UFO v archívoch ZSSR

By | august 14, 2015

Tento senzačný videozáznam sa prvý raz prezentoval 20. mája 1991 o 17:30. Nakrúcal ho cez okienko vesmírnej stanice Mir ruský kozmonaut Musa Manarov vo chvíli spojenia s kozmickou loďou Soyuz TM 12, na ktorom priletela v poradí deviata expedícia. Na týchto záberoch je vedľa lode zreteľne vidieť podivný objekt v tvare cigary. Vzďaľuje sa od modulu. Najprv si kozmonauti mysleli, že je to časť konštrukcie lode Soyuz. Ale od lode sa nemalo čo oddeliť. Podlhovastý objekt sa vracia a mení jasnosť. Manarov sa ho snaží nakrútiť v maximálnom priblížení. Zaostriť nie je možné, objekt je ďalej ako 100 metrov. Kozmická rozviedka pozorne sleduje všetok odpad na orbite. V čase spojenia Miru a Soyuzu 12 tam neboli žiadne ďalšie predmety. Vladimír Kovaľonok, dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu, generálplukovník letectva, prezident Ruskej federácie kozmonautiky. Na obežnej dráhe strávil 217 dní. 17. júla 1978 poslal z vesmírnej stanice Saľjut 6 zvláštnu reportáž. CEZ VYSIELAČKU: Nula, nula 14. Cez okienko vpravo vidím objekt. Jeho jasnosť sa zvyšuje. Z pohľadu našej lode sa pohybuje kdesi v kurzovom uhle tak 20 na dvesto. Rozumiem. A môžete opísať jeho tvar? Vyzerá ako jasná hviezda s veľkosťou tenisovej loptičky. Pri ďalšom lete bol Vladimír Kovaľonok na stanici Saľjut 6 spolu s Vladimírom Savinychom. 5.mája 1981 sa udialo čosi nevysvetliteľné. Keď som sa pozrel cez okienko, najprv som ani sám neveril tomu, čo som videl. Vedľa lode letel po obežnej dráhe Zeme podivný predmet. Objekt mal tvar loďky alebo dyne. Vpredu mal polopriesvitný kužeľ, akoby puzdro. Veliteľ Kovaľonok zavolal na palubného inžiniera Savinycha, aby doniesol fotoaparát. Kým ho doniesol, UFO zmenilo tvar. Pozoroval som ho, čo ten objekt… Mal takýto tvar. Začal sa v strede zužovať, nadobúdal takýto osí pás. A keď prišiel Viktor Petrovič, došlo k dvojitému výbuchu. Oválny objekt sa rozdelil napoly a ďalej už leteli dve gule prepojené priečkou. Vladimír Kovaľonok to zaznamenal do palubného denníka a zakreslil tam tento zvláštny úkaz. Celé pozorovanie trvalo tri minúty. Neskôr kozmonaut porovnal čas udalosti s údajmi zo Zeme. Takže v tom čase od 16:52 do 16:54 55 aparatúra Jarabina zachytila dosť veľké zvýšenie radiácie. Kde sa tam vzala, to sa asi už nikto nedozvie, kto nám to poslal ten pozdrav. Čo kozmonauti videli, ostalo záhadou. Rovnako ako zánik vesmírnej stanice Diamant 1, ktorú vypustili do kozmu 3. apríla 1973. Rozpadla sa na tri časti. Oficiálna verzia: zásah meteoritom. No počas celých dejín kozmonautiky urobil meteorit iba raz neveľkú dieru do slnečnej batérie stanice Mir. A zničená stanica Diamant 1 bola presne rozrezaná na rovnaké kúsky. Podľa mňa sa chcel možno ten múdry meteorit s nami zoznámiť. Rozumiete, o čom hovorím? Všetky záznamy, ktoré urobil do palubného denníka Vladimír Kovaľonok, boli utajené. Len nedávno tieto senzačné fakty vyšli na verejnosť. Lov na UFO bola súčasťou vojenskej doktríny mnohých svetových veľmocí. A predovšetkým Sovietskeho zväzu.08-04_UFO - v archívoch ZSSR[(029381)15-00-43] Oficiálne nič také nebolo, ale podvedome alebo tajne sa asi každá krajina, nie iba Sovietsky zväz, ale aj USA i Anglicko, do tej poľovačky zapojili. Tento človek sa nikdy predtým na obrazovke neobjavil. Rezort armády dlho popieral samotný fakt existencie lovcov UFO v uniformách. Na ministerstve obrany len málokto poznal jeho ozajstnú funkciu: vedecký expert na anomálne javy. Zaoberal sa vyšetrovaním záhadných prípadov výskytu UFO. V istej chvíli sa to mohlo stať príčinou tretej svetovej vojny. 0 21. hodine 37. minúte moskovského času bolo evidované nesystematizované spúšťanie automatického systému riadenia štartu. Rozsvietil sa príkaz ŠTART. A nielen to, zapol sa spúšťací mechanizmus, odvili sa 4 centimetre pásky, žiadne hlásenia tam zaznamenané neboli, takže sa štart nekonal. Nad 50. divíziou raketových vojsk strategického určenia prikarpatského vojenského okruhu nečakane zostalo visieť niekoľko UFO. Obnoviť kontrolu nad komplexom jadrových rakiet sa podarilo iba potom, čo zariadenia rovnako náhle zmizli. O tom, čo sa stalo, hneď podali hlásenie do Moskvy. Rakety neodštartovali iba preto, že sa neznámym objektom nepodarilo oživiť kód generálneho štábu. Tu je zoznam svedkov