ALAIN ROBERT, LEGENDA O PAVÚČOM MUŽOVI

By | august 5, 2014

Takmer 46 ročný Alain Robert je jeden z najuznávanejších a najslávnejších horolezcov na svete. Drží tituly za samostatné výstupy, ktoré doposiaľ nikto neprekonal. No “pavúčí muž” je aj mimoriadny človek, ktorý rád riskuje a svoju vášeň žije na doraz v situáciách, keď musí úplne sám čeliť smrti. Je ešte stále malým chlapcom, ktorého vášeň sa stala aj jeho životnou filozofiou. Jedného dňa som náhodou videl film “V horách”, natočeného podľa románu Henriho Troyata “Sneh v smútku”. Je to príbeh o dvoch bratoch, horských sprievodcoch, hľadajúcich ľudí, ktorí prežili pád lietadla. Vtedy som prvýkrát videl nejakého človeka liezť. Mal som 8 rokov a sledoval som v televízii niečo, čo sa zdalo byť neuveriteľné. A práve v tej chvíli som si povedal: “Ja sa stanem horolezcom.” Bývali sme v tom čase vo Valans a ja som dovtedy nevenoval najmenšiu pozornosť tým úžasným skalám vedľa nášho domu. No od toho momentu sa pre mňa stali výzvou, mojím detským snom. Raz sa prihodilo, že som si doma zabudol kľúče a obidvaja rodičia boli v práci. Bývali sme na ôsmom poschodí. Stál som dole pod domom a veľmi som chcel vyliezť po tej stene, ale mal som strach. Pozrel som sa na fasádu domu a v duchu som si povedal, že to dokážem. A tak som začal liezť. Už som viac nebol tým malým, ustráchaným Alainom Robertom, ktorý sa všetkého bojí. Stal som sa Zorrom, Robinom Hoodom, jedným z mojich detských hrdinov. Pre mňa to lezenie bolo absolútne neodolateľné. A vďaka tomuto náhodnému dobrodružstvu sa mi splnil detský sen, ktorý potom ovplyvnil zvyšok môjho života. Avšak jeho dobrodružstvá sa nezaobišli bez niekoľkých závažných chýb. Keď mal 20 rokov, pri svojej výške 165 cm, utrpel ťažký úraz na Kornatských skalách. Pri zostupe sa mu uvoľnil zle zaviazaný uzol a spadol z 15 metrovej výšky. To malo za následok rozrazenie obidvoch zápästí a ťažké poranenie hlavy. Predstavuje to vnímanie niekoho, kto trpí rotačným vertigom. Je to skutočný závrat a nie strach z výšok. Bežne ľudia používajú slovo vertigo pre závrat, strach z výšok. V skutočnosti sa však niekomu, kto trpí rotačným vertigom, točí celé vizuálne pole. Pády, ktoré nasledovali, ho mali odsúdiť na ukončenie horolezeckej kariéry. Strávil desať rokov v ordináciách lekárov. Bez pronosupinácie, s epileptickými záchvatmi a chronickým vertigom, ho doktori vyhlásili za 66% ného invalida. Desať rokov dokazoval medicíne, že byť človekom, môže “istotu” zneistiť. Toto sú jeho zápästia. Ľavé zápästie. Moje ľavé zápästie je skutočne veľmi doničené. Na týchto miestach bola kosť zlomená a práve som si ju zlomil znova. To mi vyrazilo dych, keď ste mi povedali, že teraz, pri zmiernení pádu, používate hlavu a nie ruky. Padol som sedemkrát, ale nepamätám si dobre väčšinu svojich vážnych úrazov práve vďaka poraneniam hlavy. Možno to je dôvod, prečo tak ľahko začínam znovu. Okrem iného, nie som z tých, čo trpí nočnými morami a vidí sa neustále padať alebo kto má stále pred očami obdobia plné bolesti. Pretože ich nemám v pamäti. Nemôžem o nich ani hovoriť. Neexistujú. Vďaka neobyčajnej psychickej