Milan Kováč – arecheológ, religionista

By | október 29, 2016

Mesto Uaxactún vykopávame systematicky. Vrátili sme mu jeho dávne dejiny. Očakávalo sa, že Uaxactún je jedno zo satelitných mestečiek. Ale toto mesto bolo centrom starého mayského sveta. Tam zrejme vznikla veľká časť výdobytkov mayskej kultúry. Možno súvisí aj so vznikom mayského písma, architektúrou a podobne. Tam nachádzame najstaršie dôkazy. Dôkazy o tom, že to skutočne bolo centrum starých Mayov. To je náš najdôležitejší príspevok na Olymp archeológie v Guatemale. Vyrastal som v Novej Dubnici. Je to priemyselný región. No nedal som sa strojárskou cestou, ako si rodičia mysleli, ale humanitnou. Možno k tomu prispeli aj samotní rodičia. Viedli ma k čítaniu. Z otcovej strany bol môj dedko veľmi scestovaný. Ako malého ma učil po nemecky. Dedko z maminej strany bol rozhľadený vo frankofónnom svete. Hovoril po francúzsky a bol vynikajúci rozprávač. Od neho som po prvýkrát počul o Latinskej Amerike, o jej flóre, faune a kultúrach. A to ma doviedlo až k Mayom. Toto je jeden z najkrajších mojich objavov. Osobne som ho vykopal v pralese v Guatemale. Je to Stéla, ktorá mala pôvodne 5 m. Toto je zmenšený model.10-27_gen-sk02698918-51-23 Predstavuje mayského kráľa Sedem Stonožku. Jej význam spočíva v tom, že predstavuje úplne nové kráľovstvo, dovtedy neznáme. Nového kráľa, ktorý vládol okolo r. 800 n.l. Zaplnila jedno biele miesto na dovtedajšej mape mayských dejín. Ten, kto chce mať trocha väčší rozhľad o svete, musí stáť na ramenách obrov. Moji obri boli dvaja. Ten najdôležitejší bol profesor Ján Komorovský, ktorý ma priviedol k štúdiu náboženstiev a mytológií. A tým druhým je profesor Miguel León Portilla, u ktorého som študoval v Mexico City. On ma ponoril do náboženských ideí, do histórie. Umožnil mi pochopiť dušu Indiána v Amerike. Mayov je možné študovať len kombináciou niekoľkých prístupov. Prvých 10 rokov som sa venoval etnologickému, antropologickému prístupu. V teréne som skúmal poslednú skupinu Mayov, ktorá žila niekoľko storočí ukrytá v pralese. Zachovala si svoju pôvodnú vieru. To sú poslední Mayovia, ktorí neprijali kresťanstvo. Po polroku som pochopil mayskú dušu, ak sa to dá takto povedať. Ich spôsob vnímania sveta, kozmu, ich hodnoty. Potom som sa k nim pravidelne vracal. Naučil som sa ich jazyk, rozoznávať ich bohov, ich hviezdy a to, akým spôsobom vidia tento svet. Táto etapa bola veľmi dôležitá. Pomohla mi pochopiť tie ďalšie. Jedna z nich bola historický prístup. Preložil som základné dielo zo 16. storočia, ktoré zachytilo záverečnú fázu mayskej civilizácie. To je historický prístup, ktorý stál na písomných prameňoch. Posledné roky som zvolil archeologický prístup. Už to je 8 rokov, čo sa nejakým spôsobom snažím pochopiť ich minulosť, o ktorej vieme tak málo. Vďaka nápisom, ktoré nám zanechali, si pomaly skladáme skladačku. Pre mňa jedno súvisí s druhým. Keby som neskúmal živých Mayov, tak by som dostatočne nerozumel tým, ktorí tu boli kedysi. A naopak, keby som neskúmal tých, ktorí tu boli kedysi, tak nepochopím prečo sú takí tí, ktorí sú tu dnes. Mojim koníčkom od detstva je zbieranie skamenelín. Ilustruje to moju fascináciu s relativitou času. S tým, ako sú veci pominuteľné a ako dokážeme na základe toho, akú stopu tu zanechajú zrekonštruovať dávny svet. Hviezdy ma tiež vždy fascinovali. Svojho času som ich amatérsky študoval. Uvedomil som si, že hviezda, na ktorú som pozeral v tej chvíli na nebi, je vlastne tak stará ako fosília. Je tam paradox času. Trilobit bol starý asi 500 miliónov rokov. Toto dinosaurie vajce asi 60 miliónov rokov. Svetlo hviezd k nám z vesmíru letí milióny rokov. A to, čo my vidíme, už často neexistuje. Rovnako ako trilobit. Pozerám sa na dve neexistujúce veci. Akoby existujú a v skutočnosti neexistujú. Neexistujú dávno a predsa tu sú. Asi pred 15 rokmi si v rámci vedy o svetových náboženstvách dovolil začať budovať mezoamerické štúdiá. Začínal na nule. Na Slovensku a v Čechách sa tým nikto nezaoberal. Nemal nikoho, kto by mu podal pomocnú ruku. Dnes je na svete možno 9 vedcov, ktorí vedú projekty, ktoré by sa dali porovnať s projektom, ktorý vedie manžel. Mám rád svojich rodičov a aj oni ma majú radi. V Mexiku ma prehovorili, aby som časť mojich výskumov spracoval pre deti. Nedávno mi vyšla v Mexiku