tejto mimoriadnej udalosti, ktorý dôkladne preskúmali na najvyšších miestach. Tento dokument odtajnili po prvý raz. To, že je označený ako “Zoznam osôb pozorujúcich UFO” dokazuje, že verzia o provokácii zo strany USA sa ani neskúmala. Už v tých rokoch sa vojenskí predstavitelia vážne obávali oveľa mocnejších síl, ktoré môžu prísť z hlbín kozmu. Stredisko na ich štúdium založili v podmoskovskom meste Mytišče. Bol to 220. vedecko výskumný ústav Ministerstva obrany ZSSR. Existuje viac ako 20 rôznych teórií a hypotéz o pôvode anomálnych úkazov UFO. Dajú sa však zaradiť do štyroch základných skupín. Prvá skupina sú prirodzené plazmové útvary, produkty. UFO je produkt kozmickej plazmy. Druhá sú anomálne javy. Je to umelá plazma, takpovediac výsledok antropogénneho zásahu a rôznych vedecko technických experimentov. Tretia skupina sú mimozemské, činnosť mimozemských civilizácii, nie pozemského rozumu, akejsi vyššej podstaty. A štvrtá, že na našej planéte existuje ešte akási iná inteligencia, teda paralelné svety. A všetky štyri hypotézy majú právo na existenciu. Nič a nikoho sme nezavrhli. V čase druhej svetovej vojny predstavitelia rôznych krajín stále dostávali nové hlásenia o tajomných objektoch. Videli ich nad Šalamúnskymi ostrovmi, nórskym morom, Čínou a na oblohe v Rusku počas bojov pri Kursku, nad Francúzskom i Nemeckom. V každom prípade, objavili sa rôzne svedectvá. Mne tiež rozprávali dvaja generáli, že počas Kurskej bitky tam visel nad bojovým poľom akýsi disk a oni ho pozorovali. Ja som dokonca podľa ich rozprávania nakreslil taký obrázok z pohľadu inžiniera. Spojeneckých i nemeckých pilotov to prekvapilo. Záhadné svetielkujúce objekty ich pri letoch neustále sprevádzali a boli absolútne nezraniteľné akýmikoľvek zbraňami. Mali fantastickú rýchlosť a mimoriadnu schopnosť manévrovania. Spravidla sa tieto objekty zjavujú na miestach, kde sú mimoriadne sociálne podmienky, nad jadrovými a chemickými objektmi, skladmi zbraní a vojenských zásob, geotechnickými stavbami a v tých miestach, kde je čosi negatívne. V tých miestach sa spravidla zjavujú, akoby nás akýmsi spôsobom kontrolovali. V roku 1945 odfotili UFO nad Hirošimou po atómovom bombardovaní. Neidentifikovateľné lietajúce objekty vodcov krajín tak znepokojili, že 24. septembra 1947 prezident USA Harry Truman rozhodol o uskutočnení prísne tajnej operácie Majestic 12, detailného preskúmania tohto problému. Výskum fenoménu UFO, ktorý viedli Američania v rámci tajného projektu Majestic 12 od roku 1947, dal impulz americkým akciám v tejto oblasti a jedným z dôležitých momentov sa stal výskum trajektórie pohybu UFO, jeho sledovanie a tak ďalej. Mimozemská prítomnosť natoľko znepokojila prezidenta USA, že neodkladne informuje vedenie Sovietskeho zväzu. Čo sa týka Stalina, ten predvolal do Kremľa Sergeja Pavloviča Koroľova, ktorý pracoval na vývoji raketovej techniky. Stalina tento problém veľmi zaujal. Predvolal Koroľova a prikázal mu zistiť, či Američania nevyvíjajú tajnú zbraň. Neskôr v tomto období mu vraj Koroľov dal negatívny posudok. Povedal, že podľa neho sa takéto zariadenia vyvinúť nedajú. Stalina odpoveď upokojila. Poradil mu: “Zvlášť sa o tom nešíriť.” Od tejto chvíle všetky hlásenia o pozorovaní UFO v Sovietskom zväze spadajú do kategórie “TAJNÉ”. No popravde, koncom 40., 50. rokov sme mali iné starosti ako UFO. Krajina sa obnovovala po Veľkej vlasteneckej vojne. Rozvrat, nedostatok všetkého, železná opona, a na pozadí toho sa zrazu začali objavovať celkom nečakane vo veľmi malých dávkach informácie o UFO. Tajomné objekty sa nezdali až také nevinné. Do boja sa nepúšťali, ale ani k sebe nikoho príliš blízko nepustili. Dokonca sa aj bránili. Neraz sa s tým stretli sovietski vojaci, zvlášť letci. V júni 1948 v oblasti polygónu Kapustin jar skúšobný pilot Arkadij Apraksin vo výške 10 a pol kilometra nečakane spozoroval zvláštny objekt v tvare uhorky. Ufo zachytili i radary na zemi. Keď Apraksin dostal rozkaz zadržať ho a začal sa približovať, vo vzdialenosti okolo 10 kilometrov ho oslepili ostré svetelné lúče, vejárovite vypustené z tajomného objektu. V dôsledku toho mu prestali fungovať všetky elektrické časti riadenia lietadla. Pilot iba tak tak dokázal pristáť. V tej dobe sa stalo niekoľko podobných prípadov aj americkým letcom, no s tragickým koncom. Vo februári 1953 bol veliteľ protivzdušnej obrany generál Čidloj nútený priznať: “Máme obrovské množstvo hlásení o lietajúcich tanieroch. Berieme to veľmi vážne. Prišli sme o veľa ľudí a lietadiel, ktoré sa pokúsili UFO napadnúť.” Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii ja, veľkosť majú približne v priemere alebo na dĺžku 10, 12, 15 metrov. A hrúbku v priemere, sú podlhovasté, asi tak 4 až 5 metrov. Na takomto neidentifikovateľnom lietajúcom objekte sú spravidla tri bytosti podobné človeku, vzrastom v priemere 120 až 140 centimetrov. Majú na sebe také kombinézy. Naši generáli, dôstojníci mali predtým také uniformy oceľovej farby. Tak také majú aj oni. Podľa mňa príde čas, keď sa s nimi budeme kontaktovať, nebude to trvať dlho, približne tak o 22, 23 rokov sa budeme kontaktovať s inými civilizáciami. Vyjasní sa to a my budeme veľa vedieť o iných civilizáciách, aj o neidentifikovaných lietajúcich objektoch. UFO sa pravidelne objavovalo aj nad vojenskými letiskami. Jeden taký prípad nafilmovali v istý augustový večer 1961 na jednom z moskovských letísk. V podstate sa objekt zjavil, lebo nikto si nevšimol, že by odniekiaľ priletel. Bol osvetlený ostrým svetlom slnka a na pozadí belasej oblohy vyzeral zvlášť kontrastne. Celkom zreteľne sa ukázala geometria fialového trojuholníka. To trvalo niekoľko minút. Potom sa vo vnútri UFO začal intenzívny pohyb. Po krátkom čase objekt odrazu zhasol. Neodletel, nezmizol nad horizontom, jednoducho sa z viditeľného stal razom neviditeľný. Iba o štvrť storočia, v čase perestrojky a odtajňovania, sa podarilo nájsť v tajných archívoch unikátne zábery. Dôkladnú analýzu filmového materiálu urobili vedci pod vedením člena korešpondenta Akadémie vied Vsevoloda Troického. Určili parametre “Rižského trojuholníka”. Jedna jeho strana mala viac ako 200 metrov a visel vo výške okolo 20 kilometrov. Nebol to jediný prípad prítomnosti UFO nad strategickými objektmi. Druhý prípad sa stal v roku 1969 na hranici Sovietskeho zväzu a Číny na vojenskom letisku. Bolo to v napätých časoch ozbrojeného pohraničného konfliktu o sporné územie, ostrov Damanskij. Odrazu sa zjavil svietiaci, akoby horiaci objekt takého oválneho tvaru. Keď sa tam prvý raz pozrieš, akoby horel. Práve som si šiel oddýchnuť, splnil som úlohu a sadol som si tam a zakričali sme: “Niekto z našich horí!” Veliteľ sa pozrel na rozpis letov. Všetkých, čo boli vo vzduchu, skontroloval, všetci sa ozvali, boli v poriadku. A kúsok od letiska plnil jeden pilot úlohu na MiGu 21, rôzne obraty a figúry a veliteľ vraví: “Ukonči let a poď sa pozrieť, čo je to zač.” Výzvedný MiG 21 sa začal približovať k objektu a bol už od neho tak 4 kilometre, keď UFO urobilo fantastický manéver. Obrovskou rýchlosťou pod uhlom asi tak 80 stupňov, obrovskou rýchlosťou stúpal hore, zmenil sa na maličkú bodku. Nám sa zdalo, že to bolo v priebehu sekúnd, možno zlomku sekúnd, a toto obrovské svetlo sa zmenilo na takúto bodku. Každý stíhací pilot potom dostal rozkaz napísať správu o tom, čo videl, a odovzdať ju KGB. Neskôr, keď pozbierali všetky tie hlásenia, zhromaždili nás a povedali: “Budete mlčať. Bol to guľový blesk.” A tak ďalej. Hlásenia letcov obsahovali údaje o záhadných lietajúcich strojoch v tvare disku, v ktorých sa občas dali rozoznať nejasné obrysy pilotov. Podobné informácie preverovali špeciálne určení tajní pracovníci, ako to vyžadovala direktíva generálneho štábu. Direktíva obsahovala pravidlá predkladania hlásenia a najmä vopred určila, že v každom útvare vrátane pluku musí byť určený človek zodpovedný za sústredenie informácií, ktorý ich potom zaznamená do špeciálneho denníka a pošle ho do centra. Plukovník Kopejkin musel nielen vyplňovať formuláre, ale sa aj osobne zúčastniť letov pri pokusoch o zadržanie UFO. Bol som zodpovedný za zber informácií v južnom sektore Moskovského vojenského okruhu. Viedol som veľmi podrobnú štatistiku. Mne prislúcha metodika výpočtu objavenia sa neidentifikovateľných objektov v konkrétnych bodoch zemského povrchu s presnosťou na 10 15 minút a vtedy sa objavili. Ak chcete, verte, nechcete, neverte. V lete 1982 sa pokúsil preniknúť do podivného čierneho mraku, ktorý sa náhle zjavil nad jedným z vojenských letísk. Priemer oblaku bol asi kilometer. Nehľadiac na prudké nárazy vetra