sile, už rok po prvej nehode liezol opäť. Po niekoľkých ďalších rokoch a po siedmich ďalších pádoch sa Alain Robert stal najlepším sólovým horolezcom na svete a prispel k zmene obrazu horolezectva ako extrémneho športu na aktivitu, bez akýkoľvek obmedzení. V roku 1991 mu Patrick Edlinger, prezident Jansenského festivalu, udelil cenu za športový výkon. O dva roky neskôr získal cenu od Medzinárodnej olympijskej komisie za atletický výkon, a v tom istom roku dosiahol svetový rekord v náročnosti sólového šplhania vo verdonskom Grand kaňone. Je najúspešnejším horolezcom na svete. Edlinger už dosiahol úspech, ale Alain je proste najlepší, pretože je známy po celom svete. To, čo som robil na skalách, som robil veľmi dobre a veľmi profesionálne. Za posledných 20 rokov som veľmi pokročil. Podarilo sa mi naplniť ciele, po ktorých som najviac túžil a potom som prešiel na iné veci. Začal som liezť po mrakodrapoch a v tom som objavil rovnakú vášeň. Za posledných pár rokov sa muž, známy ako “Skutočný pavúčí muž” stal povestným pre svoje nelegálne výstupy a následné zatknutia. Verejnosť si často neuvedomuje, že niektoré z jeho horolezeckých výstupov robí pre humanitárne účely. S každým výstupom zároveň posiela správu pre celú planétu. Doteraz zdolal viac ako sto mrakodrapov vrátane piatich najvyšších budov sveta. Prvá bola Taipei 101. Pri stavaní tohto mrakodrapu zahynulo niekoľko ľudí. Nakoniec to skončilo tak, že Taipei 101 získala povesť budovy, ktorá prináša nešťastie. A tak ma riaditeľ budovy požiadal, jednak tak trochu kvôli poverám a jednak preto, aby bola zlomená kliatba, aby som prišiel a zliezol ju. Nechcel však nič riskovať a tak trval na tom, aby som mal pri lezení bezpečnostné lano. V deň výstupu bolo hrozné počasie, vietor so silou víchrice pri neustálom daždi. Takže keď som začal liezť, bolo to skutočne na hrane. Zbláznil sa? Čo to ten chlapík vyvádza? Chce zdolať Taipei 101. Čo sa to deje? Pozrel sa na budovu rozhodnutý, že to zvládne. Aj keď to bude jedna z najnáročnejších úloh jeho doterajšej horolezeckej kariéry. Práve prechádza 34. poschodie. Táto budova sa stala špeciálnou výzvou jednak pre svoj uhol, a tiež kvôli dnešným poveternostným podmienkam. Musí využiť všetku silu, aby mohol pevne uchopiť rímsy. Pôvodne mal výstup trvať okolo dvoch hodín, ale za týchto podmienok to bude asi vyše troch hodín. Jedna z najťažších častí výstupu začína od poschodia 27 po 34. Práve prešiel značku 34. Budova stále zahalená v drsnom, neprajnom počasí, bezpečnostné lano a fyzická kondícia oslabená pádom spred dvoch týždňov, ktorý utrpel pri natáčaní jedného televízneho programu. Následkom toho všetkého bol tento výstup namáhavejší ako obyčajne. Alain, pavúčí muž z Francúzska, práve zdolal výšku päťsto metrov! Už mu ostáva iba osem metrov. Prišiel na Taiwan, aby zdolal niečo, čo je známe ako najvyššia budova v meste, Taipei. Na druhý deň zasiahla Áziu jedna z najničivejších cunami, aké kedy zažila. Takže jeho triumf bol následne prekrytý touto tragickou udalosťou. Alain Robert, francúzsky pavúčí muž, zdolal momentálne najvyššiu stavbu na svete. Vianoce 2004, a on je najlepší zo všetkých! Muž, ktorý pokoril najvyššiu stavbu na svete! Pršalo, bolo zamračené, šmýkalo sa, bolo vlhko, bola zima, fúkalo, ale on to zvládol. 