Jozef Jablonický

By | júl 19, 2016

Konečne, že sa aj ukážeš, ahoj. Poď ďalej. To je rodinná fotografia. Mama, otec, Margita a ja. Bol som hanblivý, túlil som sa k otcovi. Toto je moja najstaršia fotografia na preukaz. Bol som synom železničiara. U Nováka v Trnave si si dal šiť oblek. Tu som už trochu starší, ale mal som kravatu. Bol som ľavo orientovaný a dodnes aj som. Tvrdím, že mám obe ruky ľavé. A bude ten film prijateľný pre náročného slovenského diváka? Okrem bilancovania našich výsledkov sa tu prejednávali aj najnovšie názory a hodnotenia Slovenského národného povstania v kontexte európskej rezistencie. Slovenský ľudácky režim nebol schopný postaviť jednu slovenskú jednotku do boja proti partizánom a povstalcom. Záujem o povstalecké udalosti vznikol, keď som mal 11 rokov. Nevedel som, čo sa odohráva. Keď vypuklo povstanie, časť trnavskej posádky odchádzala na povstalecké územie cez moju rodnú obec Zavar. Imponovalo mi to. Vojaci v uniformách, dôstojníci vo vojenských autách, ozbrojení samopalmi s cieľom, ktorý som vtedy nepoznal. Vedecky som sa začal zaoberať, keď som nastúpil do historického ústavu SAV ako vedecký ašpirant. Začal som si všímať osudy povstalcov. Tak som sa dostal v diskusiách o histórii k ich povojnovým osudom. Zarážal ma rozsah perzekúcií a postihov, do ktorých sa dostali, do depresií účastníci SNP. Z radov historikov nemožno obísť dielo Viléma Prečana dokumenty o Slovenskom národnom povstaní, ktoré sú najlepšou knihou o SNP doteraz. V tom čase sa začal históriou povstania zaoberať jeho účastník Dr. Gustáv Husák. V. Prečan mu požičal hotovú strojopisnú verziu dokumentov a vyšla v r. 1964 kniha, známa ako Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní, kde Husák podal nový obraz poznačený jeho osudovou pozíciou v politickom procese, keď bol súdený aj za sabotáž SNP. Táto kniha, najmä keď sa Husák stal politickým činiteľom, svojráznym spôsobom zdeformovala výklad povstania. Tak som sa nechtiac dostal do konfliktu s Husákovým svedectvom, lebo som mal trochu iné názory. Bola to kniha Z ilegality do povstania. Bolo to prvé systematické vyriešenie činnosti a aktivít slovenského odboja, ktorý nebol spojený s ilegálnou komunistickou stranou. To všetko tam bolo napísané na základe archívnych materiálov, ale aj na základe jeho rozhovoru s pamätníkmi. Kniha z Ilegality do povstania mala spočiatku úspech. Ale postupne začala tzv. dodatočná kritika a tiež zaranžované dodatočné recenzie cez stranícky aparát. Kniha, ktorá ma urobila známym historikom sa postupne stala knihou, ktorá mi komplikovala život. Husákove práce o povstaní, aj druhé vydania svedectva sa stali písmom svätým. Na rad prišla Štátna bezpečnosť a prokuratúra s obvineniami, vyšetrovaním a s domovou prehliadkou. Tá bola veľmi ťažká v r. 1976. Jablonickému vynášali vrecia s jeho knihami a poznámkami, dokonca aj hotových rukopisov. Najviac domových prehliadok v Československu. Všetky knihy, ktoré napísal, všetky dokumenty napísal v akejsi samote. Samota bola údelom Jozefa Jablonického. Jedným z mojich tematických okruhov bolo, ako to bolo v Bratislave, keď vzniklo Slovenské národné povstanie. Bratislava bola sídlom úradov aj politické ústredie. Toto tu skrachovalo. Debakel v Bratislave. Ja som to napísal vo forme Bratislava a vznik SNP. Tu som sa nevyhnutne dostal do kontroverzie s politickou reprezentáciou. To bol môj zlom. Môj definitívny rozchod s ideológiou marxistickej metódy, teda spracovania historických tém. A stal som sa úplne nezávislým historikom. Ukážkou historickej drobnokresby a kritickej analýzy je napr. štúdia Zlyhanie Malárovej armády v Karpatoch. S ňou mal obzvlášť smolu a problémy. 