visel mrak podozrivo nehybne. Nedal sa prehmatať lokátormi. Spojenie s letiskom, nad ktorým mrak zostal visieť, bolo nemožné.08-04_UFO - v archívoch ZSSR[(058721)15-00-46] A pokus letca o priblíženie k objektu ho skoro stálo život. Len čo som lietadlo obrátil, vypovedalo poslušnosť. Bol som ako na hojdačke. Lietam 18 rokov, ale nič podobné som nezažil. Dostal som sa aj do búrok či rôznych víchric, no oproti tomu to bolo absolútne nič. Nemal som dosť síl udržať hlavu, aby mi ju tam neomlátilo. A vtom sa zapla siréna. Kde sa tam vzala tá siréna, je absolútne nepochopiteľné. A bolesť bola skoro neznesiteľná. Mal som pocit, že lietadlo už už vybuchne. Ani neviem ako, asi intuitívne, rukami, nohami som tomu mraku unikol. Len som sa o neho skraja obtrel. A všetko hneď prestalo. Prestalo to húpanie a zdalo sa mi, že lietadlo sa vo vzduchu akoby zastavilo. Oficiálne sa to snažili vysvetliť prienikom kozmickej plazmy do zemskej atmosféry, ale zdá sa, že len chceli upokojiť pilota. 19. augusta 1986 počas cvičného letu sa k lietadlu Kopejkina priblížil neznámy objekt s jasne viditeľnými obrysovými svetlami. Nemohol to byť len plazmový mrak. Pilot sa dostal do silnej hypnózy. Akosi na mňa pôsobil, lebo som bol ako pokusný králik. Chápete. Nie, že by som mal strach, je to nevysvetliteľné, bol som deprimovaný, bol som ako robot. Díval som sa naňho, ani som nemrkol. Pilotoval som lietadlo, ktoré sa samé nasmerovalo na Zem aj so mnou. Tak by som sa do tej Zeme asi zaryl, lebo som nemal síl ani vôľu. Rozum mi pracoval, že to musím aspoň hlásiť a na to musím stlačiť gombík na vysielačke. Pot zo mňa tiekol, akoby som dvíhal stokilovú činku a vliekol ju niekam na kopec. Nemohol som pohnúť prstom. Zostávalo najvhodnejšie vysvetlenie. Ak existuje to, čo existovať nemôže, znamená to, že to ktosi vytvoril umelo. Zložitá aparatúra raz jeden z týchto útvarov vyfotila detailne. Malo to efekt vybuchujúcej bomby. V plazmovom mraku objavili záhadný objekt. Poslali lietadlá, aby UFO zadržali, nielen na tomto letisku. Poslali ich aj na letisku Saryšagan, ktoré ochraňovalo polygón, aj z letiska na ďalekom východe, aj na Urale, aj v oblasti Krymu. Došlo aj na to, že už ostával len kúsok. Pýtali sa: “Môžem odpáliť raketu?” A zrazu cieľ zmizol pred ich očami, aj z radarov. Lietajúce taniere, gule, žiarenie, lúče. Všetko to videli aj obyčajní ľudia. A samozrejme, kládli otázky. Jeden z prvých, kto sa v Sovietskom zväze pokúsil zaoberať fenoménom UFO, bol profesor moskovskej univerzity Jurij Alexandrovič Fomin. Keď mal inžinier Fomin pred auditóriom celý rad prednášok, tento fenomén opísal. Preložil obrovské množstvo literatúry, pozrel si rôzne výstrižky, skrátka, nazbieral istý štatistický, či lepšie povedané deskriptívny materiál. Na každej zo stoviek podobných prednášok boli svedkovia výskytu UFO. Boli to kompetentní ľudia: piloti, pracovníci radarových staníc, konštruktéri vojenskej techniky. Ďalším vedcom, ktorý sa zaoberal neidentifikovateľnými objektmi, bol docent moskovského leteckého inštitútu Felix Jurievič Zigeľ. Felix Jurievič Zigeľ, zakladateľ našej domácej ufológie, na UFO najprv neveril. K tomuto fenoménu mal kritický postoj. Ale keď množstvo správ, ktoré o nich dostal, prekročili kritickú hranicu, keď ako seriózny bádateľ pochopil, že to nie sú len optické ilúzie popísané v Menzelovej knihe Svetlo, teda svetlo v prírode, že je to čosi iné, zapojil sa do tohto projektu. Prešlo niekoľko rokov a Felixovi Zigeľovi, nevšednému organizátorovi, sa podarilo zjednotiť úsilie nadšencov UFO. Pozorovanie tajomných objektov v Sovietskom zväze pokračovalo. Fenomén UFO sa akoby spája s tým, že sú objavené nové, pre vedu neznáme zákony. Že to, čo sa deje, je narušením našej fyziky, že UFO je jav, ktorý narúša naše fyzikálne predstavy. Američania zistili jednu veľmi zaujímavú vec: v rámci svojho projektu, ktorý nazvali “Mágia” zistili, že ani jeden fyzikálny zákon, ktorý poznáme, nebol porušený. UFO všetky tieto zákony rešpektuje. 