508 metrovú výšku, Taipei 101. V meste Taipei, tu, na Taiwane. Máme tu Štedrý večer 2004, a dostali sme tento nádherný darček. Alain, môžeš nám dať nejaké znamenie z tejto najvyššej budovy sveta? Rád by som vyslal posolstvo mieru do celého sveta. Viete, som práve nabitý kopcom silných emócií, takže je pre mňa zložité v tejto chvíli niečo povedať. Toľko toho by som chcel pre celé ľudstvo a domnievam sa, že časť odpovede sa skrýva na vrcholku Taipei 101. Veže Petronas v Kuala Lumpur, v Malej Ázii, boli svojho času druhou a treťou najvyššou vežou na svete. V roku 1997, keď jednu z nich Alain nelegálne zdolal, im patrila prvá priečka. Po tom, čo bolo pre neho ľahkým výstupom, ho zadržali na terase 62. poschodia a vzali do väzby. Neskôr ho prepustili a následne ho prijal kráľ Malajzie. Dopad médií bol nesmierny a posunul Alainovu kariéru horolezca k novým horizontom. O niekoľko mesiacov neskôr ho nadácia Sabah na Borneu požiadala, aby vyliezol na ich výškovú budovu. Miestne úrady vydali povolenie a 15 tisíc ľudí sa prišlo pozrieť na jeho výstup. Táto akcia vyniesla Alainovi 150 tisíc eur a bola zrodom jeho dobročinnosti. O desať rokov neskôr, odo dňa, keď zdolal prvú vežu, sa vďaka americkému sponzorovi mohol Alain podujať na zdolanie druhej. Hoci tú budovu už veľmi dobre poznal, vybral si trasu, ktorá mu spôsobila menšie problémy a tým spomalila jeho výstup. To poskytlo dosť času ochranke na to, aby sa mohla pripraviť na jeho príchod. Tentokrát sa však jeho výstup nezaobišiel bez masovej účasti médií. Vďaka mobilným telefónom a internetovým portálom, sa prenos z tejto akcie šíril po celom svete. Bohužiaľ, opäť ho zatkli na rovnakom poschodí ako predtým. Pre Alaina bol výstup znovu prehrou. Raz ma niekto požiadal, aby som vyliezol na mrakodrap. Pravdou je, že sa mi to spočiatku javilo ako úplne šialený nápad. No po tom, čo som navštívil veľkomestá ako je New York, Chicago, Dallas a Houston, som si uvedomil, že sa dá na niektoré z týchto budov vyliezť. A tak som dostal chuť na niečo iné. Začal som objavovať čaro cestovania. Uvedomil som si, že na svete sú aj iné veci ako horolezectvo: spoznávanie nových ľudí, učenie sa nových jazykov. Od toho času Alain Robert precestoval svet hľadajúc nové urbanistické Everesty, ktoré by mohol dobyť. Hongkong, Sydney, Caracas, New York, Paríž, Singapur a Frankfurt. Alain si uvedomil, že všetky mrakodrapy sú vybudované, v podstate na rovnakom princípe. Stal sa expertom na výškové budovy. Za svoje cvičisko si vybral La Défense v Paríži, ktoré využíva na tréningové účely. Toto je moje ihrisko La Défense. Je milé, že od mojej poslednej návštevy tu vyrástli nové pohoria. Tamto je Mazars vidím, že je už úplne dokončená Arian Towers, ktorá bola jedným z mojich cieľov. A vždy rád vidím Arevu. Volala sa Framatome, keď som ju zdolal. Musel som ísť päťkrát do Chicaga, aby som pokoril 110 poschodovú Sears Tower. Najťažší mrakodrap, po ktorom som kedy liezol. V auguste roku 1999 