krásna kniha pre deti. Sú tam mayské mýty prerozprávané pre ich potomkov. Veľká časť súčasných Mexičanov sú potomkovia Mayov. Ministerstvo školstva Mexika ju odporučilo ako literatúru pre ZŠ. Je to paradox. Kniha nejakého Slováka je dnes používaná ako povinná detská literatúra na ZŠ v Mexiku, aby sa učili o svojich vlastných koreňoch od cudzinca. Takáto podpora a pomoc pre nás znamená veľa. Prichádza od ľudí ako je doktor Kováč. Nielen ako vedec, ale aj ako osobnosť, ako človek. Poznám ho aj ako človeka, ktorý priniesol Guatemale poznatky o kultúrnom dedičstve, zdokumentoval dávnu kultúru. Ďalšou vecou, ktorú musím spomenúť sú gigantické štukové masky. Každá má asi 100 m2. Sú dve. Nezachovali sa celé, iba 2/3 z každej. Zdokumentovali sme ich, zreštaurovali, zakonzervovali a odložili pre budúcnosť. Nevytiahli sme ich von, aby ich kyslé dažde nezničili. Predtým sme z toho vytvorili elektronické 3D modely. Nie je tomu tak dávno, čo mi priateľka poslala pohľadnicu, na ktorej bol napísaný citát Oscara Wilda. Hovorilo sa v ňom, že vždy je potrebné mieriť na Mesiac. Keď sa nám nepodarí dostať na Mesiac, spadneme na hviezdy. Milan vždy mieri na Mesiac. Tak sa niekedy ocitneme aj na hviezdach. To je jeho stručná charakteristika. Jeho veľkolepá vízia nám pomáha napredovať. Aj keď sa nám nepodarí realizovať všetky projekty, podarí sa nám aspoň dostať ku hviezdam. A práve táto vlastnosť odzrkadľuje jeho ľudský charakter. Tieto nohy sú moje. Do mayského podsvetia som sa dostal vďaka profesorovi Kováčovi. Pred rokmi som začal študovať v Bratislave. Po vedeckej stránke vždy platil za svetovo uznávanú autoritu vo svojom odbore. A po stránke pedagogickej mal vždy láskavý prístup a vždy bol otvorený diskusii so študentmi. Som nesmierne vďačný UK, predovšetkým Filozofickej fakulte za trvalú podporu vo výskumoch. Naše aktivity týkajúce sa antropologických a religionistických výskumov v Mexiku a naše rozsiahle archeologické výskumy v Guatemale postupne viedli k tomu, že sme na Filozofickej fakulte založili Centrum mezoamerických štúdií. S priateľmi a spolupracovníkmi zo zahraničia sme v Bratislave vytvorili Autumn Academy of Maya Hieroglyphic Studies, na ktorú prichádzajú desiatky študentov aj zo zahraničia a učia sa lúštiť mayské hieroglyfické písmo. Postupne sme sa vypracovali na krajinu, ktorá “kope prvú ligu” v tejto oblasti. Pre Mayov je charakteristické písmo. Vynašli písmo, ktorým dokázali zapísať čokoľvek, vrátane básne. Písmo, ktoré poznáme, malo svojich predchodcov, ktorí súvisia s úsvitom mayských dejín.10-27_gen-sk03070618-51-24 Písmo sa potom transformovalo. Z ranného písma máme len veľmi málo znakov. Našli sme dôležitý fragment Stély, na ktorom sú tieto znaky. Vedú nás určitým smerom. V roku 2015 sme našli jadeitové kráľovské žezlo asi takejto veľkosti, ktoré je celé týmto písmom popísané. To nám dáva veľkú šancu, že vďaka tomuto nálezu bude ranné písmo rozlúštené. To neskoršie vieme čítať. Pri rannom písme nevieme čo jednotlivé znaky reprezentujú. Našli sme poklad, ktorý nám to umožní. Žezlo je súčasne dôkazom o veľmi ranných dejinách mayského kráľovstva. Mayovia mali kráľa oveľa skôr, ako sa doteraz myslelo. To sú veľmi dôležité posuny na tomto poli. Má sny. ktoré dokáže realizovať. Darí sa mu to preto, lebo vie zapáliť ľudí okolo seba. Jeho sny sa netýkajú jeho, týkajú sa vecí, ktoré sú okolo neho. Väčšina ľudí by si taký sen možno ani nedokázala vymyslieť. Tie sny sú veľmi zložité a náročné. On si jednoducho takýto sen vymyslí a zrealizuje ho. Som vďačný, že mám takéhoto otca. Som naňho pyšný. Na všetko, čo v živote dokázal. Chcel by som byť ako on. Aby sme mohli porozumieť človeku a nám samým nie je veľmi užitočné skúmanie s optikou našej vlastnej kultúry. To nám prináša obrovské množstvo stereotypov, podvedomých očakávaní, ktorým sa prispôsobujeme. Náš svet je len jeden z mnohých možných. Vždy som považoval za najlepšie nastavenie zrkadla tak, aby sme pochopili svet a život človeka, zrkadla, ktoré je inde. Čo najďalej, čo najodlišnejšie. A práve k tomuto sú kultúry za oceánom veľmi vhodným materiálom. Kultúry v Amerike, ktoré vyvinuli civilizáciu bez dotyku so starým svetom, sú absolútne ideálnym laboratóriom. To je to, čo ma na tom v skutočnosti fascinuje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.