30. decembra 1947 štátny tajomník ministerstva obrany USA Forestol podpísal dekrét o vytvorení špeciálnej skupiny pri leteckej základni Wright Patterson pre výskum UFO. Do práce zapojil najlepších amerických vedcov. Mali za úlohu zbierať a analyzovať informácie o UFO, ktoré prichádzali z rôznych miest, definovať možnosti a vlastnosti týchto záhadných objektov. Americké výskumy boli veľmi prosté. Za 20 rokov existencie dostal projekt “Modrá kniha” 13 500 hlásení o pozorovaní. Z nich približne 13 tisíc Američania identifikovali. Povedali: “Toto bolo lietadlo, tamto Venuša, toto prírodný úkaz, toto bol výmysel informátora,” a tak ďalej. Ale v priemere 5 tisíc, presnejšie priemerne päť percent, podľa oficiálneho záveru 500 hlásení Američanov, museli totiž v rámci svojej precíznosti z každého hlásenia vyvodiť záver. Tak boli, ako sa po anglicky povie “unexplained”, také, čo objasniť nevedeli. Tých bolo približne 500. Sovietski vedci sa s výskumom UFO neponáhľali. Venovali sa ideologickej propagande. V roku 1952 v referáte venovanom 35. výročiu Októbrovej revolúcie, člen prezídia ÚV KSSZ Michail Pervuchin vysvetlil správu o UFO takto: “Američania stratili svoju duševnú vyrovnanosť. Stále hľadia do neba a niektorým z nich sa tam maria podivné predmety pripomínajúce obrovské taniere, panvice a zelené žiariace gule.” Americké noviny a časopisy vo veľkom publikujú rozprávania všelijakých očitých svedkov. A práve od roku 1952 sa v Sovietskom zväze začalo tiché sprisahanie, doba výsmechu a diskreditácie UFO. Tí pri kormidle veľmi pozorne sledovali, kto sa tomu venuje. Niektorí ľudia do toho spadli, boli v podstate prenasledovaní. Bodku za porážkou práve sa rodiacej vedeckej ufológie v Sovietskom zväze dali vo februári 1968 noviny Pravda. Uverejnili v nich ostrý článok: “Znovu lietajúce taniere?” Neznáme lietajúce objekty tam vyhlásili za výmysel, ktorý nemá žiadny vedecký základ. A ľudí, ktorí brali tento problém vážne, za vedeckých amatérov. To bolo označenie, ktorého sa vedci boja aj dnes. Publikovanie o neznámych objektoch po zničujúcom článku v Pravde sa stalo nemožným. No ani potom záujem obyvateľstva o UFO nezmizol. Naopak, rástol ako z vody. A aby ho dostali do správnych koľají, rozhodli sa využiť americké skúsenosti. Koncom 70. rokov oboznámili najvyššie politické vedenie Sovietskeho zväzu a hlavne Andropova s tým, že nie je vylúčené, že Američania pracujú na probléme UFO v dvoch rovinách. Prvá bola všeobecná, teda verejná časť, kde otvorene vodia verejnosť za nos a hovoria, že nič také neexistuje, že všetko sú to halucinácie, výmysly, ale že v skutočnosti existuje americký supertajný projekt, niečo na spôsob toho Manhattanského, a Američania rozpracovali technológiu neznámych lietajúcich objektov. V USA tiež začínali utajovaním faktov, zákazmi a zastrašovaním očitých svedkov, no čoskoro pochopili, že to neprináša žiadaný výsledok. Psychológovia radili šikovne nasmerovať verejnú mienku. A vtedy z iniciatívy CIA rozpracovali celý súbor opatrení. Patrí sem dezinformovanie širokých vrstiev spoločnosti a vysvetlenie UFO prirodzenými príčinami. Teraz uvidíte presný preklad tajných inštrukcií americkej armády o pozorovaní UFO. O práci s verejnosťou je v nej celá kapitola. Konkrétne sa v tejto inštruktáži píše: všetky výmysly a vtipy o UFO treba zverejniť a nejaké, povedzme ukazovatele, podľa ktorých sa dá zostaviť charakteristika alebo nejaká vedecká expertíza, treba dať do obehu. Na zosmiešnenie záujmu o lietajúce taniere boli značne využité rozhlas a film. A vtedy začal neskúsený občan brať ufológov či očitých svedkov ako fantastov či šarlatánov, alebo proste ako chorých ľudí. A to zabralo i v Sovietskom zväze. Záujem občanov o UFO značne opadol, slovo “ufológ” sa stalo synonymom čudného či dokonca nenormálneho človeka. Svedkovia o svojich pozorovaniach radšej nerozprávali, vojaci a kozmonauti, ktorí prišli do styku s UFO, mlčali. Pavel Popovič, legendárny kozmonaut z prvej skupiny, absolvoval prípravu spolu s Gagarinom. Prvý raz letel na lodi Vostok 4 v roku 1962, druhý raz na lodi Soyuz 14 v 1974. Dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu strávil na orbite okolo 20 dní. Ja sám som sa jediný raz stretol s čímsi nepochopiteľným, čo sme si nevedeli vysvetliť. UFO sa mu podarilo pozorovať cez okienko dopravného lietadla. Pavel Popovič letel z Washingtonu do Moskvy. Keď som sa pozrel cez okienko, zrazu som si všimol, to sme leteli približne vo výške 10 200 metrov, že hore nad nami, tak o pol druha tisíc metrov vyššie, letí paralelným kurzom trojuholník, pravouhlý trojuholník, rovnoramenný trojuholník