zdolal Sears Tower, na ktorý sa dôkladne pripravoval v La Défense. Vďaka tomuto sa v Amerike z Alaina stala superstar. Objavil sa vo všetkých správach po celej krajine, sprevádzaný svojimi nerozlučnými spoločníkmi: právnikmi. Volajú ho “Pavúčí muž”. Muž, ktorý vylezie na hocičo. Som veľmi rád, že môžem dnes v štúdiu privítať George Andrewsa, skvelého právnika, akého potrebuje každý lezec po budovách. Dobré ráno, páni. Alain ďakujem, že ste prišli. Rovnakú štruktúru, ako má chicagská Sears Tower, má aj Areva Tower. Svojho času sa volala Framatom a bolo to veľmi náročné, ale Sears Tower je dva a pol krát vyššia ako Areva. Mal som skúsenosti s lezením na budovy, ktoré sú vysoké 200 metrov. Liezť na budovu, ktorá má 450 metrov, je cesta do neznáma. Aby Alain vyliezol po stene zo skla a ocele, používa vertikálne štrbiny alebo dilatačné špáry, ktoré sa tiahnu od spodku až po vrch. Pretože nie sú pravidelné, dajú sa porovnať so skalnými masívmi v Utahu v štáte Colorado. Alain musí pevne strčiť prsty na nohách a končeky prstov na rukách do štrbiny. Posúva sa nahor vytáčaním nôh, pričom prstami sa škriabe pozdĺž fasády. Tento typ výstupu, keď je ťažisko tela rovnobežné s povrchom budovy, je fyzicky veľmi namáhavý, pretože nemá k dispozícii žiadne horizontálne uchopenie. Toto je možné iba pri skrátenej vzdialenosti medzi rukami a nohami. Na mnoho ďalších mrakodrapoch nie je nič okrem okenných rámov, ktorých sa môže prichytiť, zatiaľ čo chodidlá má zapreté o sklo. Potom sa rýchlo vysunie, aby dočiahol na vodorovnú časť rámu. Existujú aj budovy, kde Alain musí liezť s roztiahnutými nohami aj rukami, pričom vlastne stúpa k vrcholu medzi dvoma trámami. Výškové budovy sa líšia v náročnosti na výstup podľa toho, ako ďaleko sú od seba trámy alebo špáry a v neposlednom rade, aj z akého materiálu sú postavené. Ten môže byť niekedy veľmi klzký. Alain využíva všetky tieto techniky na rôzne stavby, ako napríklad mosty, aj keď musí občas improvizovať, keďže sa jednoducho musí prispôsobiť technickým odlišnostiam. Napriek tomu, že Jin Mao je 5. najvyššou budovou na svete, dá sa na ňu ľahko vyliezť. A tak som sa rozhodol, že svoj výstup spestrím tým, že si oblečiem kostým Spidermana. Len čo som dosiahol vrchol, doprial som si ešte 45 minút slobody. Toľko času mi zabralo zísť dolu, to je necelých 793 metrov, čiže 176 poschodí. Tento výstup podnikol kvôli jednému filmu pre anglickú televíziu. Stál ho 8 dní vo väzení a zákaz vstupu do Číny na 5 rokov. Je úžasné vidieť, čo robí. Som šťastný, že ho môžem vidieť naživo. Všetky Alainove horolezecké výstupy priťahujú davy nadšencov. No keď sa vráti domov na juh Francúzska, nájde tam pokoj a vyrovnanosť svojho pôvodného detského pôžitku z horolezectva. Tu žije so svojou ženou a troma deťmi. Internet mu umožňuje ostať v kontakte s fanúšikmi, rovnako ako naplánovať ďalšie dobrodružstvá. A má tu aj možnosť trénovať na svojej horolezeckej stene, ktorá pokrýva strop jeho spálne. Tu môžem trénovať hocikedy, keď mám chuť. Aj niekoľko krát za deň. Stále ste dolu hlavou, takže sa musíte neprestajne držať. Pri lepších uchopeniach sa potrebujete