2 krát mu zabavili takmer hotový rukopis. On sa do toho pustil aj tretí krát. Potom som ju dostal a postaral som sa, aby bola vytlačená. V rámci týchto diskriminačných opatrení vyslovili podozrenie, že sa mám stretnúť s osobami, ktoré páchajú závažnú trestnú činnosť v Prahe. Hľadali u mňa zbraň. Samozrejme nič nenašli. Aj tak ma z Prahy vyhodili. Ako slová básnika L. Novomeského, ktoré povedal E. Frischovi, aby sa nebál toho najhoršieho, že nebude Bartolomejská noc, ale bude len Bartolomejský večer. Vtedy som sa rozhodol, že ma nič neodradí od stretávania sa s českými historikmi, mojimi priateľmi a spolupracovníkmi. Ale aj v tomto súboji s mocou, Jablonický zostával ako historik skromný. On sa nechválil svojou pravdou, naopak napísal: “Netvrdil som a netvrdím, že historickú pravdu o Slovenskom národnom povstaní som vystihol, že ju reprezentujem. Avšak o túto pravdu sa usilujem čestne, otvorene a napriek prekážkam.” Keď som pracoval v Slobodnej Európe v 2. polovici 80. rokov, Jozef mi pravidelne posielal všetky diela normalizačných historikov, zároveň aj encyklopédie a slovníky. Ja som mu za to posielal autíčka pre jeho syna Tomáša. Mal som prednosť, že som mal prvé informácie práve od Jozefa z Bratislavy, mohol som ich publikovať v rozhlasovej univerzite, v kultúrnych programoch, takže mi veľmi pomáhal. Nemal som možnosť spoznať dcéry Jablonického, ale mal som možnosť vidieť jeho vzťah k jeho najmladšiemu synovi Tomášovi, ktorý sa narodil neskôr. Jozef ho brával odmalička do Prahy na svoje disidentské cesty a Tomáš, ako malý chlapec, počúval rozhovory elity českého a slovenského národa. Detstvo Tomáša bolo do istej miery ochudobnené mojim postavením. Snažil som sa, aby mal to, čo mala väčšina jeho rovesníkov. Začali sme zbierať poštové známky, staré mince, odznaky. Keď bolo teplejšie, našim pútnickým miestom sa stalo historické Bradlo. Tomáš vyrastal, najprv sa dal na hudbu, potom na právo.07-18_GEN.sk[(000201)14-04-57] Nedávno ho promovali na právnickej fakulte. Teraz dáva dohromady moje disidentské štúdie. Už vyšli tri časti a teraz sa pripravuje štvrtý diel: Fragmenty o histórii, ktoré vznikli po novembri 1989. Ja som predovšetkým rád, že som sa dožil nových čias, že sa môžem v zmenených spoločenských pomeroch verejne venovať histórii. Širšie sledovať aj nástup mladých historikov. Mnohé veci sa mi nepáčia, prípadne mám kritický postoj. Ale oni majú tiež právo nesúhlasiť so mnou. Na záver svojho tvorivého života sa môžem pokúsiť aj o bilanciu. Medzi ocenenými boli aj osobnosti, ktoré sa postavili na odpor voči bývalým režimom. Medzi nimi aj disident a historik Jozef Jablonický. O charakter povstania sú spory veľmi dlhú dobu a ja som do istej miery, nechcem povedať obeť, vidíte, že som dobre vyzerajúci starý pán, ale som sa postavil jednostrannej interpretácii. V poslednom čase pociťujem, že sily mi ubúdajú, ale knihy a roky mi pribúdajú. históriu poľnohospodárstva u nás. Musím sa priznať, že ma uchvátili tie obrovské staré kombajny a historické poľnohospodárske stroje. Ale je tu toho asi oveľa viac. Takže nachádzame sa teraz na pôde Slovenského poľnohospodárskeho múzea, ktoré má okolo 30 hektárov a má viacero expozícií. Jednou z tých expozícií sú staré poľnohospodárske stroje. Nachádza sa tu hasičská technika, letecká technika. Okrem tohto tu je aj súčasťou tohto múzea aj skanzen krásny, kde sú zrekonštruované, alebo nanovo postavené chalúpky. Väčšinou teda súvisia s poľnohospodárskou výrobou. Máme tu napríklad Bošiansky záboj, pálenicu, ale aj rôzne sýpky, teda budovy, ktoré boli určené na poľnohospodársku produkciu. Okrem toho je takou atrakciou poľnohospodárskeho múzea aj poľná železnica, ktorá býva využívaná počas výstaviska Agrokomplex a je teda veľmi obľúbená medzi rodinkami s deťmi. Možno ste ani netušili, že z Nitry pochádza svetovou cenou ovenčená čokoláda Lyra. A tiež originálny nápoj starých Slovanov, medovina. To sme si jednoducho nemohli nechať ujsť. Sme v Múzeu medoviny v Nitre, kde o medovine vedia naozaj úplne všetko. Medovina je typický slovanský nápoj, ktorý naozaj Slovania poznali už za čias Cyrila a Metoda a práve tradícia medoviny, ktorá postupne zanikala produkciou a konzumáciou piva a vína, bola obnovená až v minulom storočí práve tu nami. Tak teda môžem uzavrieť 1. cyklistický nitriansky kongres. Mali sme výbornú cyklistiku, mali sme výbornú históriu a krásne pamiatky, no a pripíjame touto zlatistou medovinou. Nitru môžem len a len odporučiť. Tak na zdravie! Na zdravie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.