žiarivo, žiarivo biely. Týmto letom sa vracala delegácia Akadémie vied. Vedci sledovali svietiaci trojuholník a vymýšľali verzie. Objekt predbehol lietadlo a zmizol z dohľadu až o hodinu, ale cestujúci aj tak nevedeli určiť, čo to bolo. Neidentifikovateľný lietajúci objekt. Nedal sa prirovnať k ničomu, na lietadlo sa vôbec nepodobal, veď to bol trojuholník, a to lietadlo nie je. V roku 1990 riadil Pavel Popovič Všezväzovú ufologickú asociáciu, ktorá sa venovala výskumu mimozemských foriem života. Teraz sa už jeho nadšeniu nielenže nikto nesmial, ale pomáhali mu dokonca z najvyšších miest. Z KGB poslali Pavlovi Romanovičovi celú zložku hlásení o UFO. Ale ku kozmonautovi sa nedostala. Modrú zložku predali pracovníci ufologickej organizácie západným rozviedkam za 500 nemeckých mariek. Kópie dokumentov sa rozšírili v európskej tlači v miliónových vydaniach. No v postperestrojkovom Rusku o tom nič nevedeli. Dokumenty potvrdili fakty o výskyte UFO. Overovali ich vedci z Ústavu kozmického výskumu. 10 percent prípadov objasniť nedokázali. UFO sú len medziplanetárne kozmické lode, a len čo to poviete, už tú tému legitimizujete, takže vlastne existujú. A ak existujú, to znamená, a tu začína základný problém. Sovieti potrebovali viac ako 30 rokov od skončenia 2. svetovej vojny, aby začali skúmať problém UFO seriózne. Všetko sa začalo príhodou v meste Petrozavodsk. 23. septembra 1977 sa nad týmto nábrežím vynorilo obrovské fialové UFO v podobe hviezdy. Vychádzali z neho svetelné lúče, akoby kontrolovalo mesto. Po celom Petrozavodsku sa v tú noc objavili v oknách domov takéto zvláštne diery. Všetky sklá odvezú na expertízu do Moskvy. Jej výsledky boli ihneď utajené. Do mesta poslali skupinu špecialistov Akadémie vied ZSSR. Teraz po prvý raz vidíte dokument, v ktorom experti jedného z tajných ústavov uvádzajú jednoznačnú odpoveď. Petrozavodsk preskúmal obzvlášť výkonný laser. A tu je náš pozemský, rovnako výkonný laserový mechanizmus. Venujte pozornosť jeho rozmerom. Práve preto prezident Akadémie vied ZSSR Alexandrov v úzkom kruhu, keď dostal výsledky tejto expertízy, vyhlásil: “Ignorovať problematiku UFO už viac nemáme právo.” Ako je známe, Američania vytvorili svoj projekt “Modrá kniha” v roku 1948. Fakticky v 1951, a odvtedy do 1969 fungoval skvelý projekt VVS “Modrá kniha”, ktorý zbieral všetky pozorovania. Bol to oficiálny projekt vojensko leteckých síl USA na zhromažďovanie všetkých informácií ohľadom UFO. V roku 1969 ho Američania oficiálne ukončili a už sa ním nezaoberali. V roku 1980 prišlo vedenie Sovietskeho zväzu k záveru, že nevyhnutne musíme mať podobný projekt. Od tých čias bol pojem UFO v Sovietskom zväze oficiálne uzákonený. Hoci o tom vedel iba úzky okruh zasvätených. Prvý sovietsky tajný program výskumu neidentifikovateľných objektov dostal kód “Sieť”. Aby zabránili úniku informácií, UFO premenovali na “Anomálne aerokozmické javy”. Práve pod kódom AAJ je vo všetkých oficiálnych vojenských dokumentoch. Bola tu štruktúra spojená s KGB, ktorá prešetrovala síce nie všetky, ale veľkú časť najzaujímavejších pozorovaní takpovediac do poslednej bodky. V roku 1980 vedenie Generálneho štábu ministerstva obrany Sovietskeho zväzu vydalo tajnú direktívu, v ktorej boli vymedzené všetky činnosti v prípade stretnutia s UFO. Pre zber informácii bol vydaný rozkaz využiť absolútne všetky dostupné sledovacie prostriedky. Zvlášť tam bol vypichnutý bod, ktorý nariaďoval zachytiť aj najmenšiu poruchu vo fungovaní elektronických systémov a prístrojov. Po prvé, nesmie sa vôbec strieľať. To bol rozkaz ministra obrany. Po druhé, zapamätať si koordináty, podľa možnosti zakresliť. A ak dôjde ku kontaktu, hovorenému či sluchovému, všetko zapísať, no hlavne zakresliť a zapísať koordináty, len nestrieľať. Lebo boli prípady, keď strieľali na lietajúci objekt. Také prípady boli. Na prekvapenie tvorcov “Siete” sa hlásenia z vojenských jednotiek valili prúdom. Netreba zabúdať na fakt, že všetky tie výskumy sa konali v čase, keď všetky debaty o UFO zaváňali disidentstvom, keď krajina kráčala mohutným krokom k svetlým komunistickým zajtrajškom vylučujúcim akúkoľvek mystiku. A nikto nemohol predpokladať, že v armáde ide tento výskum mystiky už naplno. Existoval systém hlásení o anomálnych javoch. Bol tu rozkaz ministra obrany, aj