zastaviť, nabrať síl, dýchať. Ľudia ma vnímajú ako slobodného človeka, pretože na konci dňa mi dokonca aj úrady dajú pokoj. Som pripravený zdolávať nové ciele, aj keď viem, že riskujem pobyt vo väzení. Za posledných pätnásť rokov strávil Alain veľa času vo väzení a spoznal väčšinu justičných systémov po celom svete. Stal sa celebritou mimo zákon, ktorej počet obdivovateľov stále narastá. Alain Robert sa pýta spoločnosti: Ako ďaleko ho spoločnosť nechá zájsť? Lezenie je jeho sebavyjadrením. Je to sloboda vyjadrovania. Je spoločnosť vôbec schopná nechať ho vyjadriť sa? A keď ho spoločnosť súdi, musí zvážiť kto to je. Alain je vynikajúci profesionál, niekto výnimočný, kto vysiela určité posolstvo. To je otázka, ktorú sa pýta. Počet zatknutí: viac ako 100. Počet odsúdení: 4. Počet dní vo väzení: 30. Pokuty celkom: 10 tisíc dolárov. Na vrcholku budov nie je privítanie vždy najsrdečnejšie. V roku 1998 ho v Japonsku zbili a vyhostili z krajiny po tom, čo strávil týždeň vo väzení. A to iba preto, že políciu podráždil jeho prvý pokus vyliezť. Pre mňa je život hra. Je výzvou, nesmie byť prechádzkou ružovou záhradou a musí byť trochu nebezpečný. To všetko, mu pridáva na príťažlivosti. Nikdy ho neodradili časté zatknutia alebo čas strávený vo väzení. Naopak, sú súčasťou výzvy a zaisťujú zápolenia, ktoré sťažujú jeho výstupy, ktoré nie sú pre neho niekedy príliš náročné. Spojené štáty boli na začiatku jeho kariéry ako mestského horolezca, prvotným horolezeckým terénom a krajinou, kde jeho chuť riskovať najviac oceňovali. Napriek tomu, po teroristickom útoku na Dvojičky, bol nútený hľadať nové obzory. Spojené arabské emiráty. Dubaj, ktorému už dochádzajú zásoby ropy, investoval všetko do turistického ruchu a mrakodrapov. Postavili tam Burj Dubaj mrakodrap, ktorý sa mal stať v najvyššou budovou sveta. Každý vie, že, napriek všetkému, leziem protizákonne. No tu to posledných 5 rokov úplne legálne, čo je veľmi príjemné. Susedným emirátom Dubaja je Abú Dhabí, ktoré má bohatšie zásoby ropy a požiadalo Alaina, aby šplhal tam. Vďaka tomu, že som liezol v Abú Dhabí legálne a dokonca s podporou ministra školstva, som si myslel, že s tým nebude problém ani tu, v Dubaji. Stretol som sa už s premiérom, ktorý je vlastníkom Burj Arab, no aj tak sa mi nepodarilo získať povolenie. Môj život si veľmi nevážia v Abú Dhabí, ale zjavne si ho oveľa viac cenia v Dubaji. Ale nie! Nie je to o mojom živote. Je to skôr o tom, že keby výstup nedopadol dobre, vyvolalo by to negatívnu publicitu. Toto už je tretíkrát, čo bol Alain pozvaný do Abú Dhabí ministrom školstva, aby slávnostne otvoril práve dostavanú najvyššiu budovu v meste ADIA. Tri dni strávil Alain skúmaním budovy a plánovaním tohto náročného výstupu.06-08_11-15-01_STV2_tmag[(017418)21-39-38] Podobne ako predchádzajúce výstupy, tento korunoval otvárací ceremoniál, organizovaný nevládnou organizáciou “Vzdelávanie bez hraníc”, ktorá združuje 600 študentov a odborníkov, z viac ako sto krajín. Na tomto podujatí sa Alain podelil so svojimi skúsenosťami a svojou životnou filozofiou s lídrami svetového obchodu, a zároveň bol požiadaný, aby