spoločensky aj politicky. Hrdina Sovietskeho zväzu Jurij Gagarin jednoducho spravil závratnú kariéru. Niektorí ho považovali za miláčika osudu. Do vesmíru sa dostal náhodou. Zlé jazyky tvrdili, že lietať chcel len “pro forma” a vraj sa už videl v generálskej uniforme. Navyše, úspešne obhájil diplomovú prácu. Vždy chcel byť prvý. Rozumiete, nestáva sa, že sláva jedného nevadí niekomu inému, a nezávidí mu ju. To sa nestáva. Takže je prirodzené že taký triumf, aj úctu, aj popularitu, ktorú Gagarin mal, mu závideli. Medzi ľuďmi sa povrávalo, že Gagarinova popularita sa nepáčila samotnému Brežnevovi. Generálny tajomník sa už s nikým nechcel deliť o všeobecné zbožňovanie. To je pravda naivné. Niektorí naši partneri pripúšťali, že dáky horlivý podriadený veľkých predstavených chcel šéfovi ulahodiť. Nechcel odstrániť Gagarina fyzicky, chcel mu spraviť život neznesiteľným. S Gagarinom a Serjoginom sa lúčila celá krajina. Všetko bolo také hlúpe, neuveriteľné a zamotané. A žiadne rozumné vysvetlenie. Politbyro nechcelo ľud dráždiť. Ten ľud, ktorý nepočul, čo počuť chcel. Pravdu o záhube 625 ky. A pravdu o svojom miláčikovi. “Viete, aký to bol chlapík?” znelo vtedy v každej sovietskej rodine. Pripomeňme si ešte raz. Podľa harmonogramu 625 ka v ten deň vôbec nemala lietať. Nech už to bol osud, alebo čiasi zlá vôľa, čo priviedli posádku neodvratne k záhube. Ľudia, ktorí nie sú poverčiví povedia, kde je toľko náhod, tam hľadaj zákonitosť. Pred skoro štyridsiatimi rokmi by sa takáto verzia záhuby posádky možno zdala fantastickou. Dnes už nie. VERZIA ŠIESTA: UFO Rok 1997. Nehoda dopravného lietadla v Irkutsku. O tejto strašnej tragédii, tak ako napokon i o mnohých iných, vedeli vopred. Predpovedali ho vtedy s vysokou presnosťou práve senzibili a oznámili to aj najvyššiemu vedeniu. Sú o tom priame dôkazy. Mali sme prognózu, že v Irkutsku sa v istý deň stane letecké nešťastie veľkému vojenskému dopravnému lietadlu. Mali sme takú informáciu. Takže hlavný veliteľ o tom vedel. Ukazuje sa, že tí, ktorí mohli let zrušiť, to nespravili, lebo tú informáciu považovali za holý nezmysel. A to je len jeden zo stoviek tragických príkladov, keď čosi nepravdepodobné bolo brané ako nemožné. No podobné upozornenie mohlo odznieť i v to dávne ráno 27. marca 1968. Keď sa ukázalo, že kozmonaut zahynul, začali sa šíriť fámy, že to bola zrážka s meteorologickým balónom, sondou. A potom sa odrazu začalo nečakane spomínať UFO. Nevyjasnené katastrofy. Podľa štatistiky je z celkového množstva takých iba 7 percent. Keď pred tridsiatimi šiestimi rokmi vyšetrovanie Gagarinovej smrti nedospelo k jednoznačnému záveru, dostalo sa do slepej uličky. Rozlúštenie tragédie ponechali budúcim pokoleniam. Načo by inak za týmito dverami, v bunkri jedného podmoskovského vojenského vedecko výskumného ústavu, nechali toto? Zapečatené nádoby s úlomkami Gagarinovho lietadla. Aké tajomstvo chránia v tomto vedecko výskumnom inštitúte? Prečo obsah týchto nádob rozkázali uchovať navždy? Udalosti tých dní dostávajú celkom inú logiku, keď sa pokúšame nazrieť do minulosti očami dnešných dní, z pozície kozmorytmológie, vedy o vplyve kozmu na pozemský život. Dotknúc sa niektorých problémov astrológie pri štúdiu jej postulátov, jej základov a ich prenosu na životné procesy, som si pre seba vyvodil záver, že je to veda. A existujú nejaké rytmy. Rytmy, ktoré určujú činitele a vplyvy. To je prvé v rámci kozmorytmológie. Takže sa delia na čisto pozemské rytmy, na rytmy slenečno lunárne, planetárne, teda tých planét, ktoré existujú v slnečnej sústave. A medzigalaktické rytmy. Treba povedať, že všetko v súhrne medzi sebou navzájom pôsobí. Ako to všetko pôsobí na biosféru, na technosféru na Zemi, to nie je celkom prebádané. Dnes už vieme, že v priemere tretina všetkých katastrof sa stáva preto, lebo piloti strácajú priestorovú orientáciu. Z neobjasnených príčin prosto zabúdajú ako sa riadi lietadlo. Bádatelia vesmíru ešte začiatkom minulého storočia poukazovali na možné príčiny. Ich predpoklady sa potvrdzujú aj dnes. Fyzikálne vplyvy, pohyb planét, Slnka a Mesiaca vyvolávajú chemické zmeny v krvi človeka. A to znamená, že sa menia jeho psychofyziologické, behavioristické charakteristiky, a tak ďalej. Takže verzia o vplyve kozmu na Gagarinovu a Serjoginovu smrť nemusí byť až taká hlúposť. V každom prípade je okolo tejto katastrofy veľa neobjasneného. Zatiaľ neobjasneného.03-30_Smrť Jurija Gagarina[(055080)07-32-43] Na to, čo sa stalo Gagarinovi sa pýtali aj jasnovidcov. Dobre známa Vanga tvrdila, že Gagarin žije, že ho odviezli mimozemšťania. Prvého človeka, čo vykročil za hranice Zeme. Viniť z Gagarinovej smrti nejaké nadpozemské sily nemá cenu. A nemá cenu ani pripisovať nejaké hriechy lietadlu. Pretože MIG 15 bolo jedno z najspoľahlivejších lietadiel tých rokov. Lietajúce stroje riadia ľudia. Nie roboty, ale živé tvory z mäsa a kostí. Možno preto sú piloti viac než iní ľudia poverčiví. Kto si pamätá povie, že pre mnohých sa Gagarinova smrť stala skoro medziplanetárnou katastrofou. Prvého kozmonauta milovali všetci. A všetci dúfali, že ostal nažive akýmsi neuveriteľným spôsobom. V taký zázrak dokonca verili tí najpresvedčenejší materialisti. Vtedy a vtedy, o ôsmej ráno sa chce Jurij s vami stretnúť na Červenom námestí. Bude v uniforme, bude rovnako mladý, vôbec nezostarol. Šiel som tam a už o siedmej ráno som bol na Červenom námestí. Stál som tam do desiatej. Nikto pravdaže neprišiel, nikto tam nebol. Ale zato mi bolo, ako sa vraví, ľahšie na duši, a svedomie mám čisté. Bohužiaľ, Jura zahynul. Bohužiaľ, zahynul aj Voloďa. Obaja zahynuli, títo vynikajúci ľudia. Gagarin a Serjogin zahynuli v to tragické ráno 27. marca 1968. No je tu aj iná pravda. Mnohí vytrvalo a hlboko veria, Gagarin stále žije.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.