na našej ponorke sme mali kópiu toho rozkazu, vzor hlásenia, akou formou sme mali hlásiť objavenie neidentifikovateľného lietajúceho objektu či akéhokoľvek anomálneho javu vôbec. V tom rozkaze boli aj odporúčania, aby sme s UFO nenadväzovali žiadny kontakt, neprenasledovali ho, nerobili žiadne rádiotechnické zamerania, to znamená nezapínali radary, nemerali rýchlosť, nepoužili proti nim zbrane, nepribližovali sa, a tak ďalej. V 80. roku bol prijatý tajný program “Galaktika”. V 85. sa zmenil na program “Horizont”.08-04_UFO - v archívoch ZSSR[(042921)15-00-45] V ňom boli systematizované všetky už skôr nazbierané údaje. No veľký lov na tanieriky vedie k šokujúcim zisteniam. Vojaci objavia, že ani nie tak oni, ako skôr na nich poľuje UFO. Podozrenie vyvolávalo, že sa pri častých pozorovaniach v podstate zdržiavali najmä pri vojenských objektoch. Napríklad si zoberme Mulino Smolino v okrese Dzeržinského, Gorkovskej oblasti. Často ich pozorovali aj v rajóne Plisecka. Akoby tam dozerali na nejaké testy. Podobné chovanie neidentifikovateľných objektov sa hodnotilo ako skrytá hrozba, ktorej príčiny boli nejasné. A správanie samotných UFO bolo nevypočítateľné. Preto začiatkom 80. rokov urobí generálny štáb bezprecedentný krok. Na priamy pokyn vedenia umožnia pracovníkom špeciálneho laboratória ministerstva obrany neobmedzený prístup k údajom o štartoch raketovej techniky v Sovietskom zväze i v zahraničí. Informácie o týchto posledných k nim nepretržite smerujú cez kanály rozviedky. Podobnú právomoc nemali ani mnohé vysoké šarže. Tak vznikla vlastná štatistika ministerstva obrany o UFO. V súlade s údajmi sa ukázalo, že priemerne 87 percent prípadov UFO sú následky technických experimentov alebo prírodných javov, ktoré si v zásade vysvetľujú správaním Slnka. Ale objasniť 13 percent z nich bolo nemožné. Ostávalo posledné: bola to činnosť mimozemskej inteligencie. Predovšetkým sa zrodila hypotéza, že to boli mimozemšťania. Dnes je to, mimochodom, dominujúca hypotéza. Toto sú zábery vypočúvania živého mimozemšťana. Človek, ktorý tento film zverejnil, sa predstavoval ako bývalý člen tajných služieb. Podľa neho sa výsluch konal v roku 1947 po nehode UFO nad Roswellom, keď sa americkej armáde údajne podarilo zajať štyroch tvorov posádky. Jeden z nich ešte dýchal. Dopravili ich do Zóny 51. Humanoidovi kladú otázky, je vidieť, že bytosť trpí. Asi je priviazaný k stoličke. Prichádza mu zle, v zábere sa objavia lekári. Ak je videozáznam falzifikát, vzniká otázka, s akým cieľom ho vyrobili. Zoznámila som sa s veliteľom amerických VVS na Aljaške. Pozvali ma na Aljašku, tak som tam letel. Dozvedela som sa, že veliteľ Wendelle Stevens, s ktorým som sa zoznámila, odvážal z miesta katastrofy mŕtvoly a jedného živého. Ten živý ešte žil celý rok. Vytvorili vedeckú komisiu, ktorá na tom pracovala. Vypočúvali ho, pýtali sa ho, odkiaľ je, a tak ďalej. Hoci je dnes už dokázané, že v roku 1947 havaroval pri Roswelli experimentálny výzvedný “Mogul” a vôbec nie UFO, presvedčiť o tom svet sa ukázalo ako nemožné. Koncom 90. rokov sa objavil senzačný videozáznam: pitva nebohého mimozemšťana v 47. roku. Odborníci presne určili, že ten videomateriál je falzifikát. Usúdili, že Roswellskú bájku proste šikovne využili na zakrytie čohosi iného. Podľa všetkých údajov, ktoré som mal, sa prikláňam k tomu, že je to jedna z najväčších falzifikácií v dejinách. Ale nedá sa vylúčiť ani tá verzia, že celá tá roswellovská vec s UFO, ak sa to tak dá povedať, mala za cieľ odviesť pozornosť od praktického výskumu v tejto oblasti k mystickému. Ale čo presne tak zanovito armáda utajuje? Odpoveď máme, paradoxne, priamo pred očami. A to, že nikomu nenapadne, len svedčí o skvelej dezinformácii. Aerokozmické fenomény, ktoré sa dajú interpretovať ako UFO, disponujú komplexom nejakých nových vlastností, ako know how. Pri presne stanovenom použití ich môže doviesť k aplikovanému využívaniu vrátane vojenských cieľov. Stačí si pripomenúť, ako sa pri stretnutiach s UFO chová najmodernejšia vojenská technika. V lepšom prípade prestane beznádejne fungovať. Veď to je ideálna zbraň. Ak sa zatiaľ nepodarí pochopiť podstatu tohto pôsobenia, nedá sa aspoň slepo zopakovať a vo vhodnej chvíli jednou ranou odstrániť všetky bojové systémy nepriateľa, ako to robí UFO? O to išlo