viedol konferenciu a diskusiu na témy ako zdravé sebavedomie, úspech a ako každodenne čeliť prekážkam. Títo ľudia sa delia so svojimi myšlienkami so študentmi, a to, že leziem, im pomáha pochopiť, že žijeme vo svete, v ktorom sa ešte stále môžeme angažovať. Výstup na ADIA bol dobre spropagovaný, a tak sa naň prišlo pozrieť až 150 tisíc ľudí. Pred výstupom som na svete iba ja. Viem, že budem musieť zvládnuť kopec situácií, ktoré budú ťažké a nebezpečné. V určitom zmysle sa uzavriem sám do seba. Neviem presne, čo budem robiť, viem však do čoho idem a viem, že to môže byť veľmi náročné, až fatálne. V tomto momente sa Alain stretol s neočakávanou prekážkou. Napriek tomu, že si podrobne preskúmal budovu, v trištvrtine cesty ho prekvapila rozdielna veľkosť obkladačiek. Aj najmenšie zaváhanie môže v takejto výške skončiť smrteľne. Za pomoci davu, ale hlavne vďaka svojej neobyčajnej statočnosti, našiel riešenie a pokračuje vo výstupe. Keď som dorazil na vrchol, všetko napätie povolilo. Mal som pocit, ako keby som prežil malú smrť a práve sa znova narodil. V mene Alaha! Tento muž je obdarený. Je to nadčlovek. Nech ho Boh ochraňuje! Spočiatku som bol skôr niekto, kto si potichučky sám lezie niekde v rohu. Bol som dosť plachý a nenápadný. Takže, keď sa na vás pozerá 100 tisíc alebo 150 tisíc ľudí, je to niečo. Pre mňa Afrika bola… Liezť v Johannesburgu, bolo niečo vážne fascinujúce. Cítil som z ľudí obdiv. Videl som niečo v ich očiach. Je to krajina, ktorá ma naozaj uchvátila. Je to šialené. Niekoľkokrát to už urobil. Ten chlap to dokázal a som rád, že ho sem pozvali. Aby ho videli deti. My v Johannesburgu veríme a dúfame, že to ľudia budú vnímať ako prospešné, že tu máme niekoho, na koho stojí zato prísť sa pozrieť. Nikto to nedokáže. Nikto! Myslím, že sú v tom čary. Naozaj si to myslím. Je fakt neuveriteľný. Je šikovný. Skutočne veľmi šikovný. A vy by ste to urobili? Nie. Je to neuveriteľné. Vyliezť na IBM Tower bolo vskutku náročné. Je tam iba jeden vertikálny otvor, takže horizontálne som sa nemal kde zachytiť. To si vyžadovalo určité tempo pri výstupe. Ani príliš rýchle, ani príliš pomalé. No na konci však vždy príde ten skvelý pocit, že som nažive. Je to čarovné. Bolo to náročné, pretože ten otvor bol veľmi tenký a mám porezané obidve nohy. Alain uskutočnil výstup v Johannesburgu, bez podpory sponzora. Urobil to len tak, aby sa stretol s tunajšími ľuďmi. Mojimi snami sú výzvy, tie neuskutočniteľné. Niekedy je to náročné, ale stále je to hra, je to stále niečo. Užívať si to, čo robíte, je pre mňa to najpodstatnejšie. Či už má pri lezení sponzora alebo to robí, aby poďakoval starému kamarátovi, ako napríklad Jil Menetre, tu v Barcelone, Alain vkladá do svojej práce všetko len preto, aby sa podelil o svoju vášeň s čo najväčším počtom ľudí. Vybral som si naschvál čas okolo šiestej, lebo vtedy sa zvyčajne ľudia vracajú z práce, takže keď som liezol po budove, mal som masy divákov. Táto budova stojí uprostred obrovského kruhového objazdu. Niekoľko tisíc ľudí sa zhromaždilo, aby sledovalo môj výstup. Burcovalo ich to. A zároveň to burcovalo aj mňa, pretože som mohol cítiť tú pozitívnu energiu publika. Tí ľudia ma nútili vyliezť hore a potom zísť dole, lebo som musel zísť po budove. Ale neboli tam preto, aby boli svedkami nejakého nešťastia. Práve naopak, cítil som z nich pozitívnu energiu. Som tak trochu ako Terminátor, keď leziem. Naprogramujem sa a stane sa zo mňa lezúca mašina, ktorú poháňa vidina cieľa. To je dôvod, prečo som zlyhal v Houstone. Stratil som kontrolu nad svojou mysľou. Namiesto toho, aby som si povedal: “Odlož to o hodinu, dve, tri, na zajtra. Je tu príliš veľa policajtov. Teraz to nestojí za tie problémy,” som sa rozhodol, že poleziem. Houston, Texas: Sídlo bývalého prezidenta Georgea Busha. Pri návrate na americkú pôdu uzavrel stávku s internetovým kasínom. Predmetom stávky bolo, že vylezie na One Houston Center. Dobrodružstvo sa však rýchlo skončilo. Jeden lokálny plátok túto informáciu prezradil a Alaina chytili pár sekúnd pred tým, než mohol vyštartovať. Z neočakávaného dôvodu sa pri zatknutí zhromaždilo veľa médií. Pri Alainovej prehliadke u neho našli dve tabletky Urbanylu, lieku na rozšírenie žíl, ktorý bral pred nástupom do jedného z najtvrdších väzení sveta. Mám rád týchto ľudí, lebo majú zmysel pre hru. Myslia si, že život je hra a myslia si, že aj pre mňa je život hrou. Všetci títo policajti sú tu kvôli vám a na toto sa míňajú peniaze daňových poplatníkov. Ale ja som nespáchal žiadny zločin. Nič. Videli ste, čo mi urobili? Videli ste, že by som vyliezol na nejakú budovu? Nič som neurobil. Keďže nemal pri sebe lekársky predpis, bol odsúdený za držanie drog a musel zaplatiť pokutu 1 500 dolárov. Od tohto incidentu svetové média vypichli túto nepríjemnú udalosť a začali Alaina spájať s drogami. Po návrate do Francúzska bol Alain zúrivý z obvinení, ktoré sa objavili v médiách. Rozhodol sa podniknúť dva výstupy v Paríži, aby poprel obvinenia a všetko vysvetlil. Chcel som ukázať celému svetu, že to neboli drogy. A rozhodol som sa to potvrdiť týmito dvoma výstupmi. Ináč by som musel písať všetkým médiám. Bolo jednoduchšie tieto obvinenia vyvrátiť lezením. Verím, že som horolezectvu niečím prispel. Zároveň ostáva faktom, že ma po celom svete zatýkali, čo prispelo k obrazu Alaina Roberta “francúzskeho pavúčieho muža”. Bolo to v Caracase vo Venezuele, v roku 2002, počas jednej televíznej šou pred 10 miliónmi divákov, keď definitívne potvrdil imidž pavúčieho muža. Zdolal najvyššiu budovu v meste, prestrojený za superhrdinu, aby odštartoval prvú sériu filmov o Pavúčom mužovi. Povedal mi, že používa techniku sólového výstupu, čo znamená, že pri lezení používa iba svoje ruky. Výstup! Sledujeme prvé kroky pavúčieho muža, Francúza Alaina Roberta, ako sebaisto začína svoje lezenie. Zľahka sa pretiahol a rozcvičil. Na chrbte má pripevnenú taštičku s kriedou. Central Park Tower má 69 poschodí. Sledujeme ho. Napätie by sa tu dalo krájať je to naozaj veľmi pôsobivé. Budova má takmer 230 metrov. Treba povedať, že sa naskytá niekoľko možností na pauzu v priebehu tohto veľmi napínavého a srdcervúceho výstupu, ktorý práve exkluzívne sledujete na “Super Sensei’s Channel Saturday”. Ako by to mohlo byť