počas desaťročí v tajných pretekoch v zbrojení. No finančné náklady boli také obrovské, že aj najbohatšia krajina sveta, Spojené štáty, musia urobiť veľký manéver na odpútanie pozornosti. Je možné, že súčasťou takéhoto manévru bol kedysi dobre známy americký program. No v tých rokoch sotva niekto tušil, aké má skutočné ciele. Na Aljaške začali budovať Haarp s obdobným zameraním. Náklady boli 40 miliárd dolárov. Haarp teraz pracuje. Začiatkom 80. rokov vytvorili v Amerike systém napodobňujúci ničivý efekt UFO. 180 retranslátorov magnetického poľa. Systém oficiálne vyhlásený za vedecký v roku 1997 zmenia za tajný. V tom istom roku predkladajú svetu film, na ktorom je pitva mimozemskej bytosti. Američanom sa podarilo vytvoriť systém Haarp, ktorý je prezentovaný ako výlučne výskumný program na štúdium ionosféry Zeme. V skutočnosti je to vysokofrekvenčný aktívny vysielač s mohutným výkonom, ktorý umožňuje vytvoriť v ionosfére rozsiahly plazmový útvar. Výsledné zahrievanie ionosféry masívnymi zväzkami rádiových vĺn umožní z jednej strany zmenu dráhy šírenia rádiových vĺn, potrebných tak pre kozmické spojenie, ako aj pre jeho vojenské využitie. A umožní tiež vytvoriť rozmerný plazmový útvar schopný zničiť objekty, ktoré cezeň prechádzajú. Takéto plazmové mraky s priemerom viac ako 20 kilometrov je systém Haarp schopný vytvoriť v pozemskej atmosfére. Na toto sa môže zmeniť akýkoľvek raketový útok, a nielen útok. Podľa neoficiálnych údajov sa jeden z testov tohto zariadenia časovo kryje so zánikom amerického raketoplánu Kolumbia. Existujú matematické výpočty, ktoré potvrdzujú vzájomnú súvislosť týchto udalostí. Dnes je Haarp v prevádzke, ale spúšťať ho na plný výkon sa asi obávajú aj samotní jeho tvorcovia. Sila UFO nie je iba ničivá. Je nekontrolovateľná. Pôsobením na hornú vrstvu atmosféry, ionosféru, je schopné upravovať prostredie, to znamená narušovať jeho pokojnú rovnováhu. A to môže viesť k tajfúnom, rôznym tornádam, teda nekontrolovateľnému pôsobeniu na klímu. Ide o to, že tá obrovská sila, ktorú je schopný rozvinúť Haarp pôsobením na ionosféru, môže vytvoriť podmienky až na zostup Zeme z obežnej dráhy. Uskutočnil sa už kontakt, o ktorom ľudstvo sníva už dlhé roky? O tom nehovoria. Hry s UFOm sa ukázali ako smrteľne nebezpečné. Pozemšťania pochopili, že v kozme alebo paralelných svetoch sú civilizácie, ktoré nás v technickom rozvoji prevyšujú. Začala sa honba na mimozemské technológie, ktoré majiteľovi prinesú vojenskú a technickú prevahu. Ale je možné, že táto snaha o získanie inej inteligencie je vlastne iba pokus na ľuďoch.

3 thoughts on “UFO v archívoch ZSSR

  1. luba

    Len najväčší hlupáci a neschopní reálneho myslenia , majú právo na pochybnosti o existencií UFO ( IFO ) a my im to právo nesmieme brať !
    Každý jeden prezident USA mal osobný kontakt s predstaviteľmi šedých – ( bielych ) Truman, Eisenhover, Kennedy, Johson, Nixon, Ford, Carter, Reagan, Bush, Clinton, Bush ml., Obama. V oblasti 51 v Nevade v podzemných laboratóriach, extrémne strážených, podľa vynikajúceho elektrofyzika Boba Lazara, ktorý pracoval na reverznom inžinierstve pohonných jednotiek, lietajúcich tanieroch, (ktoré vlastní vláda Spojených štátov ), veľmi presne popisoval svoju prácu na lietajúcom tanieri a jasne zadefinoval objekt jeho práce, vyrobený ( mimo ) našej planéty. Ruskí a Americkí kozmonauti všetci do jedného potvrdili existenciu UFO a mimozemšťanov. Americká, dezinformačná mašinéria, nemôže zamedziť reálnym priesakom informácií obyvateľom planéty zem !

    Reply
  2. Karol

    Súhlasím s predchádzajúcim prispievateľom aj s celým jeho textom. Je naivné sa domnievať, že vo vesmíre sme osamo-tený. Je tiež veľmi naivné sa domnievať, že Američania majú takých geniálnych vedcov, inžinierov a technikov a ostatní vo svete sú obmedzenci. Všetky ich zázračné vojenské technológie sú vďaka informáciam od mimozemšťanov. Nie je mysliteľné, aby v tak krátkom čase prichádzali na také úžasné nápady a najmä realizáciu. Odkiaľ získali na pohon IFO cca 250 kg super ťažkého prvku 115, ktorý nie je možné vyrobiť na zemi, ak neexistujú mimozemšťania ???

    Reply
  3. serafín

    Konečne sa našli ľudia, ktorí sa neboja osvietiť temné priestranstvá hláv obmedzencov !

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.