inak! Nainštalovali sme špeciálne svetlá, aby sme mohli sledovať celú dráhu. V každom prípade, Alain Robert sa sústredí a je veľmi koncentrovaný. Veľmi pekne ďakujeme Daniel Sarkos. Sme na streche Central Park Tower. Alain Robert je takmer v cieli svojej cesty. Pomaly prešiel 69. poschodie a blíži sa k 220 metrom. Presne, Daniel Sarkos, Pavúčí muž prichádza. Vidíme jeho obrysy. Zdvíha ruky a zdraví publikum. A v tejto záverečnej chvíli už môžeme odložiť naše obavy, či sa mu to podarí. Zažili sme strach, napätie a množstvo silných emócií. Najvyššia budova v Caracase je zdolaná. Poprosím potlesk! Tento výstup zanechal v Alainovi nezabudnuteľnú spomienku na venezuelských ľudí, ktorí boli úplne omráčení jeho hrdinským činom. Často som cítil strach. No a čo? To znamená všetko a nič. Máte obavy desatinu sekundy, sekundu, ale nakoniec sa dáte dokopy. Pretože, koniec koncov, čo je silnejšie ako strach? Túžba žiť! Tak sa okamžite prepnem späť na bojovníka, na tú osobu, ktorá má jediný cieľ a to dostať sa nahor. Nesľubujem, že to zvládnem, pretože ma bolí hlava. Svoj najťažší a jeden z najmalebnejších horolezeckých výstupov zažil na Slovensku počas Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade. Je to zvláštne a zároveň smiešne, pretože sa jedná o malú 15 poschodovú budovu, ktorá meria iba okolo 50 metrov, ale je veľmi, veľmi náročná. Dokonca si myslím, že je to možno najnáročnejšia budova, po akej som doteraz liezol. Bolo nezvyčajné, že ma na streche nikto nečakal a musel som hľadať cestu, ako sa dostať do budovy. Neuvedomil som si, že je to banka! Keď som konečne prišiel na prvé poschodie, spustil sa alarm a v momente ku mne dobehla bezpečnostná služba. Polícia nebola zo mňa nadšená, keď som sa konečne dostal von. No ľudia boli nahnevaní, že ma zatkli.06-08_11-15-01_STV2_tmag[(019106)21-39-40] Nebola to banková lúpež, ale uznávam, že to závisí od uhla pohľadu. Reakcie ľudí boli prosté. Nevnímali ma ako Alaina Roberta, ktorý vnikol do banky, ale ako Alaina Roberta, ktorý vyliezol po budove a nakoniec našiel cestu dole s tým, že musel prejsť cez vnútrajšok. Nie ako bankového lupiča. Bol tam chvíľu zmätok medzi reakciami ľudí, zásahom polície a mnou v čase, keď ma zastavili ľudia z ochranky v banke. Pády, ktoré utrpel pri lezení po skalách, mohli byť preňho osudné. Myslím, že ho zranili, hendikepovali. Napríklad myslím, že nemôže poriadne natiahnuť ruku. Očividne však nespadol počas sólového výstupu. Padol zakaždým, keď mal laná. Chyby, zaiste! Ale s lanami. Spomedzi miliárd ľudí, ktorí kráčajú po tejto zemi, je len veľmi málo jedinečných. A on je jedným z nich. Výnimočný? To bezpochýb Alain je. Čo je na pavúčom mužovi neobyčajné, je jeho schopnosť klásť našej spoločnosti otázky ohľadom postavenia bezpečia v našich životoch, čo je do určitej miery stupňom viery vo vlastné sily. Život oveľa viac prežívate, ak sa ocitnete v nebezpečenstve. A keď uspejete, keď ste na vrchole, cítite, máte dojem, že ste znovuzrodení, máte pocit ako by ste začínali nový život. Napokon, horolezectvo je príbehom môjho života.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.